Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/901/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212604
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912212604.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. spoločnosťou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporkyni: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 26. 07. 2013 proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 16C/110/2012-35 zo dňa 24. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi právo na náhradu trov
konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 17.09.2012, ktorý bol
doručený na tunajší súd dňa 27.09.2012, domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške
125,- Eur a súčasne aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 990,- Eur. V návrhu poukázal na to, že
žalovaný nárok mu vznikol na základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej
Sobote v exekučnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8Er/244/2009 proti povinnému: Alžbeta
Farkašová v prospech oprávneného - navrhovateľa, pretože uvedený súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej dobe.

Odporca sa k návrhu vyjadril listom zo dňa 10.06.2013, doručeným na súd dňa 14.06.2013, pričom
žiadal návrh zamietnuť, pretože nie je jasný titul nároku na náhradu škody (je nejasné, či si navrhovateľ
uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote), nie je preukázaná správnosť a dôvodnosť výšky tejto
škody, takisto nie je preukázaný vznik nároku na nemajetkovú ujmu, ale ani to, že by sa mala poskytovať
v peniazoch.
Odporca vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri ktorých
došlo k uplynutiu lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t.j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
navrhovateľom.

Vo veci bolo vytýčené pojednávanie na termín 24.06.2013, pričom navrhovateľ žiadal listom zo dňa
20.06.2013 o jeho zrušenie z dôvodu, že nebolo ešte právoplatne rozhodnuté "o otázke nestrannosti
a otázke zákonného sudcu". Navrhovateľ v uvedenom liste tvrdil, že mu nebolo doručené rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Rimavská

Sobota, a preto trvá na tom, aby mu toto rozhodnutie doručené bolo. Ďalej navrhovateľ uviedol, že
"zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody, v dôsledku
v žalobe opísaných skutočností, za ktoré zodpovedá žalovaná."
Súd považoval dôvody na odročenie pojednávania prezentované navrhovateľom za nedôvodné, a preto
tejto žiadosti navrhovateľa nevyhovel.
Rozhodnutia Krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota boli
navrhovateľovi doručované v dvoch zásielkach, a to dňa 08.11.2012 a 16.11.2012. Originály doručeniek
spolu so zoznamom doručovaných rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sú uložené na
tunajšom súde pod číslom Spr. 1065/12.
Ak navrhovateľ považuje preukázanie výšky žalovanej škody znaleckým posudkom za dôkaz zásadnej
povahy, tak za takýto dôkaz ho musel považovať aj v čase pred podaním návrhu, pričom zo strany
navrhovateľa ostalo nevysvetlené, prečo nevykonal predmetnú objednávku znaleckého posudku už v
čase, keď zamýšľal podávať hromadné návrhy na súd (ktorých vyhotovovanie, kompletizovanie údajov
a ich spracovávanie muselo trvať určitý potrebný dlhší čas).
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pričom navrhovateľ neuviedol žiadny dôvod, prečo predmetný znalecký posudok nepriložil už k
návrhu, a takisto neuviedol žiadny dôvod, že tak nemohol urobiť bez svojej viny.
Ak navrhovateľ chcel predložiť súdu ešte nejaké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, mal na to
dostatok času, keďže od podania návrhu na súd uplynulo už 9 mesiacov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, obsahom pripojeného exekučného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/244/2009 a vyjadrením odporcu zo dňa 10.06.2013.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/244/2009 súd zistil nasledovné
skutočnosti:
- návrh na vykonanie exekúcie bol v exekučnom úrade JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave
spísaný do zápisnice dňa 28.05.2009,
- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: XXX,XX R., bytom
A. G. XXX,
- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 276,47 Eur s prísl., pričom exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
v Bratislave,
- žiadosť exekútora JUDr. Krutého na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 05.06.2009
bola doručená na tunajší (exekučný) súd dňa 10.06.2009,
- listom súdu zo dňa 13.11.2009 bol rozhodcovský súd vyzvaný na predloženie kompletného spisového
materiálu, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul,
- uznesením zo dňa 25.01.2010 uložil súd rozhodcovskému súdu pokutu z toho dôvodu, že neuposlúchol
príkaz súdu a zároveň tým maril uplatnenie základného práva oprávneného na včasné vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie,
- rozhodcovský súd doručil žiadaný spisový materiál na exekučný súd až dňa 17.05.2010,
- v dôsledku podaného odvolania rozhodcovským súdom proti uzneseniu o uložení pokuty bol
spis dňa 24.05.2010 predložený na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý svojim uznesením č.k.
14CoE/179/2010-34 zo dňa 14.07.2010 rozhodnutie o uložení pokuty potvrdil,
- exekučný spis bol vrátený z odvolacieho súdu na tunajší súd dňa 03.09.2010,
- tunajší (exekučný) súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre JUDr. Krutého dňa 24.09.2010.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 10.06.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa
§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli odporcovi zo strany navrhovateľa doručené (prvé žiadosti odporca
obdržal dňa 23.04.2009).

