Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Jana Hanzlíková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Ps/14/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114230824
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114230824.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o F. Q., Z.. X. X.
XXXX, bytom R. XX, K., , zast. pre toto konanie opatrovníčkou P.. T. A., vyššou súdnou úradníčkou
Okresného súdu Piešťany, na návrh F. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. R. XX, K., zast.: JUDr. Roman Cibulka,
Advokátska kancelária, Hlavná 13, Trnava, za účasti Okresnej prokuratúry v Trnave, o pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony, takto
r o z h o d o l :
Súd z b a v u j e F. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. R. XX, K. spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu.
Súd u s t a n o v u j e F. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. R. XX, K., za opatrovníka pre F. Q., Z.. XX.XX.XXXX.
Opatrovník je ako zástupca menovaného oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca pri právnych
úkonoch a spravovať jeho majetok vo všetkých veciach, každoročne predložiť súdu vždy do 31. 12.
príslušného kalendárneho roka vyúčtovanie o správe majetku opatrovanca a po skončení funkcie
opatrovníka je do 30 dní povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovanca.
Toto rozhodnutie sa nesvojprávnej n e d o r u č u j e.
Trovy tohto konania znáša štát.
o d ô v o d n e n i e :
Toto konanie súd začal na podnet navrhovateľa, podľa § 81 ods. 1 O. s. p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne, znaleckým dokazovaním, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti opatrovníčky a zistil
nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka žiadala menovanú pozbaviť spôsobilosti na právne úkony z dôvodu, že táto trpí
duševným ochorením, ktoré nie je len prechodné, nie je možné očakávať jeho zlepšenie a nie je
spôsobilá k právnym úkonom. Nie je schopná sa o seba riadne postarať, posúdiť následky svojho
konania a nakladať úsporami. Poukázala na závery znaleckého posudku. Za opatrovníka žiadala
ustanoviť svoju osobu. Matka býva s ňou a manželom v domácnosti od roku 2005. V roku 2011
začala matka strácať veci, bola dezorientovaná, úzkostlivá, plačlivá, schovávala si peniaze, okuliare,
veci, jedlo. Potom zabudla hlavne peniaze, kam schovala. Po víkendových návštevách alebo oslavách
nemohla nájsť peniaze, vkladné knižky a musela to s ňou hľadať. Preto s ňou navštívila MUDr.K..
táto diagnostikovala začiatok Alzheimerovej choroby, užíva pravidelne Konaxil a Tarakan, Kiapridal na
ukľudnenie, PromeMore od roku 2012. Lieky jej dáva pravidelne, má ich v denných priečinkoch. Lekárovi
chodia raz za pol alebo za štvrť roka. Stav sa zhoršuje, matka nie je schopná už sa sama osprchovať.Pomáha jej s domácimi prácami, ale iba pod jej dohľadom a jednoduchšie práce. V lete je v záhrade,
okopáva. Kľúče jej museli zobrať, lebo púšťala domov neznámych ľudí. Pustila napríklad dve jehovistky
a tieto chodili po dome. Keďže stále schovávala a hľadala následne peniaze, založila jej účet, čo sa jej
vnučke nepáči, lebo si stále požičiavala peniaze. Matka osoby ešte rozpoznáva. Má výpadky pamäte,
napr. skončí telefonovanie a po zložení si nepamätá, čo hovorila. Keď pred 12 rokmi zomrel otec, matka
