Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210028
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5312210028.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa Pohotovosť,

s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na
nestranný súd z a m i e t a .

IV. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnej otázke Okresného súdu v Prešove podľa uznesenia zo dňa 7.10.2013 podľa § 109 ods.
1 písm. c) OSP z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP sa súd cítil byť viazaný týmto predmetom sporu:

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu odporkyňa nahradila škodu vo výške 175 € a
nemajetkovú ujmu vo výške 885,12 €. Škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny
úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (o návrhu na zámenu exekútorov nebolo rozhodnuté
v zákonom stanovenej lehote 30 dní, ale s omeškaním).

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej

výške.

Skutočná škoda vo výške 175 €, notárska zápisnica N 3931/2004, Nz 77815/2014. Uvedenou notárskou
zápisnicou zo dňa 23.10.2004 uznal povinný, v tomto konaní odporca povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu úver vo výške 12 000 Sk na základe úverovej zmluvy zo dňa 18.6.2004, úver a poplatok ku dňu
uznania záväzku predstavujú 6 840 Sk, suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25%
denne od 4.8.2004 do zaplatenia. Odporca (povinný) uznal dlh v celkovej výške 10 137 Sk vrátane

úroku z omeškania vo výške 0,25% denne od 4.8.2004 do zaplatenia. Súhlasil s tým, že notárska
zápisnica je exekučný titul, teda vykonateľná. Súhlas dal priamo v úverovej zmluve cez právneho
zástupcu spisujúceho v mene veriteľa uvedené uznanie záväzku. Ďalej tvrdil, že v exekučnom konaníproti povinnému J. Š., Q.. X.X.XXXX, EX 133/2005, 6Er/108/2005. Navrhovateľ svoju pohľadávku voči
povinnému nemohol vymôcť, pretože mu to znemožnil nesprávny úradný postup súdu.

Majetkovú škodu 175 € žiadal ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky. Na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému žiadal sumu 70 €, na udržiavanie
a správu informačného systému 40 €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom sumu 50 €. Na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému

súdu, na publikačné výdaje, urgencie, poštovné, telekomunikačné výdaje 15 €. Táto suma by nezaťažila
navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora a
dodržal by zákonom stanovenú dobu.

V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške 885,12 €. Výpočet uskutočnil
alikvótnym pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve

na základe aplikácie rozhodnutia ústavného súdu, teda 663,88 € ročne deleno 12 mesiacov =
55,32 € za mesiac. Exekučný súd bol nečinný viac ako 498 dní. Pri určovaní primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy vychádzal navrhovateľ z analógie prijatej ústavným súdom, podľa ktorého
rozhodnutia pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000 Sk, t.j. pribl. 663,88 € (nález ústavného

súdu III ÚS 203/2006). Nemajetkovú ujmu žiadal za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania, rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivosť a
vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Všetko v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom súdu.

Odporkyňa uviedla, že návrh má vady, je neurčitý, zmätočný. Navrhla postup podľa § 43 ods. 1, 2 OSP,
odmietnutie podania.

Uviedla,ženiesúsplnenépodmienkypodľa§8OSP,§15zákonač.514/2003Z.z.Niejedanáprávomoc

súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu
a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola odporkyni
doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne.
Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré navrhovateľ na výzvu odporkyne v stanovenej

lehote neodstránil, preto odporkyňa nepovažuje nárok za predbežne prejednaný.

Z uvedených dôvodov odporkyňa nenahradila navrhovateľovi škodu za nesprávny úradný postup súdu
v rámci predbežného prejednania nároku.

Vo veci samej odporkyňa navrhla návrh zamietnuť ako nedôvodný, nepreukázaný. Navrhovateľ má
dôkazné bremeno za výsledok sporu, za svoje tvrdenia v návrhu, ktoré v celom rozsahu presúva na súd.

Tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup súdu v konaní nemožno konštatovať s poukazom na
Nález Ústavného súdu SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 3.5.2011 („každý nech si stráži svoje právo“).

Navrhovateľ nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky. Odporkyňa má
zato, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). V opačnom

prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Odporkyňa poukázala aj
na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie
zákonnýchlehôtsanepovažujevždyaautomatickyzaporušeniezákladnéhoprávanaprerokovanieveci
bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny

postup (I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00). Ak neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom súdu a porušením
základného práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná
dĺžka konania sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa
(I.ÚS 476/2012, IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03). Odporkyňa poukázala na to, že zákonná lehotana zámenu exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku, teda exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov. Od 1.6.2011 bol exekučný
poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.z. Pri žiadostiach doručených súdu po 1.6.2011 nejde o

porušenie zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky rovnako súdy postupujú
aj v prípadoch pred 1.6.2011. Nedodržanie lehoty pri exekučných tituloch - rozhodcovských rozsudkoch
nemožno považovať za prieťah v konaní.

