Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 28, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/325/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509224030
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Weissová-Bakičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2010:1509224030.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaV,vkonanívedenompredsudkyňouMgr.JanouWeissovouBakičovou,vprávnej

veci navrhovateľky: B.. H. L., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX R., právne zastúpená:
ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, proti odporcovi: B.. B. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX R., právne zastúpený: JUDr. Igor Babo, advokát o sídlom
Krásnohorská č. 16, 851 07 Bratislava, o návrhu o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských
práv a povinnosti k maloletým deťom: E. L., nar. XX.XX.XXXX a T. L., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava na čas po rozvode

t a k t o

r o z h o d o l :

SúdmanželstvoúčastníkovkonaniaB..H.L.,rodenejE.,narodenejXX.XX.XXXXaB..B.L.,narodeného
XX.XX.XXXX,uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R. - E. G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
R. - E. G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.

Súd u p r a v u j e výkon práv a povinností rodičov matky B.. H. L., narodenej XX.XX.XXXX a otca B..

B. L., narodeného XX.XX.XXXX k maloletým deťom E. L., narodenému XX.XX.XXXX a T. L., narodenej
XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, nasledovne:

„Súd maloleté deti z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Otec maloletých detí je p o v i n n ý platiť na výživu mal. E. sumou XXX Eur a mal. T. sumou XXX Eur
mesačne, a to vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletých.

Zastupovať maloleté deti sú o p r á v n e n í obaja rodičia.

Styk otca s maloletými deťmi sa u p r a v u j e nasledovne:

Otec maloletých detí je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým E. a maloletou T.

· každý párny kalendárny týždeň v roku od piatku od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod. - okrem sviatkov

a prázdnin,
· školské jarné prázdniny nepretržite v každom nepárnom kalendárnom roku od soboty od 09,00 hod.
do ďalšej nedele do 18,00 hod.,
·školskéveľkonočnéprázdninynepretržitevkaždompárnomkalendárnomrokuodVeľkonočnéhopiatku
od 09,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod.,
· tri týždne počas školských letných prázdnin, z toho každý nepárny rok prvé tri týždne v mesiaci júl a
každý párny rok posledné tri týždne v mesiaci august, a to od pondelka od 09,00 hod. do nedele do

13,00 hod.,
· vianočné sviatky v každom nepárnom roku od 24.12. od 14,00 hod. do 25.12. do 18,00 hod.,· vianočné sviatky v každom párnom roku od 26.12. od 09,00 hod. do 31.12. do 18,00 hod.,
· novoročné sviatky v každom nepárnom roku od 01.01. od 09,00 hod do 06.01. do 18,00 hod..

Matka je p o v i n n á v stanovený čas pripraviť deti a odovzdať ich otcovi v mieste svojho bydliska.

Otec je o p r á v n e n ý prevziať deti v mieste bydliska a p o v i n n ý ich odovzdať v mieste
bydliska matky“.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania v danom prípade bol rozvod manželstva účastníkov konania navrhovateľky B.. H.
L. a odporcu B.. B. L. ako aj úprava výkonu práv a povinností rodičov k maloletému E. L. a maloletej
T. L., a to na čas po rozvode.

Návrh o rozvod manželstva podala dňa 16.12.2009 navrhovateľka. Návrh odôvodnila tým, že po
narodení prvého dieťaťa - maloletého E. sa u odporcu prejavila žiarlivosť a majetníckosť, odporca
zakazoval navrhovateľke stretávať sa s matkou s tým, že o navrhovateľku a dieťa sa postará on sám.
Odporca sústavne navrhovateľke hovoril o jeho obavách zo stretnutí navrhovateľky s matkou, tieto ich
stretnutia odmietal a navrhovateľke ich stále vytýkal. Navrhovateľka pri odporcovi pociťovala psychický

nátlak a jeho správanie k nej navrhovateľka označila za manipulatívne. Navrhovateľka správanie
odporcu popísala tak, že odporca ju nikdy nebral ako seberovnú, že ju bral iba ako “tretie dieťa”,
čím sa tak prejavil ich veľký vekový rozdiel, že navrhovateľku nikdy za nič nepochválil, že jej neustále
zdôrazňoval, že chyba je iba v nej a v jej výchove a že dobre bolo iba vtedy, keď navrhovateľka na
naliehanie odporcu obmedzila kontakt a komunikáciu s jej rodinou. Navrhovateľka sa jednoznačne

vyjadrila, že s odporcom už obnoviť manželské spolužitie nechce, že po tom, čo sa od odporcu
odsťahovala, sa výrazne zlepšil aj jej psychický stav a že odporcu tohto času berie už iba ako otca
svojich detí.
Navrhovateľka navrhla, aby na čas po rozvode boli obe maloleté deti - E. a T. - zverené do jej osobnej
starostlivosti s tým, že otec bude zaviazaný platiť na ich výživu na každého po XXX Eur mesačne.

