Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314201007
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314201007.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci maloletého C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za
účasti rodičov C. D., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, T., zast. JUDr. Antonom Wagnerom, advokátom,
Kudlovská 1, Humenné, a D. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. X, T. t.č. XX I. road, X. H. G., NG
XXX YH, I. R., o zmenu úpravy práv a povinnosti rodičov voči maloletému, o odvolaní otca Petra D.
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 19P/31/2014-103 zo dňa 8.10.2014 v spojení s opravným
uznesením č.k. 19P/31/2014-110 zo dňa 15.10.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o výživnom, dlžnom výživnom
a vo výroku o trovách konania.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 08. 10. 2014 v
spojení s opravným uznesením zo dňa 15. 10. 2014 rozhodol tak, že:

„Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. 19P 35/2011 zo dňa 23.02.2011 v časti úpravy práv

a povinností rodičov k maloletému C. D., nar.X.X.XXXX tak, že maloletého C. D. zveruje do osobnej
starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. D. sumou 130 eur mesačne vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky od 18.3.2014.

Zaostalé výživné za obdobie od 18.3.2014 do 8.10.2014 vo výške 660 eur súd povoľuje otcovi splácať

v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku.

Nezaplatením čo i len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že maloletý C.ije v

spoločnej domácnosti s matkou. Maloletý bol predbežne zverený do osobnej starostlivosti matky a otec
bol zaviazaný prispievať predbežne na jeho výživu sumou 80,- Eur mesačne.Rodičia maloletého sa v priebehu súdneho konania dohodli, že maloletý syn zostane žiť s matkou na
Slovensku. Ďalej mal za preukázané, že matka maloletého je poberateľkou rodičovského príspevku. V
osobnej starostlivosti okrem syna C. má aj E. D., na výživu ktorej bol otec zaviazaný prispievať sumou

75,- Eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije matka s priateľom a okrem mal. C., dcéry E. ma ešte
2 maloleté deti pochádzajúce z terajšieho vzťahu a to maloletú E. a M.. Matka žije v podnájme, kde
mesačné náklady predstavujú sumu 290,- Eur na nájomné a zdržiava sa aj u svojich rodičov, ktorým
prispieva na spoločnú domácnosť vo výške 100,- Eur a prispieva aj na kúrenie. Partner, s ktorým žije
v spoločnej domácností je živnostníkom.

Ďalej mal za preukázané, že maloletý C. je študentom strednej školy a náklady na jeho výživu
predstavujú náklady na stravu, oblečenie, mesačné náklady na cestovné, mobilný telefón, školské
potreby, zdravotnú starostlivosť, hygienické potreby a vreckové.

Ďalej mal za preukázané, že otec maloletého žije vo Veľkej Británii v spoločnej domácnosti s priateľkou,

ktorá je zamestnaná s príjmom 1.200 libier mesačne. Spolu v spoločnej domácnosti žije ich spoločné
dieťa D. a dcéra jeho partnerky. Podľa tvrdenia otca je jeho príjem je mesačne vo výške 891,13 Eur,
pričomjehoročnýpríjembolvhrubom10954,22Eur.Mesačnévýdajeotcapredstavujúsplátkyhypotéky
vo výške 282,50 libier, náklady na elektrinu a plyn, mesačné splátky za ďalšiu pôžičku, poplatky za vodu,
ďalej náklady na splácaní zálohy, ktorú zložil spolu s priateľkou do depozitu pri kúpe domu, poplatky

za televíziu, ďalšia pôžička, náklady na telefón, poistné, mesačné splátky za práčku, poistka domu,
poistka za dom, cestovné do práce. Poukázal ďalej na mesačné náklady súvisiace s výživou syna D..
Za preukázaný mal príjem otca vo výške 1.132,77 Eur mesačne.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého je v schopnostiach a možnostiach otca

prispievať na výživu syna mesačne sumou 130,- Eur mesačne. Zaviazal otca prvostupňový súd zároveň
na zaplatenie dlžného výživného za obdobie od 18. 03. 2014 do 08. 10. 2014 vo výške 660,- Eur, ktoré
povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- Eur.

