Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Cb/168/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812220590
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812220590.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľov: 1. Technol

s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Zvolenská cesta 35, IČO: 36 313 475 a 2. J.. Y. R. C., K. XXX/XX,
N. - A., J.: XX XXX XXX proti odporcovi: Vojenský opravárenský podnik, a.s., so sídlom v Novákoch,
Duklianska 60, IČO: 36 350 451, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o.,
so sídlom v Trenčíne, Námestie Svätej Anny 361/20, IČO: 36 839 132 o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi, k rukám jeho
právneho zástupcu, náhradu trov konania vo výške 495,60 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 22.10.2012 navrhovatelia žiadali, aby súd určil, že navrhovateľ

v 1. a 2. rade na základe dohody o urovnaní zo dňa 27.5.2009 v znení doplnku k dohode o urovnaní
zo dňa 11.6.2010 sú vlastníkmi pohľadávky voči odporcovi vo výške 121.536,07 eur s 8,75 % - ným
úrokom ročne z dlžnej sumy a to až do zaplatenia.

Navrhovatelia svoj nárok zdôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu bola
uzatvorená zmluva o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie prác a služieb. Dielo sa malo realizovať
na základe výzvy objednávateľa VOP 015 štátny podnik, Duklianska 1, Nováky. Objednávateľ prác
neplnil predmet zmluvy a prácu, ktorá bola predmetom zmluvy zadal inej organizácii. Následne, ako
zistil tento stav, obrátil sa na Vojenský opravárenský podnik, a.s. (ďalej len „VOP“), s ktorým mal záujem

rokovať o riešení vzniknutej situácie, avšak rokovania sa pre nezáujem zástupcov VOP neuskutočnili.
Následne bola podaná žaloba na Okresnom súde Prievidza, v ktorej žiadal, aby mu súd priznal náhradu
ušlého zisku zo zmluvy, ktorej plnenie sa z viny VOP nerealizovalo. Následne došlo k rokovaniu medzi
navrhovateľom a VOP, ktorého výsledkom bolo podpísanie dohody o urovnaní zo dňa 27.5.2009 (ďalej
len dohoda). Následne bol podpísaný dodatok k dohode o urovnaní, v ktorom pristúpil ako tretia strana
navrhovateľ v 2. rade a to dňa 11.6.2010. Predmetom dohody a dodatku bol záväzok odporcu, že
uzatvorí s navrhovateľom zmluvu o dielo podľa podmienok dohody a dodatku dohody, aby navrhovateľ

mohol vykonať dielo tak, aby do určeného termínu do 31.12.2011 mohlo byť objednané dielo riadne
zrealizované a uhradené. Odporca si však svoj záväzok nesplnil, plnil len čiastočne. V novembri 2011
bola na odporcu vyhlásená reštrukturalizácia, podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom
na to, že lehota na plnenie z dohody a z dodatku na plnenie odporcovi ešte ku dňu vyhlásenia
reštrukturalizácie neuplynula, navrhovateľ v 2. rade ako pristupujúca strana k dohode v dodatku prihlásil
riadne a včas pohľadávku ako pohľadávku podmienenú, ktorá ešte nevznikla, ale jej vznik bol vysoko
pravdepodobný u reštrukturalizačného správcu: JUDr. Danica Birošová, so sídlom v Trenčíne. Potom,ako bola pohľadávka ako podmienená prihlásená u správcu, bola táto posúdená s náležitou odbornou
starostlivosťou a správca túto pohľadávku odmietol s odôvodnením, že je nepreskúmateľná. Vzhľadom
na to, že podľa uzatvorenej zmluvy a dodatku, termín na plnenie mal uplynúť až 31.12.2011, akceptoval

navrhovateľ stanovisko správcu, že pohľadávka je nepreskúmateľná. Spoliehal sa pritom na to, že
pohľadávku správca zhodnotil s náležitou odbornou starostlivosťou a z dôvodu, že pohľadávka ešte
nevznikla (aj keď vznik bol vysoko pravdepodobný) akceptoval názor správcu. Sú toho názoru, že
dňa 1.1.2012 vznikol nárok voči odporcovi podľa článku V „Náhrada za urovnanie“ bod 5.1 dohody
nárok na náhradu za urovnanie, ktorý navrhovateľ v 1. rade stanovil podľa podmienok stanovených

