Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 5, 2011

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 7P/31/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911203314
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2011:5911203314.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté deti: L. U., nar. XX.XX.XXXX a T. U., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matky matky T. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., T.. G.. Š. X, zast. Mgr. Danou Tomanovou, advokátkou, 940 01 Nové
Zámky, Björnsonova 2 otca L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., Y.. V. XXXX/X, maloleté deti
zast. kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v G., o návrhu otca na zmenu
osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu G. č. k. XC X/XXXX - 31 zo dňa 01.03.2011 v spojení
s opravným uznesením č. k. XC X/XXXX - 36 zo dňa 05.04.2011 v časti o zverení maloletých detí do

striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku
s a maloletá T. U., nar. XX.XX.XXXX a maloletý L. U., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j ú do osobnej
starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Matka maloletých detí j e p o v i n n á platiť na výživu maloletej T. U., nar. XX.XX.XXXX výživné
vo výške 50,00 eur mesačne a na výživu maloletého L. U., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 50,00
eur mesačne, vždy do každého 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých detí, počnúc

právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.

Súd u p r a v u j e styk matky s maloletými deťmi tak, že matka j e
oprávnená stretávaťsasmaloletouT.U.,nar.XX.XX.XXXXamaloletýmL.U.,nar.XX.XX.XXXXdva
pracovné dni v týždni, po predchádzajúcej dohode s otcom maloletých detí, v rozsahu rešpektujúcom
školské povinnosti a záujmové krúžky maloletých detí,
- každý párny týždeň v mesiaci v čase od piatku 15.00 hod. do nedele 18.00 hod.,
- počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12.18.00 hod. do 25.12. 18.00 hod.,

- každý nepárny rok Silvester od 31.12. 17.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka 18.00 hod. s tým, že
otec j e p o v i n n ý v určený čas maloleté deti pripraviť a matke odovzdať, matka si maloleté deti
prevezme pred bytom otca v čase začatia stretnutia, kde maloleté deti po ukončení stretnutia v určený
čas odovzdá.

V prípade, že nebude možné stretnutie realizovať z objektívnych dôvodov v stanovených termínoch,
rodič oznámi túto skutočnosť druhému rodičovi, najmenej tri dni pred termínom, inak bezodkladne, otec

j e p o v i n n ý poskytnúť matke náhradný termín stretnutí, v rovnakom rozsahu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania..

o d ô v o d n e n i e :Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 03.06.2011 otec maloletých detí žiadal, aby súd zveril
maloletého Petra a maloletú Moniku do jeho osobnej starostlivosti, keď manželstvo rodičov maloletých
detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu G. č. XC X/XXXX zo dňa 01.03.2011, ktorým

boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, tak že boli povinní
zabezpečovať starostlivosť detí striedavo v dvojtýždňových intervaloch, výživné určované nebolo. Hneď
po rozvode manželstva začalo dochádzať medzi otcom maloletých detí a matkou k hádkam, maloleté
deti nedorozumenia veľmi zle znášajú, nakoľko sú do nich nepriamo zaťahované. Konflikty rieši matka
pred deťmi, psychicky ich vydiera tým, že v nich vyvoláva obavy o jej život, stále im hovorí, že ju

nemajú rady, otcovi detí sa vyhráža, že ho pripraví o dom, že sa mu môže stať nejaká nehoda. Stalo
sa počas manželstva, že matka rodinu niekoľkokrát bez vysvetlenia opustila na niekoľko dní, nechala
aj list na rozlúčku. Deti touto situáciou psychicky trpia, syn chcel u matky vyskočiť z okna, s čím sa
mu aj zdôveril, z toho dôvodu s ním navštevuje psychologickú ambulanciu pani T.. T.. Matka detí je
citovo nestála, veľmi labilná, niekoľkokrát bola hospitalizovaná na psychiatri, aj počas rozvodu bola
ambulantne liečená. Konflikty sa stále stupňujú a otec detí sa bojí následkov, ktoré to môže zanechať

na deťoch. Vyhrážky matky o samovražde, alebo spoločnej samovražde aj s deťmi je otec nútený brať
vážne, pretože otec matky maloletých detí samovraždu úspešne spáchal a jej matka sa o samovraždu
niekoľkokrát neúspešne pokúsila. Aj matka maloletých detí už niekoľkokrát samovraždu demonštratívne
skúšala. Deti majú matku rady a o to horšie celú situáciu prežívajú. Otec má obavy o ich zdravie aj život.

