Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514203757
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1514203757.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

navrhovateľky: V. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., L. 7, v skutočnosti bytom I., O. 8, zastúpená JUDr.
Evou Csémiovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Wolkrova 4, proti odporcovi: O. F., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom G., L. 7, v skutočnosti bytom G., nám. E. X/B, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: O. F., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo V. F., rod. P., nar. XX.X.XXXX v G. a O. F., nar. X.X.XXXX v G., uzavreté dňa
X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX,

pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e maloletú O. F., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia.

Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej sumu 120,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom
mesiaci vopred navrhovateľke počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 5.2.2014, tunajšiemu súdu podaným dňa 12.2.2014, požiadala navrhovateľka o rozvod
manželstva s odporcom z dôvodu, že vzťahy medzi nimi sú tak rozvrátené, že ich manželstvo neplní a
ani v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel a niet nádeje na obnovenie ich vzťahov. V návrhu
uviedla, že s odporcom sa zoznámila v roku 2000, manželstvo uzavreli v roku 2002, spočiatku bolo
harmonické, pochádza z neho maloletá dcéra O., nar. XX.X.XXXX. Nezhody v manželstve začali v roku

2011, kedy zistila, že odporca má pomer s inou ženou a v októbri t.r. ich dokonca pristihla u nich doma.
Odporca sľúbil, že tento vzťah ukončí, v januári 2012 však odišiel za svojou priateľkou. Po niekoľkých
týždňoch sa vrátil tvrdiac, že vzťah už ukončil, boli to však len sľuby, v lete 2012 sa dozvedela, že
priateľka odporcu je tehotná. Na jar 2013 jej odporca oznámil, že jeho priateľka s dieťaťom nemá kam
ísť, a tak bude bývať s nimi. V januári 2014 sa od odporcu s deťmi (z prvého vzťahu má syna J., nar.
XXXX) odsťahovala. Maloletú O. na čas po rozvode navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým,
že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporcu žiadala zaviazať výživným k maloletej v sume

200,-€ mesačne.Odporca sa písomným podaním súdu doručeným dňa 29.4.2014 k návrhu vyjadril tak, že s rozvodom
manželstva súhlasí a navrhuje, aby maloletá dcéra bola v striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu

manželov, rodného listu ich maloletého dieťaťa, správami Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava,
dôkazmi o výške zárobkov manželov, správou kolízneho opatrovníka z pohovoru s maloletou, ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovné:

ÚčastníciuzavrelimanželstvodňaX.X.XXXX,ktoréjezapísanévknihemanželstievmatričnéhoúraduK.
vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX. U oboch manželov ide o manželstvo
prvé, obaja sú slovenskej národnosti, občania Slovenskej republiky. Ich posledné spoločné bydlisko bolo

v okrese Bratislava V, v ktorom v súčasnosti býva odporca, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho
súdu na konanie v súlade s § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa O. F., nar. XX.X.XXXX.

Navrhovateľka na pojednávaní vypovedala, že s odporcom sa zoznámila koncom roku 2000, boli
susedmi, o rok na to sa k nemu nasťahovala a v októbri 2001 zistila, že je tehotná. V marci 2002

sa zosobášili. Manželstvo bolo v poriadku do roku 2011, odporca nechodil domov, tvrdil, že spáva u
kamaráta, ona ale neskôr zistila, že to bolo u jeho priateľky. V roku 2011 prišla domov skôr z práce a
do bytu sa nedostala, bol tam odporca s priateľkou. Najskôr odporca tvrdil, že to dá do poriadku, neskôr
odišielbývaťkpriateľke,poistomčasesaalevrátilspäť.Vleteroku2012navrhovateľkepovedal,žejeho
priateľka je tehotná. V júni 2013 sa odporcova priateľka aj s ním, ich spoločným dieťaťom a jej dieťaťom

z predchádzajúceho vzťahu nasťahovala do bytu na nám. E., kde predtým žili spoločne, vlastníkom bytu
je odporcova sestra. Takto bývali do 6.12.2013, kedy nezhody medzi nimi vyvrcholili a navrhovateľka
sa odsťahovala s oboma deťmi k svoju otcovi na L. 7, kde je prihlásená k trvalému pobytu, následne si
našla partnera, ktorý kúpil byt v I., kam sa všetci odsťahovali.

