Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714208246
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714208246.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému:
N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX K., štátny občan SR, o vymoženie 1.874,88 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 7Er/473/2014-14

zo dňa 17.10.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezodňa7.7.2014,doručenejOkresnému
súdu Poprad dňa 10.7.2014.

Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom v tejto veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 10.7.2014
vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným pri Slovak arbitration court, s.r.o. Bratislava.
Preskúmaním exekučného titulu a jeho príloh zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol
na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 25.10.2011 a táto zmluva má povahu
spotrebiteľskej zmluvy. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva v tejto veci, ktorá mala založiť legitimitu

pre exekučný titul, síce povinnému umožnila vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale
ak by sa podľa dojednanej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ
(povinný) by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak
by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal, keďže
bola predtlačená v rámci formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom individuálne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť rozhodcovskému konaniu, a preto

je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale
aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal
možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej dohody ovplyvniť. Povaha dohody je teda adhézna,
teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol

dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno
predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch
k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Tvrdí, že exekučný
súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné
chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie.

Poukazujenato,ževtomtoprípadebolauzavretározhodcovskázmluvavoformeosobitnejzmluvy,ktorá
nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej
zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého
uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na
(ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom

úvere. Tvrdí, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť
preto neprijateľnou podmienkou. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi
nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory
zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred
rozhodcovským súdom. Je zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda
sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako

limitovaní pri podaní žaloby. Je jasné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky,
keďže výslovne odkazuje na úpravu obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a
nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže. Tvrdí, že právomoc rozhodcovského
súdu na prejednanie veci bola daná. Na podporu uvedenej argumentácie poukázal na konkrétne
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline. Navrhol, aby odvolací súd

zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania.

Sudca predmetného súdu, ktorému bola vec daná po podaní odvolania na vybavenie, podanému
odvolaniu nevyhovel a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania,

pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
opodstatnené.

Prvostupňový súd rozhodol v konečnom dôsledku správne, aj keď svoje rozhodnutie odôvodnil závermi,

s ktorými možno súhlasiť len čiastočne, pričom sa nevyporiadal so špecifikami tejto veci.

Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) pre jej neprijateľnosť môže exekučný súd len
v prípade záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi

a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako
dlžníkom vznikol dňa 25.10.2011 a mal formu úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru (v

ďalšom texte už len „úverovej zmluvy“). Dňa 13.10.2011 (teda ešte pred vznikom právneho vzťahu)
bola povinným podpísaná samostatná rozhodcovská zmluva, v ktorej sa zmluvné strany (v bode 5)
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o, so sídlom v Bratislave; -

Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom v Banskej
Bystrici. V bode 2. rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník nie je povinný prijať
návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol
o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný. V bode 3. rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol,

že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia. V bode 7. sa
zmluvné strany dohodli, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do
štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.Táto zmluva bola urobená v písomnej forme a bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z hľadiska
formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 4 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK).

Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania na samostatnom liste bez toho, aby
to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s možnosťou od tejto zmluvy odstúpiť v 14-
dňovej lehote, nevyžadovala, aby sa vzniknuté spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak po
nekonkretizovanom a nepreukázanom poučení o dôsledkoch jej uzatvorenia.

Skutočnosť, že nielen spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere, ale aj rozhodcovská
zmluva bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom formulári, neznamená, že dlžník ju nemal
možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak aj rozhodcovská
zmluva bola oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre povinného ako dlžníka na samostatnom
liste, mal povinný ako dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril

uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Navyše, povinný mal právo odmietnuť rozhodcovskú zmluvu
do 14 dní odo dňa uzavretia rozhodcovskej zmluvy bez uvedenia dôvodu, a to bez vplyvu na účinnosť
uzavretej úverovej zmluvy, čím jej bola poskytnutá ďalšia možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh
rozhodcovskej zmluvy.

V prejednávanej veci uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred
všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom
zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd.

Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy je preto len chýbajúce konkrétne poučenie dlžníka o
nevýhodách rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním, resp. dôkaz o obsahu takéhoto
poučenia.

Rozhodcovská zmluva v bode 3. obsahuje len vyhlásenie dlžníka, že zo strany veriteľa bol poučený

o dôsledkoch uzatvorenia tejto zmluvy. Nebolo preukázané, o akých právach a povinnostiach a
konkrétnych dôsledkoch bol dlžník poučený. Za právne relevantné je možné považovať len poučenie
obsahujúce informácie o procesných nevýhodách rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu
pre dlžníka - spotrebiteľa. Len za predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné
považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Nepreukázanie obsahu poučenia dlžníka -

spotrebiteľa má za dôsledok vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne
dojednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Túto podmienku oprávnený nevyvrátil.

Preto aj odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského
súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia

§ 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve,
spôsobujúcich jej neplatnosť.

Nie je dôvodom pre zmenu takejto súdnej praxe rozhodnutie účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Príloha č. 1 k tomuto zákonu obsahuje znenie poučenia

spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktoré je ešte podrobnejšie, ako to
dovtedy požadovali súdy.

Podobne je možné súhlasiť so záverom napadnutého uznesenia, že rozhodcovská zmluva zakladá
značnú nerovnováhu v procesných právach a povinnostiach dlžníka pri porovnaní občianskeho súdneho

konania s rozhodcovským konaním.

Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“, podmieňujúci záver o
neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), vyložil Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11 nasledovne: „Článok

3 ods. 1 Smernice 90/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych
predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či
a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie nežprávne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je
relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má
podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania nekalých podmienok, - na

účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad),
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom
dojednaní“.

V odôvodnení svojho rozhodnutia musí súd záver o zjavnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvných strán konkretizovať tak, ktoré práva a povinnosti dlžníka podľa zákona o rozhodcovskom
konaní a podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu sú pre neho zjavne nevýhodné v porovnaní
s právami a povinnosťami zaručenými Občianskym súdnym poriadkom. Neprimeranosť (nekalosť)
zmluvnejpodmienkysapritomposudzujesohľadomnapovahuplnenia(tovarualeboslužieb)zozmluvy,
na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo

inej zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá (§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 1.7.2011), ktorým došlo k zapracovaniu článku 4 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS, ktorú sú
povinné súdy Slovenskej republiky aplikovať pri výklade spotrebiteľských sporov od 1.5.2004. Znamená
to, že aj v prípade, že by v preskúmavanej veci išlo o nároky zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
nemožno urobiť záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky len z dôvodov uvedených v napadnutom

uznesení.

Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v preskúmavanej veci v neprospech
povinnej tvorí písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, no predovšetkým neprípustnosť
riadneho opravného prostriedku, ktoré znevýhodňovalo toho z účastníkov, ktorý mal výrazne sťaženú

možnosť finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky
písomnou formou zrejmou potrebou.

Keďže v danom prípade rozhodcovská zmluva neobsahuje konkrétne poučenie dlžníka o procesných
nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho dojednania tejto

zmluvy. Súčasne platí, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobilo značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté
uznesenie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.