Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8796898809
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8796898809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev,
farnosť Matejovce, Poprad, zast. JUDr. Janou Murárovou, advokátkou, ul. 1.mája 2209/19, Poprad
proti žalovaným: 1. Slovenská republika, zast. Slovenským pozemkovým fondom, Budkova 36, 817 15
Bratislava, IČO: 17 335 345, 3. Y. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., ul. N.. I. XXX, 4. G. G., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B., I. M.. S. XXXX/XX a 5. REPRODRUCK PLUS, s. r. o., Odborárska 23, 831 02
Bratislava, IČO: 35 787 767 o určenie neplatnosti zámennej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva k
pozemkom s prísl., o odvolaní žalovaných v 1., 3., 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo

dňa 10. 10. 2014, č. k. 11C/448/1996-364 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o neplatnosti zámennej zmluvy a vo výroku o určení, že vlastníkom
parcely KN-E č. 1892 je žalobca.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom určil, že zámenná zmluva
uzatvorená medzi žalovaným v 1.rade a druhým účastníkom zmluvy Relax Tour Centrum Tatry, s. r. o.,
so sídlom Poprad - Matejovce, Lidická 1649 v časti, v ktorej došlo k prevodu pozemku parcely KN - E
č. 1892 - roľa o výmere 16 930 m2 v k. ú. W. je neplatná. Určil, že vlastníkom parcely KN - E č. 1892 -
orná pôda o výmere 16 839 m2 zapísanej na LV č. XXX k. ú. W., obec B. v podielovom spoluvlastníctve

žalovanej v 3. a žalovaného v 4.rade je žalobca. Vo vzťahu k žalovanému v 5.rade žalobu zamietol a
vyslovil, že o náhrade trov konania a o poplatkovej povinnosti rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, cit.: „Žalobca výzvou z 26. 10. 1994 podľa zákona č. 282/1993 Z. z.
si uplatnil vydanie nehnuteľnosti vrátane parciel č. 1892 a 1893 nachádzajúcich sa v k. ú. W., obec
B. z dôvodu, že uvedené nehnuteľnosti boli cirkvi odňaté rozhodnutím bývalého ONV v Poprade z 30.

03. 1950, o čom bol následne vydaný výmer. Nehnuteľnosti držala firma Y. a Y., Import Export s. r. o.,
Matejovce, ktorá spísala so žalobcom dohodu o vydaní nehnuteľnosti 16. 05. 1995. Táto dohoda bola
predložená do katastra nehnuteľnosti na zápis. K zápisu vlastníctva v prospech žalobcu nedošlo, lebo
už za účinnosti reštitučného zákona č. 282/1993 Z. z. uzavrel pôvodný žalovaný v 2.rade Relax Tour
Centrum Tatry s. r. o. Poprad so žalovaným v 1.rade zámennú zmluvu bez uvedenia dátumu podpisu.
Zámenná zmluva bola zavkladovaná do katastra nehnuteľnosti 17. 02. 1994 a nehnuteľnosti podľa tejto
zámennej zmluvy boli zapísané na LV č. XXX ako parcela č. 1892 - orná pôda o výmere 16 930 m2 a

parcela č. 1893 - trvalý trávnatý porast o výmere 2 393 m2. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1.rade
napriek účinnosti reštitučného zákona č. 282/1993 Z. z. a napriek pripravovanému projektu o privatizácií
Štátneho majetku, š. p. Matejovce previedol sporné pozemky pred uplynutím lehoty na uplatnenie
reštitučného nároku, resp. pred vybavením reštitučného nároku do vlastníctva súkromnej obchodnejspoločnosti Relax Tour Centrum Tatry s. r. o., Poprad Uvedená spoločnosť previedla pozemok, parcelu
č. 1892 O. a Q. H. a títo noví vlastníci pozemok ďalej previedli do podielového spoluvlastníctva terajším
žalovaným v 3. a 4.rade. Títo sú v súčasnosti zapísaní na LV č. XXX, k. ú. W. ako podieloví spoluvlastníci

každý v podiele 1 ku parcele č. 1892. Druhý žalovaný pozemok, parcelu č. 1893 k. ú. W. nadobudol
do svojho vlastníctva žalovaný v 5.rade ako vydražiteľ (uznesením o schválení príklepu od žalovaného
v 2.rade ako povinného v exekučnom konaní tamojšieho súdu vedenom pod sp. zn. Er/2940/99) a v
súčasnosti je žalovaný v 5.rade zapísaný k parcele č. 1893 ako vlastník na LV č. XXXX, k. ú. W.. Žalobca
naliehavý právny záujem o určenie vlastníctva (§ 80 psím. c) O. s. p.) odôvodnil tým, že až na základe

