Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, June 8, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114010882
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114010882.1

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 08.06.2015 v Banskej Bystrici, v trestnej veci obžalovanej C. E., pre prečin podvodu podľa § 221
ods. 1 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná : C. E. N. K. F. T. S. Y. Á. , rod. E., nar. XX. XX. XXXX
v G. F., trvale bytom

Y. XXX, okres X.,

je v i n n á , že

v dobe od 21.08.2013 do 21.10.2013 na rôznych miestach v Banskej Bystrici, Ružomberku, v Dolnom

Kubíne pod zámienkou, že má chorého otca, že musí vrátiť peniaze za auto, ktoré rozbila, že je dlžná
peniaze bratovi a iné, vylákala od J. E. na viackrát sumu 1399,50 €, a to aj napriek tomu, že uvedené
skutočnosti sa nezakladali na pravde, ktoré peniaze jej J. E. zaslal na účet v pobočke Slovenskej
sporiteľne, a.s., Banská Bystrica, pričom peniaze mu doposiaľ nevrátila, čím takto J. E., bytom XX. C.
XXXX/XX, L. L. spôsobila škodu v celkovej výške 1399,50 €

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku malú škodu

č í m s p á c h a l a

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., na trest odňatia
slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á povinnosť

spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa u k l a d á obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému J. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom L. L., XX. C. XXXX/XX náhradu škody vo výške 1399,50 €,

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05.09.2014 bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1 Pv
14/14/6601-20 zo dňa 04.09. 2014 na C. E., nar. XX. XX. XXXX Y. G. F., pre prečin podvodu podľa §
221 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Hlavné pojednávanie konané dňa 08.06.2015 sa konalo v neprítomnosti obžalovanej C. E. vzhľadom na

splnenie podmienok uvedených v § 252 ods. 2 Tr. por., navyše táto dala opakovane výslovný súhlas,
aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

Zo zápisnice o výsluchu obžalovanej (po vznesení obvinenia dňa 19.05.2014) v rámci prípravného
konania, táto využila svoje zákonné právo a nevypovedala.

Jej jedinou obranou bol obžalovanou podaný odpor proti trestnému rozkazu sp. zn. 4T 65/2014 zo dňa
08.09.2014, ktorý bol v danej veci vydaný v skrátenom konaní a kedy uviedla, že ona sa predmetného
skutku nedopustila, s poškodeným nikdy nebola na nijakých miestach v Banskej Bystrici, tohto vôbec
nepozná a nikdy ho nežiadala o peniaze odvolávajúc sa na nejakú životnú tieseň. Vie len toľko, že sa jej

neznámy páchateľ „nabúral" do jej emailovej schránky na stránke www.azet.sk, kde jej chodili výpisy z
účtu. Len odtiaľ niekto mohol zistiť jej číslo účtu. Nepoprela, že jej bola na účet poukázaná predmetná
suma, no podľa nej ide o klasické bezdôvodné plnenie a z jej strany o bezdôvodné obohatenie Preto
ako náhle jej prišli tie peniaze, bola sa informovať v banke, od koho prišli, no tam jej povedali, že to bol
hotovostný vklad na účet, takže číslo účtu sa zistiť nedá.

Podľa obžalovanej, poškodený jej ani nezaslal výzvu na vrátenie peňazí, rovno podal na ňu trestné
oznámenie, ktoré jeho konanie považuje za špekulatívne a v rozpore so zásadou, že trestné právo je
krajnou možnosťou riešenia civilnoprávnych záležitostí ( ultima ratio).

