Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/599/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611201263
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:4611201263.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej, a členiek

senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: H. Š., nar.
XX.X.XXXX, bytom Š. XX, D., proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, o vydanie vkladu vo výške 158,85 eur a zaplatenie zadosťučinenia vo výške
100,- eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 11C/17/2012-112,
zo dňa 10.06.2012, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 10.7.2012, č.k.
11C/17/2012-112 v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že odporkyňa je povinná vydať navrhovateľovi
vklad na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX, na meno K. I., v sume 158,85 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 3% od 5.2.2011 do zaplatenia a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Ďalej
rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania domáhal, aby

súd zaviazal odporkyňu vydať mu vklad na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX vo
výške 4.785,40 Sk (nesprávne v rozhodnutí uvedená mena euro) spolu s príslušenstvom a zaplatiť mu
nemajetkovú ujmu vo výške 100,- eur. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe uznesenia
Okresného súdu v Žiline č.k. 30 D/717/2008-26, zo dňa 18.5.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
19.6.2010, opätovne žiadal odporkyňu o vydanie vkladu na predmetnej vkladnej knižke. Okresný súd v
Žiline považoval za preukázané, že poručiteľka K. I. peniaze uložené na vkladnej knižke navrhovateľovi
darovala a teda v čase prejednávania dedičstva vklad na vkladnej knižke nebol vlastníctvom poručiteľky,

a preto nemohol byť ani predmetom dedičského konania. Odporkyňa mu vklad nevydala, čo považuje
za zbytočné šikanovanie a preto okrem vydania vkladu žiada aj vyplatenie nemajetkovej ujmy vo výške
100,- eur.

Odporkyňa uplatnený nárok navrhovateľa poprela z dôvodu, že ak sa navrhovateľ stal novým majiteľom
predmetnej vkladnej knižky, bol povinný túto skutočnosť odporkyni oznámiť a doložiť ju hodnovernými
dokladmi a požiadať banku, aby vo vkladnej knižke vykonala príslušné zmeny. Navrhovateľ však

nepreukázal, že došlo k prechodu práv z vkladnej knižky na neho, čím bolo z jej strany podmienené
vyplatenie vkladu na vkladnej knižke. K časti nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia
odporkyňa uviedla, že z jej strany nedošlo k porušeniu osobnostných práv navrhovateľa a podmienkoupriznania je nemajetková ujma, ktorá je v značnej miere spôsobilá znížiť dôstojnosť fyzickej osoby a jej
vážnosti v spoločnosti.

Súd po vykonanom dokazovaní posúdil vec po právnej stránke podľa §§ 778, 780, 783 a § 628
zák. č. 40/1964 Zb., t.j. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a v časti uplatnených úrokov z
omeškania podľa § 517 OZ, v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
v znení neskorších predpisov. Vo veci nemajetkovej ujmy nárok navrhovateľa posúdil § 11 a § 13
OZ, s odkazom na § 27 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov s tým, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že v Slovenskej štátnej sporiteľni
bola založená vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX s číslom vkladového účtu XXXX/XXX/X na meno
K. I.R., bytom L. XXX. Majiteľka vkladnej knižky podpísala dňa 26.2.2002 listinu nazvanú testament,
obsahom ktorej bola darovacia zmluva, ktorou darovala navrhovateľovi kladnú knižku so sumou 20.000,-
Sk a vkladnú knižku so sumou 15.500,- Sk. K. I. zomrela dňa 11.10.2004. Navrhovateľ požiadal dňa
29.7.2008 o prejednanie novoobjaveného dedičstva, a to vkladu na vkladnej knižke. Okresný súd v

