Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 12Cpr/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211229746
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Sobolovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1211229746.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou, v právnej veci

navrhovateľa: F.. S. Ž.W., J.. XX.X.XXXX, G. X, G. proti odporcom: 1. Protidrogový fond v likvidácii,
Hraničná 2, Bratislava, IČO: 31782051, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14,
Bratislava, IČO: 36 862 711, 2. SR - Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, o zaplatenie
12.983,63 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.12.2011 podaným na tunajšom súde dňa 14.12.2011 v spojení
s podaním zo dňa 7.5.2012, ktorým navrhovateľ opravil petit návrhu na začatie konania, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporcov v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť

navrhovateľovi sumu 12.983,63 € s príslušenstvom z titulu nevyplatenej mzdy a nevyplateného
zabezpečenia stravovania.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 23.5.2007 bol zvolený Radou Protidrogového fondu do
funkcie riaditeľa odporcu v 1. rade, čím vznikol navrhovateľovi pracovný pomer. V zmysle uvedeného
uzatvoril podpredseda vlády a predseda Rady Protidrogového fondu s navrhovateľom pracovnú zmluvu
na dobu určitú. Financovanie činnosti odporcu v 1. rade bolo až do roku 2004 zabezpečené cestou
Všeobecnej pokladničnej správy rozpočtovej kapitoly odporcu v 2. rade a od roku 2008 aj cestou
rozpočtovej kapitoly Úrady vlády SR. V roku 2009 došlo k pozastaveniu dotácie zo štátneho rozpočtu a

finančné prostriedky sa stali bežnými prostriedkami rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR, ktorý prevzal
poskytovanie finančných dotácií na protidrogové aktivity. Nakoľko podpredseda vlády SR a predseda
Rady fondu O. Č. nerešpektoval informácie o vznikajúcej platobnej neschopnosti odporcu v 1. rade,
vznikali pohľadávky Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, daňového úradu, neboli uhrádzané
záväzky odporcu v 1. rade zo zmluvných vzťahov za poskytované telekomunikačné služby, nájomné,
poistenie motorového

vozidla, ako i mzdové požiadavky zamestnancov. Listom zo dňa 10.3.2010 podpredseda vlády uložil

riaditeľovi fondu, t.j. navrhovateľovi, pripraviť zasadnutie Rady fondu s návrhom na spôsob fungovania,
pričom uviedol, že skutočnosť, že v roku 2009 nebola odporcovi v 1. rade poskytnutá dotácia neznamená
jeho zánik a ani pozastavenie činnosti a zamestnanci a riaditeľ sú povinní zabezpečiť chod odporcu v
1. rade. Nakoľko činnosť odporcu v 1. rade nebola zabezpečená štátnou dotáciou malo to za následok
nefunkčnosť fondu. Navrhovateľ niekoľko krát informoval podpredsedu vlády o platobnej neschopnosti
fondu, navrhol aj zrušenie fondu, pričom na uvedené nebola politická vôľa. Naopak, navrhovateľovi
bolo uložené udržať fond. Listom zo dňa 11.6.2010 vyzval podpredseda vlády SR O.M. Č. riaditeľa

fondu, t.j. navrhovateľa, aby podal návrh na vyhlásenie konkurzu odporcu v 1. rade. Navrhovateľ osloviladvokátsku kanceláriu AENEA Legal, s.r.o. na spracovanie výkladu na použitie zákona č. 7/2005 Z.z.,
pričom z analýzy advokátskej kancelárie vyplynulo, že najlepším riešením je fond zrušiť zákonom. Po
voľbách sa stal podpredsedom vlády SR V. U., ktorý sa stal zároveň aj predsedom Rady odporcu v 1.

rade. Vedúcim Úrady vlády SR sa stal I. J.. Navrhovateľ, ako riaditeľ odporcu v 1. rade, ich informoval o
situácii odporcu v 1. rade, ako i žiadal zaplatenie dlžnej sumy a náležitostí zamestnanca vyplývajúce z
pracovnej zmluvy, avšak na jeho výzvu nereagovali. Národná rada SR schválila zákon č. 121/2011 Z.z.
o zrušení Protidrogového fondu 5.4.2011, s účinnosťou od 1.5.2011. Navrhovateľovi bolo dňa 27.7.2011
doručené oznámenie likvidátora o vstupe odporcu v 1. rade do likvidácie spolu s výzvou na prihlásenie

pohľadávky. Nakoľko odporca v 1. rade nezískal prostriedky z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR na
činnosť, nevyplácal mzdu zamestnancom, a preto si navrhovateľ na základe vyššie uvedeného uplatňuje
v súlade s §118 zákona č. 311/2001 Z.z. nevyplatenú mzdu vo výške 12.478,73 € a v zmysle §152
citovaného zákona nevyplatené zabezpečenie na stravovanie vo výške 504,90 € spolu s úrokom z
omeškania.