Zdôraznila, že poškodený má skoro päťdesiat rokov, ona len dvadsaťštyri a potvrdila, že jej zasielal SMS
správy, kde jej okrem iného napísal, že ak sa za neho nevydá, ona skončí v base.
V závere svojho odporu uviedla, že z uvedeného je zrejmé, že ona je ďalšou z množstva obetí sociálnych
sietí, ako je "POKEC", FACEBOOK" a pod., jej fotky a kontaktné údaje boli zneužité a teraz má za to
pykať ona len na základe tvrdení poškodeného, ktorého psychický stav bude žiadať znalcom vyšetriť,

pretože jeho výpoveď je pre konanie dôležitá a sú dôvodné pochybnosti o jeho duševnom stave a
schopnosti správne vnímať a vypovedať o veci.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý poškodený J. E., v procesnom postavení svedka, sa v plnom rozsahu
pridržiaval obsahu svojej výpovede z prípravného konania a uviedol, že s obžalovanou sa zoznámil

na sociálnej sieti začiatkom mája - júna v roku 2013, kedy práve on oslovil ju, keďže bol vtedy bez
partnerky a ako rozvedený mal záujem o vážnu známosť. Obžalovaná nemala námietky a s poškodeným
sa aj viackrát stretla a to v Dolnom Kubíne, raz v Ružomberku a obžalovaná bola aj v Banskej Bystrici
doma u poškodeného, ale počas tohto obdobia medzi nimi k žiadnym intímnostiam nedošlo, držali
sa iba za ruky a postupne sa spoznávali. Obžalovanej vôbec nevadil ich vekový rozdiel. Po krátkom

čase však obžalovaná poškodenému prezentovala jej nutnosť odchodu do Írska zarobiť peniaze, ktoré
podľa jej udania musela okamžite dať svojmu bratovi, ktorý ju vydieral za dopravnú nehodu, ktorá sa
jej stala. On však zistil, že dopravnú nehodu spôsobila práve obžalovaná a od jej brata vie, že tento
obžalovanú, ako svoju sestru, nevydieral. Tým ho vlastne uviedla do omylu, keďže on, práve preto, aby
obžalovaná neodišla do Írska, jej peniaze poskytol a vložil jej ich na účet po čiastkach a keď jej prišli, táto

ich hneď vybrala. Preto podľa poškodeného neobstojí tvrdenie obžalovanej pred vyšetrovateľom (ešte
pred vznesením obvinenia, ale i v podanom odpore) o tom, že poškodeného nepozná a preto zisťovala,
kto jej peniaze poslal a že ona peniaze od neho nežiadala.

Poškodený tiež poukázal na ním do spisu predložený obsah SMS správ a jeho emailovú komunikáciu

s obžalovanou, z čoho je zrejmé, že práve obžalovaná s ním plánovala budúcnosť, evidentne hozavádzala, len aby prišla k peniazom. Ponúkla poškodenému že budú spolu bývať v jej dome vo
Vavrečke, neskôr však zistil, že dom patril jej vtedajšiemu priateľovi, ktorý keď pracoval mimo obce, ona
si tam vodila chlapov.

Pre následné požičanie peňazí obžalovaná poškodenému uviedla aj dôvod, že má otca v nemocnici na
operáciivRužomberku,žemánádorvmozgu.Poškodenýsavšaknásledneosobneodotcaobžalovanej
dozvedel, že on okrem operácie bedrového kĺbu, nebol na nič iné operovaný.

Keď takto poškodený zistil, že ho obžalovaná zavádza, vyzval ju opakovane cez SMS-správy, aby mu
peniaze vrátila. Obžalovaná nepopierajúc, že peniaze od poškodeného dostala, tomuto písala, že si ho
váži, všetko čo jej poskytol, mu vráti aj s úrokmi, ktoré poškodený od nej ani nepožadoval. Obžalovaná
ho ubezpečila, že mu peniaze pošle na účet, ale on nič nedostal.

Vzhľadom na všetko, čo sa poškodenému prihodilo, tento potvrdil, že začal oslovovať dievčatá vo veku

obžalovanej z oblasti jej bydliska na sociálnej sieti, aby sa dozvedel viac o obžalovanej a v 2-3 prípadoch
sa mu aj ozvali a povedali mu, čo je obžalovaná zač. Tiež zistil, že v Námestove a blízkom okolí si
obžalovaná tiež požičiavala peniaze a sú na ňu podané dve trestné oznámenia.