Odporkyňa poukázala aj na to, že lehota 30 dní bola stanovená len na zámenu exekútora, nevzťahuje

sa na prípady zamietnutia návrhu. Za nesprávny úradný postup však nemožno považovať samotné
rozhodnutie, ktorým súd návrh na zámenu exekútora zamietol (Najvyšší súd ČR 2Cdom 129/97
zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad
zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04 - nesprávny
úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho

orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou
štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie
Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou
súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup). Je teda zrejmé, že posúdenie veci a
vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia podmienok podľa

§ 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci a vydanie rozhodnutia
možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia exekučných súdov,
ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského
rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky nemožno považovať za nesprávny úradný postup

súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno považovať len vtedy, ak bolo zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť. Odporkyňa poukázala aj na skutočnosť, že pôvodný exekútor bol povinný konať až
do rozhodnutia súdu.

Odporkyňa zároveň vzniesla námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. K tvrdenému

nesprávnemu úradnému postupu došlo pred marcom 2009, ku dňu podania žaloby 27.9.2012 uplynula
3-ročná premlčacia lehota.

Namietla, že navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku škody, nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ
uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby

s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu navrhovateľ presvedčivo nevyčíslil,
nezdôvodnil. Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Pri priznávaní
nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V tomto prípade práve navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane požaduje od
spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné sankcie. Opakovane

porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa.

Odporkyňa uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a
vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Tento stav si zavinil samotný navrhovateľ

spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,

došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Preto súd okrem osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia
občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia občianskeho
zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa ajeho právneho zástupcu na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.

PrávomocOkresnéhosúduvČadcinakonaniearozhodnutiepodľa§ 8OSPa§15,16zákonač.514/03
Z.z. je daná. Súd konanie nezastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 prvá veta OSP. Ku dňu rozhodovania
súdu podľa § 154 ods. 1 OSP uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti nadriadenému súdu. Bolo
preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby. Pre posúdenie právomoci
súdu je právne irelevantné, že navrhovateľ neodstránil vady žiadosti o predbežné prejednanie nároku

v stanovenej lehote (§ 16 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z.: „Tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho
časti na súde.“). Na Okresný súd v Čadci navrhovateľ doručil kópie žiadostí o predbežnom prejednaní
nárokov s dátumovou pečiatkou nadriadeného orgánu. Doručenie žiadostí potvrdila vo svojom vyjadrení
aj odporkyňa. Súčasťou žiadostí bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým mal súd splnenú
podmienku zo strany navrhovateľa podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovať nárok

na náhradu škody s nadriadeným orgánom ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Súd neodmietol návrh navrhovateľa podľa § 43 ods. 1, 2 OSP. Z rozsudočného návrhu je zrejmé, že
žiada náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Je zrejmé aj to, v akej výške náhradu škody a nemajetkovej
ujmy žiada. Z obsahu návrhu vyplýva aj základ uplatneného nároku. Navrhovateľ žiada priznať nárok

na náhradu škody za nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní, v dôsledku čoho mu
nevymožením nároku vznikla škoda. O takomto nároku bolo možné konať a rozhodnúť. Skutočnosť,
že navrhovateľ prenáša svoje dôkazné bremeno na súd, je otázkou vyhodnotenia unesenia dôkazného
bremena navrhovateľa za výsledok sporu. Dokazovanie súdu slúži na dokazovanie existujúcich,
konkrétnych tvrdení. Súd nie je povinný namiesto navrhovateľa zhromažďovať skutkový stav, ktorý má

byť obsiahnutý v návrhu (§ 79 ods. 1, 2 OSP). Tým by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti
účastníkov konania. Naviac navrhovateľ je právne zastúpený, účtuje úkony právnej pomoci v každom
prípade samostatne, nie hromadne. Súd voči navrhovateľovi nemá poučovaciu povinnosť ani čo do
hmotného, ani čo do procesného práva (§ 5 ods. 2 OSP).

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Pasívne legitimovaným subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR. Navrhovateľ správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní.

Navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody, pretože

bol účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému
vzniku škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z).

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: návrh zo dňa 27.9.2012 čl. 1, oznam o začatí konania
podľa § 35 ods. 4 OSP čl. 34 doručený dňa 10.6.2014 čl. 34 rub, výzva vo veci žalôb na náhradu

nemajetkovej ujmy navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o., Bratislava čl. 35 doručená právnemu zástupcovi
navrhovateľa dňa 2.7.2014, odpoveď právneho zástupcu navrhovateľa na výzvu na odstránenie
neurčitosti procesného návrhu zo dňa 14.7.2014 čl. 57, stotožnenie sporu 6C/115/2012 proti povinnému
J. Š., Q.. X.X.XXXX so spisom Ex 133/2005 so spisom 6Er/108/2005 so zákonnou sudkyňou JUDr.
Adrianou Pytliakovou, PhD. čl. 9 spisu, predloženie veci k prideleniu inému sudcovi podľa § 15 ods.