Súd vo veci vydal dňa 23.5.2012 platobný rozkaz č.k. 31Ro/2032/2011- 143, ktorým odporcu v 1. rade

a odporcu v 2. rade zaviazal uhradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 12.983,63 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy odo dňa 10.7.2010 do zaplatenia ak i trovy
konania.

Podaním zo dňa 6.6.2012 doručeným súdu dňa 12.6.2012 podal odporca v 2. rade odpor proti
platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že navrhovateľ bol dňa 23.5.2007 zvolený Radou Protidrogového

fondu do funkcie riaditeľa. Odporca v 1. rade bol zriedený osobitným zákonom č. 381/1996 Z.z. ako
neštátny účelový fond. Fond od roku 1997 až do roku 2008 dostával dotácie zo štátneho rozpočtu
prostredníctvom kapitoly Úradu vlády SR od roku 2009 Úrad vlády SR poskytoval finančné prostriedky
na protidrogové aktivity formou dotácie priamo odborom koordinácie protidrogovej stratégie. Iné zdroje
financovania sa odporcovi v 1. rade získať nepodarilo. Navrhovateľ žiadal vyplatenie mzdy za obdobie

od 1.6.2010 do 31.3.2011. Odporca v 1. rade bol zrušený dňa 1.5.2011 a týmto dňom súčasne vstúpil do
likvidácie. Odporca v 2. rade vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie. Skutočnosť, že odporca
v 2. rade je garantom na prípravu štátneho rozpočtu, ktorého prostriedky vo forme dotácie boli jedným
zo zdrojov financovania činnosti odporcu v 1. rade, ešte nezakladá pasívnu legitimáciu. Táto odporcovi v
2. rade nevyplýva ani zo zákona o Protidrogovom fonde, ani z iného právneho predpisu, ani z pracovnej

zmluvy, ktorú navrhovateľ uzatvoril s odporcom v 1. rade.

Podaním zo dňa 28.6.2012 podaným na súde dňa 29.6.2012 sa navrhovateľ vyjadril k odporu odporcu
v 2. rade zo dňa 6.6.2012 a uviedol, že pasívne legitimovaným je v danom prípade štát zastúpený
orgánom, ktorému bola zverená oblasť financovania, pričom pasívna legitimácia odporcu v 2. rade je
daná zákonom č. 575/2011 Z.z., podľa ktorého je odporca

v 2. rade ústredným orgánom štátnej správy. Odporca v 1. rade uplatňoval dotáciu zo štátneho rozpočtu
u odporcu v 2. rade, ktorý požiadavku odporcu v 1. rade akceptoval a zapracoval do zákona o štátnom
rozpočte. Odporca v 1. rade bol tak súčasťou štátneho rozpočtu. Zabezpečenie financovania odporcu
v 1. rade patrí do vecnej pôsobnosti Úradu vlády SR, pričom Úrad vlády SR bol len prostredníkom,
prostredníctvom ktorého boli finančné prostriedky poukázané odporcovi v 1. rade.

Dňa 8.10.2012 bolo na tunajšom súde podané vyjadrenie odporcu v 1. rade, v ktorom uviedol, že
dňa 1.5.2011 došlo k zrušeniu odporcu v 1. rade, pričom podpredseda vlády SR pre ľudské práva a
národnostné menšiny vymenoval ku vstupu odporcu v 1. rade do likvidácie za likvidátora právnickú
osobu SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava. Likvidátor zostavil ku dňu vstupu odporcu
v 1. rade do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu, pričom bolo zistené, že v majetku odporcu v 1. rade

nie sú žiadne nehnuteľnosti a majetok je tvorený hnuteľným majetkom s nulovou účtovnou zostatkovou
hodnotou. Na základe výzvy likvidátora na prihlásenie pohľadávok si prihlásili pohľadávky viacerí
veritelia, medzi inými aj navrhovateľ. Likvidátor zistil, že odporca v 1. rade bol v predĺžení, čím mu vznikla
povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.Likvidátor odporcu v 1. rade ďalej uviedol, že dotácie zo štátneho rozpočtu tvorili len jeden z viacerých
zdrojov, ktorými disponoval odporca v 1. rade, a ktorými financoval svoju činnosť, pričom nešlo o
obligatórnu, ale fakultatívnu väzbu na štátny rozpočet, nakoľko zdroje financovania odporcu v 1. rade

sú tvorené viacerými rôznorodými prostriedkami. Taktiež nie je povinnosťou poskytovateľa dotácie
poskytovať dotácie právnickým a fyzickým osobám (§8a odsek 1 zákona č. 523/2004 Z.z.). Navrhovateľ
bol do funkcie riaditeľa odporcu v 1. rade menovaný dňa 23.5.2007, pričom jeho postavenie a povinnosti
sú dané zákonom o Protidrogovom fonde, štatútom Protidrogového fondu, ostatnými všeobecne
záväznými predpismi SR a pracovnou zmluvou. Odporca v 1. rade mal za to, že navrhovateľ nebol bežný