Z návrhu navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 10.06.2013, súd zistil, že predmetný nárok
navrhovateľa nebol uspokojený, preto si navrhovateľ uplatnil tento svoj nárok na súde.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by
nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.
Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie len sprostredkovaný.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
zo strany odporcu v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, keby ku
porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom navrhovateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si
voči odporcovi uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,
- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch "vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky" v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto
exekučnej veci vôbec došlo,
- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu
a vznikom tvrdenej škody.
Súd poukazuje aj na to, že výdavky navrhovateľa spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov
pomocou informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, sú takými výdavkami,
ktoré museli navrhovateľovi vznikať v priebehu predmetného exekučného konania bez ohľadu na
porušenie právnej povinnosti exekučným súdom v tomto konaní.
Navrhovateľom označené výdavky na "administratívne spracovanie textov urgencií... a publikačné
výdaje spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde..." vo výške
15,- Eur navrhovateľ nepreukázal. V exekučnom spise sa nachádza len jediná žiadosť navrhovateľa "o
informáciu o stave konania" zo dňa 28.09.2009, pričom výšku nákladov s ňou spojených, navrhovateľ
tiež nepreukázal.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré
vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo.
Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej
moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.
Poškodený, pokiaľ je ním právnická osoba, musí v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho
pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej) príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak navrhovateľ existenciu takýchto
závažných následkov nepreukázal.
Súd prihliadol aj na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, pričom konštatuje, že:
- v období, keď bola podávaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli na tunajší
exekučný súd zo strany navrhovateľa postupne podávané hromadné podania v zmysle Exekučného
poriadku v iných exekučných veciach - a to v počtoch výrazne negatívne ovplyvňujúcich plynulé
vybavovanie exekučnej agendy tunajším súdom v zákonom stanovených lehotách, pričom následkom
toho došlo k mimoriadnej zaťaženosti tohto exekučného súdu,
- rozhodcovský súd v priebehu predmetného exekučného konania maril vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, keď dlhodobo nerešpektoval príkaz exekučného súdu v určenej lehote doručiť ich kompletný
spisový materiál a súčasne neuposlúchnutím príkazu súdu vyvolal situáciu, za ktorej sa muselo
rozhodovať o uloženej pokute na prvostupňovom, ale aj na druhostupňovom súde.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v rozhodujúcom čase), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1, písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu vo vyjadrení zo dňa 10.06.2013 súd
konštatuje, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Súd konštatuje, že v exekučnom konaní došlo ku uplynutiu lehoty na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až po dni 23.04.2009. Uvedený dátum považuje za rozhodujúci samotný odporca, keď vo
svojom vyjadrení zo dňa 10.06.2013 uvádza, že vznáša námietku premlčania pri tých uplatnených
nárokoch navrhovateľa, pri ktorých došlo "k uplynutiu 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku)".

Odporcovi, ako úspešnému účastníkovi, vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Odporcovi súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.
nepriznal, pretože odporca si trovy v tomto konaní neuplatnil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia žiadne trovy konania v prospech odporcu nevyplývali.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1) prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 2) O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov okresného súdu
a nepredkladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresného
súdu vyžadovali ďalší rozbor.

Okresný súd tak isto jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd nepovažuje
ani v tomto smere za zmysluplné opakovať jasné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody
okresného súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.