ju oslovila, aby sa o ňu starala, kúpili teda dom, kde má matka dve izby a tešila sa, že bude s nimi. Od
matky má odsúhlasené, čo môže z jej účtu vyberať - darčeky rodine, komu koľko má dať, na Vianoce,
Veľkú noc, lebo sa vždy stretávali celá rodina. Trvalým príkazom jej prispieva na nájom 150 eur a 50 eur
na obedy. Dáva jej do zvončeka do kostola, na kaderníčku, pedikérku. Je pravdou, že jej požičala na
opravu auta, aj na dokončenie domu, na to je zmluva o pôžičke, vždy o tom s mamou hovorila. L. X. je
chamtivá, chce mať moc a je závistlivá, preto podala trestné oznámenie a napísala do spisu. Problém
vznikol v roku 2012, kedy matke založila účet a ona s tým nesúhlasila. Boli tri deti - jedna sestra zomrela,
to bola matka L. X.. Ďalšia sestra je P. P., tá sa spojila s pani X. a aj ona navrhovateľku s manželom
obviňuje, že sa o mamu nestarajú. Od novembra 2014 sa nestretávajú, vtedy k nim vtrhli ako komando
a odvtedy im zabránili v prístupe. Sestra ani nevie, že návrh podala. Poukázala na závery znaleckého
dokazovania. aj samotný návrh bol podaný na základe kvalifikovaného vyjadrenia lekára. Navrhovateľka
sa 9 rokov o pani Q. stará, ako opatrovník bude musieť skladať účty o nakladaní s majetkom. V podstate
menovaná nemá žiaden majetok okrem pohľadávky voči navrhovateľke a túto nikdy nespochybnila. Nie
sú dôvody pre to, aby nebola ustanovená opatrovníčkou.
F. Q. uviedla, že nevie, čo je predmetom tohto konania. Býva u navrhovateľky /svojej dcéry/, odkedy
prišla do Trnavy. Dcéra si ju zobrala, aby jej bola pri nej dobre. U dcéry jej je dobre. Má o všetko
postarané. Nikto iný sa o ňu nestará. Druhá dcéra ju príde navštíviť, ale nemusí sa o ňu starať, keď
to robí navrhovateľka. Vie sa postarať o svoju hygienu, urobí si raňajky, obed jej nosia. Keď treba
ísť lekárovi, zavezie ju navrhovateľka. Zabúda ako každý druhý človek, ale pamätá si ešte dobre.
Nezabúda, čo kam dala. Nestratila ešte kľúče, alebo niečo podobné. K psychiatrovi nechodí a nepamätá
sa, že by u nejakého bola. Berie lieky na kríže, nevie, koľko liekov pije. Keď liek potrebuje, vypýta si od
navrhovateľky. Von sama nechodí, ale po dvore sa prechádza. Nechce, aby sa o ňu staral niekto, u F. je
spokojná, urobí jej všetko, čo potrebuje a postará sa o ňu. Aj jej muž je na ňu dobrý. Nechce ísť nikam
inde bývať, ani k pani X.. S navrhovateľkou e nemali žiadne problémy, ani kvôli peniazom. Peniaze odo
nej nikto nepýtal, keby potrebovali, tak si vypýtajú a požičia, ale nikomu nepožičala, ani navrhovateľke
- iba keď potrebuje jej dá, ale ani si to nepamätá, takže nie veľa. V banke má nejaké peniaze, nie je
ich veľa, nevie koľko. Nevie, či niekomu podpísala plnú moc na to, aby za ňu hovoril, alebo aby robil
s peniazmi. Po nahliadnutí na č.l. 33 uviedla, že toto podpísala L. X.. Táto i povedala, že to potrebuje
podpísať, išli do banky a tam to podpísala. Nevie, na čo to bolo, keď to podpisovala, nevedela, čo to je.
Vtedy to čítala, bola spokojná, že to je dobre. Ale nevie načo to bolo. Vie, že pani X. s navrhovateľkou
mali nezrovnalosti, ale nevie prečo, ani či ešte sú. Na polícii nebola vypočúvaná, nikdy. Nebola na polícii
ani s pani X.. Nemá pocit, že ju navrhovateľka okráda. Bývajú spolu pekne, je s ňou spokojná. Niečo
také by si nemohla myslieť. Nechce ísť bývať k pani X., ani keby ju chcela, lebo u dcéry je roky zvyknutá.