zamestnanec, ale jediným štatutárnym orgánom odporcu v 1. rade a zodpovedal za činnosť odporcu v 1.
rade. Z listov navrhovateľa adresovaných podpredsedovi vlády SR O. Č.Q. je zrejmé, že mal vedomosť
o finančnej situácii odporcu v 1. rade. Navrhovateľ bol povinný pri svojej činnosti postupovať s odbornou
starostlivosťou a zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii mu vyplývala povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu, pričom tak neurobil, čím porušil viaceré právne predpisy. Navrhovateľ, napriek
skutočnosti, že vedel o platobnej neschopnosti odporcu v 1. rade, požiadal advokátsku kanceláriu o

vypracovanie stanoviska, čím vznikol odporcovi v 1. rade ďalší záväzok. Taktiež navrhovateľ uskutočnil
viacero finančných prevodov z účtu odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade v zmysle vyššie uvedených
skutočností žiadal, aby súd návrh zamietol. Konanie navrhovateľa považoval za konanie v rozpore s
dobrými mravmi.

Tunajší súd vyzval uznesením zo dňa 8.11.2012 č.k. 12Cpr 5/2012-175 navrhovateľa na uvedenie

jasného, zrozumiteľného a vykonateľného petitu, ako i doplnenie listinných dôkazov. Uznesením
č.k. 12Cpr 5/2012-188 zo dňa 11.1.2013 súd pripustil zmenu petitu návrhu nasledovného znenia: "
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 12.983,63
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 12.983,63 € odo dňa 10.7.2012 až do
zaplatenia ako i trovy konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku."

Na pojednávanie konané dňa 19.11.2013 sa dostavil navrhovateľ, odporca v 1. rade. Nedostavil sa
odporca v 2. rade, ktorý mal riadne vykázané doručenie dňa 27.9.2013. Súd v zmysle §101 odsek 2
Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti odporcu v 2. rade.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to návrhom na začatie konania zo
dňa 13.12.2011, pracovnou zmluvou zo dňa 23.5.2007, oznámením podpredsedu vlády SR zo dňa

23.5.2007, uznesením z mimoriadneho zasadnutia Rady Protidrogového fondu zo dňa 23.5.2007,
uznesenímvládySRč.683/1996,zákonomč.381/1996Z.z.,štatútomProtidrogovéhofondu,žiadosťami
navrhovateľa adresovanými podpredsedovi vlády SR O. Č., listom podpredsedu vlády O. Č. č.
XXXXX/XXXX zo dňa 11.6.2010, analýzou advokátskej kancelárie AENEA Legal, s.r.o., oznámením
navrhovateľa o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 30.3.2011, vyjadreniami účastníkov

konania prednesených na pojednávaniach konaných na tunajšom súde 29.1.2013, 14.3.2013,
19.11.2013, ako i písomnými vyjadreniami založenými do súdneho spisu, svedeckou výpoveďou
svedkyne S. I. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.5.2007 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v
1. rade bol navrhovateľ ako zamestnanec zvolený do funkcie riaditeľa Protidrogového fondu Radou

Protidrogového fondu. V zmysle pracovnej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal vykonávať pre odporcu v
1. rade, t.j. zamestnávateľa, prácu vo funkcii riaditeľa Protidrogového fondu osobne za podmienok
dohodnutých v pracovnej zmluve. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, na dobu 4 rokov.

Navrhovateľ sa s odporcom v 1. rade v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy dohodli na mzde vo výške
1.327,76 € ( 40.000 Sk ). V konaní sa navrhovateľ domáha zaplatenia istiny vo výške 12.478,73 € z titulu

neuhradenej mzdy a sumy 504,90 € z titulu nevyplateného zabezpečenia stravovania, ako i zákonného
úroku z omeškania. Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že mu nebola vyplatená mzda
za mesiace jún až december 2010 a január až marec 2011. listom zo dňa 30.3.2011 adresovaným
vtedajšiemu podpredsedovi vlády V. U. oznámil, že okamžite končí pracovný pomer v Protidrogovom
fonde z dôvodov, že mu zamestnávateľ nevyplácal mzdu od 1.júna 2010 do 31.3.2011.Na pojednávaní konanom dňa 29.1.2013 navrhovateľ na otázky odporcu v 1. rade uviedol, že si u
likvidátora uplatnil pohľadávku, ktorú rozdelil na istinu 12.983,63 € a úrok z omeškania vo výške 827,99 €
z titulu nevyplatenia mzdy. Na otázku súdu, prečo nerozviazal s odporcom v 1. rade pracovný pomer, keď

neboli peniaze uviedol, že sa snažil získať finančné prostriedky oslovovaním rôznych sponzorov. Návrh
na konkurz navrhovateľ nedal z dôvodu, že podľa stanovísk rôznych advokátov nebolo jednoznačné, že
Protidrogový fond môže ísť do konkurzu. Taktiež navrhovateľ s odporcom v 1. rade nerozviazal pracovný
pomer, nakoľko očakával, že finančné prostriedky budú na fond poskytnuté. Dňa 25.2.2013 podal
navrhovateľ na tunajšom súde vyjadrenie, v ktorom uviedol, že fond prestal plniť funkciu štátu po tom,