Otec maloletých detí na pojednávaniach zotrval na písomne podanom návrhu ako aj na dôvodoch v
ňom uvádzaných s tým, že manželstvo bolo ukončené z dôvodu pretrvávajúcich rozporov, pričom pre
deti bola táto situácia lepšia. Po rozvode manželstva sa snažil viesť deti tak, aby mali matku rady, aby
si ju vážili, deti sa snažili, pripravovali pre svoju mamu darček. Situácia po rozvode manželstva sa však
medzi rodičmi maloletých detí nezmenila. Matka detí vnikla do jeho domu, behala po dome aj s nožom

na zápästí. Matka blokuje všetky aktivity, ktoré plánuje otec s maloletými deťmi, zablokovala deťom
aj cestovné pasy, keď mali ísť na dovolenku do Egypta, deti plakali, matka však na to nebrala žiaden
ohľad. Týmto spôsobom deti trpia, pričom otec vedie deti stále k tomu, aby vraveli vždy len pravdu, aby
neklamali. Otec detí ďalej popísal situáciu, keď bol s maloletým synom na rybách, pri návrate domov
sa zastavili na salaši Krajinka sa najesť, bolo tu však veľmi veľa ľudí, pričom s matkou dieťaťa boli

dohodnutí, že jej dieťa dovezie o 17.00 hod., avšak vzhľadom na neplánované zdržanie tento termín sa
nestihol, matka telefonovala synovi, že ak do piatich minút sa nedostaví, tak zavolá sociálku aj políciu,
z čoho mal syn traumu a začal plakať. Stalo sa, že pred rokom v júni - v júli odišla matka detí do Grécka
sama, bez detí, potom sa chválila, koľko tam mala milencov. Matka detí má samozničujúce sklony, čo je
uvedené aj v jej zdravotnej dokumentácii, dokáže sa sama poškodiť, sama si ublížiť a spraviť si modriny,

pritom však rozpráva, že ju zbil on. Taktiež pred deťmi riešila situácie, o ktorých by nemali vedieť, napr.
že ju mal otec detí nakaziť pohlavnými chorobami, čo však vôbec nie je pravda, čo môže otec detí
potvrdiť aj potvrdením od lekára. Komunikácia je problémová, deti sú sklamané. Poukázal na emailovú
komunikáciu medzi ním a matkou maloletých detí, ktorou mu ide len o maloleté deti, nakoľko takáto
neistota im neprospieva, je potrebné, aby sa situácia ukľudnila a ustálila s tým, že nikdy nebude brániť

deťom v styku s ich matku, kedykoľvek budú deti chcieť, môžu sa s matkou stretnúť. Taktiež im nebráni
v inom, ani napr. v telefonickom kontakte, nakoľko dcéra má 12 rokov, pokiaľ by chcela matke volať,
kontaktovať sa s ňou alebo jej písať, má k tomu možnosti. Pokiaľ detí chcú, tak im v kontakte nikto
nezabráni. Pokiaľ ide o správu od psychologičky T.. W., táto je jednoznačne vypracovaná s tým, že je
robená len na základe vypočutia matky detí, pričom znalkyňa znalecký posudok vypracovala na základe

posúdenia oboch rodičov maloletých detí. Po návrate z dovolenky v Egypte mal maloleté deti odovzdať
matke v nedeľu 06.11., avšak v tom čase už bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým boli deti zverené
do jeho starostlivosti, o tomto sa dozvedel po kontakte s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G..

Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení ako aj na pojednávaniach s návrhom otca nesúhlasila.

Potvrdila, že v priebehu manželského spolužitia dochádzalo medzi ňou a otcom detí k častým hádkam a
konfliktom, ktoré pretrvávali aj po rozvode manželstva. To, že deti veľmi zle znášajú hádky nezapríčiňuje
len ona, ale aj otec detí, deti sú objektívne svedkami uvedených situácií, nevysvetľuje to však, kto
zapríčiňuje hádku. Poprela, že by u detí vyvolávala obavy o svoj život, a to že ju deti nemajú rady bolo
vyslovené ako z pocitu smútku a žiaľu, že deti nie sú pri nej, a tak vyslovila, že už ju asi nemajú rady, keď

sa s ňou nepokúšajú nadviazať kontakt. Ďalej uviedla, že počas manželstva bola niekoľkokrát nútená
odísť zo spoločnej domácnosti a súčasne zanechať aj vysvetľujúci list, príčinou takéhoto konania bola
však skutočnosť, že jej navrhovateľ fyzicky ťažko ublížil. Domácnosť opustila buď krátko na to, aby
prečkala napr. na parkovisku, alebo odišla k sestre, aby predišla pokračujúcemu fyzickému násiliu. Pritakýchto situáciách viackrát volali aj políciu, po zásahu ktorej prestal manžel fyzicky útočiť. Nebolo mu
cudzie pritlačiť ju kolenami a pri tom dusiť. Bola nútená nosiť slnečné okuliare, aby jej nebolo vidieť
modriny. Matka detí v snahe mať presvedčivý dokument o jej psychickom stave viackrát absolvovala

psychologické a psychiatrické vyšetrenia, ktoré sú dôkazom o tom, že ak sa u nej vyskytli neurotické
ťažkosti, boli spôsobené dlhodobo konfliktným manželským vzťahom s fyzickými roztržkami. Taktiež
poukázala na niektoré situácie s otcom detí po rozvode manželstva, keď sliedil po deťoch ráno pred
vyučovaním a kontroloval, ako sú oblečené, otvoril synovi tašku, rozhádzal veci a išiel ohlásiť problém
na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, od 27.04.2011, keď boli deti v jej starostlivosti, navštevovali

otca detí každý deň preto, lebo jej chystali darček ku dňu matiek, avšak 08.05.2011 na Deň matiek
otec deťom znemožnil, aby ju navštívili a ďalšie situácie (čl. 17 - 18 spisu). Matka chce mať na svoje
deti bezprostredný výchovný vplyv, podľa jej názoru je mnoho situácií, ktoré potvrdzujú, že otec vedie
výchovu detí tak, aby narúšal ich citový vzťah ku matke a vedie ich k odcudzeniu a nenávisti.