Svedok D.. P. A., manžel navrhovateľky, uviedol, že s F. Q. bývali rok v jej byte a potom sa v roku 2006
presťahovali do domu na R.. Majú dobré vzťahy, nemali žiadny konflikt, vytvorili jej všetky podmienky a
má za to, že je u nich spokojná. To, že išla k nim bývať, bolo jej slobodné rozhodnutie a všetko bolo v
poriadku až do roku 2010, kedy si zlomila nohu. Potom sa jej stávalo, že napr. išla na záhradu, dala variť
vajce, nechala to celý deň, voda vyvrela, zabudla zatvoriť vodu, nechala otvorenú bránku, ale to boli iba
jednotlivosti, ktoré sa stupňovali po úraze, keď bola na niekoho odkázaná. Odložila si okuliare, vinila ich,
že ich schovali. Takisto stratila kľúče, ktoré jej neskôr museli zobrať, lebo pustila do domu cudzích ľudí.
Stav sa rapídne zhoršil za posledný polrok. V januári, februári ešte čítala a vyšívala, posledné dva, tri
mesiacinemáoničzáujemaopúšťasa. Nepamätásiužaničoobedovala. PaniX.svokrunavštevovala.
V novembri prišla s pani P., vtrhli k nim a dožadovali sa, aby okamžite predložili všetky výpisy z účtu, toto
mala na starosti manželka, ktorá nebola doma. A oni sa dožadovali, aby to našiel a predložil. Povedali,
že babička to chce, ona odpovedala, že nechce, L. X. ju nútila, že to chcela, tak nakoniec prisvedčila.
Tento výstup ho nahneval, došlo ku konfliktu, pretože ich obvinili, že babičku okrádajú, schovávajú jej
veci, nechcú jej dať jesť a lieky, čo ho nehnevalo, lebo to nie je pravda a hneď ich vykázal z domu a
povedal, aby vypadli a viac do domu nevkročili. Svokra manželke na domácnosť prispieva, kuchyňu
majú spoločnú. Vie, že im požičala aj nejaké peniaze, 2000 eur na dostavbu garáže, tieto nevrátili.
Nechcú F. Q. pozbaviť svojprávnosti, ale uviesť na právny stav. Myslí si, že F. Q. nemá z neho strach,
ale vtedy keď kričal, mohla ho mať. Kričal aj na ňu, keď povedal - vidíte babička, máte čo ste chceli,že ste podľahla L.. Nikdy inak na ňu nekričal. Po smrti manžela sa svokra rozhodla, že si veci vyrovná,
byt predala. Jeden a pol milióna Sk dala manželke na dostavbu domu, 500.000 Sk im požičala a sumu
300.000 nevie, čo s ňou urobila. Poľnohospodársku pôdu darovala L. X. a pani P.. Vlastnila aj záhradku,
ktorú tiež darovala L. X., bolo to v záhradkárskej oblasti v Trnave. Majetky teda asi nemá a nevie, koľko
má na účte. Keď dom stavali, jej požiadavka bola mať aspoň dve izby, to aj splnili, má aj svoje sociálne
zariadenie a z izby prechod do kuchyne, ktorú môže používať a odtiaľ do záhradky. Nevie, prečo došlo v
novembri k zlomu vo vzťahoch, bol to pre neho šok. Nevie, či to bolo zo zištných dôvodov alebo z akého
dôvodu. Vie, že pani X. podala na manželku trestné oznámenie, čo považuje za nehoráznosť.
Svedkyňa P. P., dcéra F. Q.T., uviedla, že do novembra 2014 matku navštevovala často, asi 2x mesačne.