v zmluve na sumu 121.536,07 eur. Následne dňa 18.4.2012 listom vyzval odporcu na úhradu tejto
sumy v primeranej a obvyklej lehote 14 dní. K uhradeniu požadovanej sumy dodnes nedošlo. Dňa
15.6.2012 bol listom nárok navrhovateľa odmietnutý s poukazom na výsledok reštrukturalizácie a
schválený reštrukturalizačný plán. Nemyslia si, že by sa na nárok, v konaní uplatnený, mal vzťahovať
účinok reštrukturalizácie tak, ako vo svojich vyjadreniach uvádza odporca. Sú presvedčení, že existuje
naliehavý právny záujem na určení, že navrhovatelia sú vlastníkmi vyššie podpísanej pohľadávky, ktorý

spočíva v určení, či tu právo v konkrétnom prípade, vlastníctvo pohľadávky je alebo nie je. Vzhľadom
na to, že v prípade, že by súd určil, že tu nárok je, je dôvodné sa domnievať a spoliehať sa na to,
že dozorujúca správkyňa, resp. konateľ odporcu si budú plniť zákonné povinnosti a hradiť splatné
záväzky. K inému názoru k dnešnému dňu nie je žiaden dôvod. Plnenie tejto podmienky predpokladá
aj platný právny poriadok Slovenskej republiky. Každý má právo predpokladať, že druhá strana si bude

plniť zmluvné a zákonné povinnosti. Nie je dôvodné predpokladať, že v prípade, ak by navrhovatelia
boli úspešní, odporca v zastúpení konateľa by odmietol plniť súdom uznaný existujúci nárok. Preto sa
domnievajú, že nie je dôvod na žalobu na plnenie a podanie takejto žaloby by bolo predčasné vzhľadom
na to, že odporcom je nárok ako taký spochybňovaný aj čo do titulu jeho vzniku, aj čo do žalovanej sumy
a aj čo do aktívnej a pasívnej legitimácie navrhovateľa v 1. a 2. rade.

Odporcažiadalnávrhnavrhovateľaakonedôvodnýzamietnuť.Poukázalnato,žeuznesenímOkresného
súdu Trenčín zo dňa 12.9.2011 sp. zn. 28R/4/2011 vydaným v právnej veci spoločnosti Vojenský
opravárenský podnik Nováky došlo k povoleniu reštrukturalizácie odporcu ako dlžníka. Uznesenie
bolo uverejnené v obchodnom vestníku dňa 18.9.2011, s účinkami zverejnenia odo dňa 19.9.2011.
Navrhovateľ v 2. rade si prihlásil u správcu súbor pohľadávok v celkovej výške 136.770,25 eur.

Prihláškou pohľadávky č. 6 si veriteľ prihlásil pohľadávku vo výške istiny 124.841,46 eur, pričom táto
pohľadávka bola prihlásená ako pohľadávka podmienená podľa § 122 ods. 3 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. Správca v súlade s § 124 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní poprel prihlásené
pohľadávky navrhovateľa v 2. rade v celkovej výške 124.841,46 eur z dôvodu nepreukázateľnosti
prihlasovaného nároku a to dňa 14.11.2011. Posledný deň lehoty na prihlasovanie pohľadávok v

reštrukturalizačnom konaní dlžníka uplynul dňa 20.10.2011. Akýkoľvek veriteľ dlžníka, ktorému bola
pohľadávka prihlasovaná prihláškou popretá správcom čo do právneho dôvodu vymáhateľnosti, výšky
poradia zabezpečovacie práva, či poradia zabezpečovacieho práva, mal právo domáhať sa ich určenia
v rozsahu popretom žalobou podanou najneskôr dňa 19.12.2011. V prípade nepodania príslušnej
žaloby nastávajú účinky § 124 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní dňom 20.12.2011. Podľa

ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní je potrebné všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím
reštrukturalizačného konania prihlásiť prihláškou, vrátane tých, ktoré nie sú splatné a v prípade tzv.
podmienených pohľadávok. S ohľadom na skutočnosť, že pohľadávka, ktorej určenia sa navrhovatelia
domáhajú v tejto žalobe, pochádza z obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania, musela byť
v reštrukturalizačnom konaní uplatnená prihláškou. Keďže z obsahu žaloby vyplýva, že navrhovatelia

sa dožadujú určenia, že sú veriteľmi čiastky vo výške 121.536,07 eur a to z rovnakého titulu, ako si
uplatnil navrhovateľ v 2. rade prihláškou pohľadávky č. 6 zo dňa 18.10.2011 a keďže navrhovateľ v
2. rade nepodal žalobu podľa § 124 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní je nesporné, že nárok na
vymáhaniepohľadávkyvpopretomrozsahu(124.841,46eur)podľaust.§124ods.5zanikol.Sohľadom,
že navrhovateľ v 1. rade pohľadávku do reštrukturalizácie vôbec neprihlásil, zanikol rovnako aj jeho

nárok vymáhať pohľadávku voči odporcovi. Bol toho názoru, že navrhovatelia sa svojou nečinnosťou
v reštrukturalizačnom konaní sami pozbavili možnosti vymáhať pohľadávku, keďže v zákonnej lehote
nepodali žalobu o určenie pohľadávky, resp. si pohľadávku neprihlásili vôbec.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaním, vypočutím účastníkov, oboznámením s prihláškou
pohľadávky č. 6 na Okresnom súde Trenčín k sp. zn. 28R/4/2011, listom adresovaným JUDr. Danicou

Birošovou navrhovateľovi v 2. rade zo dňa 19.10.2011, listom adresovaným JUDr. Danicou Birošovounavrhovateľovi v 1. rade zo dňa 1.6.2012, listom doručeným Okresným súdom Trenčín navrhovateľovi
v 2. rade zo dňa 30.4.2012, výzvou adresovanou navrhovateľom v 1. rade odporcovi zo dňa 18.4.2012,
dohodou o urovnaní uzavretou podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi navrhovateľom v

1. rade a odporcom zo dňa 27.5.2009, dodatkom k dohode o urovnaní zo dňa 11.6.2010 uzavretým
medzi navrhovateľom v 1. rade, odporcom a navrhovateľom v 2. rade, zmluvou o dielo č. V-T/1/05
uzavretou podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi navrhovateľom v 1. rade ako zhotoviteľom
a odporcom ako objednávateľom, listom JUDr. Danice Birošovej adresovaným súdu dňa 27.5.2013, s
výpisom z Obchodného registra na odporcu, korešpondenciou medzi účastníkmi, mal súd zistený tento

skutkový stav veci:

Medzi navrhovateľ v 1. rade ako zhotoviteľom a Vojenským opravárenským podnikom 015 štátny podnik,
Duklianska 1, Nováky ako objednávateľom, bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka
zmluva o dielo č. V-T/1/05, ktorej predmetom bolo vykonanie dodávky prác a služieb.

Následne medzi vyššie uvedenými zmluvnými stranami došlo k podpísaniu Dohody o urovnaní zo dňa
27.5.2009. Dňa 11.6.2010 bol podpísaný dodatok k Dohode o urovnaní, v ktorom dodatku pristúpil ako

tretia strana k dohode navrhovateľ v 2. rade.

Predmetom dohody o dodatku bol v podstate záväzok odporcu, že uzatvorí s navrhovateľom zmluvu
o dielo podľa podmienok dohody a dodatku k nej, aby navrhovateľ mohol dielo vykonať tak, aby do
31.12.2011 mohlo byť objednané dielo riadne zrealizované a uhradené.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28R/4/2011-720 zo dňa 12.9.2011 povolil súd

reštrukturalizáciu dlžníka - Vojenský opravárenský podnik Nováky, a.s., so sídlom Duklianska 60,
Nováky. Vyššie uvedené uznesenie bolo uverejnené v obchodnom vestníku dňa 18.9.2011 s účinkami
zverejnenia od 19.9.2011.

