Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 9, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010376
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115010376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného S. Č. pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b) , písmeno j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Nitre dňa 09. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : S. Č., narodený XX.XX.XXXX v U. K.,

trvale bytom Č. XXX,

sa uznáva vinným, že:

ako otec maloletých detí: S. Č., narodeného XX.XX.XXXX a Š. K., narodeného XX.XX. XXXX a T. K.
narodeného XX.XX.XXXX zverených do výchovy matky K. K., bytom A. V. Č.. XXX, ku ktorým má zo
Zákona o rodine vyživovaciu povinnosť, a ktorej výška mu bola určená:

na syna S. rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/307/2010-33 zo dňa 11. 07. 2011,
právoplatného dňa 19. 07. 2011, so sumou 30 % zo sumy životného minima vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, a to od 01. 12. 2010, ktorá bola zmenená rozsudkom Okresného súdu
Nitra sp. zn. 24P/349/2013-12 zo dňa 23.01.2013, právoplatného 13.02.2014 na sumu 50,-€ mesačne,
počnúc dňom 01. 02. 2014,
na syna Š. rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 35P/101/2012-26 zo dňa 19. 07. 2012,

právoplatného dňa 15. 08. 2012, so sumou 30 % zo sumy životného minima vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, a to od 11. 05. 2012, ktorá bola zmenená rozsudkom Okresného súdu
Nitra sp. zn. 24P/349/2013-12 zo dňa 23. 01. 2013, právoplatného 13. 02. 2014 na sumu 40,- € mesačne
počnúc dňom 01.02.2014,
na syna T. rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 24P/395/2012-12 zo dňa 11.04. 2013,
právoplatného dňa 22.04.2013, so sumou 30,-€ mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky počnúc dňom 01. 04.2013, ktorá bola zmenená rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.

24P/349/2013-12 zo dňa 23. 01. 2013, právoplatného 13. 02. 2014 na sumu 35,- € mesačne počnúc
dňom 01.02.2014,
a túto vyživovaciu povinnosť riadne úmyselne neplnil, čím mu voči synovi S. za obdobie od 01. 12. 2010
do 31. 03. 2013 vznikol na neuhradenom výživnom dlh v sume 629,51 €, voči synovi Š. si vyživovaciu
povinnosť riadne neplnil od 11. 05. 2012 do 31. 03. 2013, čím mu vznikol na neuhradenom výživnom
dlh v sume 283,46€,

a tiež svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne riadne neplnil voči všetkým trom deťom od 01. 05. 2014
do 09. 09. 2015, čím mu za toto obdobie na neuhradenom výživnom vznikol dlh k rukám matky detí v
sume 2000,- €,
a z dôvodu hrozby nebezpečenstva núdze zabezpečenia potrieb všetkých detí pre ich vývoj a výživu
bola matka detí nútená požiadať Úrad práce sociálnych vecí a rodiny o priznanie náhradného výživného,
ktoré jej bolo Rozhodnutím ÚPSVaR číslo: NR1/OPHN/SOC/2014/67251-0002 zo dňa 05. 08. 2014,
právoplatného 06.08.2014, priznané vo výške 50,- € mesačne počínajúc dňom 01.04.2014, pre syna

S. Č., ďalej jej bolo Rozhodnutím ÚPSVaR číslo: NR1/OPHN/SOC/2014/67250/0002 zo dňa 05.08.2014, právoplatného 06.08.2014, priznané náhradné výživné pre syna Š. K. vo výške 40,€ mesačne,
počínajúc dňom 01. 04. 2014, a pre syna T. K. jej bolo Rozhodnutím ÚPSVaR číslo: NR1/OPHN/
SOC/2014/762603-0002 zo dňa 27.11.2014, právoplatného 03.12.2014, priznané náhradné výživné vo

výške 35,-€ mesačne, počínajúc dňom 01.08.2014

teda:

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať alebo

zaopatrovať iného a vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,
tým spáchal:

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b) ,j) Trestného zákona,

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného

zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 3 Pv 690/14/4403 prejednal
súd trestnú vec proti obžalovanému S. Č. a na hlavnom pojednávaní po prijatí vyhlásenia
obžalovaného o vine vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu najmä oboznámením listinných
dôkazov zabezpečených v spise a oboznámením súvisiacich pripojených spisov. Prokurátor predniesol

obžalobu s úpravou skutkovej vety vo vzťahu k momentu dokonania trestného činu a výške dlžného
výživného ku dňu hlavného pojednávania.