Ohľadne styku otca s deťmi navrhovateľka súhlasila s tým, aby rozsah styku bol upravený tak, ako to
navrhol odporca s podmienkou, že obe deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti.

Odporca s návrhom navrhovateľky o rozvod manželstva nesúhlasil, najmä s poukazom na to, že to
nebude v záujme maloletých detí, najmä v záujme maloletého E., ktorý rozchod rodičov vníma veľmi

negatívne. Odporca uviedol, že navrhovateľka trpela depresiami z detstva a že sa mu navrhovateľka
sťažovala na otca, ktorého považovala za despotického človeka a alkoholika. Odporca poukázal i na
to, že do ich vzťahu neustále zasahovala matka navrhovateľky, že ich sústavne zaťažovala telefonátmi
o problémoch so svojim manželom, že im nedopriala súkromie, pričom navrhovateľka na naliehanie
odporcu túto situáciu neriešila, resp. ju riešiť odmietla. Odporca poukázal i na to, že majetnícka a

žiarlivá je práve matka navrhovateľky, a to najmä vo vzťahu k ich synovi E., že matka navrhovateľky
ohrozuje zdravie a život detí k čomu odporca uviedol príklad, kedy matka navrhovateľky nevedela, či
má maloletému E. podať X,X ml lieku alebo X,X odmerky o objeme XX ml čo je XX násobná dávka.
Z tohto dôvodu odporca informoval navrhovateľku, že si neželá, aby ich deti boli osamote s matkou
navrhovateľky.

Podľaodporcunaichmanželskejkrízemánajväčšípodielrodinanavrhovateľky,ktorásledujelenvlastné
egoistickézáujmyavôbecichnezaujíma,žetýmtosvojimkonanímprispievajúkrozvratuichmanželstva.
Odporca vyjadril presvedčenie, že vzťahy medzi ním a navrhovateľkou sa môžu pozitívne upraviť, pokiaľ
tietonegatívnevplyvyprestanú.Preprípadrozvoduodporcanavrhol,abymaloletýE.bolzverenýdojeho
osobnej starostlivosti a maloletá T. aby bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporca

navrhol upraviť styk navrhovateľky s maloletým E. tak, že navrhovateľka bude oprávnená stýkať sa s
maloletým E. v čase od 18.00 hod. každý piatok nepretržite do 18.00 hod. každú nedeľu v párnom týždni
v roku, počas veľkonočných sviatkov - v párnom roku Veľkonočný piatok od 9.00 hod. nepretržite do
Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin - v nepárnom roku od soboty 9.00 hod.
nepretržite do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin v škôlke - druhé 2 týždne prázdnin v škôlke

resp. druhý mesiac školských prázdnin v škole v párnom roku a prvé dva týždne prázdnin v škôlke resp.prvý mesiac školských prázdnin v nepárnom roku, počas Vianoc - párny rok, 2. Sviatok vianočný od 9.00
hod do 31. decembra 18.00 hod.; nepárny rok, Štedrý večer od 14.00 hod. a 1. Sviatok vianočný do
18.00 hod. a Nový rok od 9.00 hod. až do 6. januára ďalšieho roku do 18.00 hod.. Súčasne odporca

navrhol upraviť styk odporcu s maloletou T. tak, že odporca bude oprávnený stýkať sa s maloletou T.
v čase od 18.00 hod. každý piatok nepretržite do 18.00 hod. každú nedeľu v nepárnom týždni v roku,
počas veľkonočných sviatkov - v nepárnom roku Veľkonočný piatok od 9.00 hod. nepretržite
do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin - v párnom roku od soboty 9.00 hod.
nepretržite do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin v škôlke - druhé 2 týždne prázdnin v škôlke