1 OSP z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 OSP, s vyjadreniami všetkých sudcov Okresného súdu v
Čadci čl. 10 a nasl. spisu, predkladacia správa Krajskému súdu v Žiline ako súdu nadriadenému čl.
13 súdneho spisu, uznesenie Krajského súdu v Žiline o vylúčení zákonnej sudkyne Mgr. Jančulovej
čl. 15 spisu a o nevylúčení zákonnej sudkyne JUDr. Anny Plichtíkovej čl. 64 spisu, predvolanie
svedka - povinného s výzvou, aby predložil účtovný doklad o zaplatení dlhu voči navrhovateľovi

podľa úverovej zmluvy čl. 72, podrobné procesné poučenia súdu doručené účastníkom konania,
právnemu zástupcovi čl. 70, 71 spisu, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP v nadväznosti na
§ 205a OSP a vrátane poučenia podľa § 101 ods. 2 OSP (čl. 71), podľa ktorého ak po riadnom
predvolaní sa účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v jeho neprítomnosti, pojednávanie môže odročiť len z dôležitého dôvodu,

ktorý sa musí súdu oznámiť a preukázať pred začatím pojednávania, výzva súdu zo dňa 12.2.2015
čl. 73 spisu na odstránenie sporných okolností prípadu v zmysle § 118 ods. 2 OSP, vrátane výzvy k
preukázaniu tvrdení, že došlo k predbežnému prejednaniu nároku s nadriadeným orgánom a s akým
výsledkom, výzva zo dňa 9.6.2014 čl. 36 adresovaná odporkyni, aby oznámila, či v tejto konkrétnejveci došlo k predbežnému prejednaniu nároku, výzva exekútorovi čl. 37, aby zaslal exekučný spis
Ex 133/05, lustrácia v sociálnej poisťovni na povinného J. Š. čl. 54 spisu, z ktorej je zrejmé, že
v čase od 18.6.2004 do 8.7.2014 bol jeho príjem v mínusových položkách, pripojený exekučný

spis Ex 133/2005, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 14.7.2014 čl. 57, zo dňa 13.3.2015, lustrum
živých sporov povinného čl. 74 spisu, z ktorého je zrejmé, že povinný Š. J. je účastníkom v živých
sporoch 6Er/108/2005, 5Er/15/2007, 4Er/437/2007, 5Er/296/2008, 11Er/496/2009, 16Er/1018/2011,
4Er/1065/2011, 8Er/1066/2011, 4Er/1358/2012, 6Er/807/2012, 3Er/151/2013, 7Er/353/2013, vyjadrenie
odporkyne zo dňa 26.6.2014 čl. 43 spisu, pripojený spis - fotokópia 6Er/108/2005, ospravedlnenie

odporkyne zo dňa 16.3.2015, návrh navrhovateľa na odročenie pojednávania a prerušenie konania
zo dňa 13.3.2015, zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručený
Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 25.9.2012 a Okresnému súdu v Čadci dňa 27.9.2012, z ktorého mal
súd zistené, že voči povinnému J. Š. bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody.
Povinný sa ako svedok na pojednávanie nedostavil, ani nepreukázal zaplatenie a zánik dlhu (doručenka

čl. 75 rub). Súd považoval za nadbytočné a nehospodárne z tohto dôvodu odročovať pojednávanie, keď
zánik dlhu bol preukázaný z exekučného spisu a keď túto dôkaznú povinnosť má navrhovateľ a ním
navrhnutý exekútor.

Súd žiadal aj exekučný spis, ktorý však bol doručený exekútorom pod sp. zn. Ex 133/05.

Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu listinným dôkazom znaleckým posudkom na preukázanie
výšky škody, ktorý zadal navrhovateľ znaleckému ústavu Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Navrhovateľ žiadal, aby súd tento dôkaz vykonal, pretože ho považuje za dôkaz zásadného významu.
Podľa § 120 ods. 1 OSP len súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Toto právo nepatrí

účastníkovi konania ani právnemu zástupcovi. Navrhovaný dôkaz súd nevykoná, pretože znalecký
posudok,ktorýnebolvypracovanývsúdnomkonaní,nemácharakterznaleckéhoposudku,alelistinného
dôkazu. Súd nenariadil znalecké dokazovanie. Navrhnutý dôkaz je pre rozhodnutie súdu za tohto
skutkového a právneho stavu právne irelevantný. Naviac znalecký posudok by mal preukázať správnosť
skutkových tvrdení navrhovateľa, nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia. Tvrdenia navrhovateľa o škode

sú všeobecné po skutkovej stránke, sú vyjadrené len výslednou sumou, bez skutkovej a matematickej
špecifikácie. Neexistujúce, všeobecné tvrdenia preto nemožno znalecky ani inak preskúmať. Sú
nepreskúmateľné.Bolopovinnosťounavrhovateľa užvčasepodanianávrhuprodukovaťvšetkytvrdenia
a dôkazy (§ 79 ods. 1, 2 OSP). Navrhovateľ tak neurobil ani na základe dodatočnej výzvy súdu. Rovnako
súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu znalcom na právne posúdenie vzťahov k cudzine. Právne

vyhodnotenie veci je právom a povinnosťou sudcu. Nejde o odbornú otázku, ktorou by bol súd viazaný.
Nariadenie takého znaleckého dokazovania by bolo zásahom do rozhodovacej činnosti súdu, do jeho
právomoci, do nezávislosti súdu, ako mu to káže zákon a Ústava SR.

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, ktorý vzhľadom k poučeniu podľa § 120 ods.