Potvrdil, že obžalovanú keď vyzval na vrátenie peňazí, určil jej lehotu na vrátenie, ale poprel, že by sa

jej vyhrážal, povedal jej len to, že ak mu obžalovaná do ním stanovenej lehoty peniaze nevráti, bude to
on riešiť súdnou cestou. Keďže sa obžalovaná zatajovala, podal na ňu trestné oznámenie.

Obžalovaná napriek prísľubu poškodenému neuhradila dlžnú sumu v celkovej výške 1399,50 €, ani
žiadnu splátku z tejto pôžičky, ale naopak oslovila iné osoby, aby ho postrašili resp. mu spôsobili ujmu na

zdraví, čo mu osobne tieto osoby potvrdili, ospravedlnili sa mu a bolo to aj predmetom priestupkového
konania, v ktorom J. E. bol osobou poškodenou.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil čítaním aj s výpoveďami svedkov H. E. R.. (čl. 43-46 - otec
obžalovanej) a H. E. H.. (čl. 47-48 - brat obžalovanej), obaja vypočutí dňa 11.06.2014, pričom obaja

využili svoje zákonné právo a nevypovedali.

Ďalšími dôkazmi, z ktorými sa súd oboznámil, boli listinné dôkazy, ktoré súd prečítal a ohľadom ich
obsahu neboli vznesené námietky a ani pripomienky. Jednalo sa o žiadosť obžalovanej o dohľadanie
informácie od SlSP čl. 39- 40, zápisnica o rekognícii na čl. 49-63, doklady o vklade hotovostí čl. 75-76,

prepisy SMSsprávčl.78-79, komunikácianasociálnejsietiAzet-pokec80-138,výpiszúčtučl.139-153,
vyjadrenie SlSP na čl. 154, fotodokumentácia na čl. 166, úradné záznamy na čl. 175-176, 180-181, EKV
čl. 182, priestupkový spis čl. 183-201, správy a posudky na osobu obžalovanej na čl. 203-211, odpis
z registra trestov na obžalovanú čl. 212, 229, lustrácie na obžalovanú čl. 227-230, trestný rozkaz 4T
65/14 čl. 233-234, odpor obžalovanej čl. 235-243, ustanovenie obhajcu čl. 244, výzva na obžalovanú

na preukázanie majetkových pomerov čl. 245, mailová komunikácia medzi obhajkyňou a obžalovanou
259-262, zrušenie obhajcu čl. 263, pátranie po osobe obžalovanej čl. 275, 283, 284, vydanie príkazu
na zatknutie na obžalovanú čl. 278-279, faxová správa o zadržaní obžalovanej čl. 286-288, zápisnica
z výsluchu obžalovanej na Okresnom súde Banská Bystrica z 18. 05. 2015 čl. 289-290, rodný list
maloletého dieťaťa čl. 291, ustanovenie obhajcu čl. 295, správy od OO PZ Dolný Kubín - Obvodné

oddelenie Námestovo čl.297, splnomocnenie pre obhajcu čl. 305.

Z dokladov o vkladoch hotovostí poškodeným na účet obžalovanej, z výpisov z účtu obžalovanej,
žiadosti obžalovanej o dohľadanie informácie od Slovenskej sporiteľni, a.s., ako i z vyjadrenia k

dožiadaniu od Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo zistené, že na účet obžalovanej C. Jurkyovej, bytom Y.
XXX, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Námestovo, č.ú.: 5039469343/0900, boli vložené
poškodeným J. E., ako vkladateľom, sumy:
-dňa21.08.2013vovýške350€(obžalovanoucezjejkartudošlodňa22.08.2013kvýberusumy 210€),
-dňa02.09.2013vovýške350€(obžalovanoucezjejkartudošlodňa04.09.2013kvýberusumy 350€),