Dňa 23.11.2014 spolu s L. X. išla za matkou. Pýtali sa na matkin zostatok na účte z dôchodku, lebo
matka chcela vedieť, koľko má peňazí na účte, kvôli Vianociam. Matka povedala, že sa to pýtala aj
navrhovateľky, ale tá jej to nepovedala. Jej to navrhovateľka odmietla povedať s tým, že na to nemá
právo. Povedal to aj jej manžel. Potom im povedali, že musia z domu odísť. Odvtedy je s matkou len
v telefonickom kontakte. Osobne s ňou je, keď ju neter X. privezie, bolo to tak na Vianoce 26.12. a
28.3.2015. Raz bola v Trnave u netere, kam ju neter priviezla. Matka až doteraz nepotrebuje žiadnu
opateru, iba v kúpeľni, aby sa nepošmykla. Asi po dobu dvoch rokov matka zabúda, ale podľa nej
primerane k veku. Matka sa na navrhovateľku nikdy nesťažovala. Matka si minulosť pamätá dobre. A
pokiaľ má aj v reálnej dobe nejaké výpadky, časom si spomenie. Vie, aké má vnúčatá, aj deti. Podľa
nej sa vie aj orientovať. Matka nespomínala, že bola u lekára. Podľa jej názoru u matky nie sú dôvody
na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V prípade, ak sa tak naozaj stane,
žiada aby za opatrovníčku bola ustanovená L. X., pretože svedkyňa býva v Bratislave. Nesúhlasí s tým,
aby za opatrovníčku bola ustanovená navrhovateľka, ktorá má voči matke dlhy a teda je už teraz daná
kolízia záujmov. F..X. bývala u matky 4 roky počas štúdia na VŠ, nemá konflikt záujmov, je v Trnave, a
teda keď matka bude niečo potrebovať, bude to pružné a operatívne. Nevie, či by si ju zobrala k sebe.
Pozná predmet tohto konania aj obsah znaleckého posudku. Myslí, že nikto okrem F..X. nepripadá do
úvahy, lebo nikoho takého blízkeho nemajú. Navrhovateľka býva s matkou od roku 2005, odkedy sa
presťahovala do domu. Matka sa sťažovala na bývanie, pretože sa presťahovala do inej časti Trnavy,
kde nikoho nepozná. Postupne si zvykla. Svedkyňa nemala výhrady voči správaniu navrhovateľky k
matke. To, že opatrovníka navrhuje F..X., robí jednak pre kolíziu záujmov navrhovateľky a matky, a to ako
sa 23.11. k nim správala navrhovateľka aj manžel navrhovateľky, ktorý chytil L. X. za vlasy a vulgárne jej
nadával. Zmluvu o pôžičke medzi matkou a sestrou nevidela. Pýtala sa L. X., či by robila opatrovníčku a
povedala, že by to prijala. Nehovorila s ňou o tom, či by si ju zobrala. Kým nebola zavolaná ako svedok
na políciu, nevedela o tom, že L. X. podala trestné oznámenie na navrhovateľku. Ak by sestra s nimi
komunikovala, trestné oznámenie nemuselo byť podané.
Svedkyňa L. X., vnučka F. Q.Č., uviedla, že s touto sa stretáva podľa možností v sobotu alebo v nedeľu,
ale ich stretnutie sú obmedzené, lebo jej zakázali pani A. a pán A. vstup do domu. Povedali jej, že
babička nie je zapísaná na liste vlastníctva a vyhodili ju. Stretávajú sa teda pri bránke domu a berie ju
na prechádzku, do kostola. Predtým ako ju vyhodili, babička na ňu naliehala, aby zistila pred Vianocami
stav účtu. Chcela vedieť, koľko má peňazí na pohreb a koľko na darčeky. Pýtala sa na to aj p.A.Í., ale tá
jej neodpovedala, ju o to žiadala viac ako pol roka. Preto navrhovateľku požiadala, aby jej ukázala stav
účtu, nakoľko ona ho spravovala. Nechceli jej výpisy dať, tak na druhý deň prišla s pani O., pán A. na ňu
kričal, bol agresívny a vyhodil ju. Od tohto konfliktu babička pôsobí skľučujúco, je mierne depresívna,
nemá chuť žiť, povedala, že chcela, aby sa rodina stretávala. Babička nikdy nerobila právne úkony,
celý život to robila s ňou svedkyňa. Z tohto stavu je zničená. V prípade, že bude pobavená spôsobilosti
na právne úkony, chce byť jej opatrovník. Celý život sa o ňu starala. Keď dedko zomrel, v prospech
babičky sa všetci zriekli dedičstva a tá všetky peniaze dala navrhovateľke. 500.000 SK jej požičala
a stále jej požičiava. Keď jej babička podpisovala generálnu plnú moc, vedela čo podpisuje. Keď to
podpísala, bola úplne v poriadku. Duševne bola podľa nej v poriadku, ale zo stavu, ktorý popísala, bola
zničená. Babička nepovedala nikdy, že chce ísť ku nej. Babičku si nechce k sebe zobrať, chce jej robiť
opatrovníka, s tým, že zostane bývať u navrhovateľky, ktorá dostala celé jej dedičstvo. Bola poučená
súdom o funkcii opatrovníka, a tohto je si plne vedomá. Podľa nej nie je vhodné, aby funkciu opatrovníka
robila navrhovateľka, lebo celý konflikt vznikol z toho, že zmizli peniaze z účtu. Babička sa bojí, že ju
vyhodia z domu, lebo nie je na liste vlastníctva. Ak by robila opatrovníka a babička by potrebovala napr.