V ďalšom matka potvrdila, že je pravdou, že niektoré situácie riešila aj pred maloletými deťmi, napr.

pohlavné choroby, avšak bola veľmi chorá, zle sa cítila, mala vysokú teplotu a mala obavy o svoje
zdravie. Pokiaľ deťom povedala ohľadne nakazenia pohlavnou chorobou ich otcom, povedala to v
strašnom rozpoložení, ktoré práve prežívala. Priznala, že spravila aj ona chyby, avšak snaží sa, aby
mali deti kľud a pokoj, ktorý teraz veľmi potrebujú. Pokiaľ boli deti u nej, robili si program, boli u sestry,
navštívili kúpalisko v Štúrove, na Červenom Kameni, v Zubrej Obore, detí sú spokojné. Problém nastáva

iba vtedy, keď si rodičia deti odovzdávajú.

Právna zástupkyňa matky maloletých detí žiadala návrh otca zamietnuť z dôvodu, že tento návrh bol
podávaný len z dôvodu zlého psychického stavu matky detí, čo však nie je pravda. Matka nie je v
zlom psychickom stave, za týmto účelom navrhli vypracovať posudok na psychický stav matky detí.

Podľa vyjadrenie pani T.. W. a T.. T., primára L., po rozvode manželstva došlo k ukľudneniu s tým, že
je spokojná, venuje sa po rozvode práci, zabezpečila si svoje vlastné bývanie. Stresy a napätá situácia
vznikala len počas manželstva. Matka dokáže s maloletými deťmi tráviť voľný čas, spraviť im program.
Hlavnú úlohu v starostlivosti o deti hrajú rodičia, aj počas odchodov rodičov na pracovné cesty by mala
starostlivosť o deti zabezpečovať predovšetkým matka a nie starí rodičia. Pokiaľ matka nesúhlasila s

dovolenkou detí v Egypte, bolo tak z dôvodu, aby deti nemali problém v škole. 06.11.2011 sa mali deti s
otcom vrátiť vo večerných hodinách z dovolenky v Egypte, matka stála pred domom otca detí, napísala
deťom aj SMS-ku, boli spolu v telefonickom kontakte aj počas jazdy v aute s tým, že ich počká do 20.15
hod., nakoniec sa detí dočkala, avšak bolo jej bránené prístupu k deťom, ale vystískala sa so synom aj
s dcérkou Monikou, avšak starká ju vytrhla, tak isto aj syna zobral otec. Matke sa obe deti vyjadrili, že

chcú byť aj s matkou aj s otcom, teda s oboma rodičmi, prekáža im len to, že by sa museli sťahovať.
Matka zdôraznila, že netrpí žiadnou depresiou ani inou poruchou, riadne žije, pracuje, pokiaľ je možné,
trávi čas s deťmi, tento čas si vie zariadiť a prispôsobiť potrebám detí. Pokiaľ sú deti u nej, majú taktiež
svoje pravidlá, je poriadok a disciplína, majú svoj program, večer si ľahnú, nepozerajú televízor, vždy
jeden z nich troch číta, potom zaspia, program si pripravuje s nimi aj na víkend. O svoje deti sa chce

starať a nechce, aby deti stratili istotu, ktorú v nej majú.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú
potrebné odborné znalosti (§ 127 ods. 1 OSP), súd uznesením č. k. XP XX/XXXX - 25 zo dňa
18.07.2011ustanovilznalkyňuT..I.H.J.zodborupsychológie,odvetvieklinickápsychológiadetí,klinická

psychológia dospelých na podanie znaleckého posudku.

Podľa záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou T.. I. H. dňa 18.10.2011,
maloleté deti majú zachované citové vzťahy k rodičom, vzhľadom ku konfliktnej situácii medzi rodičmi ich
však prežívajú rozdielne a traumatizujúco. Maloletý L. prejavuje voči rodičom menej citových postojov,

snaží sa prezentovať vzťahy k obom rodičom pozitívne, dominujúci je však jeho citový vzťah k otcovi.
Najintenzívnejší a vyvážený je jeho citový vzťah ku staršej sestre, ktorá je pre neho určitou citovou
oporou, vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k rodičom je zmätený a zneistený. Citová orientácia maloletej T.
viacsmerujekotcovi,čosavšakbojíotvoreneprezentovaťprávekpsychickýmproblémommatky.Citové
vzťahy rodičov k maloletým deťom možno považovať za prirodzene intenzívne, u matky sú však prekryté

jej úzkostne fóbickým a depresívnym prežívaním. Rodinné prostredie otca a jeho výchovné postoje
sú determinované jeho dôslednejšími povahovými vlastnosťami a musí kompenzovať liberálnejšie
výchovné spôsoby matky. V oblasti postojov a názorov k otázkam výchovy je otec realistický, jeho
výchovný prístup je diferencovaný, založený na prirodzenej výchovnej autorite. Výchovnú spôsobilosťmatky možno hodnotiť ako nevyváženú s vytváraním benevolentnejšej atmosféry s povrchnejším
prístupom k povinnostiam detí. Vo svojom výchovnom pôsobení je matka neistejšia a pasívnejšia, čo je
podmienené jej depresívnejším prežívaním. U rodičov nemožno konštatovať priame ovplyvňovanie detí