Žiline uznesením č. k. 30D/717/2008-26 zastavil konanie o prejednaní novoobjaveného dedičstva s
odôvodnením, že z predložených dôkazov mal preukázané, že vklad na predmetnej vkladnej knižke je
majetkom navrhovateľa, získaným na základe darovacej zmluvy (pôvodne označenej ako testament). O
skutočnosti, že „testament“ je platnou darovacou zmluvou, informoval Okresný súd v Žiline pracovníka
odporkyne a po právoplatnosti rozhodnutia požiadal o vydanie vkladu. Odporkyňa namietala, že jej

nebola predložená darovacia zmluva, na ktorú sa navrhovateľ odvolával a heslo vkladnej knižky, a
podľa jej názoru rozhodnutie Okresného súdu v Žiline nepreukazuje skutočnosť, že vkladná knižka
bola prevedená na navrhovateľa. Súd prvého stupňa sa stotožnil so záverom Okresného súdu v
Žiline, že vklad na predmetnej vkladnej knižke nadobudol navrhovateľ na základe darovacej zmluvy
a preto zaviazal odporkyňu k vydaniu aktuálneho zostatku na účte vo výške 158,85 eur a zaviazal ju

k zaplateniu úrokov z omeškania od 5.2.2011 do zaplatenia (vo zvyšku návrh na zaplatenie úrokov z
omeškania zamietol). Pri rozhodovaní o otázke nemajetkovej ujmy, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť
nevydaním vkladu na vkladnej knižke a konaním odporkyne, označeným navrhovateľom za šikanu,
súd prvého stupňa posudzoval najmä, či konaním alebo nečinnosťou odporkyne mohlo dôjsť k zásahu
do osobnostných práv navrhovateľa. Na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že nebol

preukázanýžiadnyzásahdotýchtoprávakonanieodporkynespočívajúcevodmietnutívydaťpredmetný
vklad bez preukázania originálu darovacej listiny, možno hodnotiť ako obozretné. Z uvedeného dôvodu
súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch. Z dôvodu len čiastočnej
úspešnosti navrhovateľa nepriznal súd trovy konania žiadnemu z účastníkov.

Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporcu zaviaže vydať navrhovateľovi vklad na vkladnej
knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno K. I., v sume 158,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
3% od 21.06.2010 do zaplatenia, zaplatiť zadosťučinenie vo výške 100,- eur a nahradiť trovy konania.
Navrhovateľ uviedol, že o vydanie vkladu odporkyňu požiadal na pobočke v F. dňa 21.6.2010, preto

navrhuje odvolaciemu súdu zaviazať odporcu zaplatiť úrok z omeškania vo výške 3% od uvedeného
dňa až do zaplatenia. Ďalej uviedol, že napriek predloženiu fotokópie darovacej zmluvy („testamentu“),
ktorej hodnovernosť potvrdil Okresný súd v Žiline, právoplatného uznesenia Okresného súdu v Žiline
a jeho prehlásenia, že sa proti tomuto uzneseniu neodvolal, odporca vklad z vkladnej knižky nevydal.
Toto konanie odporcu, ako aj nekvalifikované informácie zamestnancov odporcu, považuje navrhovateľ

za zásah do jeho osobnostných práv a žiada satisfakciu za nemajetkovú ujmu vo výške 100,- eur.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že odvolanie obsahuje len konštatovania
totožné so skutočnosťami uvedenými v texte samotnej žaloby, neuvádza nové skutočnosti, nepredkladá
žiadne nové dôkazy či nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie v danej veci. Na

základe uvedeného žiada, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa odmietol, nakoľko neobsahuje
zákonom požadované náležitosti. Odporkyňa trvá na všetkých svojich vyjadreniach podaných počas
konania na súde prvého stupňa. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s jej názorom, žiada, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Nakoľko odvolanie navrhovateľa nemalo všetky zákonné náležitosti, odvolací súd ho postupom podľa §
211 ods. 1 O.s.p. vyzval, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy odstránil vady odvolania tým, že
upresní, v akom rozsahu rozsudok napáda; v čom rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo postup súdu
považuje za nesprávny, resp. z akých dôvodov odvolanie podáva.Na výzvu odvolacieho súdu navrhovateľ reagoval podaním zo dňa 6.7.2015, z ktorého vyplýva, že
namieta začiatok obdobia, za ktoré mu boli priznané úroky z omeškania, pretože podľa jeho názoru mu