premiestnenie do špeciálneho zariadenia, má za to, že ju budú o tom informovať. Zdravotnú starostlivosť
vždy zabezpečovala navrhovateľka, táto jej aj podáva lieky, chodí s ňou aj lekárovi, nevie aké lieky
užíva, nemá k tomu prístup. Keď ale v minulosti potrebovala lekársku starostlivosť, vždy jej pomohla.Na navrhovateľku podala trestné oznámenie, pre to, že zmizli peniaze z účtu babičky. Navrhovateľka sa
chcela lžou a podvodom dostať k občianskemu preukazu babičky, povedala jej, že OP sa menia. Zobrala
ju na OO PZ, kde podpísala stratu OP. Chcela mať prístup k účtom a ku všetkému ostatnému. Po
konflikte babička dala OP jej, aby ju chránila. Vyšetrovanie bolo zastavené, obvinenie nebol vznesené.
OP babičky má stále u seba. Keď jej podpisovala generálnu plnú moc, je si istá, že bola spôsobilá na
právne úkony. Nevie, koľko má presne babička peňazí na účte, a to ani približne. Môže mať do 5.000 eur.
Predtým ako išla bývať k navrhovateľke, svoj majetok medzi nich troch, teda navrhovateľku, ju a pani
P. rozdelila rovnomerne. Keď povedala, že dala všetko navrhovateľke, tej dala svoju hotovosť a ďalšie
pôžičky. Dala jej hotovosť 1,5 miliona Sk, aby jej zabezpečili bývanie a 500.000 SK jej požičala. Svedkyni
dala ornú pôdu, rozmery nevie a záhradu na Trstínskej ceste. Takú istú ornú pôdu dala aj pani P., mohlo
to byť asi 250.000 SK, a rovnako aj v jej prípade. Momentálne okrem účtu nemá žiaden majetok. Na
základe generálnej plnej moci na žiadosť babičky zastavila disponenta účtu pani A., bolo to asi v januári
alebo vo februári 2015, o to ju babička požiadala, lebo sa obávala o svoju budúcnosť. Disponentom z
účtom je svedkyňa. Z knižky vybrala 2.000 eur, lebo babička chcela mať pri sebe peniaze. Bojí sa, ak
by mala znova akútny úraz. Peniaze má svedkyňa u seba, aj pre prípad, aby mala peniaze na pohreb.
Na VK zostalo 10 eur. Po podpise generálnej. plnej moci posielali poštu jej, teraz ju posielajú priamo
babičke. Babička sa podľa necíti u navrhovateľky dobre, je jej tam dobre. Dennú starostlivosť by mohla
zabezpečiť tak, že by bývala u navrhovateľky, u babičky.
