Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5C/169/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215119
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6413215119.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľa C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta
konateľa JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35807594, zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom Malinovo, Slnečná
765/3, IČO: 42 174 902, adresa pre doručovanie POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, o
návrhu na zaplatenie sumy 252,29 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd konal o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia od odporcu sumy 252,29
€ s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne, počítaný od 8.11.2012 do zaplatenia titulom
vydania bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie
nedostavili, navrhovateľ mal doručenie riadne vykázané, odporca doručenie vykázané nemal, avšak z
mailového podania, ktoré súdu doručil je zrejmé, že predvolanie mu bolo doručené, nakoľko ospravedlnil
svoju neúčasť ako aj navrhovateľa na pojednávaní a zároveň uviedol, že súhlasí, aby súd konal v ich

neprítomnosti.

Na pojednávanie sa nedostavil ani odporca a právna zástupkyňa odporcu, obaja mali doručenie riadne
vykázané, neúčasť neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie pojednávania. Z písomného vyjadrenia,
ktoré doručil súdu odporca k návrhu je zrejmé, že s podaným návrhom nesúhlasí, návrh žiada zamietnuť
a vzniesol námietku premlčania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa s písomne podaným návrhom, s písomným
vyjadrením odporcu, ako aj navrhovateľa, so zmluvou o úvere, s ostatným spisovým materiálom.

Navrhovateľvpodanomnávrhuprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,akoajvovyjadrenípoukázal
na to, že uzatvoril navrhovateľ s odporcom Zmluvu o úvere dňa 19.2.2008, kedy došlo k poskytnutiu
finančných prostriedkov vo výške 14.000,-Sk, pričom navrhovateľ vrátil odporcovi sumu 717 €, čiže o
252,29 € viac, než mal odporca nárok. Navrhovateľ poukázal na to, že zmluva o úvere je absolútne

neplatná v časti úrokov a poplatku, absentujú tam podstatné obligatórne náležitosti úverovej zmluvy.
So vznesenou námietkou premlčania nesúhlasil, poukázal na to, že ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, ktoré sa premlčuje v 10-ročnej premlčacej dobe. Odporca v písomnom vyjadrení, ktoré
doručil súdu, uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, podľa jeho názoru zmluva o úvere, ktorábola uzavretá medzi účastníkmi konania, nie je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko navrhovateľ vstúpil do
právneho vzťahu s odporcom ako s podnikateľom, nakoľko v zmluve o úvere je označený obchodným
menom, IČO-m, miestom podnikania, označením v živnostenskom registri, v ktorom je fyzická osoba ako

podnikateľ zapísaný, je tam uvedené aj číslo živnostenského registra. Zároveň poukázal na to, že keďže
uvedenú zmluvu nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva nemusela
obsahovať ani údaj o RPMN, a preto odporca má nárok nielen na vrátenie úveru, ale aj príslušného
poplatku za jeho poskytnutie. Zároveň poukázal na to, že v danej veci treba akceptovať dobrú vieru,
s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom odporca vstupoval, pričom poukázal na to, že ak dodávateľ

konal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľom, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že
mala postavenie spotrebiteľa, a treba túto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie ako spotrebiteľský
záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným
princípom zmluvného práva. Odporca v písomnom vyjadrení poukázal aj na tú skutočnosť, že nenastala
žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia a vzniesol námietku premlčania s poukazom na štvorročnú
premlčaciu dobu.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších
predpisov, účinného v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa, spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu

spotrebiteľa.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady, spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá potrebuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 19.2.2008
Zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvu o úvere ako veriteľ uzatváral

odporca. Odporca ako veriteľ finančné prostriedky poskytol navrhovateľovi, pričom z predloženej
zmluvy o úvere je zrejmé, že finančné prostriedky boli poskytnuté navrhovateľovi ako fyzickej osobe -
podnikateľovi. Z uvedenej zmluvy o úvere súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril zmluvný vzťah ako fyzická
osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, nakoľko v uvedenej zmluve je označený obchodným
menom C. G., je tu identifikovaný IČO-m, miestom podnikania, ako aj číslom zápisu v živnostenskom