Obžalovaný S. Č. na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2015 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek
1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu vo

vyššie označenej obžalobe po úprave skutkovej vety. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa
ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne,
po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu
priznania obžalovaného k spáchaniu skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol
aj z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom

konaní.Úmyselnýmprotiprávnymkonanímobžalovanéhobolinaplnenévšetkyznakyskutkovejpodstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b), j) Trestného zákona. Obžalovaný najmenej tri mesiace v
období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a vydal
oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- po dlhší čas a na viacerých osobách. Hore uvedeným postupom bolo bez pochybností preukázané,
že skutok sa stal, je trestným činom, spáchal ho obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete
obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal
dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste.

Z prečítaných listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní, menovite z Trestného rozkazu Okresného
súdu Nitra sp. zn. 21T/70/2009 zo dňa 12.05.2009, právoplatného dňa 27.02.2010 vyplynulo, že
obžalovaný bol uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek
3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Obžalovanému bola zároveň uložená povinnosť podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákonazaplatiť v skúšobnej dobe E.e Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., R. H., zameškané výživné v
sume 4 700,03 eur. Obžalovaný k predmetnému trestnému rozkazu uviedol, že povinnosť zaplatiť
v skúšobnej dobe zameškané výživné si doposiaľ nesplnil. Z Rozsudku Okresného súdu Nitra sp.

zn. 35P/101/2012 zo dňa 19.07.2012 súd zistil, že maloletý C. K., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do
osobnej starostlivosti matke a obžalovanému, ako otcovi, bola uložená povinnosť platiť výživné na
maloletého Š. K., nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom 11.05.2012 a naďalej v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do rúk matky vždy do 15-
teho dňa každého mesiaca dopredu a povinnosť zaplatiť zaostalé výživné za čas od 11.05.2012 do

31.07.2012 vo výške 70,26,- eur do 150 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk matky. Z Rozsudku
Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/307/2010 zo dňa 11.07.2011 súd zistil, že maloletý S. Č., nar.
XX.XX.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matke a obžalovanému, ako otcovi, bola uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletého S. Č., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, a to od 01.12.2010, do rúk matky vždy
do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred a povinnosť zaplatiť zročné výživné za čas od 01.12.2010

do 30.06.2011 vo výške 77,66,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk matky. Z Rozsudku
Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/395/2012 zo dňa 11.04.2013 vyplynulo, že maloletý T. K., nar.
XX.XX.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matke a obžalovanému, ako otcovi, bola uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletého T. K., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 30,- eur mesačne
počnúc dňom 01.04.2013, do rúk matky vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred. Z potvrdenia

Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Nitre, súd zistil, že obžalovaný S. Č. bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 27.12.2011 do 21.01.2013. K uvedenému sa obžalovaný vyjadril, že
aj toho času by mohol byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ale nakoľko je invalidný
dôchodca bolo mu oznámené, že nemusí byť v tejto evidencii vedený. Zo správy Daňového úradu Nitra
vyplynulo, že obžalovaný S. Č. nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2013,

pričom obžalovaný nepožiadal o odklad podania daňového priznania a ani nepodal čestné prehlásenie o
nepodnikaní. Obžalovaný sa podľa zabezpečených správ nenachádzal v evidencii Sociálnej poisťovne
u žiadneho zamestnávateľa, nebol evidovaný ani ako SZČO a nebol evidovaný ako poberateľ úrazových
dávok, či dávok garančného poistenia. V evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti bol obžalovaný
od 27.12.2011 do 21.01.2013 a dávku v nezamestnanosti poberal od 27.12.2011 do 26.06.2012 vo