F.. L. X. vypočul súd ako svedkyňu napriek tomu, že do spisu predložila Generálnu plnú moc, ktorá
ju oprávňuje za F. Q. okrem iného zastupovať v súdnych sporoch. Táto plná moc nebola určená
pre zastupovanie v tomto konaní a súd ju tiež nevzal do úvahy ako plnomocenstvo na zastupovanie
s poukazom na závery znaleckého posudku, vyjadrenie znalca, ktorý uviedol, že pacientku vyšetril
23.12.2014 a teda stav bol rovnaký aj 10.12.2014, teda v deň podpisovania Generálnej plnej moci.
Samotná F. Q. sa vyjadrila, že nevie, čo podpisovala.
Podľa § 38 ods. 1 Obč. zák. neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony. Podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. rovnako je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí k tomuto právnemu úkonu neschopnú.
S poukazom na citované ustanovenie zákona potom súd nemohol akceptovať predloženú plnú moc na
zastupovanie nesvojprávnej, ktorá v čase podpisu tejto listiny nebola spôsobilá k právnemu úkonu /
bez ohľadu na skutočnosť, že v tom čase nebola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, jej
zdravotný stav spôsoboval neplatnosť tohto úkonu, keď vzhľadom na duševnú poruchu nebola tohto
právneho úkonu schopná/.
Zástupca OP Trnava navrhol F. Q. pozbaviť spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu s poukazom
na závery znaleckého posudku, ktorý bol doplnený výsluchom znalca na pojednávaní a z tohto vyplýva,
že menovaná trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná. Vzhľadom na vyjadrenie znalca, aby
súd nerealizoval ďalší výsluch menovanej, ani doručovať jej rozhodnutie. V prípade vyhovenia návrhu
nemá námietky, aby opatrovníčkou bola navrhovateľka.
Zo znaleckého posudku a vyjadrenia znalca MUDr. F. Q. č. 247/2014 zo dňa 23. 12. 2014 vyplýva, že
menovaná trpí trvalou duševnou poruchou , a to Alzheimerovou demenciou stredne ťažkého stupňa,
trpí ňou roky, časom sa zhoršuje a je nevyliečiteľná, trvalá a doživotná. Ide o poruchu trvalého
charakteru s trvalou negatívnou progresiou do budúcnosti, bez perspektívy pozitívnych zmien, prítomnú
do konca života. Aktuálne vyžaduje kontinuálnu a intenzívnu opateru druhou osobou, či inštitúciou, nie
je schopná samostatnej sociálnej existencie. Opatera je nutná trvale a doživotne. Aktuálne by mala
byť pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, nie je schopná vykonávať žiadne právne
úkony ani nimi byť viazaná, nie je schopná vnímať dôsledky svojho správania a konania vzhľadom
ku viazanosti svojich právnych úkonov, cieľavedome konať a rozhodovať sa, nie je schopná nakladať
s finančnými prostriedkami. Nie je schopná právne úkony vykonávať v žiadnom podstatnom rozsahu,
nie je schopná výsluchu a nie je potrebné ju vypočuť ani predvolať, doručenie rozhodnutia by malo
na menovanú negatívny vplyv a rozhodnutie nedokáže vôbec pochopiť. K podaniu vnučky pacientky
uviedol, že pacientka má stredne ťažký kognitívny deficit, ktorý zakladá relevantné medicínske dôvody
na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. S určitosťou môže povedať, že nebol na
neho robený žiaden nátlak a v posudku je uvedené, čo zistil vyšetrením aj dokumentáciou. Pokiaľ vnučka
pacientky uvádza, že táto netrpí žiadnymi psychickými poruchami, ale jej zdravotný stav je primeranýveku, poukázal na to, že dvaja odborníci - psychiatri dospeli k záveru, že trpí stredne ťažkým stupňom
demencie a nie je dôvod na zavádzanie súdu pod následkami prípadného trestného stíhania. Lieky, ktoré
pacientka užíva, je potrebné užívať pravidelne. Neužívaním liekov sa demencia môže zvýrazniť. Tu sa
jedná o demenciu Alzhaimerovej choroby. Nedoporučuje výsluch menovanej na súde. Alzheimerova
demencia má vývoj desiatky rokov, vyvíja sa od 60 rokov a u pacientky je určite od 75-ich rokov. Iba
časť ľudí s touto chorobou navštívi psychiatra. Vzhľadom na to, že sa tu jedná o stredne ťažký stupeň
demencie, je dôvodné predpokladať, že sa vyvíjala desiatky rokov. Pokiaľ ide o dátum 10.12.2014,
ktorý vnučka v liste spomína, poukázal na to, že pacientku vyšetril 23.12.2014 a teda stav bol rovnaký
aj 10.12.2014.