čo neboli poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Z ustanovení zákona o Protidrogovom
fonde vyplýva, že riaditeľ bol štatutárnym orgánom fondu, ale nemohol z vlastnej iniciatívy konať v
otázkach týkajúcich sa existencie a zrušenia fondu. Taktiež predseda Rady fondu nebol oprávnený
podať návrh na konkurz, ale na základe návrhu riaditeľa mal zvolať zasadnutie Rady fondu, avšak
tak neurobil ani na výzvy riaditeľa, t.j. navrhovateľa. Ďalej uviedol, že nebol kompetentný konať vo
veci zrušenia fondu, čo potvrdzuje zákon č. 121/2011 Z.z., ktorým bol odporca v 1. rade zrušený.

Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že jeho pracovný pomer vo fonde sa zakladal voľbou a končí
uplynutím funkčného obdobia, pričom počas trvania pracovného pomeru nebol odvolaný. V čase, keď
fond nemal peniaze navrhovateľ vykonával rad činností na zabezpečenie finančných prostriedkov, avšak
z dôvodu nezískania dotácie zo štátneho rozpočtu nemohol fond fungovať. V čase od júna 2010 až
31.3.2011 navrhovateľ chodil pravidelne do práce, pričom počas pracovnej doby pracoval, snažil sa

rokovať a aj písomne komunikoval vo veci ďalšej činnosti fondu.

K vyššie uvedeným tvrdeniam navrhovateľa sa vyjadril odporca v 1. rade, ktorý zotrval na názore, že
povinnosťou navrhovateľa bolo bez zbytočného odkladu po zistení platobnej neschopnosti podať návrh
na vyhlásenie konkurzu, čo navrhovateľ neurobil, zostal zamestnancom fondu, pričom nepreukázal, že
vykonával činnosť, ktorá bola jeho pracovnou náplňou. Taktiež ignoroval žiadosť podpredsedu vlády SR

na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, čím nekonal s odbornou starostlivosťou. V neposlednom
rade má odporca v 1. rade za to, že priznanie nároku navrhovateľovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
a preto navrhuje, aby súd návrh navrhovateľa zamietol.

Odporca v 2. rade namietal nedostatok pasívnej legitimácie v konaní. Mal za to, že s navrhovateľom
nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu. Povinnosť vyplácať mzdu navrhovateľovi mu nevyplývala ani

z pracovnej zmluvy, ani zo žiadneho právneho predpisu. Taktiež navrhovateľ v podanom návrh
neodôvodnil podanie voči odporcovi v 2. rade. Preto navrhol, aby súd návrh voči odporcovi v 2. rade
zamietol.

Z výpovede svedkyne S. I. súd zistil, že jedným zo zdrojov finančných prostriedkov fondu bol štátny
rozpočet a sponzorské dary, ako i 2% dane fyzických a právnických osôb. Navrhovateľ bol štatutárom

odporcu v 1. rade ako i jeho riaditeľ a jeho úlohou bolo riadiť fond, čo znamenalo, že keď mal
fond peniaze, riaditeľ, t.j. navrhovateľ, zvolával schôdze za účelom rozhodovania o schválení, resp.
neschválení projektov na protidrogové aktivity. V júni roku 2010 začal mať fond finančné problémy,
nakoľko mu neboli pridelené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Navrhovateľ oslovoval rôznych
sponzorov, avšak nik nedal peniaze. Dňa 10.1.2011 svedkyňa rozviazala s odporcom v 1. rade pracovný

pomer dohodou, nakoľko jej fond nevyplatil mzdu, pričom jej dĺži približne 6.000 €, avšak žalobu
nepodala. Ďalej uviedla, že platobnú neschopnosť mal fond od júna 2010. Na otázky účastníkov
konania svedkyňa uviedla, že Radu fondu zvolával navrhovateľ, pričom zvolanie Rady fondu podpisoval
podpredseda vlády SR. Od júna 2010 mal odporca v 1. rade dvoch zamestnancov, t.j. navrhovateľa
a svedkyňu, a jedného zamestnanca na dohodu. V septembri roku 2009 boli z podkladov zistené

informácie o platobnej neschopnosti fondu, pričom v júni roku 2010 sa fond dostal do platobnej
neschopnosti a ani zo štátneho rozpočtu neboli pridelené žiadne finančné prostriedky, avšak navrhovateľ
sa snažil získať finančné prostriedky oslovovaním rôznych sponzorov ako i podpredsedu vlády SR.
Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak si
spomína, že navrhovateľ dal vypracovať advokátskej kancelárii analýzu, či môže ísť fond do konkurzu,

pričom odmenu kancelárii vyplatil z vlastných finančných prostriedkov.V zmysle § 42 odsek 2 odsek 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z.z., pracovný pomer sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Ak osobitný predpis ustanovuje

voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný
predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie
vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto
zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

V zmysle § 46 citovaného zákona, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej

zmluve ako deň nástupu do práce.

