Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 27, 2012

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/93/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409204850
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2012:4409204850.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľky:

K.. A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., A. XXXX/XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária
BIZOŇ & PARTNERS s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti odporcovi:
K.. Y. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, právne zastúpený: JUDr. Tibor Elzer, advokát, AK Nové
Zámky, Hlavné námestie 7, o zaplatenie 56.429,66 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 22.631,21 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 22.631,21
eur od 22.4.2009 do zaplatenia z a s t a v u j e .

V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala voči odporcovi zaplatenia 56.429,66 eur s príslušenstvom,

teda s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 56.429,66 eur od 22.4.2009 do zaplatenia
a to titulom náhrady nákladov, ktoré mala účelne vynaložiť po dobu oprávnenej držby na vec odporcu,
ktorá predstavuje byt nachádzajúci sa v M., Q. U. XX/XX (ďalej aj sporný byt). V priebehu konania
navrhovateľka svoj návrh vzala späť sčasti a to v časti o zaplatenie istiny vo výške 22.631,21 eur s
5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 22.631,21 eur od 22.4.2009 do zaplatenia. Navrhovateľka
poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých mala sporný byt užívať od decembra 2004 až do polovice
februára 2007 spolu so svojim bývalým manželom Y.. E. F., ktorých manželstvo malo trvať od 25.9.2004

do 30.10.2007, pričom držba mala byť oprávnená vzhľadom k tomu, že bezpodieloví spoluvlastníci
tohto bytu, teda odporca a jeho už nebohá manželka E. F. mali ústne na nich previesť vlastníctvo k
spornému bytu, pričom zmluva o prevode vlastníctva bytu v písomnej forme uzatvorená nebola. Za
účelom vykonania rekonštrukčných prác na spornom byte si navrhovateľka a jej bývalý manžel mali
zobrať úver vo výške 1.000.000,- Sk, teda 33.193,92 eur. V dôsledku vážneho ochorenia a následného
úmrtia E. F. dňa X.XX.XXXX mal v dedičskom konaní sporný byt nadobudnúť do výlučného vlastníctva v
tej dobe ešte manžel navrhovateľky Y.. E. F., ktorý ho v roku 2008 mal odpredať, pričom navrhovateľka

nemala byť žiadnym spôsobom finančne uspokojená.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Namietal nedostatok svojej pasívne legitimácie, vzniesol námietku
premlčania a zároveň tvrdil, že sporný byt spolu so svojou nebohou manželkou E. F. neprevádzal a
to, či už odplatne ,alebo bezodplatne a už vonkoncom nie na navrhovateľku, prípadne na jej bývalého
manžela, ktorý je zároveň odporcovým synom. Na druhej strane nespochybňoval skutočnosti uvádzanénavrhovateľkou v tom, že navrhovateľka s bývalým manželom sporný byt užívali od december 2004 do
polovice februára 2007, že v ňom vykonali rekonštrukčné práce, že byt v dedičskom konaní po nebohej
E. F. nadobudol jej syn Y.. E. F., ktorý ho v roku 2008 odpredal a zároveň vyplatil zostatok úveru, ktorý

bol poskytnutý navrhovateľke a jej bývalému manželovi. Napokon odporca pripustil, že pred bližšie
nešpecifikovaným štátnym orgánom mal vyhlásiť, že sporný byt bol na základe ústnej zmluvy prevedený
na navrhovateľku a jej bývalého manžela, no uvedená skutočnosť nemá byť pravdivá a odporca mal
vtedy konať pod stresom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Y.. E. F., C.. V. Q., C.. Y. Q., A.

F., oboznámením pripojených správ a dokladov, zrušenia trvalého príkazu, platby, zmluvy o splátkovom
úvere, zmluvy o nájme bytu, posudku znalca K.. T. C. č. XX/XXXX zo dňa 24.3.2005 , LV č. XXXX
k. ú. M., kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, výpočtového listu, výpisov z účtu,
podacieholístka,výzvynazaplateniedlžnejsumy,odpovede,kúpnejzmluvy,vyhláseniaonedoplatkoch,
uznesenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 19.2.2010, sťažnosti, oznámenia Okresného súdu (OS)
Trenčín, rozsudku OS Trenčín XXC XXX/XXXX-XX zo dňa 13.10.2010, uznesenia Okresnej prokuratúry

Nové Zámky 17.10.2010, oznámenia Mestského úradu Trenčín, inkasných lístkov, pohybov na účte,
prehľadu platieb, odpovede Mestského úradu Trenčín, vyjadrenie realitného makléra, výpisu LV č. 5009
k. ú. Trenčín zo dňa 26.2.2012, znaleckého posudku č. 10/20011 zo dňa 8.12.2011, časti vyšetrovacieho
spisu Ministerstva vnútra SR ČVS: KSIS-292/IS-1-V-2009 , pripojených spisov tunajšieho súdu 12C
158/2008, 5C 64/2008, 16D/1370/2007, 8D/2/2007 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

Sporný byt nadobudol odporca spolu s nebohou manželkou E. F., nar. X.X.XXXX do BSM na základe
kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena, ktorú uzatvorili ako kupujúci s predávajúcim
Mestom Trenčín dňa 1.12.1997 (citovaná kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena).
Uvedenému predchádzalo uznesenie Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 128 zo dňa 30.10.1997,
ktorým bol odpredaj sporného bytu na základe citovanej kúpnej zmluvy schválený. Podľa výpočtového

listu zo dňa 1.7.1997 pre stanovenie ceny bytu podľa § 18 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších
predpisov a ceny pozemku bola stanovená cena bytu a pozemku celkom vo výške 38.591,- Sk.
Citovaná kúpna zmluva sa premietla do LV č. 5906 k. ú. Trenčín, z ktorého podľa výpisu zo dňa
16.3.2005 vlastníkmi sporného bytu v tom čase boli odporca a jeho nebohá manželka E. F. v celosti.
Rozsudkom OS Trenčín 28C 131/2007-24 zo dňa 22.10.2007, právoplatný 30.10.2007 bolo manželstvo