Odporca potvrdil, že jeho vzťah s navrhovateľkou začal tak, ako to ona popísala. Navrhovateľka sa k

nemu nasťahovala aj so svojim synom na L. 7, po dvoch mesiacoch mu povedala, že je tehotná, a že
pokiaľ si ju nevezme, dieťa dá preč. Nakoľko nechcel, aby tak spravila, zosobášili sa. Presťahovali sa
spoločne do väčšieho bytu na nám. E., asi rok na to zistil, že sa navrhovateľka s niekým stretáva, vtedy
začalvichvzťahuzlom,stratilknejdôveru.Nemyslísi,žebytobolmimomanželskývzťahnavrhovateľky,
len sa s niekým stretávala, ale keď sa to dozvedel, ich vzťah už nebol ako predtým. Čo sa týka jeho

vzťahu, spočiatku to bolo len kamarátstvo, asi po roku sa s priateľkou intímne zblížili a v decembri XXXX
sa im narodila dcéra. S rozvodom manželstva súhlasil, tiež so zverením maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, od striedavej starostlivosti upustil, keďže sa s maloletou presťahovala, chcel
však, aby maloletú zastupovali a spravovali jej majetok obidvaja, k výške výživného sa vyjadriť nevedel.

Podľa § 18 ods. 1 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, keďže manželstvo
účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené a neplní už svoje spoločenské funkcie stanovenézákonom, čím sú dané dôvody pre jeho rozvod v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením (§
23 ods. 1 Zák. o rodine). Obidvaja manželia majú v súčasnosti už nové partnerské vzťahy, vytvorili si
nové domácnosti, odporcovi sa v roku XXXX narodilo z terajšieho partnerstva dieťa.

Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd videl v nadviazaní mimomanželského vzťahu odporcu, z
ktorého sa mu narodilo dieťa.

Nakoľko obidvaja manželia sú rozhodnutí ukončiť manželstvo rozvodom, súd návrhu vyhovel, keď
obnovenie ich spolužitia nepovažoval za reálne.

Podľa§24ods.1Zák.orodinevrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletéhodieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,

komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič , ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Navrhovateľka požiadala o zverenie maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, s čím odporca
v konečnom dôsledku súhlasil.

Navrhovateľka požadovala, aby bola poverená zastupovaním maloletého dieťaťa a spravovaním jeho
majetku. Odporca s tým nesúhlasil a domáhal sa spoločného zastupovania a spravovania majetku
maloletej dcéry obidvomi rodičmi.

Navrhovateľka žiadala výživné na maloletú O. určiť zo strany odporcu sumou 200,-€ mesačne. Odporca
sa k výške výživného nevedel vyjadriť.

Kolízny opatrovník vykonal dňa 1.8.2014 pohovor s maloletou O.. Maloletá uviedla, že sa s otcom
prestala stretávať od marca XXXX, nie je rada, keď sa o ňu stará otcova priateľka. Vadí jej, že otec na
ňu kričí. Sám otec jej povedal, že keď nechce, tak nemusí za ním chodiť a nemusia sa spolu stretávať.
Otcova priateľka má X-ročnú dcéru, ktorá je veľmi rozmaznaná, vôbec si spolu nerozumejú. Maloletá
odmietla striedavú starostlivosť, keďže býva ďalej od G. a nechcela, aby sa jej styk s otcom upravoval,

ona by sa s otcom stretávala len vtedy, ak sama bude chcieť. Po rozvode si praje bývať s matkou, bratom
J. a svojim psíkom. Dobre si rozumie aj s matkiným priateľom.

Kolízny opatrovník odporučil maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky, jeho
zastupovaním a spravovaním majetku poveriť obidvoch rodičov a výživné naň stanoviť sumou 170,-€
mesačne zohľadniac ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu.

Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa na čas po rozvode manželstva jeho rodičov do osobnej
starostlivosti navrhovateľky v zmysle súhlasným vyjadrení všetkých účastníkov konania.

Zastupovaním a správou majetku maloletej boli poverení obaja rodičia, keďže v konaní neboli
na strane odporcu zistené žiadne negatívne skutočnosti svedčiace v jeho neprospech (napr.
doterajší nezodpovedný prístup k riešeniu podstatných záležitostí týkajúcich sa maloletej, neprimerané

nakladanie s majetkom, závislosť na návykových látkach a pod.).

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

S poukazom na vek maloletej (XX rokov) je potrebné osobnú starostlivosť navrhovateľky považovať za
určitú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nej.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Navrhovateľka nie je vedená v živnostenskom ani v obchodnom registri. Pracuje v O. fakultnej nemocnici
s poliklinikou v G., kde jej čistý mesačný príjem predstavuje v priemere XXX,XX € za posledných 12
mesiacov (október 2013 až september 2014). V decembri 2013 mala Sociálnou poisťovňou pobočka
Bratislava vyplatené ošetrovné v celkovej výške XX,XX €. Z dôvodu zdravotného stavu nemá trvalo
zvýšené výdaje na svoju výživu. Má tiež vyživovaciu povinnosť k synovi J., nar. XX.X.XXXX. S oboma

deťmi žije v spoločnej domácnosti s priateľom v jeho byte v I., priateľ navrhovateľky vyživovacie
povinnosti nemá. Matka vlastní 2-garsónku na L. X v G. nadobudnutú titulom darovania, v ktorej býva
jej otec - darca.

Odporca nie je registrovaný v živnostenskom ani v obchodnom registri. Je zamestnaný vo firme V.P.F.
S., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom XXX,XX €. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť

k dcére H. D., nar. XX.XX.XXXX. Otec s partnerkou, ich spoločným dieťaťom a maloletým dieťaťom
partnerky býva v byte svojej sestry. Partnerka otca je poberateľkou rodičovského príspevku. Otec je
vlastníkom 1-izbového bytu na L. X v G., tento nadobudol dedením a bývajú v ňom jeho rodičia. Otec
uviedol zvýšené výdaje na svoju osobu z dôvodu zdravotného stavu (U.) spočívajúce v doplatkoch za
lieky XX,-€ mesačne a zakupovaní kompresívnych pančúch za XX,- XX,-€. V sledovanom období nemal

sociálnou poisťovňou vyplatené žiadne dávky.

Súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletej sumou 120,-€ mesačne, ktorú považuje za
primeranú veku a potrebám maloletej, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom
odporcu, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľky. Na zreteľ
vzal, že obaja rodičia majú po jednej ďalšej vyživovacej povinnosti, obaja žijú v samostatných

domácnostiach s partnermi, ktorí sa musia finančne zúčastňovať na spoločnom hospodárení, pričom
príjem partnerky odporcu je limitovaný rodičovským príspevkom. Zohľadnené boli aj mimoriadne výdaje
odporcu súvisiace s jeho zdravotným stavom, ktorý vyplýva z lekárskej správy cievneho chirurga. Tak
navrhovateľka, ako aj odporca, sú vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v G. - K., v ktorých žijú ich rodičia.
S ohľadom na vek maloletej (XX rokov), ktorej zdravotný stav si nevyžaduje trvalo zvýšené náklady na

výživu, a ohľadne ktorej matke neuviedla žiadne iné mimoriadne výdaje trvalého charakteru, výživné v
sume 120,-€ mesačne s pomerným finančným prispením matky - navrhovateľky a s využitím mesačného
štátneho prídavku na dieťa (aktuálne 23,52 €) umožní riadne zabezpečenie všetkých jej odôvodnených
potrieb.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa

§ 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa §
221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie
skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz

neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zák. o rodine).

Pokiaľpovinnostiurčenétýmtorozsudkom(výživné)nebudúplnenédobrovoľne,môžebyťpodanýnávrh

na exekúciu.