voči druhému partnerovi. Vzhľadom k traumatickému prežívaniu konfliktného vzťahu rodičov maloleté
deti nemajú naplnené svoje citové potreby od rodičov v takej miere ako by potrebovali, preto potrebujú
pokojný kontakt s každým rodičom. Znalkyňa neodporučila obmedzenie a zákaz styku otca alebo matky
s maloletými deťmi. Nevyhnutným predpokladom je však stabilizovanie psychického stavu matky, o čom
by mala matka pravidelne informovať príslušný odbor sociálnych vecí a rodiny. Aktuálne doporučila

znalkyňa zmenu určenej striedavej starostlivosti a vzhľadom k nestabilnejšiemu psychickému stavu
matky doporučila zveriť maloleté deti do výchovnej starostlivosti otca a styk detí s matkou upraviť
štandardne,každýdruhývíkendavpriebehutýždňanávštevydetíumatky,podľaichzáujmuamožností.
Je nutné, aby matka v záujme svojich detí absolvovala dlhodobejšiu a pravidelnú liečbu a psychoterapiu,
aby sa v budúcnosti mohla podieľať na ich výchove formou striedavej starostlivosti. Taktiež pred každým
dlhodobejším pobytom detí u matky, napr. prázdniny, sviatky by mala matka informovať príslušný úrad

o dodržiavaní pravidelnej terapeutickej starostlivosti.

Svedkyňa T.. H. W., klinický psychológ uviedla, že rodičov maloletých detí pozná s tým, že matka
detí sa od roku 2005 zúčastnila psychoterapie s tým, že sa riešila situácia v manželstve, taktiež v
porozvodovej situácii sa musela matka detí vyrovnať s rozvodom, čo ťažko prežívala, avšak situáciu

zvládla veľmi dobre, nakoľko sa osamostatnila, zabezpečila si bývanie, prácu a stretnutia pôsobia ako
podporná psychoterapia, Matka detí má úzkostnodepresívnu poruchu, je úzkostlivejšia, citlivejšia, ťažšie
zvláda stresové situácie. Ide o neurotickú poruchu, s ktorou ľudia normálne fungujú a táto jej nebráni
v starostlivosti o maloleté deti.

Maloletý syn účastníkov konania L. U. uviedol, že u otca mu je fajn s tým, že by si predstavoval tak, aby
jeden z rodičov prišiel po neho zo školy, potom by bol u toho druhého rodiča a vrátil by sa k nemu, napr.
v sobou o 18.00 hod., aby mohol postíhať aj ostatné veci s tým, že u ocina mu je dobre, nakoľko má tam
viac hračiek, u maminy má menej hračiek, takže sa hrá na počítači. Veľmi sa mu páči, že ocino je hlava
rodina a chcel by byť v dobrých veciach presne ako jeho tatino.

Maloletá T. U. uviedla, že keď sú u tatina, je to lepšie s tým, že s tatinom je dobre, aj pri mamine, i keď
mamina je „umelá“, snaží sa byť najlepšou mamou na svete, potom je zase iná.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom

pripojených spisov tunajšieho súdu XP XX/XXXX, XP XX/XXXX a so Znaleckým posudkom č. XX/XXXX,
pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu G. č. k. XC X/XXXX
- 31 zo dňa 01.03.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. XC X/XXXX - 36 zo dňa 05.04.2011,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 08.04.2011. Maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov tak, že títo sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté
deti striedavo v dvojtýždenných intervaloch, pričom obaja rodičia zastupujú maloleté detí a spravujú ich
majetok spoločne. Výživné určené nebolo.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. zo šetrenia rodinného prostredia maloletých
detí (čl. 15 spisu), matka maloletých detí býva v prenajatom dvojizbovom byte účelne zariadenom a
dobre hygienicky udržiavanom. Byt je prispôsobený potrebám detí, ktoré majú jednu izbu vyčlenenú ako
detskú izbu (ľavá strana miestnosti má charakter chlapčenský a pravá strana je dievčenská), obývaciu
miestnosť používajú ako spoločenskú miestnosť a zároveň slúži matke ako spálňa. Matka detí uviedla,

že snaží si prácu zariadiť tak (služobné cesty), že ich realizuje v období, keď sú deti v starostlivosti otca
s tým, že deťom nebude brániť stretávať sa s otcom aj v období, keď sú s ňou. Pri odchode k otcovi si
syn bráva so sebou obľúbené veci, napr. lego. Otec maloletých detí žije v jednopodlažnom rodinnom
dome (obývateľné prízemie aj poschodie, domácnosť je moderne a účelne zariadené, dobre hygienicky
udržiavaná), deti majú svoju detskú izbu. V čase pracovnej zaneprázdnenosti otca sa o deti stará jeho

matka alebo sestra. Šetrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. bolo zistené, že obaja rodičia
majú vytvorené vhodné podmienky (bytové aj ekonomické) na výchovu a starostlivosť o deti.Podľa správy primára psychiatrického oddelenia E., K. nemocnica zo dňa 06.07.2011 (čl. 19 spisu)
matka detí bola ambulantne vyšetrená pred tromi mesiacmi a z toho dôvodu sa k jej súčasnému
zdravotnému stavu nevie vyjadriť. Podľa záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne T.. I. H.,