4 OSP a § 205a OSP obsiahnutom v procesných poučeniach súdu považoval za uzavretý a nemenný
(resp. ktorý možno zmeniť len za splnenia podmienok uvedených v § 205a OSP).

Preukázaný, chronologicky usporiadaný skutkový stav je nasledovný:

Z pripojeného exekučného spisu 6Er/108/2005 mal súd preukázané, že navrhovateľ uzavrel s
povinným J. Š., Q.. X.X.XXXX zmluvu o úvere vo výške 12 000 Sk, zvýšenú o príslušný poplatok
1 680 Sk, celkom 13 680 Sk, ktorú sumu mal zaplatiť v 2 dvojtýždenných splátkach po 6 840 Sk
počnúc dňom 2.7.2004. Zmluva je zo dňa 18.6.2004. Aj keď dlžník nesplácal, návrh na vydanie
exekučného titulu podal navrhovateľ až dňa 23.10.2004, pričom zmluva je z 18.6.2004. Návrh

na vydanie poverenia bol súdu doručený až dňa 8.3.2005, súd rozhodol dňa 17.3.2005 tak, že
poverenie vydal. Žaloba o náhradu škody za nesprávny úradný postup bola podaná dňa 27.9.2012.
Navrhovateľsvojupohľadávkunezabezpečilpreventívnezabezpečovacímiprostriedkami(napr.ručenie,
dohoda o zrážkach zo mzdy, záložná zmluva a podobne), čo mal súd zistené zo zmluvy o úvere
obsiahnutej v exekučnom spise. Napriek výzve súdu neprodukoval navrhovateľ žiadne dôkazy, že

skúmal majetkovú situáciu povinného - návratnosť úveru pred uzavretím zmluvy o úvere. Lustráciou
sporov (čl. 74) mal súd zistené, že povinný Š. J. je účastníkom konania a dlžníkom aj v iných
sporoch 6Er/108/2005, 5Er/15/2007, 4Er/437/2007, 5Er/296/2008, 11Er/496/2009, 16Er/1018/2011,
4Er/1065/2011, 8Er/1066/2011, 4Er/1358/2012, 6Er/807/2012, 3Er/151/2013, 7Er/353/2013. Tým malsúd preukázané, že dlh v rámci exekučného konania 6Er/108/2005 nebol jediným dlhom povinného. Je
účastníkom konania aj v iných sporoch. Tým mal súd preukázané, že navrhovateľ nezisťoval zadlženosť
povinného ku dňu poskytnutia úveru u iných subjektov, dokonca poskytol povinnému úver, hoci povinný

bol neplatičom skorších úverov poskytnutých navrhovateľom, čo muselo byť navrhovateľovi objektívne
zrejmé z jeho vlastnej evidencie ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

Lustráciou sociálnej poisťovne na čl. 54 spisu mal súd zistené, že za časové obdobie od 18.6.2004 do
8.7.2014 (zmluva uzavretá dňa 18.6.2004) je lustrácia bez záznamu, teda povinný bol v tomto časovom

období bez práce a bez príjmu. Napriek tomu s ním navrhovateľ uzavrel úverovú zmluvu v celkovej výške
13 680 Sk s dvojtýždňovou splátkou 2 x 6 840 Sk. Z lustrácie na čl. 54 spisu súd mal preukázané, že už
v čase, kedy bola uzavretá úverová zmluva, bol povinný zadĺžený.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.

2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

alebo nezákonným rozhodnutím sú:
1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§

3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho
zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom

postupe.

V tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti:
a) Nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože o návrhu
na zámenu exekútora nerozhodol súd v zákonnej lehote 30 dní, ale s omeškaním viac ako 498 dní.

b) Nesprávnym úradným postupom súdu, nesprávnou aplikáciou zákona. Napriek žiadosti o vydanie
poverenia na základe právoplatného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ktorý je rovnocenný
s inými exekučnými titulmi, žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Porušil tým zásadu právnej istoty a
prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmom fyzických osôb a právnických osôb; ...

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 1.6.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhood1.6.2010okremhoreuvedenéhozneniaboloznenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku doplnené tak, že: táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d) (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených).

Podľa § 44 ods. 10 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

a) Z ustáleného skutkového stavu mal súd zistené, že žiadosť o vydanie poverenia je zo dňa 8.3.2005.

Súd poverenie vydal dňa 17.3.2005. Návrh na zmenu exekútora bol doručený dňa 22.11.2010, námietky
povinného súd zamietol uznesením zo dňa 10.2.2012 a uznesením zo dňa 30.3.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.4.2013 exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a zároveň návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Dňa 15.5.2013 podal oprávnený dovolanie, ku dňu
rozhodovania súdu výsledok dovolacieho konania nie je známy. Aj keď nebolo rozhodnuté v zákonnej

lehote 30 dní, nejde o nesprávny úradný postup a v príčinnej súvislosti s tým nemohla vzniknúť žiadna
škoda. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj pôvodného exekútora si zvolil oprávnený, nezvolil mu ho
súd. Za jeho činnosť a výber zodpovedá oprávnený a nie súd. V časovom medziobdobí medzi doručením
návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o pripustení alebo nepripustení zmeny exekútora nebolo
vákuum. Pôvodný exekútor je povinný pokračovať v exekúcii až dovtedy, kým súd nerozhodne o zmene