Právne účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňom 20.9.2011.

Za správcu dlžníka (odporca) bola vymenovaná JUDr. Danica Birošová so sídlom v Trenčíne, Piaristická

46.

Posledný deň lehoty na prihlasovanie pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní dlžníka uplynul dňa
20.10.2011.

Reštrukturalizačný plán odporcu bol uznesením Okresného súdu Trenčín č. 28R/4/2011-918 zo dňa
18.4.2012 potvrdený a zároveň bolo rozhodnuté o skončení reštrukturalizácie.

Navrhovateľ v 2. rade si prihlásil ako veriteľ odporcu (dlžník) u správkyne súbor pohľadávok v celkovej
výške 136.770,25 eur. Prihláškou pohľadávky č. 6 si prihlásil pohľadávku vo výške 124.841,46 eur, ktorá
pohľadávka bola prihlásená ako podmienená podľa § 122 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“).

Správkyňa podľa § 124 ods. 1 ZKR poprela prihlásené pohľadávky navrhovateľa v 2. rade tak, ako je

to uvedené v konečnom zozname pohľadávok s vyznačením popretia predloženom Okresnému súdu
Trenčín v rámci reštrukturalizačného konania vedeného pod vyššie uvedenou spisovou značkou, t. j.
správkyňapoprelapohľadávkunavrhovateľv2.radeevidovanúpod121/L-6vcelkovejvýške124.841,46
eur z dôvodu nepreukázateľnosti prihlasovaného nároku a to dňa 14.11.2011.

Podľa písomného vyjadrenia JUDr. Danice Birošovej, dozorného správcu dlžníka - Vojenský

opravárenskýpodnikNováky,a.s.,sosídlomvNovákochzodňa27.5.2013,doručenéhosúdu31.5.2013,pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 121/L-6 vo výške 124.841,46 eur, bola popretá z
dôvodu nepreukázaného dôvodu vzniku pohľadávky.

Navrhovatelia na pojednávaní tvrdili, že na žalovanú pohľadávku nedopadajú účinky reštrukturalizácie,

na túto pohľadávku je potrebné pozerať ako na novú pohľadávku vzhľadom na to, že vznikla 1.1.2012
ako dôsledok nesplnenia záväzku zo zmluvy. Z tohto dôvodu nesúhlasili so stanoviskom odporcu, že
mali postupovať podľa § 128 ZKR, resp. podľa § 122 citovaného zákona. Domnievali sa, že na tento
prípad sa vzťahuje ust. § 120 ods. 2 citovaného zákona, kde je vyslovene explicitne uvedené, že na
nároky v reštrukturalizácii nedopadajú účinky reštrukturalizácie, resp. nespôsobia účinky. Naliehavý

právny záujem v tejto veci je podľa nich daný z dôvodu, že v prípade, ak súd rozhodne v zmysle petitu
návrhu, budú vzájomné vzťahy medzi navrhovateľmi a odporcom pevne ustálené, práva a povinnosti
vznikajú zo zákona, rozhodnutia orgánu, teda aj súdu a zo zmluvy. V prípade, ak by aj po ich úspechu
v konaní odporca neplnil to, čo plniť má, je predpoklad, že by splnil podmienky pre konkurz, a v tomto
prípade sa domnievajú, že odporca bude plniť. Upriamili pozornosť na dôvod popretia pohľadávky,
nepreskúmateľnosť uplatneného nároku. Z tohto dôvodu nesúhlasili s názorom odporcu, že mali podať

incidenčnú žalobu, pretože v incidenčnej žalobe majú právo, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť,
výšku, zabezpečenie alebo poradie pohľadávky, pričom žiaden z týchto atribútov pohľadávky nebol
dôvodom jej popretia. Pohľadávku prihlásili ako podmienenú, pričom podmienka, od ktorej závisel vznik
tejto pohľadávky, závisela na ďalšom plnení odporcu. V čase vyhlásenia reštrukturalizácie v septembri
2011, zostávalo odporcovi ešte viac ako tri mesiace na plnenie s tým, že videli ako málo pravdepodobné,