tohto času znalkyňa vzhľadom k nestabilnejšiemu psychickému stavu matky doporučuje zveriť maloleté
deti do výchovnej starostlivosti otca a upraviť štandardným spôsobom styk detí s matkou. Zo záverov
znaleckého posudku ďalej vyplýva, že v prípade matky sa jedná o osobnosť nevyváženú s depresívnym
prežívaním, so silnou fixáciou na maloleté deti aj v dôsledku fobickoúzkostného prežívania. Citový
vzťah matky k deťom je intenzívny, ale plný obáv a úzkosti, ktoré ju ešte viac fixujú na maloleté

deti. Zvýrazňovanie dominantného postavenia detí v jej živote a závislosť jej šťastia a pohody od
prítomnosti detí je rizikovým terénom pre ich harmonický a všestranný vývin. Osobnosť otca je primerane
mentálne diferencovaná, energická s razantnejším riešením životných situácií a so stabilnejšími a
cielenejšími výchovnými postojmi. V oblasti postojov a názorov k otázkam výchovy je realistický, jeho
výchovný prístup je diferencovaný, založený na prirodzenej výchovnej autorite. Silnou potrebou otca je
vytvorenie stabilných rodinných podmienok pre maloleté deti. Nemá snahu izolovať deti vo vzťahoch

k biologickej matke, rešpektuje pri tom citové potreby svojich detí vo vzťahu k matke, ktorá ich však
nedokáže plnohodnotne napĺňať. Znalkyňa ďalej vo svojom znaleckom posudku uviedla, že bezmocnosť
maloletýchdetíprivnímaníkonfliktovmedzirodičmispôsobujeudetílabilizovanieichpsychickéhostavu,
čo sa prejavila aj vo výsledkoch psychologického vyšetrenia, kde znalkyňa konštatovala ich výrazné
traumatické prežívanie vzniknutej situácie. Pokiaľ bude pretrvávať konfliktný vzťah medzi rodičmi,

možno ich ďalší vývin považovať za ohrozený. Osobnosť maloletej T. je vo vývine, ktorý možno hodnotiť
ako citovo nevyvážený s depresívnym zúžením citového prežívania s pocitmi nevýkonnosti, negatívnym
sebahodnotením a znížená jej schopnosť prežívať pozitívne emócie. T. vzhľadom k svojmu veku nie je
schopná zaujať kritický postoj k citovým prejavom matky, je zaťažená preberaním citovej zodpovednosti
za jej psychické prežívanie, čo ju výrazne zaťažuje a traumatizuje. Citová orientácia maloletej viac

smeruje k otcovi, čo sa však bojí otvorene prezentovať práve k psychickým problémom matky.

Osobnosť maloletého L. je vo vývine, v ktorom prevláda senzitívnejší a úzkostlivejší spôsob prežívania a
ktorý možno hodnotiť ako výrazne citovo ihibovaný. Nemožno u neho konštatovať masívne depresívne
prežívanie, v depresívnom dotazníku však uviedol „premýšľam o tom, že by som sa zabil, ale neurobil

by som to“. Maloletý prejavuje voči rodičom menej citových postojov, čo možno považovať za účelové
vyhýbanie sa konfliktnej situácie medzi rodičmi. Snaží sa prezentovať pozitívne vzťahy k obom rodičom,
v mnohých doplneniach uvádza súčasne tatina a maminu. Dominujúci je však jeho citový vzťah k otcovi.

Ohľadne matky maloletých detí doporučila znalkyňa matke stabilizovať svoj psychický stav formou

primeranej liečby a terapie. Maloleté deti ju potrebujú ako matku vyrovnanú a šťastnú a nestačí, pokiaľ
im bude tento stav predstierať a svoje pocity potláčať. Deti sa nalaďujú na psychické prežívanie matky,
postupne s ňou prežívajú jej obavy a strachy, ktoré ich neskôr v živote obmedzujú a nedokážu žiť bez
strachu o matku. Musí si uvedomiť nutnosť pravidelnej dlhodobej liečby a podpornej psychoterapie, jej
deti ju nemôžu liečiť svojou prítomnosťou, ona im svojou prítomnosťou musí vytvárať pozitívnu a pokojnú

atmosférurodinnéhoprostredia.Vopačnomprípadedôjdekstupňovaniutraumatickýchobávmaloletých
detí o ňu, čo ich bude blokovať v pozitívnom citovom prežívaní a napĺňaní svojich potrieb a záujmov.

