Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/265/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915205935
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7915205935.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: R. Z., nar.

XX.XX.XXXX bytom A. XXX, Q. zast. JUDr. Ľubomír Cibere, advokát proti odporcovi F. Z., nar.
XX.XX.XXXX bytom A. XXX, Q. zast. JUDr. Iveta Kohanová, advokátka v konaní o určenie príspevku
výživného pre rozvedeného manžela/manželku takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 16.04.2015 a upresneným dňa 09.07.2015 na pojednávaní
domáhala, aby súd uložil povinnosť odporcovi platiť navrhovateľke počnúc 16.04.2015 výživné vo výške
90 Eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu

Trebišov zo dňa 23.04.2014 č.k. 13C/206/2013-42, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2015.
Odporca sa po predchádzajúcich nezhodách medzi nimi vyplývajúcich z toho, že odmietal bývať v
spoločnej domácnosti dňa 17.02.2010 odsťahoval a momentálne býva u sestry v Q. na Ul. A. v letnej
kuchynke. Nakoľko už počas trvania manželstva jej odporca nedával peniaze, bola nútená požiadať
súd o určenie príspevku na výživu pre manželku. Súdom mu bola uložená povinnosť prispievať na
výživu manželke 90 Eur mesačne. Rozhodnutie nerešpektoval a svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil,
preto bola nútená podať návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie výživného. Odporca je starobným

dôchodcom s mesačným dôchodkom vo výške 481,40 Eur. Momentálne má vyšší starobný dôchodok,
k výške ktorého ona nemá prístup. Jej mesačné výdavky sú inkaso 149,64 Eur, pôžička 86 Eur, náklady
na lekára a lieky mesačne zhruba 60 až 80 Eur, telefón, strava, základné hygienické potreby. V prípade
potrebymôženapojednávanísvojevýdavkypodrobnezdokladovať.Poberástarobnýdôchodok,ktorého
výška je 265,30 Eur.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav veci:

Z obsahu pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu č. k. 13C/206/2013 súd zistil, že manželstvo

účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. k. 13C/206/2013-42 zodňa 23.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.
7Co/48/2014-79 zo dňa 22.01.2015 dňa 16.02.2015.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku t.

č. od 01.01.2015 vo výške 265,30 Eur.

V písomnom podaní doručenom súdu 22.05.2015 navrhovateľka uviedla svoje výdavky nasledovne:
výdavky na inkaso vo výške 149,64 Eur predstavujú náklady na plyn, elektrinu a RTVS. V mesiaci
decembri r. 2014 až január r. 2015 za plyn uhrádzala čiastku 85 Eur, elektrinu 60 Eur a RTVS 4,64 Eur.
Mesačná splátka za pôžičku, ktorú uhrádza na základe úverovej zmluvy uzatvorenej prostredníctvom
finančných služieb Tesco je 86,61 Eur. Touto pôžičkou prefinancovala náklady na nákup plynového kotla,

ktorý musela v roku 2012 zakúpiť za čiastku 2.000 Eur. Vzhľadom k tomu, že nemala finančnú hotovosť
kotol kúpila na splátky cez spoločnosť Quatro a následne to prefinancovala výhodnejšou pôžičkou v
spoločnosti Home Credit Slovakia. Tieto náklady jej teda vznikli v súvislosti s nevyhnutnou investíciou
do rodinného domu. Mesačné náklady na jej liečbu predstavujú mesačne 60 až 80 Eur. V tejto čiastke sú
zahrnuté výdavky za lieky, ktoré užíva na základe lekárskych predpisov a doporučení. Časť liekov, ktoré

nevyhnutne musí užívať, zdravotná poisťovňa neprepláca vôbec a tak si lieky musí sama kupovať. K
týmto liekom predložila výpis z účtu poistenca vo všeobecnej zdravotnej poisťovni od decembra r. 2014
do marca r. 2015. Ďalšie výdavky sú náklady na stravu približne 90 Eur, hygienické potreby približne
25 Eur, náklady za telefón, o tom predložila doklady faktúr za 6 mesiacov, náklady na ošatenie a obuv,
ktoré si kupuje priebežne podľa potreby a nedajú sa presne vyčísliť. Nevesta, ktorá býva v prednej časti

v rodinnom dome, ale má samostatný vchod jej prispieva čiastkou 32,32 Eur na elektrinu a poplatok
RTVS. V spoločnej domácnosti s ňou býva syn X. Z., ktorý je rozvedený od roku 2009, má dve deti ku
ktorým si plní vyživovaciu povinnosť, je dlhšiu dobu nezamestnaný a poberá iba dávku v hmotnej núdzi
vo výške 61,60 Eur, ktorú však poukazuje svojim deťom ako výživné a teda sám nemá z čoho žiť. Súd
sa oboznámil s listinami ohľadne výdavkov navrhovateľky.