Prvostupňový súd poukázal na ustanovenie § 26, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Náhradu trov konania
účastníkom nepriznal vzhľadom na to, že ide o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.

Proti tomuto rozsudku a to proti výroku o výživnom a dlžnom výživnom podal otec odvolanie. Navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal ho prispievať na výživu syna C. mesačne
sumou 50,- Eur od 18. 03. 2014. Podľa jeho názoru prvostupňový súd vychádzal z neúplne zisteného
skutkového stavu veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
prvostupňový súd tak nesprávne právne vo veci rozhodol.

V odvolaní ďalej uviedol, cit.:

„K pochopeniu súčasnej situácie musím aspoň stručne uviesť predchádzajúce okolnosti: v r. 1996 som
sa oženil s rozvedenou, bezdetnou C. N., rod. L. -vi. 1997 sa nám narodil syn C.. Bývali sme v T., na
ulici E. (v byte, ktorý je v súčasnosti uvádzaný ako trvalé bydlisko mojej bývalej manželky C., rod. L.) v

r. 2000 sa narodila dcéra E. naša finančná situácia nebola práve najlepšia, preto začiatkom roka 2001
som odišiel pracovať do Kanady za sestrami, ktoré tam žijú.

V roku 2002 naše manželstvo už normálne nefungovalo a stále častejšie dochádzalo k roztržkám.
Nakoniec v r. 2003 som podal žiadosť o rozvod, vtedy môj syn C. bol prvákom na základnej škole.

V r. 2004, počas rozvodového konania sa manželka všetkými prostriedkami zabraňovala styku s mojimi
deťmi a aj z toho dôvodu som odišiel pracovať do Anglicka. Po začiatočnom nesmierne ťažkom období
som sa tam pomaly uchytil a získal trvalé zamestnanie.

Po rozvode žila s deťmi striedavo v M. a v T.. Deťom a hlavne C. sa nevenovala v dostatočnej miere, čo
malo za následok, že výchova C. sa jej úplne vymkla z rúk. Ako 13 ročný bol vídavaný spať na lavičke v
parku v neskorých nočných hodinách v podnapitom stave, v rozličných reštauráciách a baroch. Taktiežchodil poza školu, mal zhoršenú známku zo správania a v škole prepadával. Nakoniec aj jeho matka
uznala, že ho nezvláda a súhlasila s jeho odchodom do Anglicka ku mne.

Áno, keby som žil na Slovensku a mal by som taký príjem, mohli by sme ho považovať za vysoký príjem.
Lenže ja žijem s rodinou vo Veľkej Británii, kde to vysoký príjem rozhodne nie je. Tam minimálna mzda
je určovaná na rozdiel od Slovenska nie na mesiac, ale na hodinu. Pre daňový rok je to 6,31 GBP na
hodinu (príloha č. 1), čo znamená pri 8 hodinovej pracovnej dobe a počte 22 pracovných dní za mesiac
1.110 GBP v hrubom a 991,69 GBP v čistom.

Ešte horšie dopadne porovnanie, ak porovnáme životné minimum vo Veľkej Británii (ďalej len VB) a na
Slovensku. Nepodarilo sa mi zistiť čerstvé údaje z VB, preto porovnávam údaje z rokov 2007 a 2008
(viď prílohu č. 2 a 3). Z nich vyplýva, že životné minimum pre rodinu s dvoma deťmi bolo v r. 2007 vo
VB 1.690 eur, v SR 278 eur. To isté v r. 2008: vo VB 1.784 eur, v SR 332 eur. Podľa tohto porovnania
5,4 až 6 krát vyšší príjem znamená vo VB to isté, ako na Slovensku.