Rodičia by si mali uvedomiť, že ako partneri sa môžu rozviesť, ale ako rodičia sú navždy spojení
nerozlučiteľným putom prostredníctvom svojho dieťaťa. Identita a jedinečnosť ich dieťaťa je daná

kvalitami a hodnotami matky a otca, a to už na bunečnej úrovni, pretože ono si ich nesie v sebe. Každé
dieťa potrebuje svoju matku a svojho otca, ale predovšetkým potrebujú to, čo je pre jeho životnú silu a
vitalitu najdôležitejšie, a to je rodičovský vzťah, z ktorého sa narodilo a kvalita, ktorá je založená na ich
rodičovskej múdrosti, vzájomnom rešpektovaní, úcte a ochote spolu komunikovať, a to i napriek tomu,
že ako partneri môžu mať voči sebe výhrady. K osobe otca prejavujú obe maloleté deti spontánnejšie,

vyváženejšie a pozitívnejšie prejavy, ktoré sú zvýraznené aj ich túžbou žiť v stabilnom existenčnom
prostredí, ktoré otec vytvára. Vzhľadom k uvedenému doporučila znalkyňa zveriť maloleté deti do
výchovnej starostlivosti otca a upraviť styk s matkou štandardne. Pokiaľ matka stabilizuje svoj psychický
stav, doporučila v budúcnosti znalkyňa prehodnotiť situáciu a zveriť deti do striedavej starostlivosti
rodičov.

Podľa lekárskej správy zo dňa 21.02.2011 od primára L. oddelenia Ú. P. B. U. G. (čl. 89 spisu), matka
maloletých detí bola vyšetrená na ambulancii L. oddelenia v G. dňa 27.09.2004, dôvodom intervencie
bola neurotická afektívna reaktivita u disponovanej emočne labilnej osobnosti. Následne 02.10.2004bola hospitalizovaná po konflikte v manželstve, stav bol po komplexnom psychickom a psychologickom
vyšetrení zhodnotení ako situačná dekompenzácia emočne labilnej osobnosti s vysokou mierou
impulzivity iritability, prepustená domov bola 15.10.2004 v stabilizovanom stave, doporučená bola aj

farmakologická liečba a psychoterapia. V roku 2004 v ambulantnej liečbe spolupracovala, klinický stav
bol menlivý, zhoršený vždy v období manželských konfliktov. Druhá hospitalizácia bola od 13.10.2005
do 24.10.2005, v roku 2006 bol klinický stav kompenzovaný, k poslednej hospitalizácii bola prijatá
16.02.2007, kde príčinou bola skratová maladaptívna reakcia emočne nestabilnej osobnosti. Dňa
20.02.2007 bola prepustená domov, mesiac od prepustenia bola ešte na jednej kontrole, potom kontakty

prerušila. Začiatkom decembra 2010 prišla opäť s neurotickými ťažkosťami pri dlhodobo konfliktnom
manželskom vzťahu s fyzickými roztržkami, na poslednej kontrole bola 15.02.2011. Podľa záveru T.. Y.
T., primára L. oddelenia, matka detí netrpí závažnou duševnou poruchou alebo chorobou, má sklony v
kritických situáciách reagovať impulzívne.

Podľa správy z psychologického vyšetrenia T.. H. W., klinický psychológ L. oddelenia Ú. P. B. U.

G. (čl. 108 - 109 spisu), matka maloletých detí je v psychoterapeutickej starostlivosti od roku 2005
s diagnózou K., dôvodom psychoterapie mali byť T. konflikty. Pacientka zodpovedne pristupovala
k riešeniu manželských problémov, mala veľkú snahu manželstvo udržať, problémy však boli len
ťažko riešiteľné, jednalo sa predovšetkým o psychický nátlak až psychické týranie v zmysle pozície
moci a neustálej kontroly zo strany manžela, terapie mali len veľmi malú efektivitu. Po rozvode sa

dokázala osamostatniť, prenajať si byt, zariadiť ho i pre deti, nájsť si zamestnanie, ktoré jej zabezpečilo
samostatnosť a starostlivosť o deti. Dôvodom psychoterapie boli matrimoniálne problémy, v súčasnosti
potrebovala riešiť konfliktnú komunikáciu s manželom, potrebovala podporu, aby to adekvátne zvládla a
neublížila deťom, žiadne iné problémy nebolo potrebné riešiť. Aktuálne nebola zaznamená u pacientky
depresívna symptomatológia, jedná sa skôr o neurotickú dekompenzáciu, ktorá je adekvátna rozvodovej

situácii s konfliktným priebehom.

Podľa ambulantnej správy zo dňa 21.11.2011 (čl. 110 spisu) od primára L. oddelenia Ú. P. B. U. G., matka
maloletých detí bola naposledy na kontrole pred pol rokom, chodí na psychoterapiu, ktorá jej pomáha
zvládať náročné situácie. Jej stav je tohto času uspokojivo kompenzovaný, z psychiatrického hľadiska

si jej stav nevyžaduje farmakologickú liečbu a ďalšie kontroly sú podľa potreby.

Z obsahu pripojených spisov bolo zistené, že otec maloletých detí podaním doručeným tunajšiemu súdu
dňa 26.07.2011 požiadal súd o udelenie súhlasu namiesto matky maloletých detí na vycestovanie s
maloletými deťmi na dovolenku do cudziny, a to v dňoch 10. - 18.08.2011, konkrétne do X. z dôvodu,

že matka odmietla dať uvedený súhlas, konanie bolo vedené pod sp. zn. XP XX/XXXX, pričom v
priebehu konania matka maloletých detí uzavrela s otcom rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol otec
oprávnený vycestovať s maloletými deťmi na dovolenku do X. v čase od 10.08.2011 do 18.08.2011.