Z písomného vyjadrenia odporcu súd zistil, že s návrhom na začatie konania nesúhlasí, uviedol, že
priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka
v minulosti pracovala v Materskej škôlke v N., neskôr na družstve ako vrátnička. Z pracovného pomeru
dobrovoľne odišla, pretože sa rozhodla ostať v domácnosti, poberá dávky za opateru rodičov odporcu.
Neskôr obidvaja rodičia odporcu zomreli, ale navrhovateľka sa nechcela už zamestnať. Navrhovateľka

netrpí žiadnym vážnym ochorením, je mobilná, chodí pravidelne na bicykli a navštevuje známych v N..
Navrhovateľka by mohla pracovať ako pomocná sila v kuchyni alebo upratovačka, prípadne zarábať si
na živobytie formou príležitostnej práce. Ani jednu z možností za posledných 5 rokov nevyužila, ani
sa o to len nepokúsila. Má za to, že navrhovateľka je s prihliadnutím na jej zdravotný stav, mobilitu a
schopnosti, schopná sa zamestnať, resp. je schopná sa sama živiť. Pre priznanie príspevku nestačí len

vetou odvolať sa na zdravotný stav a vysoký vek, pretože v danom prípade obaja účastníci konania
sú vo vyššom veku a obaja nie sú zdraví. Rovnako na splnenie zákonnej podmienky nepostačuje len
tvrdenie, že navrhovateľka je nezamestnaná a nemá preukázateľný príjem, ale uviesť konkrétne mieru
odkázanosti a nemožnosti vec zmeniť zo strany navrhovateľky. Navrhovateľka nepreukázala žiadne
výnimočné a osobitné okolnosti, ktoré by jej objektívne bránili sa samej uživiť. Odporca je rovnako ako

navrhovateľka v pokročilom veku, je chorý, sám, okrem dôchodku nemá iný príjem, ba dokonca na
rozdiel od navrhovateľky nežije v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá by sa o neho vedela postarať.
Má vysoký krvný tlak liečený u svojho odborného lekára, má zdiagnostikovaný vred na dvanástorniku a
problémy s prostatou. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojím synom, ktorý okrem toho, že
pracuje v X. v súkromnej spoločnosti ako zvárač, je zároveň aj poberateľom dávky v nezamestnanosti.

Medzi základné a pravidelné mesačné náklady odporcu patrí platba za elektrinu a užívanie záhradného
domčeka 120 Eur, platba za lieky na zdravotné potreby 50 Eur, platba za telefón 25 Eur, platba za benzín
v sume 50 Eur, strava 200 Eur. Odporca žije sám bez podpory inej osoby s jediným príjmom vo výške 495
Eur. Žije v záhradnom domčeku, kde nie sú základné potreby a možnosti k riadnemu bývaniu. Opustil
rodinný dom, ktorý nadobudol do vlastníctva s navrhovateľkou, kde toho času býva navrhovateľka so

synomanarozdielodnavrhovateľkyinýmajetoknevlastní.Zuvedenéhodôvodužiadalnávrhzamietnuť.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že návrh podala z dôvodu, že nemôže vyžiť zo svojho dôchodku,
zotrvala na svojich príjmoch a výdavkoch, ktoré špecifikovala v písomných podaniach. Uviedla, že po
úhrade všetkých výdavkov nemá z čoho žiť, má doma len zemiaky, čo také v záhrade, ináč si musívšetko kupovať a varí tak, ako môže, čo jej dajú brat a sestra. Odporca by jej mal prispievať na výživu,
pretože s ním žila toľko rokov a odišiel sám. Uviedla, že nemá z čoho žiť a keď všetko povypláca a syn
čo dostáva, dáva na deti, môže jej dať tak 10 Eur alebo inú sumu. Uviedla, že odporcu nevyzývala na

to, aby jej prispieval na výživu rozvedenej manželky, po rozvode priamo podala žalobu na tento súd.

Z výpovede odporcu súd zistil, že v čase rozvodu manželstva s navrhovateľkou nežil v spoločnej
domácnosti asi 6 rokov. Zo spoločnej domácnosti neodišiel dobrovoľne, ale z dôvodu, že ho syn išiel
zarezať. Zotrval na príjmoch a výdavkoch, ktoré špecifikoval v písomnom podaní. Uviedol, že má
zvýšené výdavky na benzín, pretože má problémy s chrbticou a chodí na rehabilitácie do N. ďalej má

