Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 27, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/207/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211214518
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2211214518.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.EvouBíróovouvprávnejvecižalobcu:EOS

KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803 zastúpeného advokátskou kanceláriou:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: F. Q., Z.. XX.XX.XXXX, bytom A.
XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské združenie OSA, Bratislava, Fedinova 9, IČO 42 260
086, v zast. advokátskou kanceláriou: HKP Legal, s. r. o., Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 1.324,89
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie 290,22 eur z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 14.09.2011 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná
k povinnosti zaplatiť mu 1.324,89 eur, úroku z omeškania 14,75% ročne zo sumy 1.157,43 eur od
10.05.2007 do zaplatenia a k náhrade trov konania s tým, že pohľadávku voči žalovanej nadobudol v
zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok od Všeobecnej úverovej banky, a. s., Bratislava. Pohľadávka
vznikla právnemu predchodcovi žalobcu zo zmluvy k úverovému účtu pod č. 5019646621 z 29.05.2006.

Úver bol žalovanej poskytnutý, zmluva obsahuje všetky náležitosti. Žalovaná neplatila splátky riadne a
včas. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma 1.324,89 eur, z toho 1.157,43 eur na
istine, 79,54 eur na úroku, 1,28 eur na úroku z omeškania a 86,64 eur na ostatnom príslušenstve a
poplatkoch. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 369 ods. 1 Obch. zák.

Súd žalobu doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 15.12.2011. K žalobe sa napriek výzve súdu
nevyjadrila, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu pracovnej neschopnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a vo veci rozhodol
rozsudkom č. k. 12C/207/2011-43 zo dňa 02.04.2012, ktorým žalovanú zaviazal k zaplateniu 1.236,97
eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne, vo zvyšku žalobu zamietol a podľa pomerného úspechu priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 86%.

Písomným podaním zo dňa 24.04.2012 vstúpil do konania na strane žalovanej vedľajší účastník -
občianske združenie, ktoré sa vo svojej činnosti venuje ochrane práv spotrebiteľov. K prejednávanej veci

uviedol, že vychádzajúc zo záverov právneho posúdenia dôvodnosti nárokov uplatňovaných žalobcom
v obdobných súdnych konaniach vedených v spotrebiteľských veciach má za to, že nároky žalobcu
sú premlčané a preto v záujme efektívnej ochrany žalovanej ako spotrebiteľa týmto vznáša námietku
premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči žalovanej a navrhol žalobu zamietnuť.Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 3 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh. Podľa ods. 4 v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Na odvolanie vedľajšieho účastníka po tom, ako sa žalovaná na výzvu odvolacieho súdu písomne
podaním z 19.08.2013 vyjadrila, že sa pripája k odvolaniu vedľajšieho účastníka, Krajský súd v
Trnave uznesením č. k. 9Co/365/2012-84 z 29.10.2013 rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej

vyhovujúcej časti vrátane trov konania zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Písomným podaním z 24.01.2014 žalobca cestou advokáta zmenil svoj žalobný návrh v tom, že navrhol,
aby bola žalovaná zaviazaná k povinnosti zaplatiť mu sumu 1.034,67 eur s úrokom z omeškania z
jednotlivých 21 nepremlčaných mesačných splátok úveru (49,27 eur) od 30.09.2007 a vo zvyšku vzal

žalobu späť. K podaniu pripojil rozhodnutie Najvyšššieho súdu SR vydané v inej veci, v ktorom sa
súd zaoberal otázkou použitia ustanovení Obchodného zákonníka v prípade ručiteľského záväzku z
úverového vzťahu. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu súd konanie v späťvzatej časti podľa § 96
ods. 1 O. s. p. zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi súvisiacimi so
vznesenou námietkou premlčania a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 29.05.2006 uzavreli písomnú zmluvu o poskytnutí
flexipôžičky s poukazom § 497 a nasl. Obch. zák. a zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 40.000,-Sk (1.327,76 eur) s tým, že
žalovaná úver splatí v 36 mesačných anuitných splátkach po 1.484,51 Sk v období od 29.06.2006 do
29.05.2009. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve vyčíslená na 11,62%.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.04.2007 postupca Všeobecná úverová banka, a. s.,

Bratislava postúpil na postupníka - žalobcu okrem iných aj pohľadávku vedenú voči žalovanej vo výške
ako vyplýva z výpisu z bankovej knihy.

Z výpisu z bankovej knihy vyplýva, že k 30.04.2007 žalobca evidoval voči žalovanej nesplatenú istinu
34.868,82 Sk (1.157,43 eur), úrok 2.396,30 Sk (79,54 eur), úrok z omeškania 38,59 Sk (1,28 eur) a

príslušenstvo 2.610 Sk (86,64 eur).

Listom z 06.07.2011 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie 2.034,90 eur. Vo výzve poukázal na
zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu k 09.05.2007.

Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. - OBZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 OBZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po

dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.

Podľa § 387 ods. 1 OBZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.Podľa § 397 OBZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 400 OBZ zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Právny predchodca žalobcu (veriteľ) poskytol žalovanej (dlžníkovi) finančné prostriedky bez účelu, ktoré
sa zaviazala vrátiť v splátkach. Ide tu o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. V danom prípade
však ide o zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaná uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, preto daný

vzťah podlieha právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tiež aj ustanovení
§ 52 a nasl. Obč. zák. (zákon č. 40/1964 Zb.), keďže právny predchodca žalobcu je podnikateľ a úvery
poskytuje opakovane (dodávateľ), žalovaná je fyzická osoba, ktorá preukázateľne nekonala v tomto
úverovom vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.2008 (OZ) spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a nárok žalobcu
nie je oprávnený v žiadnom rozsahu. Právny predchodca žalobcu úver pre omeškanie žalovanej s
úhradou splátok zosplatnil, čím sa dňom 09.05.2007 stal úver v jeho zvyšku splatným v celosti, od tohto
dňa začala plynúť žalobcovi premlčacia lehota. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného
vzťahu je podľa názoru súdu potrebné skúmať premlčanie podľa zákonných ustanovení Občianskeho

zákonníka, v ktorom prípade uplynula (trojročná) všeobecná premlčacia lehota dňom 09.05.2010. Keďže
si žalobca právo uplatnil (na súde žalobou) dňa 14.09.2011, jednoznačne ide o nárok premlčaný a
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nebolo možné žalobe vyhovieť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., žalovaná ako úspešný účastník konania

v spore má nárok na náhradu trov konania, náhradu trov si však v konaní neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).