resp. druhý mesiac školských prázdnin v škole v nepárnom roku a prvé dva týždne prázdnin v
škôlke resp. prvý mesiac školských prázdnin v párnom roku, počas Vianoc - nepárny rok, 2. Sviatok
vianočný od 9.00 hod. do 31. decembra 18.00 hod.; párny rok, Štedrý večer od 14.00 hod. a 1. Sviatok
vianočný do 18.00 hod. a Nový rok od 9.00 hod. až do 6. januára ďalšieho roku do 18.00 hod.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva rodičov maloletých detí trval na tom, aby obe deti
boli zverené jednému z rodičov, a to matke s odôvodnením nízkeho veku maloletej T. a s poukazom

na zásadu, že súrodenci majú vyrastať spoločne. Ďalej kolízny opatrovník navrhol určiť výživné na
maloletého E. v rozsahu XXX Eur mesačne a na maloletú T. v rozsahu XXX Eur mesačne a upraviť styk
otca s deťmi v takom rozsahu, aký navrhol samotný otec maloletých detí.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, sobášnym listom

navrhovateľky a odporcu, rodnými listami maloletých detí, mailovou korešpondenciou medzi
navrhovateľkou a odporcom, potvrdením FNsP Bratislava - Ružinov, D. kliniky SZU z 12.04.2010
o psychologickej starostlivosti, vyjadrením psychológa k poradenskému stretnutiu s manželmi /bez
uvedenia dátumu/.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutkové okolnosti:

Navrhovateľka sa spoznala s odporcom v N. v roku XXXX v čase, keď ako N. ročná nastupovala do
prvého zamestnania. Odporca mal v tom čase F. rokov a pracoval na pozícii manažéra. V roku XXXX
sa navrhovateľka a odporca začali spolu stretávať a spoznávať sa. Odporca navrhovateľke imponoval

ako slušný, skúsený muž so zmyslom pre rodinu. V C. v roku XXXX sa odporca na návrh navrhovateľky
nasťahoval ku nej do garsónky. V O. v roku XXXX, kedy navrhovateľka zmenila zamestnanie, sa
začali medzi ňou a odporcom prejavovať prvé rozdiely, podľa navrhovateľky dané vekovým rozdielom
a životnými skúsenosťami a očakávaniami od života. Koncom roka XXXX navrhovateľka iniciovala
rozchod,kuktorémunakoniecnedošlo.Nakoľkoodporcovivadilo,žegarsónka,vktorejsnavrhovateľkou

bývajú je v blízkosti bydliska rodičov navrhovateľky a nakoľko odporcovi vadilo, že matka navrhovateľky
často navrhovateľku kontaktovala, navrhovateľka a odporca sa dohodli, že si zabezpečia iný byt.
V roku XXXX si navrhovateľka s odporcom kúpili do podielového spoluvlastníctva byt a následne
dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo. Navrhovateľka uviedla, že v čase, keď s odporcom uzatvárali
manželstvo, už do seba neboli dostatočne zaľúbení, avšak navrhovateľka si uvedomovala svoje

“biologické hodiny”, a preto k sobášu pristúpila. Navrhovateľka po celý čas však mala pri odporcovi
pocit, že ju odporca neberie ako seberovnú partnerku. Dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľke a odporcovi
narodilo prvé dieťa - syn E.. Prvý vážnejší konflikt nastal práve po narodení maloletého E.. Už v pôrodnici
odporca navrhovateľke naznačil, že si neželá stretnúť sa s matkou navrhovateľky. Po prepustení
navrhovateľky z pôrodnice odporca nútil navrhovateľku, aby si s matkou vybavila jej návštevu, ktorá

ich čakala v ich domácnosti s obedom. Po tom, čo navrhovateľka s odporcom prišli domov a zistili, že
matka navrhovateľky si sama odomkla dvere a zdržiavala sa v ich byte, odporca žiadal navrhovateľku,
aby vybavila odchod matky navrhovateľky. Navrhovateľka ho žiadala o zhovievavosť, na základe čoho
vznikla medzi nimi hádka a navrhovateľka pochopila, že kontakty s matkou budú v ich manželstve
problémom. Odporca často navrhovateľke vytýkal, že navrhovateľka uprednostňuje svoju rodinu pred

ním, neželal si, aby rodičia navrhovateľky vyzdvihovali dieťa zo škôlky, hoci škôlka bola v blízkosti ich
bydliska a navrhovateľke by tým výrazne pomohli. Navrhovateľka pociťovala, že odporca sa vzorne stará
iba o dieťa, nepociťovala však psychickú podporu. Odporca sa často vracal ku konfliktom z minulosti,
navrhovateľkaaodporcasačastohádalikvôlirodičomnavrhovateľky,ktorísasnavrhovateľkoustretávali
často a ktorých prítomnosť navrhovateľke vyhovovala. Navrhovateľka si priznala, že správanie odporcu

