Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 23C/224/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207472
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Rigáňová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414207472.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v právnej veci
navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom v Bratislave, ul. Olejkárska č. 1, IČO: 004
927 36, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom v Bratislave, ul. Námestie Martina Benku 9-C1, proti
odporcovi: T. K., N.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V.. V. XX, Bratislava, zastúpený opatrovníkom Q.
V. - pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV o zaplatenie 50,70 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 50,70 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 16,50 EUR súdny poplatok a 29,57
EUR trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimíra Kána,
advokáta so sídlom v Bratislave na číslo účtu: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, M.: XXXXXXX do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 16.4.2014 žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu
istiny 50,70 EUR, nakoľko odporca sa v dopravnom prostriedku navrhovateľa nepreukázal na výzvu
kontrolného orgánu platným cestovným lístkom. Vo veci žiadal rozhodnúť platobným rozkazom.

Súd vydal platobný rozkaz č.k. 30Ro 740/2014-7 zo dňa 30.7.2014, ktorý následne zrušil, nakoľko sa ho
odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Vzhľadom k tomu, že sa súdu nepodarilo zistiť aktuálny
pobyt odporcu, ustanovil mu súd podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka, s ktorým ďalej vo veci konal.

Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak v priebehu konania dosiahne
predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 veta prvá O.s.p, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. sa jedná o drobný spor, preto súd podľa §115a ods. 2 O.s.p. nenariaďoval
vo veci pojednávanie a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Právny zástupca navrhovateľa ani opatrovníčka odporcu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných
podmienok zo dňa 27.9.2013 a s ostatnými dokladmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový
stav:

Odporca dňa 27.9.2013 o 13,30 hod. cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa na linke č. 61
vo voze 1856 a na výzvu kontrolného orgánu sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Následne
kontrolný orgán spísal hlásenie o porušení prepravných a tarifných podmienok.

Odporca bol navrhovateľom vyzvaný k zaplateniu žalovanej sumy, avšak bezvýsledne.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a
na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo
bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky
autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť
cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie
cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,
číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné
údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom
určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 56/2012 Z. z. dopravca je povinný zverejniť tarifu na svojom webovom sídle a
zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje sprístupnili verejnosti v cestovnom poriadku, a ak je to možné,
aj v priestoroch autobusovej stanice a v autobusoch, a aby osádka autobusu a revízori boli schopní
informovať cestujúcich o sadzbách a ostatných cenách pred začatím prepravy a počas nej.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Odporcovi vznikla
povinnosť zaplatiť žalovanú sumu navrhovateľovi, pretože tento porušil tarifné a prepravné podmienky
navrhovateľa tým, že na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom.

Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných predpisov zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
50,70 EUR pozostávajúcej z pokuty 50 EUR a cestovného 0,70 EUR.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p.
tak, že odporcovi ako neúspešnému účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 29,57 EUR.

Čo sa týka výšky trov právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľovi v konaní vznikli, navrhovateľ žiadal
priznať túto náhradu za 3 úkony právnej pomoci po 16,60 EUR + 20% DPH (prevzatie a príprava
zastúpenia, pokus o zmier a podanie návrhu) + 3x režijný paušál po 8,04 EUR + 20% DPH.

V prvom rade treba uviesť, že úkon právnej služby - pokus o zmier nemožno považovať za úkon právnej
služby, ktorý by bol vykonaný v konaní pred súdom (po podaní návrhu) ani v priamej a bezprostrednej
súvislosti s ním a takýto úkon nie je ani podmienkou na uplatnenie práva na súde. Preto tarifnú odmenu
advokáta spojenú s takýmto úkonom právnej pomoci nemožno považovať za trovy účelne vynaložené
na uplatňovanie práva navrhovateľa v prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 137 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. V nadväznosti na uvedené potom, ak by aj neboli splnené predpoklady pre
aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. v prejednávanej veci, bolo možné priznať navrhovateľovi náhradu trov
právneho zastúpenia len za dva úkony právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. po 16,60 EUR + 20%
DPH (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu) + 2x režijný paušál po 8,04 EUR + 20% DPH.

Okrem toho však súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je na mieste v súlade s ustanovením §
150 ods. 2 O.s.p. pristúpiť k zníženiu náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v prípade
prejednávanej veci ide o drobný spor a vyššie uvedené trovy právneho zastúpenia považoval za
neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Celkové trovy konania (dva úkony právnej služby, režijný
paušál, DPH a súdny poplatok) predstavujú v prejednávanej veci spolu sumu 75,64 EUR, žalovaná
pohľadávka však iba sumu 50,70 EUR. Trovy konania tak predstavujú takmer 150 % uplatnenej
pohľadávky. Nemožno pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v posudzovanej veci sa jedná o tzv.
formulárovú žalobu, teda o návrh, ktorý sa od iných návrhov toho istého navrhovateľa v totožných veciach
líši v zásade iba identifikačnými údajmi odporcu a dopravného prostriedku, v ktorom odporca cestoval.
Skutkový základ návrhu (s výnimkou dátumu cestovania v dopravnom prostriedku), vrátane právnej
argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností
možno konštatovať, že spísanie takejto formulárovej žaloby predstavuje skôr administratívny úkon,
ako vykonanie úkonu právnej služby. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by
nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb,
keďže v prejednávanej veci išlo o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a
času právneho zástupcu, nekládla na neho žiadne väčšie nároky.

Možno teda vyvodiť záver, že uplatnené trovy právneho zastúpenia v prejednávanej veci považoval
súd vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke za neprimerané, pričom za primerané a zodpovedajúce účelu
právneho zastúpenia v prejednávanej veci považoval súd priznanie náhrady trov právneho zastúpenia
vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby. Na podporu správnosti záverov, z ktorých súd
vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady trov právneho zastúpenia, súd dáva do pozornosti tiež
nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012, v ktorom ústavný súd
dospel k obdobným záverom, ako súd v prejednávanej veci.

S poukazom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia len vo
výške 29,57 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.