- dňa 12.09.2013 vo výške 200 € ( obžalovanou cez jej kartu došlo dňa 13.09.2013 k výberu sumy 20
€ a toho istého dňa i k výberu 180 €),
- dňa 17.09.2013 vo výške 100 € ( obžalovanou cez jej kartu došlo dňa 18.09.2013 k výberu sumy 100 €),
-dňa18.09.2013vovýške100€(obžalovanoucezjejkartudošlodňa20.09.2013kvýberusumy 100€),- dňa 20.09.2013 vo výške 49,50 € ( obžalovanou cez jej kartu došlo dňa 21.09.2013 k výberu sumy
40 €),
- dňa 21.10.2013 vo výške 100 € ( obžalovanou cez jej kartu došlo dňa 22.10.2013 k výberu sumy 100

€) a
-dňa25.10.2013vovýške150€(obžalovanoucezjejkartudošlodňa26.10.2013kvýberusumy 100€).

Z uvedeného je zrejmé, že poškodený J. E. vložil celkovo na účet obžalovanej Adriány E. hotovosť

1399,50 €, v krátkom časovom odstupe a v ôsmych vkladoch, ktoré si obžalovaná vybrala svojou kartou,
väčšinou na druhý deň po vklade a v celej výške.

Napriek tomu, že posledný vklad poškodeného bol dňa 25.10.2013, ktorý obžalovaná vybrala zo
svojho účtu dňa 26.10.2013, táto svojim písomným podaním až zo dňa 02.12.2013 ( viac ako po

mesiaci),žiadalaSlovenskúsporiteľňu,a.s.,pobočkaNámestovoodohľadanieinformácieovkladateľovi
hotovosti, ktorá jej bola vložená zrejme omylom a preto chcela platby vrátiť späť.

Z lustrácie mobilných telefónnych čísel z ktorých mala obžalovaná C. E. kontaktovať poškodeného J.

E. a prepisov SMS správ, v informačných systémoch telekomunikačných operátorov bolo zistené, že
obžalovaná poškodeného kontaktovala z viacerých telefónnych čísel a to:
- 0911957858 - uložené v mobile poškodeného ako Aďuška - s negatívnym výsledkom (neevidované
na konkrétnu osobu),
- 0944386333 - uložené v mobile poškodeného ako Ada Námestovo - s negatívnym výsledkom

(neevidované na konkrétnu osobu),
- 0944185628 - uložené v mobile poškodeného ako Aria - evidované na osobu Renáta Matugová,
Vavrečka 22 ( sestra obžalovanej),
- 0949092638 - uložené v mobile poškodeného ako Wawrecka - evidované na osobu Miloš Hvolka,
Vavrečka 124,

- 0944295374 - uložené v mobile poškodeného ako Cica - s negatívnym výsledkom (neevidované na
konkrétnu osobu),
- 0907567636 - uložené v mobile poškodeného - evidované na Jozefa Snováka, Lan 674, Hrustin a
- 0944292193 - uložené v mobile poškodeného ako Ria - s negatívnym výsledkom (neevidované na
konkrétnu osobu)

Z komunikácie na sociálnej sieti Azet - pokec súd zistil, že sa jednalo o komunikáciu na sociálnej sieti
www.azet.sk - pokec, kde osoba s nickom „Adriana171“ (tento nick už v súčasnej
dobe neexistuje), komunikovala s osobou s nickom „ kristian1965k“ ( ktorý nick aj v súčasnej dobe

používa poškodený J. E.. Celá komunikácia pritom preukazuje podľa súdu tvrdenia poškodeného, ktoré
uvádzal v procesnom postavení svedka v priebehu celého trestného konania a je bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, vzhľadom na obsah komunikácie, že osobou s nickom „Adriana171“, bola práve
obžalovaná C. E..