ju psychicky vyčerpávalo a že sama sa obávala zo svojich reakcií, pretože sa stalo, že odporcovi dala
i facku. Odporca potvrdil, že od roku XXXX mala navrhovateľka nekontrolovateľné stavy v správaní,
že často neprimerane na danú situáciu reagovala. Navrhovateľka uviedla, že zo strany odporcu jej
bolo sústavne vštepované, že chyba je iba v nej, preto navrhovateľka vyhľadala v roku XXXX odbornúpomoc. Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava - Ružinov, D. klinika E. vydala dňa XX.XX.XXXX
súdu potvrdenie, v ktorom sa uvádza, že navrhovateľka poprosila o pomoc a bola v ich ambulantnej
starostlivosti v rokoch XXXX - XXXX, že pomoc vyhľadala pre dlhodobé, prehlbujúce a stupňujúce

problémy v manželstve. W. potvrdila, že u navrhovateľky zaznamenali vysokú mieru úzkosti, strachu
a neistoty, že navrhovateľka sa snažila zorientovať sa vo svojej životnej situácii a cieľom a nádejou
usporiadať situáciu a s vierou v možnosti zmeny. V závere potvrdenia sa uvádza, že
na základe posúdenia psychického stavu navrhovateľky boli ponúknuté terapeutické sedenia, klinické
poradenstvo a krízové intervencie, že ťažkosti navrhovateľky zapadli do obrazu a symptomatiky týranej

ženy s prejavmi v psychickej, sociálnej (postupná sociálna izolácia od svojich najbližších) a ekonomickej
oblasti.
Navrhovateľkatútosituáciuodôvodnilaitým,žeposústavnýchvýčitkáchodporcupristúpilaktomu,žesa
opäť presťahovali do iného väčšieho bytu, ktorý bol značne vzdialený od bydliska rodičov navrhovateľky
s cieľom obmedziť kontakt matky navrhovateľky s navrhovateľkou.
Navrhovateľka neplánovane opätovne otehotnela a dňa XX.XX.XXXX sa im narodila dcéra T..

Navrhovateľkapocelýčasuvádzala,ževmanželstvesanecítilabyťšťastná,žejuodporcamanipulovala
vydieral ju tým, že navrhovateľku obviňoval, že má radšej svoju rodinu ako jeho. V septembri roku XXXX
navrhovateľka navrhla odporcovi, aby navštívili manželskú poradňu. Odporca navrhovateľke posielal
maily /čo podľa vyjadrenia sa navrhovateľky bolo pre neho typické/, v ktorých boli na navrhovateľku
adresované samé výčitky. Obsah mailov z U. XXXX bol súdu predložený ako listinný dôkaz. Kým mail

adresovaný navrhovateľkou odporcovi súd vyhodnotil ako vecný, dáva súd navrhovateľke za pravdu,
že reakcia odporcu v maily adresovanom navrhovateľke bola vo výčitkách, obviňovaní navrhovateľky,
v pripomínaní jednotlivých konaní navrhovateľky, vrátane jej detstva. I počas súdneho konania odporca
často navrhovateľku obviňoval, napr. z toho, že maloletého E. nedáva do škôlky, hoci súd konštatuje, že
navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke s maloletou T. a maloletý E. ešte nenavštevuje predškolský

stupeň materskej škôlky, že navrhovateľka izoláciou detí nepredišla tomu, aby deti dostali ovčie kiahne,
čo súd takisto môže skonštatovať iba tak, že ide o infekčné ochorenie s dlhšou inkubačnou dobou,
ktorému je ťažko predchádzať, pokiaľ deti /v danom prípade E./ navštevujú kolektívne zariadenie.
Zo správy manželskej a predmanželskej poradne súd zistil, že dňa XX. K. XXXX sa uskutočnilo
poradenské stretnutie navrhovateľky a odporcu, a to na podnet odporcu. V správe sa uvádza, že

