Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/18/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110204265

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110204265.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: I.. P. D., K.., W. XX, XXX XX Q.,
zastúpenáadvokátskoukanceláriouGRMAN&Partners,s.r.o.,Landererova1,81109Bratislava,IČO30
854 687, proti odporcovi: Fond sociálneho rozvoja, Špitálska 6, 816 43 Bratislava o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, v spojení s opravným uznesením podľa § 164 O.s.p.
rozhodol

r o z h o d o l :

1. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru sumu 18.554,28 eur brutto do troch dní odo právoplatnosti rozsudku.

2. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

3. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 60,78 eur na účet Okresného súdu Bratislava
I do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

4. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 4.627,90 eur k rukám
právneho zástupcu navrhovateľky Grman & Partners s.r.o., Landererova 1, 811 09 Bratislava do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia, že výpoveď jej daná odporcom zo dňa 29. 01. 2008
je neplatná. Súčasne sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške
1010,58 eur brutto mesačne od 2.1.2010 do času, keď jej odporca umožní pokračovať v práci.

Prvostupňovýsúdrozsudkomzodňa2.9.2011žalobevyhovel,určilvýpoveď zpracovnéhopomerudanú

navrhovateľke odporcom listom zo dňa 21.10.2009 za neplatnú. Zároveň zaviazal odporcu k náhrade
mzdy vo výške 30.649,11 eur od 05.01.2010 do 31.07.2011.

Voči uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, ktorým napadol rozsudok súdu prvého stupňa v
celom rozsahu.

Krajskýsúdrozsudkomzodňa13.3.2012potvrdilvýrokrozsudkusúduprvéhostupňavčasti,ktorýmurčil
neplatnosťskončeniapracovnéhopomerunavrhovateľky.Včastitýkajúcejsanáhradymzdyapovinnostiodporcu zaplatiť súdny poplatok vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Výrok o určení neplatnosti
skončenia pracovného pomeru nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2012.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa musí v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu skúmať

žiadosťodporcu nepriznaťnavrhovateľkenáhradumzdyzačaspresahujúci12mesiacovspoukazomna
námietku odporcu vznesenú pred súdom dňa 22.8.2011. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový
súd iba všeobecne v odôvodnení napadnutého rozsudku v časti priznaní náhrady mzdy skonštatoval,
že navrhovateľka bola v čase doručenia výpovede starobnou dôchodkyňou, pričom si vzhľadom na vek
a situáciu v spoločnosti ani nehľadala pracovné miesto odpovedajúcej jej kvalifikácii.

Navrhovateľka dňa 4.10.2012 zmenila svoj návrh na začatie konania v časti náhrady mzdy a žiadala,

aby súd zaviazal odporcu k náhrade mzdy vo výške 1122,50 eur brutto mesačne od 1.1.2010 do
31.07.2012 spolu s 9% úrokom z omeškania ročne z jednotlivých mesačných náhrad mzdy vždy od 11.
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý patrí navrhovateľke náhrada mzdy, až
do zaplatenia. Uznesením zo dňa 12.10.2012 súd zmenu petitu pripustil.

K otázke hľadania si zamestnania sa navrhovateľka písomne, prostredníctvom právneho zástupcu

vyjadrila, že situáciu na trhu práce zisťovala a zisťuje prostredníctvom internetu, svojich známych
a bývalých kolegov v oblasti spoločenských vied na akademickej pôde aj v decíznej sfére, tam,
kde by mohla uplatniť svoje vedomosti takmer 30 ročnej práce vo výskume sociálno-ekonomickej
situácie obyvateľstva a skúsenosti z práce na MPSV a R a FSR - implementácie ESF. Vzhľadom
na finančnú krízu a požiadavky vlády na znižovanie stavu zamestnancov v štátnej a verejnej správe

však nezískala žiadnu pozitívnu odozvu. Navrhovateľka je názoru, že v jej prípade nie je namieste
použitie moderačného oprávnenia súdu, pretože nič neporušila. Vo svoje výpovedi poukázala na to,
že je starobnou dôchodkyňou, pričom starobný dôchodok jej nemôže kompenzovať náhradu mzdy.
Svoju ústnu výpoveď v tomto smere doplnila, že má vysokoškolské ekonomické vzdelanie, pričom jej
kvalifikácia a prax je špecifická.

Odporca zotrval na svojom skutkom a právnom zdôvodnení k nároku navrhovateľky na náhradu mzdy.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľka vykonávala u odporcu funkciu vedúcej oddelenia „analýz a hodnotenia dopadov Fondu
sociálneho rozvoja“, a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.1.2008 s účinnosťou od 1.2.2008.

Dňa 21.10.2009 jej bola doručená výpoveď za pracovného pomeru, ktorá bola súdom právoplatne

určená za neplatnú. Navrhovateľka na základe neplatne skončeného pracovného pomeru prestala u
odporcu pracovať k 31.12.2009 po uplynutí výpovednej doby. Dňa 5.1.2010 oznámila odporcovi, že
trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď
alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa
nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu
mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní

pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 ZP ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy
presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za časpresahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi nepriznať vôbec.
Súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u
iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do

práce nezapojil.