Ohľadom tvrdenia poškodeného J. E. o osobe mužského pohlavia, ktorá bola nahovorená obžalovanou
potom, ako ju poškodený bezvýsledne vyzýval na vrátenie peňazí, aby ho vyplašila, sa súd v rámci
dokazovania oboznámil aj s obsahom priestupkového spisu OOPZ Banská Bystrica - Východ č. ORPZ-
BB-OPP4-528/201-P a zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 23.07.2014 zistil, že H. F.,

nar. XX.XX. XXXX, bytom P. XX, J., okres Banská Bystrica - ako páchateľ, sa mal dopustiť priestupku
„proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch"
na tom skutkovom základe, ako sám uviedol, že dňa 31. 05. 2014 v čase 00.30 hod sa nachádzal na
ul. 29. Augusta 13 v Banskej Bystrici, kde zapichol drevenú paličku do zvončeka J. E., na základe toho,
že chcel vidieť ako vyzerá, nakoľko sa malo jednať o osobu, ktorá mala dať zbiť jeho kamarátku. Tiež

uviedol, že informácie o J. E. mu dala jeho kamarátka slečna C. E., ktorá mu uviedla, že sa jej táto osoba
vyhráža. Potvrdil, že dňa 06.06.2014 v čase približne 07.30 hod opakovane navštívil pána E., nakoľko
mu kamarátka C. E. nepriamo naznačila, že ju niekto zbil a on si myslel, že to mal byť pán E.. Potom,ako si s J. E. pri rozhovore celú situáciu objasnili, on sa tomuto priznal ku skutku, ktorý spáchal dňa
31.05.2014 a zároveň sa mu ospravedlnil. V závere uviedol, že mu slečna E. klamala.

Zo správ a posudkov na osobu obžalovanej C. E. bolo zistené, že táto napriek tomu, že v čase skutku
bola prihlásená na trvalý pobyt v obci Y. Č.. XXX okres Námestovo, sa tu nezdržiavala a príslušníkom
OO PZ Námestovo, ktorým sa s ňou podarilo skontaktovať telefonicky, odmietla uviesť miesto svojho
pobytu, zložila im telefón ( záznam OO PZ Námestovo zo dňa 08.01.2014).

Z úradného záznamu OO PZ Námestovo zo dňa 07.03.214 vyplynulo, že v rámci šetrenia pobytu
obžalovanej, im Obecným úradom Vasiľov bol potvrdený trvalý pobyt C. E. v ich obci súp. č. 136,
pričom v obci nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ako sú stavby, dom ani pozemky. K osobe ani k
povesti na ňu im nič konkrétne neuviedli a tiež sa nevedeli vyjadriť k tomu, žeby mala niečo dediť,
prípadne dostať od niekoho peniaze a finančnú hotovosť. Obecný úrad Vavrečka im potvrdil, že C. E. žije
aj s priateľom v rodinnom dome v obci Y. popisné číslo 133, pričom uvedený rodinný dom je majetkom

rodičov priateľa C.X. E., ktorá v ich obci nemá trvalý ani prechodný pobyt, ani v nej nevlastní žiaden
hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

Zo správy OR PZ v Dolnom Kubíne, OKP, oddelenia pátrania a kriminalisticko-technických činností
Dolný Kubín zo dňa 22.04.2015 bolo zistené, že po C. E., ako po hľadanej osobe sa vykonávalo od

dňa 11.12.2014 celorepublikové pátranie jednak na základe žiadosti povereného príslušníka OO PZ v
Námestove pod ČVS:ORP-1003/N0-DK-2014, ktorý vedie trestné konanie pre prečin podvodu podľa §
221 ods. 1 Tr. zákona a následného vydaného príkazu na zatknutie Okresného súdu Banská Bystrica
pod č.k. 4T/65/2014 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.