Y.. E. F., nar. X.X.XXXX a K.. A. F., rodenej Q., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 25.9.2004 v
Trenčíne rozvedené. Z tohto manželstva maloleté deti nepochádzali (citovaný rozsudok). Listom zo dňa
21.4.2010 OS Trenčín oznámil, že na ich súde pod spisovou značkou 14C 13/2008 prebieha konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) na základe návrhu navrhovateľky K..
A. F., nar. XX.XX.XXXX, proti odporcovi Y.. E. F., nar. X.X.XXXX. Zo zhodných tvrdení účastníkov je

nesporné a napokon je to zrejmé aj z výpovede svedka Y.. E. F., ktorý je synom odporcu a bývalým
manželom navrhovateľky, že ešte pred uzatvorením manželstva, teda pred 25.9.2004 nadobudol do
svojho výlučného vlastníctva Y.. E. F., ktorý sa nachádzal v M. na ulici Y. F. XX. V tomto byte menovaný
vlastník spolu s navrhovateľkou bývali do decembra 2004, kedy sa presťahovali do sporného bytu. Zo
zhodných tvrdení účastníkov, ale aj s výpovede svedka Y.. E. F. a pripojenej kúpnej zmluvy je zrejmé,

že Y.. E. F. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.1.2005 byt na ulici Y. F. XX v M. predal kupujúcim
K.. Y. Q. a Y. Q. za kúpnu cenu 800.000,- Sk. Vklad bol povolený na Správe katastra Trenčín dňa
31.1.2005 pod V 9/05 (spis Správy katastra Trenčín V 9/05). Súčasťou označenej kúpnej zmluvy je aj
vyhlásenie spoločenstva vlastníka bytov Y. F. XX, M., že k 3.1.2005 na označenom byte nie sú žiadne
nedoplatky. Medzi účastníkmi zostalo v priebehu celého konania sporné, či medzi nimi bola alebo nebola

uzatvorená v ústnej forme kúpna zmluva, resp. zmluva o prevode vlastníka bytu, ktorej predmetom by
bol sporný byt. Na druhej strane je medzi účastníkmi nesporné, že medzi nimi v písomnej forme žiaden
z označených právnych úkonov uzatvorený nebol a ďalej sa zhodli aj v tom, že komunikácia ohľadom
prípadného predaja sporného bytu, prípadne aj ohľadom ďalších finančných záležitostí prebiehala
výlučne medzi odporcom, prípadne aj jeho nebohou manželkou na jednej strane a Y.. E. F., ako

bývalým manželom navrhovateľky, na druhej strane. Odporca to odôvodňoval tým, že predpokladal,
že manželstvo navrhovateľky a jeho syna nebude mať dlhé trvanie. Ešte pred presťahovaním do
sporného bytu sa podľa navrhovateľky na jeseň 2004 sa mala s nebohou E. F. ústne dohodnúť
na odpredaji sporného bytu v Obci A., k čomu malo dôjsť za prítomnosti A. F. a ktorá tým pádom
ohľadom označenej ústnej kúpnej zmluvy mala mať podľa navrhovateľky bezprostrednú vedomosť.

Na pojednávaní konanom dňa 11.4.2012 svedkyňa A. F., ktorá je k obom účastníkom len v bežnomvzťahu, uviedla, že nemá žiadne priame poznatky o prípadnom predaji sporného bytu v Trenčíne.
Rovnako nemala žiadne vedomosti o prípadnom prísľube jeho predaja a svedkyňa ďalej nedokázala
potvrdiť, kto a v akých časových obdobia v spornom býval a či sa tam prípadne robili stavebné úpravy

a rekonštrukčné práce. Každopádne však potvrdila, že od odporcu alebo od jeho nebohej manželky
nepočula, že by ho chceli predávať, prípadne dať do užívania a komu. V ďalšom prípade v roku
2004 sa podľa navrhovateľky mal jej bývalý manžel stretnúť s odporcom , teda s jeho otcom, pričom
po návrate domov mal bývalý manžel oznámiť navrhovateľke, že jeho rodičia by súhlasili s predajom
sporného bytu za 1.350.000,- Sk a to v prospech navrhovateľky a Y.. E. F.. Faktom je, že uvedená

suma v skutočnosti naozaj bola na účet odporcu aj poukázaná, pretože jednak to medzi účastníkmi nie
je vôbec sporné a jednak s výpisov z účtu odporcu je nepochybné, že dňa 17.3.2005 mu nabehlo na
účet 600.000,- Sk vkladom hotovosti, dňa 19.4.2005 ďalších 350.000,- Sk vkladom hotovosti a 7.5.2005
ďalších 400.000,- Sk. Na pojednávaní dňa 2.3.2010 navrhovateľka prehlásila, že po poukázaní sumy
1.350.000,- Sk jej stále bolo jasné, že sporný byt nie je jej a preto mala opakovane žiadať bývalého
manžela, aby zabezpečil vypracovanie a uzatvorenie písomnej kúpnej zmluvy. Na druhej strane sa

necítila byť obmedzená pri výplne svojich užívateľských práv. Okrem toho sa v tej dobe predávala aj
garáž vo vlastníctve odporcu a jeho nebohej manželky , ktorá bola predaná za 200.000,- Sk, ktoré
finančné prostriedky nabehli na účet odporcu dňa 2.5.2005 (výpis z účtu). K uvedeným platbám zaujal
stanovisko odporca v tom smere, že napriek prijatej nezanedbateľnej sume v skutočnosti sporný byt
nepredával, pretože jednak neveril trvaniu manželstva navrhovateľky a jeho syna a jednak chcel mať

určitú poistku do budúcna, ktorú ale bližších spôsobom necharakterizoval. Potom, čo v roku 2004 bolo
zistené závažné ochorenie manželky odporcu, čo napokon medzi účastníkmi nie je ani sporné, sa
odporca mienil spolu s manželkou presťahovať do Obce A. a sporný byt predať prípadnému záujemcovi
za trhovú cenu. Prv ako k tomu došlo, ho oslovil syn Y.. E. F., že by sa do sporného bytu chcel spolu s
navrhovateľkou presťahovať. Odporca, ale aj svedok Y.. E. F., ktorý bol vo veci vypočutý na pojednávaní

konanom dňa 22.11.2011, však zhodne potvrdili, že v skutočnosti žiadna kúpna zmluva, či už ústna
alebo písomná na sporný byt uzatváraná nebola. Svedok to odôvodnil obavou plynúcou z údajného
vyhlásenia navrhovateľky, že pokiaľ sa v ich manželstve niečo stane, pripraví ho o všetko. Ešte pred
týmto prejavom sa však mal svedok nezáväzne baviť s rodičmi, v bližšie neurčenom čase o prípadnom
predaji a kúpe sporného bytu, no k definitívnemu uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Napriek uvedeným

skutočnostiam sa navrhovateľka a jej bývalý manžel rozhodli vykonať v spornom byte rekonštrukčné
práce a z toho dôvodu si zobrali úver vo výške 1.000.000,- Sk na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
0273498780, ktorú ako dlžníci dňa 6.4.2005 uzatvorili s veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s., Suché
mýto 4, Bratislava. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 1.000.000,- Sk,
ktorý mal byť splácaný po 7.900,- Sk mesačne od 20.5.2005, keď účelom úveru bola kúpa bytu (článok