Podľa § 134 ods. 1 ZP priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo
mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom na výplatu v rozhodujúcom období .

Podľa § 134 ods. 2 ZP rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v
ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 4 ZP sa priemerný zárobok zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný
hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden

mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Z listu Sociálnej poisťovne zo dňa 19.9.2012 súd zistil, že navrhovateľke bol dňa 2.1.2007 priznaný
starobný dôchodok vo výške 12.357,- Sk mesačne, od 1.1.2010 v sume 532,- eur mesačne.

Zo mzdových listov súd zistil, že navrhovateľka dosiahla v rozhodnom období júl 2009 hrubú mzdu
1.122,53 eur brutto (z toho 292,83 eur náhradu za dovolenku), skutočne odpracovala 127,50 hodín,

za august 2009 hrubú mzdu 1.122,52 eur, (z toho sumu 908,69 eur ako náhradu mzdy z dovolenku),
odpracovala 30 hodín, za september 2009 hrubú mzdu 1872,50 eur, odpracovala 150 hodín. Náhrady
mzdy za dovolenku a sviatky sa do základu pre výpočet priemerného zárobku nezapočítajú, a teda hrubá
mzda navrhovateľky za rozhodné obdobie bola suma 829,97 eur brutto za júl, suma 213,83 eur brutto
za august 2009 a suma 1.872,50 eur brutto za september 2009. V rozhodnom období odpracovala spolu

307,50 hodín, a teda jej priemerná hodinová mzda v rozhodnom období bola 9,48 eur, priemerný denný
zárobok činil 75,84 eur, v rozhodnom období bolo celkom 63 pracovných dní. Jej priemerná mesačná
mzda bola 1.546,19 eur po vynásobení s koeficientom 163,1. Po zohľadnení 12 mesiacov súd vyčíslil
výšku náhrady mzdy v sume 18.554,28 eur brutto.

Navrhovateľka v tomto konaní svoj nárok na náhradu mzdy za obdobie od januára 2010 do augusta

2011 odôvodnila tvrdením, že o prácu sa neuchádzala z dôvodu nedostatku pre ňu vhodnej pracovnej
pozície.Dňa22.08.2011vosvojejvýpovedipredsúdom uviedla,žesiďalšiepracovnémiestonehľadala,
v čase rozviazania pracovného pomeru bola poberateľkou starobného dôchodku a vzhľadom na jej
vek a situáciu v spoločnosti si ďalšie pracovné miesto primerané jej kvalifikácii nehľadala, keďže
predpokladala, že v tomto veku už nemá šancu si nájsť vhodné pracovné miesto. Neskôr svoju výpoveď

doplnila,žesituáciunatrhuprácesledovalacezinternet,navhodnévoľnémiestasadopytovalausvojich
bývalých kolegov a známych, ale bezúspešne.

Navrhovateľka bola, podľa názoru súdu, po neplatnom skončení pracovného pomeru nečinná,
nepreukázala relevantnými dôkazmi, že by si na trhu práce hľadala aktívne vhodné pracovné miesto.
Neuviedla žiadny vážny dôvod, ktorý by jej objektívne bránil zapojiť sa do pracovného pomeru. Jej

tvrdenia ohľadom veku a zlej situácie na trhu práce súd nepovažoval za dostačujúce na priznanie nároku
na náhradu mzdy prevyšujúceho obdobie 12 mesiacov. Navrhovateľka má vysokoškolské vzdelanie
ekonomického smeru, v čase výpovede (október 2009) mala 59 rokov, čo samo osebe neznamená, že
by bola pre trh práce v Bratislave a okolí nezaujímavá. Súd je toho názoru, že navrhovateľka bola v
tom čase schopná a spôsobilá nájsť si inú vhodnú pracovnú pozíciu pri aktívnejšom prístupe na trhu

práce, ktorý však súdu neosvedčila.Vzhľadom na uvedené závery dokazovania súd rozhodol tak, že zaviazal odporcu k náhrade mzdy
navrhovateľke titulom neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 18.554,28 eur brutto za
obdobie 12 mesiacov počnúc dňom 5.1.2010, kedy oznámila odporcovi, že na ďalšom zamestnávaní

trvá, a zaviazal odporcu k náhrade mzdy v uvedenej výške s poukazom na §79 ods. 2 ZP. Za obdobie po
uplynutí 12 mesiacov súd náhradu mzdy navrhovateľke s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie
nepriznal. Vo zvyšnej uplatnenej časti nároku na náhradu mzdy presahujúcej 12 mesiacov teda žalobu
v druhom výroku rozsudku zamietol. Súd nepriznal navrhovateľke ani uplatnené úroky z omeškania,
keďže náhrada mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru má povahu satisfakčného

nároku, ktorého konečná výška závisí najmä od úvahy súdu. Za satisfakčný nárok úroky z omeškania
neprináležia.

Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie.

Pri písomnom vyhotovovaní rozsudku súd zistil, že pri tvorbe prvej výrokovej vety rozsudku uvedenej
v zápisnici zo súdneho pojednávania zo dňa 13.11.2012 urobil chybu v počítaní, keď namiesto náhrady

mzdy v sume 18.554,28 eur brutto poňal nesprávne do výroku rozsudku sumu 16.470,20 eur, čo vyplýva
z podrobného odôvodnenia spôsobu výpočtu priemernej mzdy uvedeného v písomnom vyhotovení
rozsudku. Vzhľadom na uvedené súd vykonal opravu s poukazom na cit. ustanovenie § 164 O.s.p. z
dôvodu hospodárnosti konania priamo do písomného vyhotovenia rozsudku.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. je od poplatku oslobodený

navrhovateľ v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z
neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Keďže odporca ako rozpočtová organizácia zriadená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny
(uvedené vyplýva zo zriaďovacej listiny Fondu sociálneho rozvoja na čl. 67 súdneho spisu) je tiež osobne
oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., súd nerozhodoval

o povinnosti procesne neúspešného odporcu na zaplatenie súdneho poplatku. Zaviazal však odporcu
ako procesne neúspešného účastníka k náhrade trov štátu s poukazom na ustanovenie § 146 O.s.p.,
ktoré vznikli štátu úhradou svedočného svedkovi L.. D. N., U.. vo výške 60,78 eur v zmysle uznesenia
tunajšieho súdu zo dňa 23.08.2011.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník

vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia. Úspech navrhovateľa závisel od úvahy súdu, preto bola aplikácia tohto zákonného
ustanovenia dôvodná.

Právny zástupca navrhovateľky si trovy právneho zastúpenia vyčíslil v zákonnej trojdňovej lehote v
celkovej výške 6.004,34 eur.

Súd právnemu zástupcovi navrhovateľky priznal účelne vynaložené trovy za nasledovné úkony právnej
pomoci jednak z určovacej časti žaloby a z časti žaloby týkajúcej sa nároku na náhradu mzdy z hodnoty
úkonu 18.554,28 eur podľa § 10, §11 ods. 1 písm. a) v spojení s §13 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci:

Prevzatie a príprava 18,49 eur + 353,54 eur + režijný paušál 7,21 eur

Spísanie žaloby zo dňa 25.1.2010 18,49 eur + 353,54 eur + režijný paušál 7,21 eurPísomné vyjadrenie zo dňa 9.11.2010 18,49 eur + 353,54 eur + režijný paušál 7,21 eur

Účasť na pojednávaní dňa 22.11.2010 18,49 eur + 353,54 eur + režijný paušál 7,21 eur

Účasť na pojednávaní dňa 19.1.2011 18,49 eur + 353,54 eur + režijný paušál 7,21 eur

Účasť na pojednávaní dňa 23.2.2011 (1 hodnoty úkonu) 4,74 eur + 88,38 eur + RP 7,21 eur

Účasť na pojednávaní dňa 4.4.2011 18,49 eur + 353,- eur + režijný paušál 7,21 eur

Účasť na pojednávaní dňa 23.5.2011 18,49 eur + 353,- eur + režijný paušál 7,21 eur

Účasť na pojednávaní dňa 22.8.2011 18,49 eur + 353,- eur + režijný paušál 7,21 eur

Úkony právnej pomoci týkajúce sa len nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru á 353,54
eur z hodnoty úkonu 18.554,28 eur, za dva úkony právnej pomoci : Účasť na pojednávaní dňa

12.10.2012 a dňa 13.11.2012, t.j. + 2 x režijný paušál 7,63 eur, t.j. 722,34 eur.

Trovy právneho zastúpenia činia sumu 3.856,59 eur, s pripočítaním 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. (771,31 eur) sa jedná o sumu 4627,90 eur.

Súd neuznal právnemu zástupcovi navrhovateľky duplicitné účtovanie režijného paušálu z určovacej
časti žaloby, ako aj z časti náhrady mzdy. Neuznal mu tiež nasledovné uplatnené úkony právnej pomoci :

vyjadrenie zo dňa 22.12.2010, zo dňa 15.7.2011, zo dňa 30.08.2011 a zo dňa 5.1.2012. Tieto úkony
súd nepovažoval za účelné, nakoľko právny zástupca navrhovateľky nebol k takýmto úkonom súdom
vyzvaný a právne zdôvodnenie urobené v písomných podaniach mohol vykonať priamo na súdnych
pojednávaniach. Oznámenie aktuálnej adresy svedka nie je možné považovať za úkon právnej pomoci
(podanie z 15.7.2011).

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokových vetách tohot rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať

návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.