Dovtedy vykonávané operatívno-pátracie previerky k C. E. vyzneli negatívne a bolo zistené, že táto sa
nezdržiava na adrese trvalého pobytu zhruba 1 rok s tým, že v súčasnej dobe sa má pravdepodobne
nachádzať na území Rakúska, pričom neboli k nej získané informácie o jej loka1izácii v krajinách
schengenského priestoru. Ďalej bolo zistené, že táto by mala v priebehu mesiaca február-marec
2015 porodiť dieťa s najväčšou pravdepodobnosťou na území Rakúska, ktoré informácie potvrdil otec

hľadanej H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Č.. XXX.

ZosprávÚPSVaRNámestovobolozistené,žeobžalovanáC.E.bolazaradenádoevidencieuchádzačov
o zamestnanie na ÚPSVaR Námestovo od 01.10.2012 - 30.06.2013, kedy bola z evidencie vyradená
pre nespoluprácu a následne sa zaevidovala do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR

Námestovo od 26.03.2014.

Z odpisu z registra trestov na obžalovanú vyplýva, že táto doteraz súdom trestaná nebola, avšak v
súčasnej dobe je proti nej vedené minimálne jedno trestné konanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods.
1 Tr. zákona a to OO PZ v Námestove pod ČVS:ORP-1003/N0-DK-2014.

Podľa § 2 ods.10 Tr. por. súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Dôkazy obstaráva z
úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Súd je ďalej povinný v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, ako i v konaní prípravnom, neboli
zistené žiadne skutočnosti a okolnosti, ktoré by obžalovanú C.X. E. zbavovali trestnej zodpovednosti za
spáchaný skutok v zmysle § 23 Tr. zák.

Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo
iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom
majetku malú škodu.V zmysle § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti

s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa rozumie aj
získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Trestný čin podľa tohto ustanovenia je prečinom, nakoľko škodou malou sa podľa § 125 Tr. zák. rozumie
suma prevyšujúca sumu 266 eur.

Pre posúdenie skutku ako trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák., sa po subjektívnej stránke
vyžaduje,abybolopreukázané,žepáchateľkonalužodzačiatkusúmyslominéhopoškodiťasebaalebo
iného na škodu cudzieho majetku obohatiť, pričom z tejto pohnútky niekoho uvedie do omylu alebo niečí
omyl využije. Jedná sa teda o úmyselný trestný čin, ktorého objektom je cudzí majetok, bez ohľadu na
druh a formu vlastníctva, pričom cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo

nepatrí výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku sa zároveň rozumie ujma majetkovej povahy, ktorá
predstavuje nielen zmenšenie majetku, ale aj ušlý zisk. Uvedením do omylu je zasa konanie, ktorým
páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie,
opomenutie aj konkludentné konanie, ktoré môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej
osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou.

Pre trestnosť takéhoto činu teda zákon vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia páchateľa vo
vzťahu k naplneniu zákonných znakov základnej skutkovej podstaty. Podmienka preukázania
úmyselného zavinenia páchateľa, či vo forme priameho úmyslu (§ 15 písm. a) Tr. zák.) alebo vo forme

úmyslu eventuálneho (§ 16 písm. b) Tr. zák.) vo vzťahu k základnej skutkovej podstate trestného činu,
teda bezpodmienečne podmieňuje výsledné právne posúdenie celého konania páchateľa.

Podľa § 15 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,

b) vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Na základe zásad stanovených najmä v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., súd po vykonanom dokazovaní

a ich vyhodnotení jednotlivo každý dôkaz zvlášť, ako i v ich súhrne, mal za to, že u obžalovanej C. E.
došlo jednoznačne k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.,
nakoľko nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že obžalovaná ako páchateľ, konala už od začiatku
s priamym úmyslom iného poškodiť a seba alebo iného na škodu cudzieho majetku obohatiť a práve z
tejto pohnútky, že by mala niekoho uviesť do omylu alebo že by niečí omyl využila.

Z hľadiska subjektívnej stránky teda obžalovaná konala v priamom úmysle ako to vyžaduje ustanovenie
§ 15 písm. a) Tr. zák., keďže chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom.