mali byť úroky priznané odo dňa 21.6.2010, kedy odporkyni predložil darovaciu zmluvu. Odporkyňa bola
povinná mu po predložení vkladnej knižky na doručiteľa a oznámenia hesla vklad vydať bez zbytočného
šikanovania a bez toho, aby navrhovateľ bol nútený domáhať sa vydania vkladu súdnou cestou. Preto
odvolaním napáda rozsudok aj v zamietajúcom výroku, t.j. v časti, ktorou bol zamietnutý ním uplatnený
nárok na zaplatenie zadosťučinenia vo výške 100,- eur. Odvolaním namietol aj výrok o trovách konania,

nakoľko v konaní mu vznikli náklady spojené s cestou na pojednávanie celkom vo výške 12,32 eur, ktoré
žiada uhradiť.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.), túto prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané
zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 28.7.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa správne a
dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými otázkami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie

veci, svoje rozhodnutie správne a dostatočným spôsobom odôvodnil, na ktoré dôvody poukazuje aj
odvolací súd.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, upresnenú v podaní navrhovateľa zo dňa 6.7.2015,
ktorým reagoval na výzvu odvolacieho súdu, týkajúcu sa začiatku obdobia, za ktoré mu patria úroky z

omeškania, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa tento začiatok určil správne. Navrhovateľ
nepreukázal, že by odporkyni dňa 21.6.2010 predložil darovaciu zmluvu a ostatné listinné doklady
potrebné na preukázanie jeho práv z predmetnej vkladnej knižky, a preto tento dátum nie je možné
považovaťzazačiatokomeškaniaodporkynesosplnenímdlhu.Právezdôvodu,ženavrhovateľvkonaní
nepreukázal, že odporkyni predložil ňou požadované doklady, ktoré bol v zmysle platnej právnej úpravy

povinný predložiť k svojej žiadosti o vyplatenie zostatku vkladu na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/
XXXX v sume 158,85 eur, vystavenej na meno K. I. (len na základe nich mohla odporkyňa vyplatiť
zostatok na vkladnej knižke), nebolo možné ani posúdiť, či odporkyňa vo vzťahu k navrhovateľovi
postupovala nesprávnym, resp. ako tvrdil navrhovateľ, šikanóznym spôsobom. Bez preukázania tohto
základného predpokladu nie je možné vôbec zistiť, či zo strany odporkyne išlo o také konanie, ktorým

by mohla zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa spôsobom, ktoré by odôvodňovalo priznať
navrhovateľovi určité primerané zadosťučinenie. Preto aj v tejto časti uplatneného nároku odvolací súd
považuje prvostupňový rozsudok za vecne správny.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, týkajúcu sa výroku o trovách konania (postup podľa § 142

ods. 2 O.s.p.), aj v tomto smere považuje odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu za správne.
Navrhovateľ si uplatnil v konaní len náhradu trov konania vzniknutých mu vo forme cestovných nákladov
na pojednávanie z miesta jeho bydliska do R. (od platenia súdnych poplatkov bol oslobodený), pričom
súdu predložil len cestovné lístky z F.Č. do R. a z R. do F., obidva zo dňa 17.4.2012 a každý v sume
2,27 eur a tretí cestovný lístok zo dňa 29.5.2012 z F. do R. tiež v sume 2,27 eur. Ďalšie náklady na

cestovné nepreukázal. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní úspešný len z časti, súd
prvého stupňa správne o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. V zmysle uvedeného
ustanovenia mal možnosť vzhľadom len na čiastočnú úspešnosť navrhovateľa v konaní rozhodnúť
o trovách spôsobom, že by ich pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní, alebo
mal možnosť rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná, ktorú formu

rozhodnutia prvostupňový súd zvolil. Pretože navrhovateľ súdu preukázal skutočné cestovné náklady
spojené s jeho účasťou na pojednávania len vo 6,81 eur, náhrada nákladov, ktoré by mu súd mohol pri
zohľadnení pomeru úspechu obidvoch účastníkov v konaní priznať, by bola zanedbateľná. Aj z tohto
dôvodu považuje odvolací súd výrok prvostupňového rozsudku o náhrade trov konania za správny.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., na
základe ktorých v odvolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže
jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.