V zmysle § 69 odsek 1 písmeno b) citovaného zákona, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite
skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné

náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

V zmysle § 1 odsek 1 a 2 zákona č. 121/2011 Z.z., Protidrogový fond (ďalej len "fond") sa zrušuje k 1.

máju 2011. Fond ku dňu svojho zrušenia vstupuje do likvidácie.

V zmysle § 72 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb., likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce
k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a
prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene
a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených

obchodov.

V zmysle § 74 citovaného zákona, likvidátor zostaví ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú
účtovnú súvahu a je povinný zaslať prehľad o imaní spoločnosti každému spoločníkovi, ktorý o to
požiada.

V zmysle § 6 zákona č. 381/1996 Z.z. (účinného do 30.4.2011), zdrojmi fondu sú: a) dary a príspevky

od tuzemských a zahraničných právnických osôb alebo fyzických osôb, b) úroky z prostriedkov fondu,
c) zmluvne dohodnuté sankcie za neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky fondu, d) dotácie zo
štátneho rozpočtu, 3) finančné granty a finančné prostriedky z rozpočtu Európskej únie, e) ďalšie zdroje,
ak tak ustanoví osobitný všeobecne záväzný právny predpis.

V zmysle § 4 odsek 1 citovaného zákona, na čele fondu je riaditeľ fondu. Voľbou sa riaditeľovi fondu

zakladá pracovný pomer. Riaditeľ fondu je štatutárnym orgánom fondu a za svoju činnosť zodpovedá
rade.

V zmysle § 8a odsek 1 prvej vety zákona č. 523/2004 Z.z., z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade
so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám
a fyzickým osobám.

V zmysle článku V. body 1 až 3 Štatútu Protidrogového fondu, riaditeľ je štatutárnym orgánom fondu.
Riaditeľ zabezpečuje plnenie rozhodnutí rady fondu, riadi činnosť aparátu fondu a rozhoduje vo všetkých
veciach týkajúcich sa bežného riadenia aparátu fondu, najmä v pracovno - právnych vzťahoch, oblasti
hospodárenia s finančnými prostriedkami vyčlenenými na správu fondu. Riaditeľ fondu zodpovedá rade
za administratívno - technický a organizačný chod fondu, zabezpečovanie finančných prostriedkov pre

fond ako aj spravovanie finančných prostriedkov fondu a majetku fondu.V zmysle ustanovenia bodu 6 Pracovnej zmluvy, zamestnanec ako riaditeľ zamestnávateľa je štatutárny
orgánProtidrogovéhofondu.JezodpovednýzačinnosťProtidrogovéhofonduzabezpečovanie,riadenie,
organizovanie a kontrolu predmetu činnosti Protidrogového fondu, vrátane aparátu v rozsahu určenom

zákonom č. 381/1996 Z.z., Štatútom Protidrogového fondu, ostatnými zákonmi a všeobecne záväznými
predpismi a internými predpismi Protidrogového fondu. Riaditeľ spravuje finančné prostriedky a
zabezpečuje ich poskytovanie v súlade s rozhodnutiami Rady fondu. Riaditeľ zabezpečuje plnenie
rozhodnutí Rady, riadi činnosť aparátu fondu a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa bežného riadenia
fondu. Riaditeľ, ktorý je štatutárnym orgánom fondu, za svoju činnosť zodpovedá Rade fondu. Riaditeľ je

zodpovedný za odbornú úroveň, plynulosť, sústavnosť práce fondu, dostupnosť poskytovania informácií
Protidrogového fondu.

V zmysle ustanovenia bodu 10 Pracovnej zmluvy, zamestnanec sa zaväzuje oboznámiť sa s
právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy, s predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, protipožiarnymi opatreniami, o osobitnými právnymi predpismi,
ktoré sa vzťahujú na výkon funkcie riaditeľa ako aj všetkými zákonmi a všeobecne záväznými

predpismi vzťahujúcimi sa na právne vzťahy, do ktorých protidrogový fond ako právnická osoba
vstupuje. Zamestnanec, ktorý je zároveň aj štatutárny orgán je povinný dodržiavať všetky zákonné
podmienky vzťahujúce sa na výkon tejto funkcie. Ich porušovanie alebo obchádzanie za účelom
zabezpečenia osobných výhod z nich plynúcich sa kvalifikuje ako neplnenie predpokladov pre výkon
práce alebo porušenie pracovnej disciplíny s vyvodením adekvátnych zodpovednostných postupov.

Zamestnanecberienavedomie,žeprávaapovinnostivyplývajúcezvýkonufunkciesariadiapríslušnými
ustanoveniami Zákonníka práce, Zákona o Protidrogovom fonde, zákona o výkone prác vo verejnom
záujme, Štatútom a internými dokumentmi fondu.