manželia svorne uvádzali, že ich pretrvávajúce vzťahové problémy vyústili do situácie, ktorú sa
manželka /navrhovateľka/ rozhodla riešiť rozvodom, s čím odporca nesúhlasí. Poradenský psychológ
v závere svojej správy uviedol, že vzťah manželov L. sa v dôsledku osobnostnej a temperamentovej
výbavy,rozdielnychživotnýchpostojov,predstávaočakávanínachádzavstavehlbokejkrízy,ktorúpodľa
psychológa nemožno riešiť rozvodom, pretože ten spôsobí sekundárnu traumatizáciu oboch partnerov

a ich maloletých detí. Podľa psychológa je táto situácia riešiteľná masívnou párovou a individuálnou
psychoterapiou, ktorej cieľom by malo byť obnovenie komunikácie medzi manželmi a ich schopnosť
dohodnúť sa na forme rodičovského a prípadne i manželského vzťahu.
Navrhovateľka návštevu u psychológa odôvodnila tým, že sa pokúšala obnoviť komunikáciu s odporcom
iba kvôli deťom, jej rozhodnutie neobnoviť s odporcom spolužitie však týmto ovplyvnené nebolo.

Navrhovateľka opätovne zdôraznila, že po tom, čo dňa XX.XX.XXXX odišla od odporcu, sa jej psychický
stav výrazne zlepšil, že navrhovateľke sa utužilo presvedčenie, že s odporcom už žiť nechce. Súčasne
navrhovateľka poukázala i na to, že maloletý E., ktorý sa pomaly s danou situáciu vyrovnáva, nie je
zo strany odporcu od ich problémov odbremenený, práve naopak, že odporca päť ročnému dieťaťu
nevhodne vysvetľuje, prečo je navrhovateľka taká a pod.

V zhrnutí súd konštatuje, že nielen z výsluchu navrhovateľky a odporcu, ale i zo správy W. R. - A. je
jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo narušené a že nejde iba o dočasnú
a prechodnú manželskú krízu. Príčinu dlhodobo trvajúcich konfliktov v podstate pomenoval klinický
psychológ, ktorú súd po vykonanom dokazovaní zhodne konštatuje, a to že k rozpadu manželstva

došlo v dôsledku osobnostnej a temperamentovej výbavy manželov, ich rozdielnych životných postojov,
predstáv a očakávaní.
P r á v n y s t a v :

Podľa § 18 Zákona o rodine, „manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie“.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, „súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia“.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, „súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujmy maloletých detí“.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, „súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18 a 19“.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom pre rozvrat manželských
vzťahov a umožňujúce rozvrat manželstva sú dané. Predmetné manželstvo si už neplní v súčasnosti ani
jednuzosvojichfunkcií,prektorúbybolomožnéuvažovaťojehozachovaní.Jeužlenformálno-právnym

zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa v dôsledku odlišnej osobnostnej a temperamentovej výbavy, rozdielnych
životných postojov, predstáv a očakávaní odcudzili do takej miery, že ich manželstvo je v súčasnosti
trvalo rozvrátené.
V danom prípade manželstvo si neplní svoj spoločenský účel a od navrhovateľky už nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Rozvod manželstva rodičov

nie je v danom prípade v nezáujme detí, pretože tie boli svedkami častých hádok rodičov a navyše,
zotrvanie v manželskom zväzku negatívne vplývalo na psychiku matky maloletých detí čo nepriamo by
mohlo ohroziť i psychiku maloletých detí.

S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom

z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 OSP.).

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, „v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného“.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, „rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode“.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, „ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode“.

Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti: E. L., nar. XX.XX.XXXX a T. L., nar.

XX.XX.XXXX, v konaní obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny,
Bratislava.

Obe deti býva spolu s matkou - navrhovateľkou, ktorá sa o ne osobne stará, hoci maloletý E. často
trávi čas i u odporcu, ktorý žiadal, aby ten bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. S návrhom matky,

aby maloletá T. bola zverená na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti otec súhlasil. Vzhľadom na
skutočnosť, že matka má zabezpečené všetky podmienky na výchovu detí, s poukazom na nízky vek
maloletej T. ako i s poukazom na zásadu, že súrodenci by mali vyrastať spolu, súd
obe deti /na čas po rozvode/ zveril do jej osobnej starostlivosti. Súd nesúhlasil s návrhom otca, aby
deti vyrastali oddelene, každý u iného rodiča. Súčasne súd prihliadol i na to, že otec maloletých detí je

zamestnaný, že matka maloletých detí je na rodičovskej dovolenke, preto sa môže plne venovať obom
deťom a zabezpečovať im celodennú starostlivosť. Súčasne súd rozhodol, že zastupovať maloleté deti
budú obaja rodičia spoločne.