I zmluvy o splátkovom úvere). Medzi účastníkmi nie je sporné, že poskytnutý úver bol zabezpečený
záložným právom v prospech veriteľa a čomu napokon nasvedčuje aj posudok znalca K.. T. C., M.,
M. XXX/XX, č. 18/2005, ktorý bol vypracovaný na základe ústnej objednávky zo dňa 16.3.2005 Y.. E.
Balogha za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty sporného bytu pre účel zriadenia záložného práva v
prospech poskytovateľa úveru a uzatvorenia záložnej zmluvy. T. bola určená všeobecná cena sporného

bytu ku dňu 18.3.2005 sumou 1.600.000,-Sk. Podľa navrhovateľky malo byť na rekonštrukčné práce
použitých aj ďalších 200.000,- Sk, ktoré jej mali poskytnúť rodičia C.. V. Q. a C.. Y. Q.. V tejto súvislosti
svedok C.. V. Q. potvrdil, že navrhovateľka ako jeho dcéra bola určitý čas v manželstve s Y.. E. F., s
ktorým robili rekonštrukčné práce v spornom byte, kde aj bývali. V bližšie neurčenom období, v priebehu
jedného mesiaca svedok mal odovzdať navrhovateľke dvakrát 100.000,- Sk. Obdobne vypovedala aj

svedkyňa C.. Y. Q., matka navrhovateľky, pričom upresnila, že peniaze boli odovzdané z ruky do ruky.
Odporca, ale aj Y.. E. F. uvedené skutočnosti ohľadom 200.000,- Sk popierali a nepovažovali ich za
pravdivé. Obaja účastníci svedkovia Y.. E. F., RNDr. V. Q. a C.. Y. Q. sa však zhodli v tom, že v spornom
byte navrhovateľka a jej bývalý manžel rekonštrukčné práce vykonali. Sporné medzi účastníkmi zostalo
v tomto smere len v tom, či to bolo s výslovným, prípadne konklundentým súhlasom odporcu alebo jeho

nebohej manželky. Navrhovateľka totiž v priebehu konania tvrdila, že to bolo s ich súhlasom, odporca
uvedený súhlas popieral. Z predloženého oznámenia k ohláseniu stavebnej úpravy zo dňa 13.5.2005
vystaveného Mestským úradom Trenčín a adresovanom odporcovi je zrejmé, že odporca mal ohlásiť
stavebnú úpravu v M. na ulici Q. U. XX/XX (sporný byt), pričom sa malo jednak o rekonštrukciu bytového
jadra,podľapotvrdenejdokumentáciebezzásahunosnejkonštrukciebudovy,prizabezpečenírevíznych

správ nových inštalácií, použitia nových tvaroviek a dodržania podmienok stanoviska spoločenstva
vlastníkov bytov, všeobecného záväzného nariadenia č. 7/2004, vyhlášky č. 374/1990 Zb. a príslušných
technických noriem. Uvedené oznámenie nadobudlo platnosť dňom vydania a stráca platnosť do
jednéhorokapokiaľnebudúzapočatéstavebnépráce.Odporcatvrdil,žecitovanéoznámenieMestskéhoúradu Trenčín mu v skutočnosti doručené nebolo, no na vyžiadanie súdu Mestský úrad v Trenčíne
listom zo dňa 19.1.2012 oznámil, že v súvislosti s oznámením k ohláseniu stavebnej úpravy nemajú k
dispozícii doručenku alebo iný doklad o jeho prevzatí odporcom, ako stavebníkom, pretože v tej dobe

boli žiadosti posielané poštou iba v obyčajných obálkach. Navrhovateľka a jej bývalý manžel sporný byt
užívali do polovice februára 2007 a počas celého tohto obdobia platili výdavky súvisiace s užívaním
bytu, ako napríklad plyn, elektrickú energiu, vodné, stočné, inkaso (zhodné tvrdenie účastníkov, svedka
Y.. E. F., ďalej pohyby na účtoch, inkasné lístky, trvalé príkazy). Ešte pred februárom 2007 a to dňa
X.XX.XXXX manželka odporcu E. F. zomrela. Dedičské konanie po nej prebiehalo na Okresnom súde

v Nových Zámkoch pod spisovou značkou 8D/2/2007 a dodatočné dedičské konanie pod spisovou
značkou16D/1370/2007.Zoznačenýchpripojenýchspisovtunajšiehosúdubolozistené,žeosvedčením
o dedičstve 8D 2/2007-22, D not 50/2007 zo dňa 5.6.2007, ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy
Y.. E. F. - syn, K.. T. F., bytom A. XXX - syn, K.. Y. F. - manžel. Dedičia uzavreli dohodu, podľa ktorej
spornýbytvcelostinadobudolY..E.F.,nar.X.X.XXXX,bytomM.,Q.U.XXX/XX.Pozostalémumanželovi
poručiteľky K.. Y. F. patrí, okrem iného, náhradová pohľadávka uplatnená voči dedičstvu na vyrovnanie

podielu z majetku BSM vo výške 676.500,- Sk. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.6.2007. Dodatočné prejednanie dedičstva prebiehalo na tunajšom súde pod spisovou značkou
16D/1370/2007, keď dňa 21.12.2007 bolo vydané osvedčenie o dedičstve 16D/1370/2007-11, D not
303/2007, právoplatné 8.1.2008, ktoré sa týkalo portfóliového účtu v spoločnosti SALVE INVESTMENTS
o.c.p., a.s., Bratislava. Dňa 13.2.2007 bola medzi Y.. E. F., nar. X.X.XXXX, bytom Q. U. XXX/XX, M. a

ktorýmalkonaťakoprenajímateľazároveňajnazákladeplnejmociudelenejbližšienekonkretizovanými
podielovými spoluvlastníkmi a ML Produktion s.r.o. Myjava, ako nájomcom uzatvorená zmluva o nájme
sporného bytu na dobu určitú od 12.2.2007 do 11.2.2008 (citovaná zmluva o nájme bytu). V lete 2007
sa odohralo niekoľko udalostí, na presnom priebehu, ktorých sa účastníci, ale ani svedkovia Y.. E. F.,
C.. V. Q. a C.. Y. Q. presne nezhodli. Súviselo to s tým, že navrhovateľka žiadala, tak od odporcu , ako

aj od vtedy svojho manžela jednoznačné vysvetlenie a v konečnom dôsledku aj uzatvorenie dohody,
akým spôsobom budú vysporiadené jej nároky z titulu investície do sporného bytu, prípadne so sporným
bytom ako takým. Prvé stretnutie prebehlo v lete 2007 v Nových Zámkoch v kaviarni a týkalo sa
účastníkov, iné osoby okrem nich prítomné neboli. Navrhovateľka sa odporcovi posťažovala so svojimi
manželskými problémami so synom odporcu a žiadala pomoc , aby mu dohovoril. V mesiaci jún