že by k plneniu odporcu došlo, vzhľadom na to, že za necelé dva roky odporca plnil minimálne, ani
vo výške 10 % dohodnutého objemu, a preto z opatrnosti prihlásil navrhovateľ v 2. rade predmetnú
pohľadávku do reštrukturalizačného konania ako podmienenú. Tvrdili, že vznik pohľadávky nemá žiadny
kauzálny súvis s obdobím pred vyhlásením reštrukturalizácie, vzhľadom na to, že sa nedovolávajú
plnenia, ani ušlého zisku, avšak sankcie, ktorá vznikla až v priebehu reštrukturalizácie. Išlo o novú

pohľadávku,naktorúúčinkyreštrukturalizácienedopadajú.Nesúhlasili,žepohľadávkavzniklapodpisom
dohody o urovnaní a trval na tom, že pohľadávka vznikla 1.1.2012, pretože vtedy vznikol nárok na jej
vymáhanie a tento dátum sa nedá považovať za splatnosť pohľadávky. Poukázal na vyjadrenie odporcu,
že zmluva o urovnaní exaktne ustanovovala výšku nároku sankcie v prípade neplnenia, z čoho vyplýva,
že dôvodom popretia pohľadávky nemohla byť nepreskúmateľnosť pohľadávky vzhľadom na výšku

prihlásenej pohľadávky.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní okrem iného uviedol, že zákon pozná
inštitút tzv. incidenčnej žaloby, t. j., že veriteľ popretej pohľadávky sa má možnosť na súde domáhať
určenia toho, že je veriteľom takejto pohľadávky, prípadne výšky, vymáhateľnosti, resp. konkrétnych
dôvodov popretia pohľadávky. Právnym následkom nepodania incidenčnej žaloby včas je zánik

vymáhateľnosti takejto pohľadávky, teda nie zánik pohľadávky ako takej. Reštrukturalizácia podľa
slovenského právneho poriadku pozná aj inštitút tzv. podmienených pohľadávok, pri ktorých ide o
pohľadávky, ktoré vznikajú na základe zmlúv alebo iných právnych skutočností., ktoré nastali ešte pred
začiatkom reštrukturalizačného konania. Pohľadávka, ktorá je predmetom tejto žaloby vyplýva z dohody
o urovnaní, ktorá bola uzatvorená viac ako rok pred začatím reštrukturalizačného konania a z tohto

dôvodu mala byť prihlásená prihláškou a v takomto prípade by sa zahrnula do reštrukturalizačného
plánu. Tým, že navrhovateľ aj prihlásil prihlášku, sa v tom čase minimálne stotožňoval s týmto
právnym názorom, ktorý považuje za správny. V takom prípade sa mal domáhať určenia, zistenia svojej
pohľadávky formou incidenčného konania. Tým, že tak neurobil, došlo k zániku vymáhateľnosti jeho
pohľadávky. Toto sa týka navrhovateľa v 2. rade, u navrhovateľa v 1. rade došlo k zániku vymáhateľnosti

samotným neprihlásením pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nerozumie, čoho sa
navrhovatelia v konaní domáhajú žalobou o určenie či sú alebo nie sú vlastníkmi pohľadávky, pretože
je nesporné, že sú vlastníkmi predmetnej pohľadávky, zanikla len jej vymáhateľnosť. Pohľadávka bola
popretáčodoprávnehodôvoduzdôvodunepreukázateľnosti,tedanepreskúmateľnosti,atedazdôvodu
popretia právneho dôvodu uplatnenej pohľadávky bola popretá aj jej výška. Z tohto dôvodu predmetom