registri a uvedením takisto obvodného úradu, v ktorom je ako živnostník zapísaný. Pokiaľ aj v prvej časti
zmluvy o úvere je identifikovaný navrhovateľ ako fyzická osoba, je zrejmé, že navrhovateľ vykonával
činnosť ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom v zmluve o úvere, pokiaľ by navrhovateľ nežiadal
finančné prostriedky ako fyzická osoba - podnikateľ, nebol by tu označený všetkými náležitosťamiobchodného mena v zmysle príslušného živnostenského registra. Navrhovateľ nepreukázal v konaní
a nenavrhol ani vykonať dokazovanie na preukázanie toho, že uvedenú zmluvu o úvere uzatváral ako
spotrebiteľ. V zmysle uvedenej zmluvy mu bol poskytnutý úver vo výške 14.000,-Sk a zaviazal sa

zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 7.600,-Sk, čiže vo výške 21.600,-
Sk, a to v šiestich mesačných splátkach po 3.600,-Sk, počnúc dňom 3.5.2008. Vzhľadom na posúdenie
predmetnej úverovej zmluvy súd je toho názoru, že daný zmluvný vzťah nie je možné posudzovať ako
spotrebiteľský zmluvný vzťah a súd je toho názoru, že navrhovateľ ako dlžník uzatvoril s odporcom
zmluvu o úvere, do ktorého vzťahu vstúpil ako podnikateľský subjekt. V danej veci nie je podstatné, na

aký konkrétny účel poskytnuté peňažné prostriedky navrhovateľ využil.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby, ustanovenej
zákonom.

Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov

s výnimkou práva vypovedať zmluvu, uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach, vymáhateľných na súde, začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

Vzhľadom na to, že súd posúdil uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorá bola
uzavretá medzi odporcom ako veriteľom, ktorý finančné prostriedky poskytoval, a navrhovateľom ako
fyzickou osobou - podnikateľom, treba na premlčanie aplikovať príslušné ustanovenia obchodného

zákonníka. V konaní odporca vzniesol námietku premlčania. Z predloženého rozpisu splátok a pokút
súd zistil, že navrhovateľ zaplatil dňa 5.3.2008 sumu 119,50 €, dňa 15.2.2008 sumu 119,50 €, dňa
15.2..2008 sumu 119,50 €, dňa 10.6.2008 sumu 248,96 € a dňa 25.6.2008 sumu 109,54 €. Z uvedeného
je zrejmé, že posledná splátka zo strany navrhovateľa bola zaplatená dňa 25.6.2008. Na danú vec
treba aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu v zmysle príslušných, horešpecifikovaných ustanovení

Obchodného zákonníka. Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh dňa 15.11.2013, posledná splátka bola
zaplatená zo strany navrhovateľa dňa 25.6.2008. Z uvedeného je zrejmé, že nárok navrhovateľa je
premlčaný.Keďžeodporcavzniesolnámietkupremlčania,súdnemoholnavrhovateľovipremlčanéprávo
priznať. Vzhľadom na to súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania, vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná, a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca mal v konaní úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Právna zástupkyňa
odporcu nevyčíslila trovy konania v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Rozhodnutie

bolo vyhlásené dňa 4.6.2014. Odporcovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú,
preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva, a preto nie je viazaný ani rozhodnutím o
prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi. V danej veci nie je podstatné, že právnej zástupkyni
sa doručovala zápisnica z pojednávania, a že táto jej bola doručená 11.6.2014. Pokiaľ zástupkyňanavrhovateľa doručila súdu mailové podanie, kde špecifikovala trovy právneho zastúpenia, je zrejmé, že
toto podanie bolo vyhotovené dňa 13.6.2013, aj keď na uvedenom podaní je zrejme omylom uvedené
13.3.2014, nakoľko v čase 13.3.2014 právna zástupkyňa odporcu ešte odporcu ani nezastupovala, čo

vyplýva z predloženej plnej moci, nakoľko právne zastúpenie prevzala až dňa 28.4.2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.