V zmysle ustanovenia bodu 11 Pracovnej zmluvy, okrem všeobecne platných základných povinností
zamestnanca, ktoré sú upravené v ustanoveniach § 81 a 82 Zákonníka práce, je riaditeľ pri výkone

funkcie povinný oboznámiť sa so všetkými povinnosťami, obmedzeniami a zákazmi upravenými v
ustanoveniach §8 až 10 zákona o výkone práce vo verejnom záujme, riadiť sa nimi, rešpektovať
a dodržiavať ich po celú dobu trvania pracovného pomeru. Riaditeľ je povinný pri výkone svojej
činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, najmä zabezpečovať uplatňovanie všetkých všeobecne
záväzných právnych predpisov a vykonávacích noriem vzťahujúcich sa na činnosť hospodárenia ním

riadenej organizácie.

V zmysle § 3 odsek 1 zákona č. 7/2005 Z.z., dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo
predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.

V zmysle § 11 odsek 2 zákona č. 7/2005 Z.z., dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie
konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť

o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho
orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

V zmysle § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Súd mal v zmysle vyššie uvedených skutočností ako i listinných dôkazov za preukázané, že pracovný
pomer navrhovateľa s odporcom v 1. rade bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 23.5.2007 a
ukončený navrhovateľom ku dňu 30.3.2011, kedy podpredsedovi vlády SR oznámil okamžité skončenie
pracovného pomeru v súlade s §69 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce.

V zmysle pracovnej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal vykonávať pre zamestnávateľa, t.j. odporcu v

1. rade, prácu vo funkcii riaditeľa Protidrogového fondu, pričom ako štatutárny orgán Protidrogového
fondu bol v súlade s bodom 6 Pracovnej zmluvy zodpovedný za zabezpečenie, riadenie, organizovaniaa kontrolu predmetu činnosti fondu v rozsahu určenom zákonom o Protidrogovom fonde, Štatútom
Protidrogového fondu, ostatnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými
dokumentmi Protidrogového fondu. Riaditeľ bol taktiež v súlade s bodom 11 Pracovnej zmluvy povinný

postupovať pri výkone

svojej činnosti s odbornou starostlivosťou, t.j. v súlade so všeobecnými znalosťami a skúsenosťami pri
výkone funkcie a v záujme fondu.

Z vyjadrenia navrhovateľa, ako i svedkyne S. I. vyplynulo, že Protidrogový fond sa dostal do platobnej
neschopnosti v júni 2010. Od uvedeného dátumu totiž fondu neboli pridelené finančné prostriedky zo
štátneho rozpočtu, a to ani na základe písomných žiadostí navrhovateľa adresovaných Úradu vlády

SR (č.l. XX -XX, XX-XX). Súd z navrhovateľom priložených listinných dôkazov zistil, že navrhovateľ
už listom zo dňa 21.4.2010 upovedomil Úrad vlády SR o platobnej neschopnosti odporcu v 1. rade,
z čoho je zrejmé, že platobná neschopnosť odporcu v 1. rade musela byť známa navrhovateľovi
už pred júnom 2010. Zároveň z listu podpredsedu vlády SR O. Č. zo dňa 10.3.2010 (č.l. 76
súdneho spisu) adresovaného navrhovateľovi vyplýva, že skutočnosť, že Protidrogovému fondu neboli

poskytnuté dotácie zo štátneho rozpočtu neznamená zánik a ani pozastavenie činnosti, pričom riaditeľ i
zamestnancisúpovinnízabezpečiťchodProtidrogovéhofondu.Avšaknáslednelistomzodňa11.6.2010
podpredseda vlády SR vyzval navrhovateľa, ako riaditeľa, resp. štatutárny orgán Protidrogového fondu,
aby podal na príslušný súd návrh na konkurz a to na základe navrhovateľom uvádzaných skutočností.

Je v konaní nesporné, že navrhovateľ tak nepostupoval v súlade s výzvou podpredsedu vlády SR,

ani v súlade s ustanovením § 11 odsek 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď ako štatutárny
orgán odporcu v 1. rade nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, hoci bol na to povinný. Nepodanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu zdôvodnil vyjadreniami o špecifickom postavení Protidrogového fondu
a nejednoznačnom výklade o použití ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, následne
nemožnosti aplikácie zákona o konkurze a reštrukturalizácii v zmysle §1 odsek 3 zákona o zrušení

Protidrogového fondu, ako i tým, že v čase jún 2010 nemal fond také záväzky, ktoré by nebolo možné
riešiť. Navrhovateľ však, v rozpore s § 11 odsek 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a výzvou podpredsedu
vlády SR, požiadal advokátsku kanceláriu AENEA Legal, s.r.o. o vypracovanie stanoviska, či môže byť
podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na Protidrogový fond. Zo stanoviska zo dňa 13.7.2010 vyplýva,
že najoptimálnejším riešením by bola úprava zrušenia a zániku fondu osobitným zákonom.