Podľa § 10 ods. 1 Obč. zák. ak občan pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec
schopný robiť právne úkony, súd ho spôsobilosti na právne úkony zbaví.
Z lekárskej správy MUDr. A. K. vyplýva, že F. Q. bola mierne dezorientovaná, nepamätá si,
diagnostikovaná demencia pri Alzheimerovej chorobe zmiešanej etiológie. V rámci ochrany pred
zneužitím doporučila lekárka obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V zmysle posudku MUDr. Q. sa
jedná o stredne ťažký stupeň demencie, ktorý sa vyvíja u nej najmenej od 75-ich rokov /menovaná má
84 rokov/ a jej stav vyžaduje pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Menovaná bola súdom vypočutá
a z jej výpovede bolo zrejmé, že choroba sa u nej prejavuje, nakoľko si nepamätá, nevie, čo podpisovala,
i keď sa jej to javilo ako pozitívne, obsah listiny nevie posúdiť, a teda jej výsluch ako podporný dôkaz /
keďže súd nemôže celkom posúdiť jej zdravotný stav vzhľadom na odbornosť takého posúdenia/ potvrdil
závery znalca i lekárky.
V danom prípade po vykonanom dokazovaní, predovšetkým zo záverov znaleckého posudku,
doplneného vyjadrením znalca na pojednávaní, súd dospel k záveru, že menovaná v celom rozsahu
nie je spôsobilá k právnym úkonom, preto ju súd spôsobilosti na právne úkony zbavil v celom rozsahu.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku súd rozhodol, že menovanej sa rozhodnutie nedoručuje.
Výpovede svedkov len potvrdili zhoršenie zdravotného stavu F. Q. /posúdenie ktorého však v konečnom
dôsledku bolo potrebné posúdiť znalcom/ a tiež narušené rodinné vzťahy. Pre rozhodnutie vo veci
pozbavenia spôsobilosti na právne úkony ich výpovede nemali zásadný vplyv, ale boli smerodatné pre
rozhodnutie o ustanovení osoby opatrovníka.
Zároveň súd ustanovil nesvojprávnej opatrovníka v zmysle § 192 O. s. p. v súlade s návrhom a súhlasom
OP Trnava.
Pri rozhodovaní o osobe opatrovníka súd zohľadnil skutočnosť, že F. Q. dlhodobo býva u navrhovateľky,
táto sa o ňu riadne stará, sama je s opaterou spokojná a z domácnosti nechce odísť. Reálne o jej osobu a
starostlivosť nikto z iných príbuzných neprejavil záujem. Opatrovník je ako zástupca opatrovanca nielen
oprávnený, ale aj povinný zastupovať opatrovanca pri právnych úkonoch a spravovať jeho majetok,
ale tiež , každoročne predložiť súdu vyúčtovanie o správe majetku opatrovanca, teda nemôže dôjsť
zo strany opatrovníka k svojvoľnému nakladaniu s účtami opatrovanca tak, ako je tomu doposiaľ. Súd
nepovažuje za účelné a dôvodné, aby osobou opatrovníka bola iná osoba ako tá, ktorá zabezpečuje
osobnú starostlivosť o nesvojprávneho, žije s ním v spoločnej domácnosti. Táto osoba má potom nielen
práva, ale aj povinnosti a zodpovednosť za majetok, ale aj celkový stav opatrovanca. Nebolo by teda
účelné ustanoviť za opatrovníka L. X. len z dôvodu, že táto má obavy o nakladanie s finančnými
prostriedkami nesvojprávnej /hoci sama z jej účtov robila výber v čase, kedy už nesvojprávna podľa
znaleckého posudku nebola spôsobilá posúdiť následky svojho konania/ pre udávanú kolíziu záujmov,
ktorá by mohla byť i na jej strane práve z dôvodu nakladaní s finančnými prostriedkami nesvojprávnej
na základe generálnej plnej moci /ktorej podpísanie udávala nesvojprávna v banke, teda sa javí, že k
podpisu došlo predovšetkým za tým účelom/.