Z platnej judikatúry súdov vyplýva, že „ náležité zistenie skutkového stavu„ podľa § 2 ods. 10 Tr.
por. vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené, bezpečne preukázané
fakty, ktoré vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania resp. že
žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Pokiaľ sa týka nepriamych dôkazov, pre uznanie viny, tieto musia
tvoriť ucelený systém - reťaz, ktorej jednotlivé články sú v súlade medzi sebou, ako aj s dokazovanou

skutočnosťou. Ich súhrn musí byť uzatvorený tak, že musí viesť výlučne len k jednému záveru a
vylučovať možnosť záveru iného. ( napr. uznesenie NS SR 2 To 6/2012)

V prípade, ak by nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, musel by súd

obžalovanú podľa § 285 písm. a) Tr. por., oslobodiť spod obžaloby. Tento postup sa teda uplatní vtedy,
ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže
urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe a to aj napriek tomu,
že bola obžalovaná dôvodne podozrivá, že sa dopustila zažalovaného trestného činu, avšak výsledkydokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal
skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Tento prípad, napriek tvrdeniu obhajoby, však v prípade

obžalovanej C. E., neprichádza do úvahy a to jednak s poukazom na priame svedectvo poškodeného
J. E., ktorý počas celého konania vypovedal nemenne, ako i s poukazom na ostatné nepriame dôkazy
v konaní vykonané, ktoré tvoria spolu s priamym dôkazom ucelenú reťaz dôkazov, usvedčujúcich práve
obžalovanú C. E..

Zo všetkých uvedených dôvodov, nezistiac žiadne pochybnosti, súd uznal obžalovanú C. E. vinnou v
celom rozsahu zo žalovaného prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. por. a rozhodol tak, ako je uvedené
v výroku tohto rozhodnutia.

Pri ukladaní trestu obžalovanej súd vychádzal zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov,

z ktorých vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou. Páchateľovi pritom možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v Tr. zák., pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia

slobody.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Spôsob spáchania činu súd vyhodnotil ako jednoznačne dôkladne premyslené konanie obžalovanej,
ktorá s vysokou pravdepodobnosťou, ak by samotný poškodený nevykonal pátranie po osobe
obžalovanej, táto by u neho spôsobila oveľa vyšší následok, aký spôsobila v podstate za obdobie

necelých dvoch mesiacov, za ktoré dokázala vylákať od poškodeného osemkrát finančný obnos, ktorý
ako nezamestnaná, nemala nikdy úmysel vrátiť a to napriek dôkazom o tom, že vrátenie finančných
prostriedkov viackrát poškodenému prisľúbila.

Konala teda v priamom úmysle a s pohnútkou iného poškodiť a seba na škodu cudzieho majetku

obohatiť, za uvedenia poškodenému klamlivých okolností a skutočností, pre ktoré ho žiadala o finančnú
výpomoc.

U obžalovanej nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť ako to má na mysli § 37 Tr. zák., naopak bola
zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že pred spáchaním trestného

činu obžalovaná viedla riadny život. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr.
zák., došlo k úprave trestnej sadzby stanovenej zákonom v jej osobitnej časti a to znížením jej hornej
hranice o 1/3-inu, pričom potom bolo možné obžalovanej ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí 0
do 1 roka 4 mesiace.

Pri zohľadňovaní osoby obžalovanej ako páchateľa, jej pomery a možnosť nápravy treba uviesť, že
síce obžalovaná pred spáchaním tohto skutku nebola súdom trestaná, ale už počas trestného konania
v danej veci, bolo proti obžalovanej vznesené ďalšie, minimálne jedno obvinenie a to opakovane
pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a to OO PZ v Námestove pod ČVS:ORP-1003/