Navrhovateľ postupoval v súlade s uvedeným stanoviskom advokátskej kancelária, i napriek tomu, že
len súd môže rozhodnúť o tom, či sú splnené všetky podmienky pre začatie konkurzného konania a
následne vyhlásenie konkurzu (§14 odsek 1 a §19 odsek 1 zákona č. 7/2005 Z.z.), a žiadal podpredsedu
vlády SR o riešenie uvedenej situácie, pričom navrhovateľ zotrvával vo funkcii riaditeľa fondu aj naďalej,
hoci fond už v danom čase nedisponoval finančnými prostriedkami, čo deklaruje aj list navrhovateľa

a svedkyne S. I. adresovaný Úradu vlády SR, ktorým žiadajú o zaplatenie mzdových nárokov. Hoci
uvedený list nie je datovaný, je zrejmé, že bol doručovaný v období od júla 2010 do decembra 2010,
nakoľko z obsahu vyplýva, že v prípade, ak nebudú nároky zamestnancov vyplývajúce z ich pracovnej
zmluvy uhradené, budú sa týchto nárokov domáhať súdnou cestou.

Súd má v zmysle uvedeného za to, že navrhovateľ aj napriek týmto skutočnostiam, t.j. vedomosti o

platobnej neschopnosti fondu, zotrval v pracovnom pomere u odporcu v 1. rade, pričom od júna 2010 už
neboli poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Nie je tak zrejmé, aké činnosti navrhovateľ
v postavení riaditeľa vykonával, nakoľko fond rozhodoval o prideľovaní peňažných prostriedkov pre
rôzne protidrogové aktivity, a keďže peniaze nemal, nemohol plniť svoju funkciu. Navrhovateľ síce
uvádza, že vykonával celý rad opatrení, avšak tieto nekonkretizoval. Snahu získať finančné prostriedky

od sponzorov súd

nepovažuje za činnosť fondu, ale snahu riaditeľa udržať existenciu fondu, hoci bol vyzvaný
podpredsedom vlády SR na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.Z vyjadrení navrhovateľa je zrejmé, že sa snaží zbaviť zodpovednosti a povinností vyplývajúcich z
jeho funkcie, keď tvrdil, že nebol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. S týmto tvrdením
navrhovateľa sa súd nestotožňuje, nakoľko tak z pracovnej zmluvy, ako i zákona o Protidrogovom fonde,

Štatútu Protidrogového fondu vyplýva, že navrhovateľ bol zodpovedný za činnosť fondu, zabezpečenie,
riadenie, organizovanie, kontrolu predmetu činnosti fondu, ako i postupovať pri výkone svojej činnosti
s odbornou starostlivosťou, t.j. v záujme fondu. Súd má za to, že navrhovateľ nepostupoval v súlade s
právnou úpravou a ani v súlade so svojimi povinnosťami, keď nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu v
súlade s §3 odsek 1 a § 11 odsek 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Hoci sa navrhovateľ bránil

ustanovením §1 odsek 3 zákona o zrušení Protidrogového fondu, súd poukazuje na tú skutočnosť, že
tento zákon nadobudol účinnosť až v máji roku 2011, t.j. až po uplynutí deväť mesiacov od času, kedy
bol navrhovateľ podpredsedom vlády SR vyzvaný na podanie návrhu na konkurz, čím nie je vyvrátená
povinnosť navrhovateľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako bol dňa 11.6.2010 podpredsedom
vlády SR vyzvaný.

Je pravdou, že Protidrogový fond bol zrušený zákonom v máji roku 2011, avšak táto skutočnosť nič

nemení na fakte, že navrhovateľ, aj napriek tomu, že fond nemal peňažné prostriedky od júna 2010,
bol vyzvaný podpredsedom vlády na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko už fondu neboli
poskytnuté z dotácie štátneho rozpočtu peňažné prostriedky a neboli vyplácané mzdy, zotrval vo
svojej funkcii až do konca marca roku 2011, t.j. ešte deväť mesiacov po tom, čo bol fond v platobnej
neschopnosti. Súd toto konanie navrhovateľa považuje za konanie v rozpore s povinnosťou konať s

odbornou starostlivosťou ako i účelové, v snahe získať finančné prostriedky od odporcu v 1. rade ako
mzdu za výkon pracovnej činnosti, hoci navrhovateľ už reálne nemohol vykonávať svoju funkciu vo
fonde, keďže činnosť fondu nebola pokrytá finančnými prostriedkami zo štátu. Taktiež ako vyplýva z
ustanovenia §69 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite
skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, a ďalšie nároky do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. V

zmysle uvedeného ustanovenia mohol navrhovateľ skončiť s odporcom v 1. rade pracovný pomer hneď
po tom, ako uplynula 15 dňová lehota odo dňa splatnosti prvej nevyplatenej mzdy, t.j. od 25.6. 2010,
avšak tak neurobil a rozviazal pracovný pomer až ku dňu 30.3.2011. Uvedený záver súdu potvrdzuje aj
skutočnosť, že svedkyňa S. I., ktorá vo fonde pracovala ako ekonómka, rozviazala pracovný pomer s
odporcom v 1. rade dohodou ku dňu10.1.2011, taktiež uviedla, že jej mzda za obdobie od 1.6.2010 do

rozviazania pracovného pomeru vyplatená nebola, avšak žalobu na súd nepodala.