2007 navrhovateľka znovu kontaktovala odporcu a navrhla mu , aby jej svoj spoluvlastnícky podiel
k spornému bytu daroval. Odporca však túto možnosť odmietol s odôvodnením, že v tom, čase už
výlučným vlastníkom bol odporca na základe rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní po nebohej
odporcovej manželke. Následne v mesiacoch júl a august 2007 došlo k ďalším dvom udalostiam. V
mesiaci júl 2007 došlo k stretnutiu bydlisku rodičov navrhovateľky za prítomnosti navrhovateľky, jej

matky, odporcu a Y.. E. F.. Otec navrhovateľky bol vtedy odcestovaný. Na tomto stretnutí malo odznelo
viacero návrhov, napr. aby sa polovičný podiel sporného bytu previedol na navrhovateľku. Y.. E. F.,
ako už vtedajší vlastník sporného bytu na tejto návrh nereagoval spočiatku ani kladne ani záporne,
no v konečnom dôsledku naň nepristúpil. Ďalšie stretnutie sa odohralo v auguste 2007 v Nitre, keď
označeného stretnutia sa okrem osôb, ktoré sa zúčastnili stretnutia v mesiaci júl 2007, zúčastnil aj

otec navrhovateľky C.. V. Q.. Výsledok tohto stretnutia zostal pre súd otvorený, pretože kým podľa
navrhovateľky a jej rodičov malo dôjsť k uzavretiu ústnej dohody s Y.. E. F., podľa ktorej na ňu prevedie
výlučné vlastníctvo k sporenému bytu za 700.000,- Sk spolu s aktívami a pasívami, pričom na druhý
deň jej mal telefonicky oznámiť, že v skutočnosti je uvedená dohoda pre neho neprípustná, tak podľa
odporcu a Y.. E. F. označená ústna dohoda v skutočnosti ani nemala byť uzatvorená. Každopádne však

svedok Y.. E. F. potvrdil, že v mesiacoch marec až apríl 2008 ako výlučný vlastník sporný byt odplatne
previedol za 3.300.000,- Sk manželom M., pričom z kúpnej ceny vyplatil úver, ktorý bol poskytnutý jemu
a navrhovateľke vo výške 1.000.000,- Sk. Prevodu sporného bytu nasvedčuje aj výpis z LV XXXX k. ú. M.
zodňaXX.XX.XXXX,vktoromsúužakovýlučnívlastnícivcelostiuvedenímanželiaM..Okremsporného
bytu bol prevedený aj spoluvlastnícky podiel k zastavanej plochy a k nádvoriu (LV č. XXXX k. ú. M. zo dňa

XX.X.XXXX). Pri oboch LV je uvedený ako titul nadobudnutia vkladové konania Správy katastra Trenčín
V 1375/08 - kúpna zmluva. Navrhovateľka si zabezpečila vyjadrenia T. O., R. 3, M., realitného makléra
zo dňa 14.3.2012, podľa ktorého v roku 2007 sa cena spornej nehnuteľnosti pohybovala na úrovni
104.055,62 eur. Navrhovateľka ďalej predložila do spisu znalecký posudok č. 10/2011 zo daň 8.12.2011
vypracovaného znalcom K.. Y. Y., W. X/X, M., na základe uznesenia OS Trenčín 14C 13/2008-181 zo

dňa 5.8.2011, ktorým boli ocenené investície vykonané navrhovateľkou a Y.. E. F. do sporného bytu za
trvania ich manželstva od roku 2005 v celkovej výške 491.502,- Sk. Na základe trestného oznámenia
navrhovateľky zo dňa 1.10.2008 a jeho doplnenia zo dňa 25.11.2008 prebiehalo na Ministerstve vnútra
SR v prípravnom konaní trestné konanie pod sp. zn. ČVS: SKIS-292/IS-1-V-2009. Trestné oznámenienavrhovateľky obsahuje opis skutkového stavu v súvislosti so sporným bytu a investíciami do neho
a následným dedičským konaním po nebohej E. F., údajným uvedením o omyly notárky R.. E. M.
v konaní tunajšieho súdu 8D 2/2007, D not 50/2007, ako aj s osobným motorovým vozidlom Škoda

Octavia bližšie neurčeného evidenčného čísla s tým, že podľa navrhovateľky ako oznamovateľky sa
odporca, ako aj bývalý manžel mali na jej úkor bezdôvodne obohatiť, tak pokiaľ ide o sporný byť,
ako aj o uvedené osobné motorové vozidlo. V tomto trestnom konaní boli vypočúvaní okrem iných aj
navrhovateľky, odporca, Y.. E. F.. Navrhovateľka a Y.. E. F. v zásade vypovedali zhodne, ako aj pred
súdom. Odporca vypovedal pred súdom s jediným rozdielom v tom, že kým na Ministerstve vnútra SR

dňa 17.12.2009 jednoznačne uviedol, že došlo k ústnej dohode na odpredaji bytu, i keď nekonkretizoval
skýmústnadohodamalabyťuzatvorená,čilensosynomY..E.F.aleboajsnavrhovateľkou,predsúdom
túto skutočnosť poprel a výpoveď pred Ministerstvom vnútra SR odôvodnil údajným stresom. Samotné
trestné konanie bolo ukončené už v prípravnom konaní, pretože uznesením Ministerstva vnútra SR,
Pribinova 2, Bratislava, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby ČVS: SKIS-292/
IS-1-V-2009 zo dňa 19.2.2012 bolo trestné stíhanie zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok,

pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. O sťažnosti navrhovateľky rozhodovala Okresná prokuratúra Nové
Zámky. Uznesením Okresného prokurátora v Nových Zámkoch 1Pv 904/09-14 zo dňa 19.7.2010 však
bola sťažnosť poškodenej, to je navrhovateľky, resp. jej splnomocnenca zamietnutá, pretože nie je
dôvodná. Listom bez uvedenia dátumu R.. R. U., W., K. XX, vyzval odporcu, ako splnomocnený zástupca
navrhovateľky na zaplatenie dlžnej sumy 1.350.000,- Sk v lehote 10 dní, ktorá mala byť poskytnutá z

účtu navrhovateľky na účet odporcu za účelom rekonštrukcie rodinného domu v A.. Podaním zo dňa
15.8.2007 odporca oznámil R.. R. U., že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by mu navrhovateľky na
jeho účet uhradila 1.350.000,- Sk, prípadne, že by mu zapožičala finančné prostriedky (citované listy a
podací lístok zo dňa 15.8.2007).