N0-DK-2014. Táto navyše ignorovala súdne predvolania na hlavné pojednávania, nereagovala na
výzvy súdu na preukázanie svojho zdravotného stavu ( v dôsledku ktorého sa z jedného hlavného
pojednávania ospravedlnila bez relevantného potvrdenia lekára), nekomunikovala opakovane ani na
výzvy jej ustanoveného obhajcu, ktorého si sama žiadala ustanoviť ako obhajcu bezplatného, adresu
svojho pobytu odmietla uviesť príslušníkom OOPZ a v dôsledku marenia súdneho konania musel byť

na obžalovanú vydaný príkaz na jej zatknutie v tejto veci, pričom po nej, ako po hľadanej osobe sa
vykonávalo odo dňa 11.12.2014 aj celorepublikové pátranie i na základe žiadosti povereného príslušníka
OO PZ v Námestove pod ČVS:ORP-1003/N0-DK-2014.Na základe uvedeného, súd nepovažoval za postačujúce uložiť obžalovanej trest v dolnej polovici
zákonom stanovenej trestnej sadzby, ako to bolo v prípade vydaného trestného rozkazu v skrátenom

konaní v tejto veci, proti ktorému obžalovaná podala odpor, ale za dostačujúci trest, najmä vzhľadom
na prístup samotnej obžalovanej k prejednávanej veci, považoval trest uložený v hornej polovici
upravenej trestnej sadzby stanovenej v osobitnej časti Trestného zákona vo výmere 12 mesiacov a to
s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody a stanovením dlhšej skúšobnej doby v trvaní
24 mesiacov, spolu uložením povinnosti obžalovanej spočívajúcej v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe

spôsobenú škodu poškodenému.

OpovinnostiobžalovanejnahradiťpoškodenémuJ.E. náhraduškodyvovýške1399,50€r,súdrozhodol
podľa § 287 ods.1 Tr. por., nakoľko táto škoda bola poškodeným riadne a včas uplatnená a obžalovaná
voči jej vyčísleniu nemala výhrady a ani námietky.

V závere súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k námietke obhajoby o porušení v danom prípade,
zásady ultima ratio. Tu treba uviesť, že táto zásada nie je nikým spochybňovaná a teda je zrejmé,
že v právnom štáte je zásadne neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu
subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú vedľa toho úplne nespochybniteľne zistené

všetkypredpokladyvznikutrestnoprávnejzodpovednosti.Zuznávanéhoprincípuprávnehoštátu,ktorým
je chápanie trestnej represie ako krajného prostriedku ("ultima ratio"), vyplýva, že ochrana právnych
vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a obchodného práva a až tam,
kde je taká ochrana neúčinná a kde porušenie občianskoprávnych vzťahov napĺňa znaky konkrétnej
skutkovej podstaty trestného činu a svojou intenzitou dosahuje predpokladaný stupeň závažnosti pre

spoločnosť, je namieste uplatňovať trestnú zodpovednosť (Rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Tdo 897/2005).

Aj v súvislosti s ochranou ústavnosti bolo konštatované, že trestné právo má pôsobiť ako právo ultima
ratio, teda právo, ktorého prostriedky majú a musia byť použité vtedy a len vtedy, ak použitie iných

prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy, alebo je zjavne neúčelné. K výkladu základného
práva podľa článku 39 Listiny základných práv a slobôd (právo na súdnu a inú právnu ochranu) bolo
konštatované, že vina páchateľa musí byť zo strany súdov konštatovaná len ohľadom takého konania,
o ktorom mohol páchateľ v čase, keď sa ho dopúšťal, dôvodne predpokladať, že ide o konanie trestné a
nemôže sa preto vyvodiť naplnenie subjektívnej stránky trestného činu len na základe samotného faktu,

že nastala škoda na hodnote chránenej Trestným zákonom.

V danom prípade obžalovaná C. E. nad všetky pochybnosti, musela v čase spáchania skutku vedieť (nie
len predpokladať), že z jej strany sa jednalo o konanie trestné, ktorého konania sa dopúšťala navyše
opakovane a teda použitie zásady ultima ratio u nej neprichádza do úvahy.

Zo všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému
súdu v Banskej Bystrici.