Súdu som predložil potvrdenia o mojom hrubom príjme za roky 2007 až 2013. Z nich vyplýva, že v r.
2008, kedy sme brali hypotéku na dom, bol môj ročný príjem skoro o polovicu vyšší. Keby môj príjem
nestačil na hypotéku, alebo na ostatné pôžičky, banka by mi ich neposkytla. Bola tam aj rezerva, preto
aj v nasledujúcich rokoch, kedy som už zarábal o niečo menej v dôsledku krízy, sme boli schopní bez

problémov splácať. Súdu som uviedol, že do zlej finančnej situácie som sa dostal v rokoch 2012 a 2013,
kedy som utrpel komplikovaný úraz členka a bol som 9 mesiacov práceneschopný. Do dnešnej doby
môj členok nie je v poriadku, chodím na steroidové injekcie a doktor ma informoval, že mi hrozí výmena
členkového kĺb (príloha č. 4 - termín na kontrolu a ďalšiu injekciu). Taktiež mi odporučil 4 hodinový
pracovný čas, aby som ten členok neúmerne nezaťažoval, ale vzhľadom na moje finančné problémy

si to nemôžem dovoliť.

Hypotéku na dom sme tiež nezobrali len tak z rozmaru, ale preto, lebo sme platili nájomné na byt v
podobnej výške. Preto sme sa rozhodli, že radšej zainvestujeme a budeme bývať vo svojom, ako platiť
podobné sumy za nájom a nemať nič.

Žijem v spoločnej domácnosti s partnerkou - ktorej mesačný príjem je 1.100 - 1.200 libier (stred 1.150
libier = 1.462 eur) - a tiež s nami žijú dve deti. Dcéra mojej priateľky F., ktorá je v poslednom ročníku
na strednej škole a budúci rok ide študovať na univerzitu a náš spoločný syn D., ktorý má sedem rokov.
Nie je mi ľahko, keď musím pozerať na každý cent, aby som mohol môjmu synovi aspoň raz za mesiac

kúpiť aj nutellu a nie vždy len maslo, keď mu musím vysvetľovať, že nemôže ísť na školský výlet so
spolužiakmi, lebo teraz nemáme korunky, že teraz si nemôže kúpiť zmrzlinu atď.

Zabezpečujem si úhradu týchto nákladov formou pôžičky od priateľky a jej rodičov, ktorí sa nám snažia
pomôcť v súčasnej ťažkej situácii, ale pôžičku budem musieť vrátiť. Ani tá nestačí, o čom svedčí dlh

na kreditnej karte. Urobili mi škrt cez rozpočet letenky, ktoré som musel zakúpiť pre seba a opätovne
pre dcéru E. po tom, ako ju nepustili do lietadla v doprovode dcéry mojej partnerky pri návrate na
Slovensko. Z finančných dôvodov napätie v domácnosti narastá, lebo aj najlepší vzťah negatívne
ovplyvní nedostatok financií. Nechcem pripustiť, aby sa aj druhý môj partnerský vzťah rozpadol, aby
ďalšie moje dieťa vyrastalo v neúplnej rodine. Som si vedomý, že vyživovacie povinnosti rodiča majú

prednosť pred ostatnými výdavkami. Súd jej odporučil odbúrať niektoré výdavky - ale ktoré? Mnou
uvedené výdavky sú nevyhnutné výdavky na každodenné fungovanie vo VB, odbúranie hociktorého z
nich je ťažko predstaviteľné - okrem psa, samozrejme, ktorého s ťažkým srdcom síce, ale riešime.“

Matka maloletého podala písomné vyjadrenie k odvolaniu otca a navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok potvrdil ako vecne správny.

KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)preskúmal rozsudokvjehonapadnutýchčastiach spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 212 zákona č. 99/ 1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez

nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne
vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre
potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 O.s.p.).Predmetom odvolacieho konania zostalo preskúmanie správnosti výroku prvostupňového súdu, ktorým
bolo určenie výživného zo strany otca a dlžné výživné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne
právnevecposúdil.Určenévýživnéprvostupňovýmsúdomzostranyotcaksynovizodpovedázákonným
kritériám. Prvostupňový súd správne zohľadnil možnosti oboch rodičov a určené výživné zodpovedá
zákonným kritériám. V súvislosti s odvolacími námietkami otca odvolací súd dopĺňa.

Otec namieta správnosť záveru prvostupňového súdu o preukázateľných možnostiach a schopnostiach
na jeho strane. Poukazuje na to, že príjem, ktorý dosahuje by bolo možné považovať za vysoký príjem
na území Slovenska, nie však na území Veľkej Británie. Nesúhlasí tiež so záverom prvostupňového
súdu, že má viac pôžičiek než je schopný ich splácať.

Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinností súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť .

Prvostupňový súd vychádzal pri určení možností a schopností otca z listinných dôkazov predložených
otcom preukazujúcich výšku jeho mesačného príjmu, ako aj z jeho tvrdení. Pokiaľ otec v odvolaní
namieta, že prvostupňový súd neprihliadol dostatočne a nezohľadnil jeho reálne výdaje v súvislosti s
následne určenou výškou výživného na maloletého syna odvolací súd udáva, že prvostupňový súd

zhodnotil a prihliadol správne na reálne príjmy otca a na jeho odôvodnené výdaje. Pokiaľ ide o výdaje
súvisiace so splácaním hypotéky a pôžičiek, na ktoré poukazuje otec je potrebné uviesť, že splácanie
úverov, pôžičiek alebo poistného nie je prednostné. Prednostné je plnenie vyživovacej povinnosti k
maloletému dieťaťu. Plnenie dlhov z poskytnutých úverov, hypotéky znamená aj zvyšovanie životnej
úrovne otca.

Odvolací súd konštatuje, že náklady na výživu maloletého syna zodpovedajú jeho veku a potrebám.
Výdavky nie sú nadmerné ani neprimerané a korešpondujú so súčasným charakterom doby. Výživné je
osobným právom dieťaťa a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je potrebné prihliadnuť aj na
skutočnosť, že matka sa syna osobne stará, zabezpečuje osobnú starostlivosť a výživné zo strany

matky tak spočíva v poskytovaní aj tejto osobnej starostlivosti o syna a spoločnú domácnosť ktorú
tvoria. Otec žije a pracuje v zahraničí a tak matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o syna v prevažnej
miere. Osobná starostlivosť o dieťa je na úrovni finančného zabezpečenia výživy dieťaťa. Oprávnený
je takmer dospelým človekom, s čím pochopiteľne súvisia zvýšené náklady na jeho výživu. Pripravuje
sa na budúce povolanie, je pred formovaním svojho budúceho profesionálneho života a pochopiteľne

náklady na jeho výživu sú vyššie.

V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle
tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa

zaručujeprávonarodičovskústarostlivosťavýchovu.Tentozaručenýprincípochranyprávtedazahrňuje
zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa
mohlodostatočnerozvíjať.Pokiaľideomateriálnepodmienky,tiesarealizujúprostredníctvompovinnosti
rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2
Zákona o rodine. Je potrebné mať na zreteli, že výživné sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle,

ale aj všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Výživné sa teda poskytuje nielen na
uspokojenie osobných potrieb dieťaťa, ale aj na potreby, na vzdelanie, rozvoj záujmov a záľub, prípravu
na povolanie. Pri rozhodovaní o výživnom sa taktiež prihliada na potreby dieťaťa, ktoré sa vyskytujú
nepravidelne alebo náhodne. Povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť ku všetkým dôležitým okolnostiam,u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a
potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletého
dieťaťa. Je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti,

schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí.

Výživnéurčenéotcoviprvostupňovýmsúdomvovýške130Eurmesačnezodpovedázákonnýmkritériám
a odôvodneným potrebám mal. dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca.

Prvostupňový súd postupoval správne, ak povolil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach
spolu s bežným výživným (§ 160 ods. 1 O.s.p.). Podľa názoru odvolacieho súdu splatenie uvedenej
dlžnej čiastky neohrozí otcovu výživu, nespôsobí mu dlhšie ťažkosti pri príprave zabezpečenia
nevyhnutných výdavkov na seba a na plnenie vyživovacích povinností, ktoré otec má.

Za danej situácie tak námietky otca uvádzané v odvolaní považuje odvolací súd za neopodstatnené.

Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok v jeho napadnutých častiach ako vecne správny (§ 219
ods. 1, 2 O.s.p.), vrátane správneho výroku o trovách konania.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a) O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal, keďže ide o konanie vo veciach starostlivosti

súdu o mal. deti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.