výške od 338,20,- do 403,20,- eur. V období od 22.01.2013 do 30.01.2013 a od 03.12.2013 do
28.02.2014 obžalovaný poberal nemocenskú dávku vo výške 11,40,- eur. Posledným zamestnávateľom
obžalovaného bola Mgr. Emília Achbergerová, u ktorej obžalovaný pracoval v období od 03.12.2013
do 28.02.2014. Obžalovaný tu bol zamestnaný na trvalý pracovný pomer, ako pomocný pracovník v
obchode a pracovný pomer sa skončil v skúšobnej dobe z dôvodu, že obžalovaný napriek upozorneniam

zamestnávateľa porušoval pracovnú disciplínu. Za obdobie neplatenia výživného mal obžalovaný troch
rôznych zamestnávateľov. Od 23.04.2012 do 31.12.2012 bol zamestnaný v INDEX NOSLUŠ, s.r.o. a
od 22.01.2013 do 30.01.2013 bol zamestnaný v spoločnosti NOVÁK mäso - údeniny s.r.o., pričom u
žiadneho z nich nenahlásil vyživovaciu povinnosť. Obžalovaný bol evidovaný ako poberateľ invalidného
dôchodku v sume 156,50,- eur mesačne. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že obžalovaný bol dvakrát priestupkovo prejednávaný. Za
priestupok v doprave spáchaný dňa 30.01.2012 bola obžalovanému uložená bloková pokuta vo výške
20,- eur a za priestupok proti majetku zo dňa 15.11.2012 bola obžalovanému uložená poriadková
pokuta vo výške 30,- eur. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne
trestaný. A to rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/72/1985 zo dňa 15.05.1985, rozhodnutím

Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/120/1985 zo dňa 26.08.1985, rozhodnutím Okresného súdu Levice sp.
zn. 1T/136/1985 zo dňa 17.12.1985 a trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/70/2009
zo dňa 12.05.2009. Vo vzťahu k všetkým štyrom odsúdeniam sa na obžalovaného hľadí ako keby
nebol odsúdený. Naposledy bol obžalovaný súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Nitra s. zn.
5T/125/2013 zo dňa 23.10.2014, ktorým bol uznaný vinným pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa

§ 207 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody na 1
(jeden) rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/125/2013 súd zistil, že na obžalovaného bola dňa 17.10.2013
podaná na Okresný súd Nitra obžaloba 4Pv 559/2011 na základe ktorej vydal Okresný súd Nitra
Trestný rozkaz sp. zn. 5T/125/2013 zo dňa 25.10.2013, proti ktorému podal obžalovaný dňa 05.12.2013

odpor. Okresný súd Nitra preto predmetnú trestnú vec vedenú pod sp. zn. 5T/125/2013 prejednal a
rozhodol rozsudkom sp. zn. 5T/125/2013 zo dňa 23.10.2014, právoplatným dňa 23.10.2014, ktorým
uznal obžalovaného S. F. vinným pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek
2 písmeno b) Trestného zákona (s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona) abol mu uložený trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Po vykonaní dokazovania vo vzťahu k výroku o treste súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného

činu a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim úmyselným konaním naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno
a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona,
keď si najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť
upravenú súdom, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, na viacerých osobách
a takýmto konaním vydal vyživované osoby do nebezpečenstva núdze, pretože matka maloletých

detí musela z dôvodu zabezpečenia všetkých oprávnených potrieb detí požiadať príslušný Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie náhradného výživného. Obžalovaný vedel o svojej povinnosti plniť
si vyživovaciu povinnosť aj o možnosti vzniku následku svojho konania a napriek tomu túto povinnosť
neplnil, pričom zdôrazňoval iba svoju zložitú sociálnu situáciu.

Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona,
teda že konal v priamom úmysle, kedy chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený
zákonom.

Trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami

hromadného trestného činu a v dôsledku toho je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným
úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v konaní.
Chránený objekt je v prípade tohto trestného činu nárok na výživu nazaopatreného dieťaťa vyplývajúci
priamo zo zákona a protiprávnym konaním ohrozujúcim chránený objekt je neplnenie vyživovacej
povinnosti trestne zodpovedným subjektom, ktorým je osoba povinná poskytovať peňažné plnenie a

zaopatrovať tak oprávnenú osobu. Protiprávne konanie obžalovaného spočívalo v tom, že oprávneným
osobám neposkytol včas a riadne to, čo bolo obsahom jeho vyživovacej povinnosti. Podľa Zákona o
rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
vyživovaciu povinnosť V tejto súvislosti súd poukazuje, že osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí
využiť všetky možnosti na to, aby si svoju povinnosť splnila.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov.
Ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd prihliadol pri rozhodovaní o treste na osobné pomery páchateľa, keď zistil, že obžalovaný je
invalidný dôchodca, bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný a to rozhodnutím OS Nitra sp. zn. 4T 72/85,
kde sa hľadí na neho akoby nebol odsúdený, rozhodnutím OS Nitra sp. zn. 3T 120/85, kde sa hľadí na
neho akoby nebol odsúdený, rozhodnutím OS Levice sp. zn. 1T 136/85, kde sa hľadí na neho akoby

nebol odsúdený, Trestným rozkazom OS Nitra sp. zn. 21T 70/2009, kde sa hľadí na neho akoby nebol
odsúdený. Naposledy bol obžalovaný S. Černák Rozsudkom OS Nitra sp. zn. 5T 125/13 právoplatným
dňa 23.10.2014 uznaný vinným pre neplnenie vyživovacej povinnosti podľa § 207 odsek 1, odsek 2
písmeno b) Trestného zákona (s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona) a bol mu
uloženýtrestodňatiaslobodynajedenrokspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobudvarokyašesť

mesiacov. Počas tejto skúšobnej doby plynúcej od 23.10.2014 do 23.04.2017 sa obžalovaný opätovne
dopustil obdobného protiprávneho konania. Táto skutočnosť vylučuje uloženie podmienečného trestu
odňatiaslobody(§49odsek2Trestnéhozákona).Zpoľahčujúcichokolnostíuvedenýchv§36Trestného
zákona súd konštatoval a priznal obžalovanému okolnosť uvedenú v písmene l), že skutok priznala oľutoval, z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona, súd u obžalovaného zistil
okolnosť uvedenú pod písmenom m), že pred spáchaním skutku bol za obdobný trestný čin odsúdený.
Následne vzhľadom na vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností súd postupoval pri

ukladaní trestu podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona.

Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky
okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej aj individuálnej prevencie bude v
prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere

1 rok, teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (1-5rokov) pri vyrovnanom pomere
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky uvedené v §
49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, rešpektujúc ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona
a skutočnosť, že súd posudzovaný skutok vyhodnotil ako úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože
mal za to ,že ani uloženie niektorého z alternatívnych trestov uvedených v § 32 Trestného zákona

nebude postačujúce pre naplnenie účelu trestu a prevýchovu páchateľa s poukazom na opakujúcu
sa úmyselnú trestnú činnosť spáchanú v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Pre výkon trestu
odňatia slobody súd obžalovaného v súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
zaradil do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z dôvodu, že
obžalovanývposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestnéhočinunebolvovýkonetrestuodňatia

slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Hodnotiac podmienky na dosiahnutie účelu
trestuzhľadiskaindividuálnejprevencievzalsúddoúvahy,žesajednáoobžalovaného,ktorýsakskutku
priznal a s prihliadnutím na všetky vyššie opísané skutočnosti týkajúce sa jednak osoby obžalovaného
(invalidný dôchodca) ako aj samotného skutku a konštatoval, že uloženie nepodmienečného trestu na
spodnej hranici trestnej sadzby je z hľadiska jeho nápravy postačujúce.

S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti, uložil súd obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 1 (jeden) rok s presvedčením, že takto uložený trest povedie k jeho požadovanej náprave,
bude postačovať na ochranu spoločnosti, že bude spravodlivý a primeraný a zároveň odradí ostatných
od páchania tohto druhu trestnej činnosti.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.