exekútoraatútozmenumunedoručí.Aktietopovinnostipôvodnýexekútorvuvedenomčasovomobdobí
neplnil a v súlade s tým spôsobil navrhovateľovi škodu na vymáhanie takejto škody, nie je pasívne
legitimovaná odporkyňa. Takýto postup súdu nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup.
Žalobca nevyužil účinný prostriedok nápravy - sťažnosť predsedovi okresného súdu proti porušovaniupráva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov. Zanedbal svoju preventívnu povinnosť. Podľa
nálezu ústavného súdu I ÚS 16/02 nie každé porušenie zákonných lehôt sa automaticky považuje
za porušenie základného práva, do úvahy treba brať všetky okolnosti prípadu. Vzhľadom na povahu

úkonu a zaužívaný systém, kedy výzvu treba doručiť na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, je potrebné
vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a zaslanie novému
exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora, nie je preto možné nerozhodnutie o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda
za nesprávny úradný postup. Ústavný súd Slovenskej republiky nekonštatoval v tomto konkrétnom

prípade,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Otejtootázkeniejemožné
rozhodovať v tomto konaní. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je možné skúmať v konaní o
náhrade škody za nesprávny úradný postup, ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
alebo predseda súdu.
Podstatnou otázkou je otázka, že z exekučného spisu 6Er/108/2005 vyplýva, že exekúcia bola
právoplatne zastavená, teda zamenený exekútor by nemohol právne relevantným spôsobom vymáhať

pohľadávku navrhovateľa a nemohla mu takýmto postupom vzniknúť škoda. Súd má za to, že k
prieťahom v tomto konaní nedošlo, aj keď súd nerozhodol v lehote 30 dní. Zastáva názor, že zákonná 30
dňová lehota sa vzťahuje len na prípad, keď súd vyhovie návrhu na zámenu exekútora. Nevzťahuje sa
na prípad, keď súd návrhu nevyhovie. Vyplýva to z gramatického a logického výkladu. V danom prípade
exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd má za to, že možno na tento prípad aplikovať novelu

Exekučného poriadku účinnú od 1.6.2010. Lehoty stanovené Exekučným poriadkom v takom prípade
neplatia, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) Exekučného poriadku, tak ako tomu bolo
v tomto prípade. Exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že je
potrebné zaujať osobitný prístup pri posudzovaní zákonných lehôt v spotrebiteľských veciach (najmä,
ak je exekučným titulom notárska zápisnica) z hľadiska európske „významu“ spotrebiteľskej ochrany

a súvisiacej objektívne vyššej časovej náročnosti poskytnutia takejto kvalifikovanej ochrany a jednak
záverov Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval (napr. I ÚS 16/02), že nie každé porušenie zákonnej
lehoty je automaticky porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo

konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Navrhovateľ
uvedené dôkazy nepredložil. Tým nepreukázal prieťah v konaní, nesprávny úradný postup podľa § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd poukazuje aj na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť

ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy
SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00).

Z uvedených dôvodov mal súd preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Nepreukázal
nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie.

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné

a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení
čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje len okrajovo a
nad rámec zákonnej povinnosti.

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom

súdu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci:

a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2

nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú
všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia
občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddieli

občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale v
prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Súd má zato, že škoda je skutočná majetková ujma. V tomto štádiu konania navrhovateľ nepreukázal
vznik škody (majetkovej ujmy). Nepreukázal, v akom rozsahu sa nedomohol exekvovanej sumy,
ani to, že sa nemôže domôcť exekvovanej škody pri aplikácii iných právnych prostriedkov, iného
exekučného titulu v rámci súdneho konania. Tým nepreukázal, že škoda už vznikla. Nepreukázal

ani výšku škody v príčinnej súvislosti s porušením povinností odporkyne. Vyúčtované režijné náklady
navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú
podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ je podnikateľský subjekt, náklady vynakladané v
príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Nie
každý obchodný prípad podnikateľa musí byť ekonomicky výhodný. Podnikateľ znáša aj podnikateľské

riziko - možnosť ekonomického neúspechu obchodných prípadov. Nepreukázal ani vznik podmienok
podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu nemajetkovej ujmy. Návrh je aj v tomto
smere všeobecný, nepreskúmateľný. Nekonkretizoval, prečo samotné konštatovanie práva nie je
dostatočným zadosťučinením. Navrhovateľ v návrhu vychádzal len z predpokladov, nepredložil žiadne
dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil, aká nemajetková (morálna) ujma mu vznikla, vzhľadom

na subjekt navrhovateľa, ktorý je právnickou osobou, závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Všetky
kritéria je potrebné vyhodnotiť z hľadiska navrhovateľa a jeho právneho postavenia ako právnickej
osoby a nie z hľadiska postavenia jednotlivých spoločníkov ako konateľov spoločnosti. Z úradnej
činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré navrhovateľ ako nebankový subjekt poskytuje, výškazmluvných úrokov, pokút. Príjmy navrhovateľa z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom
v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad na navrhovateľa a
jeho ďalšiu existenciu. Je povinnosťou navrhovateľa preverovať solventnosť subjektov (návratnosť),