Následne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.09.2011 otec maloletých detí opätovne požiadal

o udelenie súhlasu namiesto matky maloletých detí na vycestovanie s maloletými deťmi na dovolenku
do cudziny, a to konkrétne do Q. v termíne od 29.10.2011 do 05.11.2011 s tým, že predchádzajúca
plánovaná dovolenka počas letných prázdnin do X. sa neuskutočnila z dôvodu úrazu maloletej T. dňa
06.08.2011. Rozsudkom Okresného súdu G. č. k. XP XX/XXXX - 21 zo dňa 29.09.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 01.11.2011 súd dal otcovi maloletých detí namiesto matky súhlas na vycestovanie

s deťmi na dovolenku do Egypta.

**Predbežným opatrením Okresného súdu Ružomberok č. k. XP XX/XXXX - 64 zo dňa 02.11.2011 bolo
nariadené odovzdanie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a matke bolo uložené prispievať na
ich výživu výživným vo výške 50,00 eur mesačne.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a), ods. 2 Zákona o rodine:

1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
2)Rodičovsképrávaapovinnostimajúobajarodičia.Priichvýkonesúpovinníchrániťzáujmymaloletého
dieťaťa.Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine:
1)Rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompredvyhlásenímrozhodnutia,ktorým

sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode.
2)Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťompodľaodseku1,súdupravístykrodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine:
1) Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s
vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom
prípade je návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti o maloleté deti dôvodný. K takémuto záveru súd

dospel po vykonanom dokazovaní, a to najmä znaleckom dokazovaní, ktoré bolo zamerané na zistenie
vzťahu maloletých detí k rodičom a opačne, za účelom posúdenia vplyvu otca a matky na maloleté deti,
a na posúdenie, či nie je dôvod na zmenu doteraz určenej striedavej starostlivosti a v takom prípade
posúdenia, do osobnej starostlivosti ktorého z rodičov majú byť maloleté deti zverené a navrhnúť rozsah
úpravy stretávania maloletých detí s otcom alebo matkou. Znalkyňa v znaleckom posudku vyhodnotila

osobnosti oboch rodičov, ako aj maloletých detí, vzťah rodičov k deťom a detí k rodičom.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tohto času rodinné prostredie otca a jeho výchovné prostredie
sú vhodnejšie pre vývin maloletých detí. Maloleté deti v rodinnom prostredí, ktoré dôverne poznajú,
v ktorom vyrastali, v ktorom majú svoj priestor na hry, záľuby, oddych, čo je prirodzené, rovnako je

prirodzené, že v prostredí u mamy sa cítia neisté, keďže sa jedná o nové prostredie, s ktorým nie sú
zžité. Je samozrejmé, že obaja rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie, z toho dôvodu súd má za to,
že pokiaľ maloletým deťom vyhovuje prostredie u otca, u otca sú spokojné, momentálne je pre nich otec
zárukou istoty a stability, pričom majú potrebu byť aj s matkou, avšak deťom je potrebné stanoviť určité
pravidlá, nenabúravať im tú istotu a pokoj, ktorý majú v rodinnom prostredí u otca.

Zákon o rodine a dohovor o právach dieťaťa rešpektujú princíp blaha dieťaťa, keď v záujme plného a
harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky
a porozumenia. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,

správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 bod 1 Dohovoru).

V zmysle čl. 9 bod 3 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa
oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi,
ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Je potrebné si uvedomiť, že rozvod rodičov maloletých detí a následne porozvodová starostlivosť býva
dramatická, deti uvedené situácie prežívajú stresujúco. Pri rozhodovaní o tom, komu sa má dieťa zveriť
do osobnej starostlivosti, súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Taktiež treba prihliadnuť na vek maloletého dieťaťa

a na jeho zdravotný stav, vzťah k rodičom, povahové vlastnosti, sklony, záľuby, nadanie, s poukazom
na § 100 ods. 3 OSP, čl. 3 a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, keď zákon dáva súdu možnosť v
konaní zistiť aj názor maloletých detí. Osobnosť maloletých detí, ich rodičov a ich vzájomný vzťah
bola zistená Znaleckým posudkom znalkyne T.. I. H., ktorý nebol spochybnený žiadnym relevantným
dôkazom. Pokiaľ matka maloletých detí predkladala lekárske správy z Ú. P. B. G. a poukazovala

na správu zo psychologického vyšetrenia T., lekársku správu od T.. Y. T., primára psychiatrického
oddelenia, ako aj na svedeckú výpoveď T.. H. W., samotná svedkyňa uviedla, že matka maloletých
detí sa zúčastňuje psychoterapeutických sedení, tieto sú na podporu riešenia vzniknutých problémov,
avšak tieto sa nezaoberajú otázkou psychologických vyšetrení a vzájomných vzťahov medzi maloletýmideťmi a ich rodičmi. Vyšetrenia pri znaleckom dokazovaní neboli zamerané na posúdenie mentálnej,
osobnostnejúrovneacitovýchväziebmaloletýchdetíakoajrodičov,boliaplikovanépoužívanémetodiky,
ktoré slúžia na vyhodnotenie celého osobnostného profilu ako aj prípadných úzkostných a depresívnych

porúch.