Na tunajšom súde pod spisovou značkou 12C 158/2008 prebiehalo od 31.12.2008 konanie na základe

návrhunavrhovateľkyK..A.F.,protiY..E.F. ovydaniehnuteľnýchvecí,eventuálneozaplatenie2.788,29
eur s príslušenstvom. Uznesením tunajšieho súdu 12C/158/2008 -38 zo dňa 9.7.2009 bol schválený
súdny zmier podľa ktorého bola odporcovi Y.. E. F. uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke K.. A. F.
2.500,- eur do právoplatnosti uznesenia a trovy konania 17,- eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 7.8.2009 (spis tunajšieho súdu 12C 158/2008).

Na tunajšom súde pod spisovou značkou 5C/64/2008 prebiehalo od 19.3.2008 konanie na základe
návrhu navrhovateľky K.. A. F., proti odporcovi v 1.rade K.. Y. F. a odporcovi v 2. rade Y.. E. F. o
vydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške1.660.000,-Skspríslušenstvom.Konanievšakvkonečnom
dôsledku bolo zastavené pre späťvzatie návrhu uznesením tunajšieho súdu 5C/64/2008-27 zo dňa
14.8.2008, právoplatné 4.10.2008 (spis tunajšieho súdu 5C/64/2008).

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods.1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods.3 OZ oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne
vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej
vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

Podľa § 131 ods.1 OZ neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a

úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre
údržbu a prevádzku veci.

Podľa § 131 ods.2 OZ neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil,
pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.Podľa § 4 ods. 1 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda

a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu

alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového
priestoru,

b) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe,

c) dedením,

d) rozhodnutím štátneho orgánu.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov byt alebo nebytový priestor v dome môže byť vo vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej
osoby, v podielovom spoluvlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v

dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:

a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo
nebytovéhopriestoruvdomeoznačenímčíslabytu,číslavchoduaopisomnebytovéhopriestoru,určenie
rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,

b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na

spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom
domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom
podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a
nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku postupuje podľa písmena e),

c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého

pozemkuaprípadnéurčenie,ktoréspoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,častipríslušenstva
a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,

d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,

e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu
alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,

f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv,
ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo
nebytového priestoru požiada,

g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o
spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,

h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase
príslušných orgánov.

Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,

pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.Výšku nároku oprávneného držiteľa na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec počas
oprávnenej držby, nemožno určiť skôr, ako dôjde k vráteniu veci vlastníkovi. Začiatok plynutia premlčacej
dobynanáhradunákladov,ktoréoprávnenýdržiteľúčelnevynaložilnanehnuteľnúvecpočasoprávnenej

držby, začína v deň po vydaní predmetu držby jeho vlastníkovi (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 26. apríla 2001, sp. zn. M Cdo 2/2001).

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej

povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.
11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9) Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu
účastníkov, tak na strane navrhovateľa, ako aj na strane odporcu. Kto je účastníkom konania, určuje
právo procesné. Naproti tomu vecnú legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Nedostatok vecnej
legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva alebo o ktorom
navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva alebo hmotnej

povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy v samostatnom
konaní.

Dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti. Okolnosť, že sa dedičstvo nadobúda
poručiteľovou smrťou, má za následok, že neskoršie úkony dedičov, napr. vyhlásenie o odmietnutí
dedičstva, dedičská dohoda, pôsobia spätne (ex tunc) ku dňu smrti poručiteľa. Rovnako

občianskoprávne vzťahy založené dohodou pozostalého manžela a dedičov, prípadne uznesením súdu
o určení, čo z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a pozostalého manžela patrí do
dedičstva a čo pozostalému manželovi, uznesením o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na
úhradu dlhov, o schválení dedičskej dohody, o potvrdení dedičstva, ako aj notárskym osvedčením o
dedičstve, posudzujú sa ako vzťahy existujúce v čase nápadu dedičstva (v okamihu poručiteľovej smrti).

Okamih poručiteľovej smrti je rozhodujúci pre zistenie okruhu dedičov. Občiansky zákonník vychádza pri
úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie. To znamená, že dedič vstupuje smrťou poručiteľa do
jeho majetkoprávnych vzťahov v celej ich šírke a vo všetkých zložkách, tak do jeho práv, ako i povinností.

V zmysle ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten,
kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec

patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O

dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho

posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného
práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu
zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a

pripúšťa rôzny výklad (uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010). Ak sa
niekto chopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku
všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že taká
zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
20.6.2008, sp. zn. 22Cdo 885/2005).

Právne postavenie oprávneného držiteľa možno charakterizovať takto:

- nie je zodpovedný za spotrebovanie veci, za jej zničenie, opotrebenie alebo poškodenie,

stáva sa vlastníkom plodov a iných úžitkov, ktoré sú oddelené od veci,- má nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na zhodnotenie veci,

- nemá nárok na náhradu obvyklých nákladov, ktoré súvisia s údržbou a prevádzkou veci.

Zákon výslovne ustanovuje, že ak oprávnený držiteľ vec zhodnotí, má voči vlastníkovi nárok na náhradu

účelne vynaložených nákladov, ak tieto náklady účelne vynaložil počas doby, keď mal vec v oprávnenej
držbe, za predpokladu, že toto zhodnotenie trvá v dobe vrátenia veci. Rozsah náhrady sa neurčuje
vynaloženými prostriedkami, ale tým, o čo sa vec ku dňu vrátenia zhodnotila. Napr. v prípade vydania
domu, na ktorom boli vykonané investície, nie je v takom prípade pohľadávkou hodnota vynaložených
prostriedkov na jeho rekonštrukciu, ale rozdiel medzi hodnotou domu pred a po rekonštrukcii ( R

26/1975). Nárok oprávneného držiteľa na refundáciu účelne vynaložených nákladov sa - s ohľadom na
osobitnúúpravustanovenú v §130OZpremlčípodľa§101OZv3-ročnejpremlčacejdobe.Premlčanie
práva oprávneného držiteľa na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej
držby, začína plynúť deň po vydaní predmetu držby (Rozsudok NS ČR zo 17.2.2000, sp. Zn. 22Cdo
1806/1998).