tak, ako to robia iné bankové peňažné ústavy. Skutočnosť, že navrhovateľ poskytuje úvery bez
zabezpečenia, bez preverenia, nemožno vykladať na ťarchu odporkyne. Tým dospel súd k záveru,
že navrhovateľ nepreukázal podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2, 3 písm.
b) zákona č. 514/2003 Z.z.. Podmienky podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona, písm. a), c), d),
sa podľa názoru súdu nedajú vztiahnuť na právnickú osobu, ale len na fyzickú osobu. Rozpor s

dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka videl súd na strane navrhovateľa a nie na
strane odporkyne, resp. konajúceho súdu. Navrhovateľ opakovane v rozpore so zákonom poskytoval
úvery neplatičom. Opakovane poskytoval úvery v rozpore s platnými právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľov. Takému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Nemožno konštatovať, že na strane
navrhovateľa došlo k morálnej ujme, nemožno konštatovať, že postupom súdu bolo poškodené jeho
obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo potencionálnym spotrebiteľom, s ktorými uzavrel alebo

uzatvára spotrebiteľské zmluvy. Svoje obchodné meno si navrhovateľ poškodil sám. Obchodné meno
navrhovateľa nepoškodil exekučný súd konajúci v tejto veci, ktorý rozhodol v súlade s platnými právnymi
predpismi chrániacimi spotrebiteľa.

V nadväznosti na § 441 Občianskeho zákonníka a § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodov

už uvedených, škodu, pokiaľ vznikla, si spôsobil výlučne navrhovateľ a jeho právny zástupca svojím
zavinením. Navrhovateľ uzatvára spotrebiteľské zmluvy s ekonomicky zle situovanými spotrebiteľmi.
Navrhovateľ si návratnosť úveru nepreveroval, ako to robia bankové subjekty. Z vykonaného
dokazovania je preukázané, že povinný v čase uzavretia úverového vzťahu bol už zadlžený u
viacerých subjektov, vrátane navrhovateľa. Bolo preukázané, že jeho príjem vzhľadom k už existujúcim

záväzkom, ktoré nesplácal, nemohol pokryť nový dlh. Napriek tomu navrhovateľ povinnému poskytol
ďalší úver. Bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ nezabezpečil návratnosť úveru dohodou o
zrážkach zo mzdy, ručením, záložným právom na nehnuteľnosť a podobne. Opakovane poskytoval
úvery neplatičom navrhovateľa, čo bolo pre navrhovateľa objektívne zistiteľné z jeho vlastnej evidencie.
Takým postupom samotný navrhovateľ a jeho právny zástupca zhoršil majetkovú situáciu povinného,

sám znemožnil vymožiteľnosť dlhu. Je v konaní preukázané, že povinný prestal splácať dlh hneď po
uzavretí úverovej zmluvy a nie až po rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Vznik
škody spôsobil navrhovateľ a jeho právny zástupca aj nečinnosťou. Z exekučného spisu 6Er/108/2005
mal súd zistené, že zmluva o úvere bola uzavretá s povinným dňa 18.6.2004, povinný od počiatku
neplatil. Navrhovateľ návrh na vydanie exekučného titulu podal až dňa 23.10.2004. Žiadosť o vydanie

poverenia podal navrhovateľ až dňa 8.3.2005. Je teda preukázané, že s oneskorením uplatňoval svoje
práva voči povinnému. Takým konaním v celom rozsahu navrhovateľ a jeho právny zástupca zavinil
nevymožiteľnosť nároku voči povinnému a tvrdenú škodu.

Tým mal súd preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie druhej

podmienky pre zodpovednosť za škodu za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, a to
vznik a existenciu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom súdu,
podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy. Tvrdenú škodu si spôsobil svojím zavinením navrhovateľ a
jeho právny zástupca, pokiaľ vznikla.

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nezákonným rozhodnutím, nesprávnym
úradným postupom) a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani porušenie povinností (nesprávny úradný postup, nezákonné
rozhodnutie), ani škodu a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a

tvrdenou škodou.

Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu,
tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez
tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody. Bol povinný preukázať,

že pred rozhodnutím exekučného súdu, pred tvrdenými prieťahmi, bola majetková situácia povinného
taká, že by umožnila uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v celom rozsahu. Bol povinný preukázať, že
len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu došlo k takému zmenšeniu majetkovej
situácie povinného, ktorá znemožnila navrhovateľovi uspokojiť pohľadávku v celom rozsahu a spôsobilamu škodu. Toto dôkazné bremeno neuniesol, preto súd konštatoval, že nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností exekučného súdu a tvrdenou škodou.

Tým zároveň súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jednej podmienky, ktorú zákon
vyžaduje, aby súd mohol konštatovať zodpovednosť odporkyne za vzniknutú škodu. Preto návrh na
náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie voči odporkyni v celom rozsahu
zamietol.

Príčinnú súvislosť súd zistil medzi postupom navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a vzniknutou
tvrdenou škodou. Ich postup má bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s tvrdenou škodou. Bez
takého konania by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.