Na základe uvedeného súd potom návrhu matky na vykonanie ďalšieho dokazovania, a so
zabezpečením psychologického posudku na matku maloletých detí zamietol, keď predložený jej
znalecký posudok objektívne zhodnotil vzťahy medzi maloletými deťmi a rodičmi.

Na základe uvedených záverov súd potom vyhovel návrhu otca a zmenil výchovné prostredie maloletých
detí tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti otca, a to v záujme maloletých detí.

Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky
rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej

starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich
rodičovských práv a povinností, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať, je na ňom, aby využíval
aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie
mal na výchovu dieťaťa vplyv a jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča na
výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je

osobnýstykrodičasmaloletýmdieťaťom.Úlohourodiča,ktorýmámaloletédieťavosobnejstarostlivosti,
v danom prípade je to otec, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé
podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu
k tomuto rodičovi.

Je nepochybné, že dieťa má právo na oboch rodičov, aj keď prestanú byť manželmi, rodičia majú
povinnosť zúčastňovať sa na výchove maloletého dieťaťa, aj keď s ním nežijú v spoločnej domácnosti.
Rodičia by však do svojho rodičovského správania nemali púšťať svoje zranené emócie, nakoľko každé
narušenie partnerských vzťahov negatívne zásahu do psychologickej atmosféry celej rodiny, vrátane
maloletých detí.

Zverením maloletých detí do starostlivosti otcovi zostávajú, ako už bolo vyššie konštatované rodičovské
práva a povinnosti aj matke. Tieto jej neboli odňaté, táto má možnosť sa podieľať na ich výchove
prostredníctvom úpravy stretávania, prípadne aj ďalšími kontaktmi (telefonáty...).

Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa súd pri úprave styku ďalej spravuje, sú okrem veku
dieťaťa aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým k rodičovi, ktorému
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije.
Je potrebné vziať do úvahy aj školské a mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky detí, aby úprava styku
negatívne nezasahovala do týchto povinností ako aj záujmov.

V súlade s čl. 31 Dohovoru o právach dieťaťa treba vziať do úvahy právo dieťaťa na odpočinok a voľný
čas, na účasť na hre a oddychovej činnosti zodpovedajúcej jeho veku ako aj na slobodnú účasť na
kultúrnom živote a umeleckej činnosti.

Vzhľadom na priebeh dokazovania, závery znaleckého posudku, súd potom upravil stretávanie matky s
maloletými deťmi v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré stretávanie rešpektuje
blaho detí, zaručené Dohovorom o právach dieťaťa, je však potrebné zohľadňovať potreby maloletých
detí, ktoré tak naplnia citové potreby k obom rodičom. Je však treba aktívne maloleté deti podporovať,
avšak zachovávať aj určité pravidlá. Otec by mal urobiť všetko preto, aby zabezpečil deťom kontakt

s matkou, mal by aktívne podporovať deti v kontakte s matkou, pomáhať im v tom, aby si deti čas
strávený s matkou skutočne užili, zároveň matka by mala informovať otca všeobecne o tom, kde a ako
spolu trávia čas, prípadné nezhody (o vhodnosti oblečenia, liečenia, výchovy alebo priebehu kontaktu s
deťmi) by mali rodičia riešiť bez prítomnosti detí. Rodičia by mali rešpektovať vzájomne svoje súkromie,
„vypočúvanie“ detí v priebehu kontaktu s rodičom môže dieťaťu prekaziť radosť zo spoločne stráveného

času s rodičom. Taktiež by sa mali rodičia vyvarovať akýchkoľvek negatívnych poznámok na účet
druhého rodiča, pričom pre deti je najvhodnejšie, ak sú rodičia schopní spolu komunikovať bez emócií a
podporovať pozitívne pocity jeden o druhom. Deti nemôžu byť tlačené do rozhodnutia zvoliť si jedného
rodiča, čo v ich vnútornom citovom prežívaní vedie vždy k pocitom viny voči rodičovi, ktorého priamoalebonepriamoodmietli.Identitaajedinečnosťdieťaťajedanájehomatkouaotcomadieťaichpotrebuje
vnímať a cítiť, aby určitým spôsobom zrkadlilo pozitívne ale aj negatívne vlastnosti rodičov. V tomto
procese sa dieťa učí prežívať svoju hodnotu, svoje sebavedomie, formujú sa jeho životné postoje a

týmto sa formuje jeho vyvíjajúca sa osobnosť. Akékoľvek dehonestovanie a kriminalizovanie jedného
z rodičov je základom nízkej sebadôvery dieťaťa, dieťa má problémy so sebarealizáciou, čo postupne
vedie aj k poruchám správania, k depresiám, k iným psychickým a zdravotným problémom.

Záverom súd apeluje na oboch rodičov, pokiaľ im skutočne ide o zdravý psychický vývin svojich detí,

je potrebné situáciu ustáliť a ukľudniť, čomu by malo prispieť aj ustálenie maloletých detí u jedného z
rodičov s tým, že budú využívať kontakt s druhým rodičom.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine;
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vzhľadom k tomu, že súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, uložil matke povinnosť
platiť na ich výživu výživným vo výške 50,00 eur mesačne, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám
maloletých detí a zároveň je v možnostiach a schopnostiach matky poskytovať na výživu svojich detí.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).