Právne postavenie neoprávneného držiteľa je slabšie ako postavenie oprávneného držiteľa. Na rozdiel

od oprávneného držiteľa neoprávnený držiteľ:

- nemôže nadobudnúť neoprávnene držanú vec do svojho vlastníctva,

- je povinný vec vždy vydať vlastníkovi, ak tento uplatní svoje vlastnícke právo,

- nemá ani nárok na prisvojenie plodov a úžitkov veci.

Zákon neoprávnenému držiteľovi nielenže neposkytuje žiadnu právnu ochranu vo vzťahu k vlastníkovi

veci, ale naopak, ukladá mu len povinnosti, a to povinnosť:

- vydať vec vlastníkovi,

- vydať plody a úžitky veci, ktoré oddelil od veci a má ich u seba,

- nahradiť škodu, ktorá vznikla vlastníkovi neoprávnenou držbou.

Neoprávnený držiteľ má voči vlastníkovi veci právo požadovať náhradu nákladov potrebných na údržbu

aprevádzkuveci(§131ods.1,vetadruháOZ).Tietonákladysimôželenodpočítaťodnárokovvlastníka
uvedených v § 131 ods. 1 OZ (napr. od nároku na náhradu škody) a nemôže ich uplatniť samostatne.
Aj keď zákon v citovanom ustanovení používa výraz "odpočítať", nejde o započítací prejav vôle podľa
§ 580 OZ. Ďalším oprávnením neoprávneného držiteľa je právo oddeliť si od veci to, čím ju na svoje
náklady zhodnotil. Neoprávnený držiteľ si môže oddeliť len tú časť veci (príslušenstvom, zariadenie,

súčasť), ktorú neoprávnený držiteľ obstaral na svoje náklady v dobe neoprávnenej držby. Oprávnenie
neoprávneného držiteľa podľa § 131 ods. 2 OZ sa netýka plodov a úžitkov veci. Neoprávnený držiteľ
nemôže alternatívne žiadať náhradu vynaložených nákladov, a to ani v tom prípade, že oddelenie veci
nie je možné.

Nedodržanie zákonom ustanovenej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť.

Navrhovateľka disponuje s návrhom a vrámci jej dispozičného oprávnenia podaním zo dňa 19.3.2012
v spojení s upresňujúcim prednesom na pojednávaní dňa 11.4.2012 vzala svoj návrh späť sčasti a to v
časti o zaplatenie 22.631,21 eur s 5% úrokom z omeškania ročne so sumy 22.631,21 eur od 22.4.2009
do zaplatenia, v dôsledku čoho súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľka
síce svoj návrh vzala späť sčasti až po začatí pojednávania, no odporca voči jej čiastočnému späťvzatiu

návrhu výhrady nemal v zmysle § 96 ods. 2 O.s.p. naopak, na pojednávaní dňa 11.4.2012
odporca cestou svojho právneho zástupcu jednoznačne uviedol, že voči čiastočnému späťvzatiu návrhu
navrhovateľkyvýhradynemá.Vzostávajúcejčastipredmetukonaniasúddospelkzáveru,ženávrhnieje
dôvodný. Navrhovateľka svoj nárok odôvodnila ustanovením § 130 ods. 3 OZ a teda uplatnila si nárok na
náhradu nákladov voči údajnému vlastníkovi ako oprávnená držiteľka. Právnou kvalifikáciu uplatneného

nároku súd viazaný nie je, pretože to spadá výlučne do jeho rozhodovacej činnosti. V sporovom konaní,
s určitými výnimkami, medzi ktoré nie je možné zaradiť toto konanie je však viazaný návrhom, pokiaľide o rozsah uplatneného nároku. V danom prípade výška uplatnenej peňažnej sumy ako istiny spolu
s príslušenstvom pozostávajúceho z uplatneného úroku z omeškania. Skutkový stav veci je podrobne
rozvedený v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Nespornou je skutočnosť, podľa ktorej od decembra

2004 až do polovice februára 2007 navrhovateľka a jej už bývalý manžel Y.. E. F. (ktorých manželstvo
trvalo od 25.9.2004 do 30.10.2007) sporný byt užívali a vykonali v ňom rekonštrukčné práce. Tieto
skutočnosti nespochybňovali ani účastníci ani žiaden z vypočúvaných svedkov s výnimkou A. F., ktorá o
tom nemala žiadne vedomosti. Ďalej je nesporný aj fakt, že dňa 13.2.2007 na sporný byt bola uzatvorená
zmluva o nájme bytu s obchodnou spoločnosťou špecifikovanou vyššie a následne v mesiaci marec až

apríl 2008 Y.. E. F., to je bývalý manžel navrhovateľky sporný byt predal na základe zmluvy prevode
vlastníctva bytu manželom M. za 3.300.000,- Sk, z ktorých finančných prostriedkov doplatil zostatok na
úvere od veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava. Súd súhlasí s argumentáciou navrhovateľky v
tom, že náhrada nákladov oprávneného držiteľa podľa § 130 ods. 3 OZ sa uplatňuje voči vlastníkovi veci
a zároveň vo výške predstavujúci rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred a po rekonštrukcii v zmysle
R 26/1995. Trhová cena nehnuteľnosti a to sporného bytu v čase začatia rekonštrukčných prác v roku

2005 je zrejmá z posudku znalca č. XX/XXXX K.. T. C. zo dňa 25.3.2005, ktorý bol vypracovaný na účely
záložného práva v prospech veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava a ktorým bola určená trhová
cena spornej nehnuteľnosti v tom čase vo výške 1.600.000,- Sk, to je 53.110,27 eur. Navrhovateľka v
konaní žiadala vykonať dokazovanie znaleckým dokazovaním za účelom zistenia trhovej ceny sporného
bytu po vykonaní rekonštrukčných prác. Predtým, ako sa súd zaoberal touto otázkou sa musel v prvom

rade vysporiadať s tým, či navrhovateľka a v neposlednom rade aj jej bývalý manžel Y. sporný byt v
období od decembra 2004 do februára 2007 užívali ako oprávnení držitelia, prípadne ako neoprávnení
držitelia. Predpoklady oprávnenej a neoprávnenej držby a s tým súvisiacimi právnymi dôsledkami sú
podrobne uvedené vyššie. Zo samotného znenia § 129 ods. 1 k § 130 ods. 1 OZ je zrejmé, že držiteľ
veci, ktorý s vecou nakladá ako s vlastnou je oprávneným vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti je