Konanie navrhovateľa a jeho právneho zástupcu v príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou súd videl
v tom, že uzatvárali úverové zmluvy s nemajetnými spotrebiteľmi, nepreverovali majetkovú situáciu

spotrebiteľov, nepreverovali, či je spotrebiteľ zamestnaný alebo bez príjmu, nepreverovali zadlženosť
u iných subjektov, ignorovali opakovanú zadlženosť u samotného navrhovateľa, nepreverovali,
že spotrebiteľ je účastníkom mnohých súdnych konaní, nepreverovali zaťaženosť nehnuteľností
spotrebiteľa, nezabezpečili návratnosť úveru zákonnými zabezpečovacími prostriedkami - záložným
právom, ručením, dohodou o zrážkach zo mzdy a podobne, oneskorene, s prieťahmi, sa domáhali práv

na uspokojenie pohľadávky voči spotrebiteľovi. Taký záver súdu je preukázaný tým, že povinný prestal
splácať úver ihneď po uzavretí úverovej zmluvy a nie až po rozhodnutí exekučného súdu. Konanie
povinného a vznik tvrdenej škody je teda v príčinnej súvislosti s postupom navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu a nie s postupom exekučného súdu.
Podľa § 118 ods. 2 OSP Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa

doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
O sporných a nesporných bodoch bol právny zástupca navrhovateľa poučený výzvou zo dňa 12.2.2015
na čl. 73 spisu, ktorú prevzal spolu s termínom pojednávania dňa 19.2.2015. Výzva bola doručená

na vedomie aj odporkyni, výzvu odporkyňa prevzala dňa 19.2.2015 spolu s termínom pojednávania.
Účastníci konania preto nemôžu tvrdiť, že súd rozhodol prekvapivým spôsobom. Tvrdenia a dôkazy
produkované navrhovateľom nesmerovali k odstráneniu a preukázaniu sporných bodov.
Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany odporkyne sa súd zaoberal aj premlčaním nároku.
Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Súd dospel k záveru, že

nárok navrhovateľky na náhradu škody je neexistentný, preto vznesenou námietkou premlčania sa súd
zaoberá len nad rámec ostatných záverov.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 uvedeného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo
dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to

neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 uvedeného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15, odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

O tvrdenej škode sa právny zástupca navrhovateľa dozvedel vydaním uznesenia zo dňa 30.3.2012,
ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, exekúcia zastavená a návrh na zmenu exekútora
zamietnutý. Prvýkrát právo mohol uplatniť dňa 1.4.2012, 3-ročná premlčacia lehota by uplynula dňa
1.4.2015. Návrh bol podaný dňa 27.9.2012, teda v zákonnej lehote. Návrh súd nezamietol z dôvodu,
že nárok je premlčaný.

NávrhnavrhovateľanaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnej
sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd konajúci súd
zamietol.Skutkovýstavboltaký,žeprávnyzástupcanavrhovateľadňa10.12.2014prevzalajuznesenieKrajského
súdu v Žiline, ktorým zákonná sudkyňa nebola vylúčená z rozhodovania veci (čl. 66 rub). Procesný návrh

na prerušenie konania vzniesol až dňa 13.3.2015. Termín pojednávania bol vytýčený na deň 17.3.2015.
Procesný návrh bol vznesený podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a § 109 ods. 2 písm. c) OSP.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; preto nepostupuje

návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Tento dôvod teda nie je dôvodom na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Súd dospel k záveru, že tento dôvod na prerušenie konania nie je daný
ani z toho dôvodu, že by rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na nestranný súd spočíva v tom, že každý
má právo namietať nestrannosť súdu a ak tak urobí, má právo na to, aby sa o jeho námietke rozhodlo.

Navrhovateľ opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu v
Čadci, odmieta platiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti. Z tohto dôvodu o vylúčení sudcov
Okresného súdu v Čadci nerozhodoval Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený na základe námietky
navrhovateľa, ale na základe toho, že sudcovia Okresného súdu v Čadci z vlastnej iniciatívy podľa §
15 OSP z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 OSP predložili vec predsedovi Okresného súdu v Čadci a

ten následne nadriadenému súdu k rozhodnutiu o vylúčení. Navrhovateľ neuplatnil právo na vylúčenie
sudcov Okresného súdu v Čadci, ktoré mu patrí podľa § 15a ods. 1 OSP v nadväznosti na § 14 ods.
1 OSP. Keďže neuplatnil navrhovateľ procesné právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec
nebola nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti navrhovateľa.
Nadriadenýsúd,anipredsedaOkresnéhosúduvČadci,nerozhodovaloprocesnomprávenavrhovateľa.