Rodičovi, ktorému maloleté deti neboli zverené, v danom prípade otcovi, keďže sa rodičia nedohodli,

súd určil výživné v rozsahu XXX. Eur na mal. E. a v rozsahu XXX Eur na mal. T., a to podľa zásad
upravených v nižšie citovaných ustanovení Zákona o rodine.Podľa§62ods.2Zák.orodine,„obajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojichschopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“.

Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine, „pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť“.

Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine, „výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť“.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, „pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie“.

Súd pri úprave rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada i na ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na určenie
výšky výživného a to ako na strane rodiča povinného, tak i na strane oprávneného. Na strane povinného

súdu prihliada predovšetkým na jeho zárobkové schopnosti a možnosti (subjektívne a objektívne
podmienky), majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností. Na strane detí
súd prihliadol na ich oprávnené potreby, na ich vek a zdravotný stav a tiež na výšku výživného,
ktoré poskytuje iná povinná osoba (napr. druhý rodič), na schopnosti a možnosti druhého rodiča, príp.
majetkovépomeryapočetjehoďalšíchvyživovacíchpovinností.Pritomsúdrešpektovalzásadurovnakej

životnej úrovne dieťaťa a rodičov. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia
než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých
preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič
plný vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa.

Matka maloletých detí je bez pracovného pomeru a od XX.XX.XXXX je na rodičovskej dovolenke.
Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške XXX Eur mesačne. Matka maloletých detí
poberá od štátu rodinné prídavky na dve deti vo výške spolu 35,85 Eur mesačne. Do januára 2010
odporca navrhovateľke prispieval na domácnosť i jej výživu sumou XXX Eur mesačne, z ktorej sumy
navrhovateľka hradila všetky náklady spojené s bývaním, vrátane nákladov za telefóny. Od januára 2010

jej odporca prispieva sumou od XXX Eur do XXX Eur mesačne, v čom je zahrnuté i výživné na obe
maloleté deti. Navrhovateľka toho času býva v prenajatej garsónke v R. - D., za ktorú navrhovateľka
platí iba reálne náklady vo výške XXX Eur mesačne. Navrhovateľka okrem 3 izbového bytu, ktorý
vlastní spolu s odporcom, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
Maloletý E. navštevuje materskú škôlku. Poplatok za škôlku /školné/ vychádza mesačne na 12,67 Eur a

stravnéna23Eurmesačne.MaloletýE.navštevujedvazáujmovékrúžky.Poplatkyzakrúžkyvychádzajú
polročne na 40 Eur za každý. Maloletá T. je s navrhovateľkou doma. Zvýšené výdavky u maloletej T.
sú spojené s dojčenskou stravou a s nákupom plienok, ktoré navrhovateľka vyčíslila na cca XXX Eur
mesačne.

Otec maloletých detí je zamestnaný ako D. G. Zo správy zamestnávateľa vyplýva, že priemerný zárobok
otca vychádza na X XXX Eur netto mesačne. Iné príjmy u otca maloletých detí zistené neboli. Z
predložených dokladov ohľadne nevyhnutných výdavkov vyplýva, že náklady za byt, ktorý vlastnia
manželia spoločne a ktorý v súčasnosti obýva iba otec maloletých detí, vychádzajú mesačne na 225,50
Eur + náklady za elektriku vo výške 27,63 Eur mesačne. Otec maloletých detí spláca spoločný úver, a

to po XX Eur mesačne (uvedený dlh však bude predmetom vyporiadania BSM).

Rodičia maloletých detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú. U maloletých detí majetok väčšej hodnoty,
prípadne zdroj vlastných príjmov zistený nebol.

Styk otca s maloletými deťmi, ktoré súd obe zveril do osobnej starostlivosti matky, súd upravil v súlade
s návrhom otca, s ktorým súhlasila i matka maloletých detí, prihliadnuc pri tom na denný režim rodičov
i detí, na vek detí a zásadu, že i pri úprave styku by mali byť súrodenci spolu.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 prvá časť vety OSP s poukazom na to, že v konaní
o rozvod manželstva nemajú účastníci právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
na Okresný súd Bratislava V v 4 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto
rozsudku oznámiť príslušnému orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé
priezvisko.