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Pod pojmom vec sa v danom prípade má na mysli
sporný byt nachádzajúci sa v M., Q. U. XX/XX, teda nehnuteľnosť. Spôsoby nadobudnutia vlastníctva k
bytu sú upravené v § 4 ods. 1, písm. a) až d) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pričom z ustanovenia § 4 ods.
2 citovaného zákona je prípustné nadobudnutie vlastníctva bytu do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. V prípade zmluvného prevodu vlastníctva bytu sa vlastníctvo nadobúda na základe zmluvy
o prevode vlastníctva bytu, ktorá bezpodmienečne pre svoju platnosť vyžaduje náležitosti uvedené v
§ 5 citovaného zákona , pričom jednou z množstva podstatných náležitostí je aj písomná forma. V
konaní bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané a to , či už výpoveďami účastníkov, svedkov (s
výnimkou A. F., ktorá o tom žiadne vedomosti nemala), že v rokoch 2004 až 2006 medzi vtedajšími

vlastníkmi sporného bytu (odporca a jeho už nebohá manželka E. F.) a navrhovateľkou a je bývalým
manželom Y.. E. F., ako kupujúcimi písomná zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená nebola a
teda nadobudnutie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky a jej bývalého manžela k spornému
bytu na základe zmluvného prevodu je vylúčené. Absencia písomnej formy robí totižto zmluvu o prevode
vlastníctva bytu absolútne neplatnú podľa § 46 ods. 1 OZ k § 40 ods. 1 OZ a na ktorú neplatnosť

súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. Pre prípad, že by navrhovateľka a prípadne aj jej bývalý
manžel boli oprávnenými držiteľmi sporného bytu, bola by daná v konaní ich aktívna legitimácia na
uplatnenie nároku na náhradu nákladov podľa § 130 ods. 3 OZ. Pasívna legitimácia je v takomto
prípade daná u osoby , ktorá je vlastníkom veci, v danom prípade sporného bytu ku dňu, kedy bola
vec vrátená. V danom prípade bol sporný byt vrátený, resp. vyprataný v polovici februára 2007. Otázka

vlastníctva k spornému bytu v čase jeho vydania má význam pre posúdenie pasívnej legitimácia, nielen
v prípade oprávnenej držby, ale aj v prípade neoprávnenej držby. S otázkou oprávnenej držby súvisí aj
námietka premlčania vznesená odporcom, ku ktorej sa poznamenáva, že pre prípad oprávnenej držby
navrhovateľky v konaní námietku premlčania nie je možné ako za dôvodnú, pretože sa premlčuje v 3
ročnej premlčacej dobe plynúcej podľa § 101 OZ dňom nasledujúcom po dni vydania predmetu držby

vlastníkovi (R 106/2003). Súd má ďalej zato, že uvedený záver o premlčacej dobe je možné
aplikovať nielen na oprávnenú držbu ,ale aj na neoprávnenú držbu a preto, keď konanie bolo začaté dňa
23.4.2009 a sporný byt bol vydaný, resp. vyprataný v polovici februára 2007, nie je možné konštatovať,
že by nárok navrhovateľky bol premlčaný a tým pádom sa vznesená námietka odporcu považuje za
bezdôvodnú. K otázke pasívnej legitimácie sa uvádza, že v tomto konaní je pasívne legitimovanou

tá osoba, ktorá je, resp. bola vlastníkom sporného ku dňu jej vydania navrhovateľkou, to znamená
k polovice februára 2007. Do 5.12.2006 sa sporný byt nachádzal v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, odporcu a manželky odporcu nebohej E. F., ktorá zomrela X.XX.XXXX. Ako je konštatované
vyššie, pôvodné dedičské konanie po nej prebiehalo pod spisovou značkou 8D/2/2007, pričom dňa5.6.2007 bolo vydané osvedčenie o dedičstve 8D/2/2007-22, D not 50/2007, ktoré z hľadiska vlastníctva
sporného bytu má zásadný význam. Na základe uvedeného osvedčenia o dedičstve sa totiž výlučným
vlastníkom stal bývalý manžel navrhovateľky Y.. E. F.. Pri chronologickom zostavení udalostí a to

smrti E. F. dňa X.XX.XXXX, vydania sporného bytu v polovici februára 2007 a vydania osvedčenia o
dedičstve dňa 5.6.2007 sa súd musel vysporiadať s otázkou, ktorá osoba bola vlastníkom sporného
bytu v čase jeho vydania, resp. vypratania v polovici februára 2007. Pri týchto úvahách súd musí
vychádzať z ustanovenia § 460 OZ, podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, čo má
za následok, že dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti a preto aj neskoršie úkony

dedičov, vrátane osvedčenia o dedičstva pôsobia spätne ku dňu smrti poručiteľa. V súdenej veci to
znamená, že hoci osvedčenie o dedičstve je zo dňa 5.6.2007, jeho účinky pôsobia spätne ku dňu smrti
poručiteľky nebohej E. F., zomrelej X.XX.XXXX a preto je potrebné konštatovať záver, že už ku dňu
5.12.2006 výlučným vlastníkom sporného bytu bol v tej dobe manžel, no v tejto dobe bývalý manžel
navrhovateľky Y.. E. F., ktorý ako je konštatované vyššie svoje vlastnícke právo sporného bytu previedol
v mesiacoch marec až apríl 2008 na manželov M.. Napriek tomu, že navrhovateľka si tieto súvislosti

zjavne neuvedomila v skutočnosti došlo vydaniu veci vlastníkovi v polovici februára 2007. Nasvedčuje
tomu okrem iných dôkazov aj výpoveď svedka Y.. E. F. a ďalej aj zmluva o nájme bytu zo daň 13.2.2007,
ktorú za prenajímateľa uzatváral Y.. E. F., čo znamená, vtedajší výlučný vlastník sporného bytu. Na záver
týchto úvah je preto potrebné skonštatovať, že odporca v tomto konaní nie je pasívne legitimovaným
účastníkom. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, či zo strany navrhovateľky šlo v prípade