Súd ďalej poukazuje, že v zmysle § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež aj Zákonník práce
zakotvuje v článku 2 a ustanovení §13 odsek 3 právu úpravu, podľa ktorej musí byť výkon práv a

povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto
práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka konania pracovnoprávneho vzťahu alebo
spoluzamestnancov.

V zmysle vyššie uvedeného tak súd konanie navrhovateľa, ktorým sa domáha vyplatenia mzdy za
obdobie od júna 2010 do marca 2011 považuje nielen za účelové, ale aj v rozpore s dobrými mravmi, keď

aj napriek skutočnosti, že si bol vedomý platobnej neschopnosti zamestnávateľa, potreby samotného
zrušenia fondu, bol vyzvaný podpredsedom vlády SR na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, zotrval
vo funkcii riaditeľa fondu, hoci fond

nevykonával svoju činnosť. Je v rozpore s dobrými mravmi konanie navrhovateľa domáhať sa
nevyplatenej mzdy, hoci sa vyplatenie mzdy viaže na pracovnú činnosť uvedenú v pracovnej zmluve,

a ktorú navrhovateľ reálne nevykonával. Súd sa pri vyslovení uvedeného právneho záveru riadil aj
nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS XX/XXXX zo dňa 8.12.2010, podľa ktorého Ústavný súd
SR považuje za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať
z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení
všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne

okolnosti súdenej veci a prihliadať na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu
s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska súladu
s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta.Na záver vyššie uvedeného súd poukazuje i na to, že navrhovateľ sa v podanom návrhu na začatie
konania domáhal zaplatenia nevyplatenej mzdy i stravného, pričom vo svojich ďalších podaniach sa
navrhovateľ výškou stravného ďalej nezaoberal. Nie je tak zrejmé, akým spôsobom navrhovateľ pri

výpočte stravného vychádzal, akými právnymi predpismi sa riadil, čím v konaní nebola preukázaná
oprávnenosť uvedeného nároku.

Súd sa ďalej zaoberal tvrdením odporcu v 2. rade, ktorý uviedol, že skutočnosť, že odporca v 2. rade
je garantom na prípravu štátneho rozpočtu, ktorého prostriedky boli jedným zo zdrojov financovania
činnosti fondu, ešte nezakladá jeho pasívnu legitimáciu. Táto mu nakoniec ani nevyplývala zo zákona o
Protidrogovom fonde, ani z pracovnej zmluvy, či iného právneho predpisu.

Jednýmzozákladnýchpredpokladovúspešnostižalobyakotakejje,žeúčastnícimajúvecnúlegitimáciu.
Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva,
kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane
(odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

V zmysle vyššie uvedeného má súd za to, že námietka nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v 2.
rade je oprávnená a odporca v 2. rade nie je pasívne legitimovaný v predmetnom konaní. Súd sa v
plnom rozsahu stotožňuje s tvrdením odporcu v 2. rade, že ten nebol v žiadnom vzťahu s navrhovateľom
a povinnosť uhrádzať mzdu navrhovateľovi mu nevyplývala ani z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi
odporcom v 1. rade a navrhovateľom, ani zo zákona o Protidrogovom fonde a ani z iného právneho

predpisu. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj list Ministerstva financií SR zo dňa 9.4.2008 adresovaný
Protidrogovému fondu, v ktorom uviedlo, že poskytnutie dotácie na zabezpečenie financovania fondu
patrí do vecnej pôsobnosti Úradu vlády SR v súlade s §8a odsek 2 zákona č. 523/2004 Z.z.

Je pravdou, že Protidrogový fond bol zriadený štátom, avšak táto skutočnosť nezakladá pasívnu
legitimáciu odporcu v 2. rade v predmetnom konaní, keďže odporca v 2. rade nebol v zmluvnom vzťahu s

navrhovateľom, t.j. neuzavrel pracovnú zmluvu s navrhovateľom, neprislúcha mu ani povinnosť uhradiť
navrhovateľovi nevyplatenú mzdu v zmysle podaného návrhu. Zároveň aj sám navrhovateľ vo svojom
návrhu na začatie konanie (č.l. 8) uviedol, že v zákone o Protidrogovom fonde nie je deklarovaná priama
zodpovednosť žiadneho štátneho orgánu, teda Ministerstva financií a ani Úradu vlády SR, ako gestora
zodpovedného za financovanie fondu.

V zmysle vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.