Procesné právo navrhovateľa rozhodnutím predsedu okresného súdu ani rozhodnutím nadriadeného
súdu preto nemohlo byť porušené. Predseda Okresného súdu v Čadci i nadriadený súd rozhodovali o
procesnom práve sudcu predložiť vec k rozhodnutiu o vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.
V tomto štádiu konania zákonná sudkyňa má za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z
rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté predsedníčkou Okresného

súdu v Čadci i nadriadeným súdom. Zákonná sudkyňa tieto rozhodnutia rešpektuje, považuje ich za
rozhodnutia v súlade so zákonom, nedomnieva sa, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon, resp.
ústava, zákonné práva sudkyne na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Preto v nadväznosti
na§109ods.1písm.b)OSPzákonnásudkyňanepostúpinávrhnazaujatiestanoviskaústavnémusúdu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Toto

ustanovenie umožňuje súdu konanie prerušiť. Nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo
povinnosť konanie prerušiť. Prerušenie konania z tohto dôvodu nie je obligatórne, súd preto konanie
neprerušil. Prejudiciálnu otázku si môže súd vyriešiť aj sám (§ 135 ods. 2 OSP). V tomto prípade touto
otázkou je zaujatosť zákonného sudcu, ktorá už bola vyriešená zákonným postupom. Zákonná sudkyňa
nie je vylúčená z rozhodovania veci. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ide o konanie o náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, resp. prieťahmi v konaní, nečinnosťou súdu.
Prerušenie konania by bolo v zjavnom rozpore s účelom žaloby, ktorú navrhovateľ podal. Navrhovateľ
tvrdí prieťahy v konaní a sám tieto prieťahy spôsobuje vznášaním procesných návrhov, ktoré sú v
rozpore s účelom samotného konania, ktoré začalo na návrh navrhovateľa. Navrhovateľ týmto podaním
navrhol prerušiť konanie aj z dôvodu, že Okresný súd v Prešove uznesením zo dňa 7.10.2013 v súlade

s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť odporkyňa Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Navrhovateľ má za to, že vyriešenie prejudiciálnej otázky
má zásadný význam pre posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkonexekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Preto
navrhol konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP prerušiť. Súd dospel k záveru, že nie je dôvod na
prerušenie konania. Exekučným titulom nebol rozhodcovský rozsudok, ale notárska zápisnica v tomto

konaní. Prejudiciálne otázky neboli položené v tomto konaní. V nadväznosti na § 154 ods. 1 OSP ku dňu
rozhodovania súdu nebol známy výsledok rozhodnutia, navrhovateľ ho nedoručil. Otázky nesúvisia s
predmetom sporu. Naviac navrhovateľ podal návrh z dôvodu nečinnosti, prieťahov v konaní a v rozpore
s tým žiada prerušiť konanie. Súd návrh na prerušenie konania zamietol a pokračoval v konaní.

Súd zamietol návrh navrhovateľa na odročenie pojednávania. Predvolanie s procesnými poučeniami
prevzal dňa 19.2.2015. Procesný návrh na odročenie pojednávania vzniesol až dňa 13.3.2015.
Pojednávanie bolo vytýčené na deň 17.3.2015. Dôvodom návrhu na odročenie pojednávania bol návrh
navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnostipreporušenieprávanavrhovateľanazákonnéhosudcuananestrannýsúd.Uznesenie,ktorým
zákonná sudkyňa nebola vylúčená z konania, prevzal dňa 10.12.2014. Už v tomto momente mohol

vzniesť procesný návrh na odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu. Súd preto konal a rozhodol
podľa § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Tvrdený dôvod
nepovažoval za závažný dôvod pre odročenie pojednávania. Pojednával, aj keď bol navrhovateľ a jeho
právnyzástupcanečinný.Vychádzalzobsahuspisu.Navrhovateľajehoprávnyzástupcasisamivytvorili
prekážku prítomnosti na pojednávaní. Súd im žiadne prekážky nevytvoril. Podľa § 119 OSP oznámil

súd právnemu zástupcovi navrhovateľa ihneď po doručení návrhu na odročenie pojednávania mailovou
poštou, že pojednávanie nebude odročené, tvrdený dôvod súd nevyhodnotil ako závažný dôvod na
odročenie veľkého počtu vytýčených vecí navrhovateľa na jeden pojednávací deň. Súd poukázal aj na
to, že návrh na odročenie pojednávania nemá náležitosti návrhu podľa § 119 OSP (nebola dodržaná
lehota bez zbytočného odkladu - od doručenia uznesenia do podania návrhu na odročenie pojednávania

uplynulalehotatakmer1mesiaca,čosúdnevyhodnotilakolehotubezzbytočnéhoodkladu.Návrhnemal
ani ostatné náležitosti návrhu na odročenie pojednávania podľa § 119 OSP).

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Úspešnou účastníčkou konania je odporkyňa, patrí jej právo na náhradu trov konania. Uplatnila právo
na náhradu trov konania. Trovy konania nevyčíslila v zákonnej 3-dňovej lehote, preto súd rozhodol tak,
že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona podľa § 4

ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch: „Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom.“

Podľa § 2 ods. 2 Poplatkového zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu

vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Výsledok konania je taký, že súd návrh voči odporkyni zamietol. Nezaviazal preto odporkyňu ako
úspešnú účastníčku konania v nadväznosti na § 2 ods. 2 Poplatkového zákona k zaplateniu súdneho

poplatku za návrh. rovnako je zrejmé, že od poplatku je oslobodené celé konanie a nielen navrhovateľ,
čo je ďalší dôvod, pre ktorý súd nezaviazal odporkyňu k zaplateniu súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.