sporného bytu o držbu oprávnenú alebo neoprávnenú, pretože tak v jednom ako aj v druhom prípade
príslušné nároky by navrhovateľke vznikli najskôr od momentu vrátenia sporného bytu jeho vlastníkovi,
ktorým v rozhodnej dobe už odporca nebol. Napriek nedostatku pasívnej legitimácie odporcu sa súde
ďalej zaoberal otázkou, či navrhovateľka bola alebo nebola oprávnenou držiteľkou sporného bytu so
záverom, že navrhovateľka oprávnenou držiteľkou nebola. V prvom rade neuniesla dôkazné bremeno v

tom smere, že na jeseň 2004 sa s vtedajšou bezpodielovou spoluvlastníčkou E. F. mala ústne dohodnúť
na predaji sporného bytu za prítomnosti A. F. v Obci A.. Svedkyňa A. F. uvedenú skutočnosť nepotvrdila
a na žiadnu okolnosť si nepamätala. Zo zhodných tvrdení účastníkov, ktorým súd nemá dôvod neveriť,
je evidentné, že finančné záležitosti odporca riešil, prípadne konzultoval výlučne so svojim synom Y..
E. F., ktorý jej následne mal určité dohody alebo závery ich jednaní sprostredkovane oznámiť. Svedok

Y.. E. F. sa v tomto smere jednoznačne vyjadril, rovnako ako aj v prípravnom trestnom konaní pred
Ministerstvom vnútra SR, špecifikovanom vyššie, že sporný byt od svojich rodičov neodkupoval, či
už na základe písomnej alebo ústnej kúpnej zmluvy. Samotnej navrhovateľke odporca ani ústne ani
písomne nedal prísľub, že na ňu, prípadne aj na bývalého manžela sporný byt prevedie. Súhlasil s
tým, aby sa navrhovateľka spolu s jeho synom do sporného bytu nasťahovali, užívali ho a každopádne

neurobil žiadne konkrétne kroky smerujúce k zamedzeniu vykonania rekonštrukčných prác. Subjektívny
pocit navrhovateľky, že sporný byt nie je aj jej vlastníctvom napokon potvrdila vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 2.3.2010, keď jednoznačne potvrdila, že napriek tomu, že odporcovi bolo poukázaných
1.350.000,- Sk jej stále bolo jasné, že sporný byt nie je jej a preto opakovane žiadala bývalého manžela,
abyzabezpečilvypracovanieauzatvoreniepísomnejkúpnejzmluvy.Uvedenédôkazy,alepredovšetkým

samotná výpoveď navrhovateľky je natoľko závažná, že súd nemá pochybnosti o tom, že navrhovateľka
nebola dobromyseľnou držiteľkou sporného bytu. Na druhej strane možno mať určité pochybnosti,
predovšetkým z postoja odporcu, ktorý pred súdom poprel uzatvorenie v akejkoľvek forme zmluvy o
prevode vlastníctva bytu na navrhovateľa a jej bývalého manžela, kým v prípravnom trestnom konaní
na Ministerstve vnútra SR označenom vyššie, potvrdil, že sporný byt ústne previedol, keď z príslušnej

zápisnice nie je zrejmé, že na koho, teda či len na syna Y.. E. F., alebo aj na navrhovateľku. Okrem toho je
prinajmenšom nezvyklé, že od svojho syna Y.. E. F., prijal v 3 splátkach celkovú sumu 1.350.000,- Sk, čo
napokon ani sám nespochybňuje a je to zrejmé aj z výpisov z jeho bankového účtu a zároveň nedokázal
pred súdom logickým spôsobom vysvetliť dôvod prijatia uvedenej finančnej sumy. Argumentácia, že
nech mu syn zaplatí 1.350.000,- Sk a potom sa uvidí, ako sa budú riešiť vlastnícke pomery k bytu,

pre súd neobstojí. Napriek týmto pochybnostiam sa však dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho
súdu ČR 22Cdo 885/2005 zo dňa 20.6.2008, ktorého právna veta je citovaná v predchádzajúcej časti
odôvodnenia a súd len opakuje, že ak sa niekto ujme držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej
prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani
v prípade, že je presvedčený, že taká zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Pri

rešpektovaní označeného judikátu, o aktuálnosti ktorého nemožno mať pochýb je potrebné konštatovať,
že navrhovateľka pri užívaní sporného bytu bola držiteľkou neoprávnenou. Neoprávnený držiteľ na
rozdiel od oprávneného držiteľa má podstatne slabšie právne postavenie voči vlastníkovi veci a to tak,
ako je podrobne rozvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Podstatné však je to, že v zmysle §131 ods. 1 OZ si neoprávnený držiteľ môže odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci a
podľa § 131 ods. 2 OZ si neoprávnený držiteľ môže od veci oddeliť to s čím ju na svoje náklady zhodnotil
pokiaľ je to možné bez horšenia podstaty veci. K nároku neoprávneného držiteľa podľa § 131 ods. 1

OZ sa opakuje, že tieto náklady sa nemôžu uplatniť samostatne, pretože sa môžu len odpočítať od
nárokov vlastníka uvedených v § 131 ods. 1 OZ. K ďalšiemu nároku neoprávneného držiteľa podľa §
131 ods. 2 OZ sa opakovane udáva, že neoprávnený držiteľ nemôže žiadať ani alternatívne náhradu
vynaložených nákladov a to dokonca ani v prípade, že oddelenie veci nie je možné. Pri týchto úvahách
je záverom potrebné uviesť, že navrhovateľke ako neoprávnenej držiteľke sporného bytu, odhliadnuc

od nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v konaní, sa nemôže priznať náhrada podľa § 131 ods.
1, 2 OZ a preto bolo potrebné jej návrh v zostávajúcej časti ako bezdôvodný zamietnuť. Pri absencii
oprávnenej držby je bezzákladný nárok navrhovateľky na náhradu nákladov podľa § 130 ods. 3 OZ čo
bolo dôvodom, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz a to znalecký posudok za účelom zistenia trhovej
ceny sporného bytu ku dňu jeho vrátenia vlastníkovi. Rovnako z týchto dôvodov zostala bezpredmetná
výška investícií do sporného bytu, otázka či suma 200.000,- Sk bola alebo nebola investovaná na

rekonštrukčné práce sporného bytu výlučne navrhovateľkou, prípadne aké bolo množstvo a výška úhrad
výdavkov súvisiacich s užívaním sporného bytu.

Pre mimoriadnu zložitosť veci o trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.