zdravotné problémy vysoký tlak, srdce, chrbtica 4 a 5 stavec, s prostatou, so zlatou žilou, takže výdavky
na lieky má vo výške 60 až 70 Eur. Dobrovoľne prispieva vnúčatám sumou 50 Eur, keďže jeden syn
zomrel a druhý sa im nevenuje. Ďalšie výdavky má na to, že sa sám živí, to znamená, že si varí, perie.
Stravné mu vychádza niekedy 100 až 150 Eur. Uviedol, že ho navrhovateľka nevyzývala po rozvode
manželstva na to, aby jej prispieval na výživu rozvedenej manželky. Uviedol, že navrhovateľka s ním
nekomunikuje.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. §72 ods. 1 Zákona o rodine /ďalej ZoR/, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,

môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa ust. §72 ods. 2 ZoR, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa ust. §72 ods. 3 ZoR, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu

piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak
rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť
ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva
zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela,
ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa ust. §75 ods. 1,2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to

neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. §77 ods. 1 prvá a druhá veta ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nie sú naplnené zákonné predpoklady na
priznanie uplatneného príspevku uvedené v ust. §72 ZoR.

Základnouhmotnoprávnoupodmienkouexistencieatrvanianárokunapríspevoknavýživurozvedeného
manžela je nepochybné preukázanie, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Preukázanie
tejto skutočnosti je podmienkou vzniku nároku na príspevok ale nie hľadiskom určujúcim rozsah
príspevku, ktorý zákon vymedzuje pojmom primeraná výživa. Rozvedený manžel nie je schopný sám
sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa stará o deti do troch rokov, prípadne o deti staršie, ktoré

sú invalidné alebo vyžadujúce osobitnú starostlivosť alebo keď podľa lekárskeho potvrdenia aleboznaleckého posudku rozvedený manžel/manželka nie je so zreteľom na svoj vek alebo zdravotný
stav schopný zárobkovej činnosti alebo za danej situácie nemá možnosť ani príležitosť zaobstarať si
primerané zamestnanie. Zákon rozlišuje medzi zabezpečením rovnakej životnej úrovne a primeranou

výživou, nekonkretizuje, čo je primeraná výživa.

Skôr ako súd pristúpi ku skúmaniu neschopnosti živiť sa, je potrebné skúmať ďalšiu hmotnoprávnu
podmienku a vychádzať z dikcie zákona o rodine §72 ods. 2 ZoR, podľa ktorej rozvedený manžel, ktorý
nie je schopný sa sám živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, čo znamená, že ak oprávnený manžel

nepožiadal svojho bývalého manžela o príspevok, k vzniku povinnosti platiť príspevok nedôjde. Platí
totiž, že povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej
povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona ale
len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Rozvedení manželia sa môžu
o poskytnutí príspevku na výživu dohodnúť a táto dohoda nemá zákonom predpísanú formu. Až keď
sa nedokážu dohodnúť, určí súd rozsah príspevku na návrh niektorého z nich, inak je návrh podaný

predčasne (Nález ÚS SR sp. III. ÚS 120/2010 z 12.mája 2010). Dôkazné bremeno vyššie uvedených
zákonných hmotnoprávnych podmienok v danom prípade je na navrhovateľovi, teda na rozvedenom
manželovi, ktorý sa určenia príspevku na výživu domáha.

Vpredmetnomprípadenavrhovateľkanepreukázalaaaninetvrdila,žesapokúsilasodporcomdohodnúť
na príspevku na jej výživu, teda že odporcu pred podaním návrhu na súd kvalifikovaným spôsobom

vyzvala na dobrovoľné plnenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, z výpovede odporcu mal
súd rovnako za preukázané, že navrhovateľka ho nevyzvala ani žiadnym spôsobom nekontaktovala za
účelom uzavretia dohody o platení príspevku na jej výživu. Z uvedeného dôvodu preto vôbec nedošlo k
vzniku jeho povinnosti platiť príspevok navrhovateľke. Na základe uvedeného mal súd za to, že nebola
splnená zákonná hmotnoprávna podmienka a to pokus o dohodu s bývalým manželom, preto je návrh

predčasný a súd nemal inú možnosť než návrh zamietnuť. Z uvedeného dôvodu súd nepristúpil k
vyhodnoteniu ďalšej hmotnoprávnej podmienky a to neschopnosti navrhovateľky sama sa živiť.

Z uvedeného dôvodu preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. §150 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľka v
konaní úspech nemala, úspešný odporca žiadal priznať náhradu trov konania, súd podľa uvedeného

zákonného ustanovenia pre dôvody hodné osobitného zreteľa, účastníkom trovy nepriznal. Zobral do
úvahy to, že navrhovateľka má dlhoročné zdravotné problémy, je starobnou dôchodkyňou s nízkym
príjmom a práve nízky príjem bol dôvodom podania predmetného návrhu na začatie konania aj keď
neúspešného. Preto by bolo skutočne v rozpore s dobrými mravmi, ak by za danej situácie, berúc do
úvahy jej príjem a životnú úroveň, bola povinná zaplatiť odporcovi trovy konania, hoci tento v konaní

úspech mal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej OSP//

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/, ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.