incidenčného konania nesporne malo byť určenie právneho dôvodu a výšky prihlásenej pohľadávky.
Pohľadávka vznikla samotným podpisom Dohody o urovnaní, pretože z dohody je zrejmá výška alebo
mechanizmus výpočtu tejto výšky, pričom táto pohľadávka presne špecifikovaná v Dohode o urovnaní
sa iba stáva splatnou, v prípade splnenia podmienok, resp. nesplnenia podmienok zo strany odporcu.
K aktívnej legitimácii navrhovateľa v 2. rade poukázal na bod 2.1.3 Dodatku dohody o urovnaní, podľa

ktorého navrhovateľ v 1. rade nebude oprávnený na základe Dohody o urovnaní požadovať žiadneplnenie od zmluvnej strany 2, teda od odporcu a a ani nebude žiadnym spôsobom zaviazaný voči
odporcovi. Následne v bode 2.1.4 Dodatku sa uvádza, že zmluvná strana 2 bude z Dohody o urovnaní
zaviazaná výlučne voči zmluvnej strane 3, teda v tomto konaní voči navrhovateľovi v 2. rade. Z týchto

dôvodov žiadal súd, aby žalobu v časti navrhovateľa v 1. rade ako zjavne nedôvodnú zamietol.

Podľa § 124 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s
účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a zo zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne
aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky
zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu vykonateľnosti, výšky, zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú

pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

Podľa § 124 ods. 4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 124 ods. 5 ZKR, ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie
popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú
pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

Podľa § 120 ods. 2 ZKR, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania,

pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k
začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii
neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia
účinky začatia reštrukturalizačného

konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona, návrhom možno uplatniť pozitívne alebo negatívne
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno,
spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania

súdu, má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno priamo
domáhať plnenia, a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté.

Navrhovateliavkonanínijakonepreukázali,aaninemohlipreukázať,naliehavýprávnyzáujemnaurčení,
že navrhovatelia sú vlastníkmi pohľadávky voči odporcovi vo výške 121.536,07 eur s príslušenstvom,
skutočnosť ktorú odporca nijako nepopieral (jednoznačne to vyplýva i z vyjadrenia právneho zástupcu

odporcu na pojednávaní dňa 20.6. 2013), a teda skutočnosť o vlastníctve pohľadávky nie je sporná a
nie je tak daný ani naliehavý právny záujem ani u jedného z navrhovateľov na určenie ich práva voči
odporcovi, ktorý v konaní namietal len vymáhateľnosť, nie existenciu pohľadávky navrhovateľov voči
odporcovi. Ani prípadný úspech navrhovateľov v tejto veci a teda určenie, že tu právo je, by nemalo
žiaden dôsledok v prospech navrhovateľov, keďže odporca pohľadávku navrhovateľov nespochybňuje

a ako už bolo uvedené vyššie, namieta len jej vymáhateľnosť, čo si navrhovatelia spôsobili sami, svojou
nečinnosťou v reštrukturalizačnom konaní proti odporcovi. Už len z tohto dôvodu bolo potrebné návrh
navrhovateľov ako nedôvodný zamietnuť.Súd sa nestotožňuje s právnym názorom navrhovateľov, a síce, že pohľadávka navrhovateľov voči
odporcovi vznikla až počas reštrukturalizačného konania a že z tohto dôvodu ju nebolo potrebné prihlásiť
do reštrukturalizačného konania. Vznik pohľadávky v čase pred začatím reštrukturalizačného konania

preukazuje okrem iného aj vyhlásenie navrhovateľa v 2. rade, v prihláške pohľadávky č. 6, kde výslovne
uviedol, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, čo nie je možné v prípade pohľadávky, ktorá nevznikla.
Samotná pohľadávka vznikla pritom už podpisom účastníkov Dohody o urovnaní zo dňa 27.5. 2009,
resp. Dodatku dohody o urovnaní zo dňa 7.6. 2010, aj keď v tom čase ešte nebola splatná.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení ZKR, je potrebné všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím

reštrukturalizačného konania, prihlásiť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní, vrátane tých, ktoré nie
sú splatné a vrátane tzv. podmienených pohľadávok. S ohľadom na skutočnosť, že pohľadávka, ktorej
určenia sa navrhovatelia domáhajú, pochádza zjavne z obdobia pred začatím reštrukturalizačného
konania, podľa právneho názoru súdu, totožného s právnym názorom odporcu, musela byť v
reštrukturalizácii uplatnená prihláškou.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovatelia sa v konaní dožadujú určenia, že sú voči

odporcovi veriteľmi sumy 121.536,07 eur, z rovnakého dôvodu, z akého si túto pohľadávku uplatnil
navrhovateľ v 2. rade prihláškou pohľadávky č. 6 zo dňa 18.10.2011 v reštrukturalizačnom konaní voči
odporcovi. Keďže si však navrhovateľ v 2. rade po popretí pohľadávky nepodal žalobu podľa § 124 ods.
4 ZKR (tzv. incidenčnú žalobu), je nesporné, že nárok na vymáhanie pohľadávky v popretom rozsahu
(124.841,46 eur) podľa ust. § 124 ods. 5 ZKR zanikol. Z dôvodu, že navrhovateľ v 1. rade pohľadávku do

reštrukturalizácie vôbec neprihlásil, zanikol takisto aj jeho nárok vymáhať pohľadávku voči odporcovi.

Navyše, podľa právneho názoru súdu, navrhovateľ v 1.rade s poukazom na obsah Dohody o urovnaní a
Dodatku k dohode o urovnaní (článok II), nemá ani aktívnu legitimáciu žalobu podať, pretože sa účastníci
ako strany zmluvy dohodli v Dodatku dohody o urovnaní, že navrhovateľ v 1. rade nebude oprávnený
požadovať od odporcu žiadne plnenie, odporca bude zaviazaný výlučne navrhovateľovi v 2. rade, s čím

navrhovateľ v 1. rade súhlasil.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca bol
v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu súd priznal plnú náhradu trov, ktoré účelne vynaložil na
obranu svojho práva na súde. Odporcove trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č.

655/2004 Z.z. Odporcove trovy pozostávali podľa § 10 ods. 2, § 11 ods. 1, § 15 a § 17 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004zo4úkonovprávnejslužbypo58,69eur(prevzatieaprípravazastúpenia,písomnépodaniena
súd - vyjadrenie odporcu zo dňa 7.12.2012, účasť na pojednávaniach pred Okresným súdom Prievidza
v dňoch 9.5.2013 a 20.6.2013) + 2 x režijný paušál po 7,63 eur + 2 x režijný paušál po 7,81 + 20 % DPH
(53,13 eur), spolu trovy právneho zastúpenia vrátane režijných paušálov a DPH 318,77 eur. Súd priznal

odporcovi aj náhradu cestovného za cestu na pojednávania v dňoch 9.5.2013 a 20.6.2013 z Trenčína
do Prievidze a späť, pri 130 km základnej náhrady za 1 km 0,18 eur, pri spotrebe 7,1 litrov na 100 km
a pri cene paliva za 1 liter 1,36 eur, spolu vo výške 72,75 eur (36,375 x 2) a takisto náhradu za stratu
času za čas trávený cestou do miesta pojednávania a späť za 4 začaté pol hodiny pri náhrade za jednu
polhodinu 13,01 eur v dňoch 9.5.2013 a 20.6.2013 po 52,04 eur, t. j. spolu 104,08 eur.

O povinnosti navrhovateľov zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v celkovej výške
495,60 eur odporcovi, k rukám jeho právneho zástupcu, rozhodol súd podľa § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poplatku.

Odporca si v konaní uplatnil náhradu trov konania vo výške 502,22 eur, keď nesprávne, v rozpore s ust.
§ 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vychádzal z tarifnej hodnoty platnej v roku 2013 (60,07 eur), keď

správne mal vychádzať z tarifnej hodnoty platnej v roku 2012 (58,69 eur).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.