Sama nesvojprávna chce zostať u navrhovateľky /bez ohľadu na jej spôsobilosť na právne úkony
súd toto jej vyjadrenie akceptuje ako subjektívne prežívanie, ktoré je pochopiteľne schopná prejaviť a
vyjadriť/ a z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, že by mala bývať u inej blízkej osoby, keď ani
svedkyne P. T. X. neprejavili záujem o osobnú starostlivosť o menovanú /svedkyňa X. toto odôvodnila
tým, že navrhovateľka na to dostala od matky finančné prostriedky a ak by sa mala osobne starať o
starú matku, tak iba v dome navrhovateľky/. Všetci vypočutí svedkovia potvrdili, že navrhovateľka sao nesvojprávnu riadne stará, táto je spokojná. Obe svedkyne potvrdili - a navrhovateľka ani svedok A.
nevyvrátili - skutočnosť, že rodinné vzťahy sú vážne narušené, a to predovšetkým z dôvodu finančných
prostriedkov p. F. Q., resp. nakladania s nimi. Pokiaľ došlo k pôžičke v prospech navrhovateľky, táto túto
skutočnosť nepopiera, na druhej strane svedkyňa X.Á. sama potvrdila výber finančných prostriedkov z
vkladnej knižky starej matky, údajne na jej vlastnú žiadosť, na základe generálnej plnej moci. Je potom
nesporné, že za situácie, kedy F.. Q. vzhľadom na jej zdravotný stav nie je schopná rozpoznať dôsledky
svojho konania, jedná sa zrejme o manipuláciu s jej osobou. Všetci svedkovia v podstate potvrdili dobrú
starostlivosť navrhovateľky o F. Q.T. /čo aj sama potvrdila/, nikto iný starostlivosť nezabezpečuje. Nie je
podľa názoru súdu daná kolízia záujmov z dôvodu záväzku navrhovateľky voči nesvojprávnej, nakoľko
sama navrhovateľka túto skutočnosť nepopiera. Navrhovateľka ako opatrovníčka bude podliehať
kontrole súdu pri nakladaní s majetkom opatrovankyne, ktorá okrem účtu nemá žiaden majetok /úspory
na vkladnej knižke vybrala svedkyňa X., zostatok je podľa jej vyjadrenia 10 eur/. Naviac v prípade
ustanovenia osoby F.. X. za opatrovníka by došlo k ďalšej kolízii v prípade pokrytia potrieb nesvojprávnej
ajejnákladov,nakoľkonavrhovateľka,ktorájejstarostlivosťzabezpečuje,bymuselatotoriešiťcezosobu
F.. X. a to vzhľadom na narušené vzťahy zrejme nie je celkom predstaviteľné, a teda by bola ohrozená
na svojich právach samotná nesvojprávna. Je práve v záujme nesvojprávnej, aby osobou opatrovníka
bola navrhovateľka, ktorá sa o ňu osobne aj stará.
Z uvedených dôvodov ustanovil súd za opatrovníka nesvojprávnej navrhovateľku.
Trovy tohto konania znáša štát /ust. § 191 ods. 1 O. s. p./.
Rozhodnutie súd s poukazom na závery znaleckého posudku nesvojprávnej nedoručuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.