rozhodnutia súdu sa môže zmeniť jeho doterajšie neisté právne postavenie a stane sa tak konečne
vlastníkom spornej parcely po tom, čo súd vysloví absolútnu neplatnosť zámennej zmluvy. Žalovaný v 3.
a 4.rade nemohli z neplatného právneho úkonu nadobudnúť vlastníctvo k pozemku parcele č. 1892 a z
neplatného právneho úkonu nemohli nadobudnúť vlastníctvo ani ich právni predchodcovia (O. a Q. H.).
Žalovaný v 5.rade, ktorý nadobudol vlastníctvo k pozemku parcele č. 1893 na základe právoplatného
rozhodnutia exekučného súdu o schválení príklepu, tento právny stav žalobca musí rešpektovať a musí

ho rešpektovať aj súd. Žalovaný so žalobou nesúhlasili odôvodňujúc, že žalobca nemá naliehavý právny
záujem na danom určení, ako aj z dôvodu preklúzie zákonných lehôt podľa zákona č. 282/1993 Z. z.

Súd citoval ust.§ 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 3, § 5 ods. 1, 3, § 8 zákona č. 282/1993 Z. z. a § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že zámenná zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1.rade

a v súčasnosti už zaniknutým subjektom (pôvodným žalovaným v 2.rade), ktorá nebola datovaná a u
ktorej bol vklad do katastra nehnuteľnosti povolený k 17. 02. 1994 je absolútne neplatná, a to v časti
týkajúcej sa spornej parcely č. 1892 zapísanej na LV č. XXX, k. ú. W.. Dôvod absolútnej neplatnosti je
daný podľa§ 8 zákona č. 282/1993 Z. z. a podľa § 37 Občianskeho zákonníka. K absolútnej neplatnosti
právneho úkonu súd prihliadal ex offo, žalovaný v 1.rade v čase uzatvárania zámennej zmluvy porušil

§ 8 reštitučného zákona, keď po nadobudnutí účinnosti tohto zákona nevyčkal skončenie lehoty na
uplatnenie reštitučného nároku a na jeho vysporiadanie, ale s inou osobou než bola oprávnená osoba,
uzavrel zámennú zmluvu, čím zmaril vydanie žalobcom uplatneného reštitučného nároku. Keďže táto
zámenná zmluva je absolútne neplatná s účinkami ex tunc (od samého začiatku) nedošlo k riadnemu
prevodu vlastníctva k parcele č. 1892, ani na pôvodného žalovaného v 2.rade, ani na následných

vlastníkov O. a Q. H. a následne nedošlo ani k riadnemu prevodu vlastníctva na žalovaných v 3.a
4.rade. Pretože nikto nemôže na iného previesť viac práv než ich sám má, znamená to, že nevlastník
nemôže previesť vlastníctvo na iného, a preto táto iná osoba sa na základe neplatného prevodu nestáva
vlastníkom. Aj keď žalovaní v 3.a 4.rade sú v súčasnosti zapísaní ako spoluvlastníci k parcele č. 1892,
k. ú. W., v konaní bol preukázaný opak, t. j., že sa nestali spoluvlastníkmi spornej parcely, ale vlastníkom

tejto parcely je žalobca, a to na základe dohody o vydaní veci, ktorá nebola v zákonom určenej lehote
zavkladovaná do katastra nehnuteľnosti z dôvodov, ktoré nezapríčinil žalobca, ale žalovaný v 1.rade. V
danomprípadenebolužalobcudôvod,abypostupovalpodľa§5ods.3zákonač.282/1993Z.z.,pretože
povinná osoba s ním uzatvorila dohodu včas. Dôvodom podania žaloby bolo zosúladenie skutočného a
právneho stavu. Keďže žalobca nemôže docieliť inak zápis svojho vlastníckeho práva k pozemku než na

základerozhodnutiasúdu,jedanýnaliehavýprávnyzáujemnapodaníurčovacejžalobypodľa§80písm.
c) O. s. p.. Vzhľadom na neplatnosť časti zámennej zmluvy týkajúcej sa prevodu spornej parcely č. 1892
a vzhľadom na nadväzujúcu neplatnosť ďalších právnych úkonov boli žalovaní v 3.a 4.rade zapísaní ako
spoluvlastníci k parcele č. 1892 k. ú. W., hoci spoluvlastníctvo nenadobudli. Keďže žalovaný v 5.rade
nadobudol druhý žalobný pozemok, parcelu č. 1893, k. ú. W. titulom právoplatného súdneho rozhodnutia

v exekučnom konaní od žalovaného v 2.rade postupom podľa ust.§ 61 Exekučného poriadku, navrátenie
do predošlého stavu je vylúčené a súd musel rešpektovať, že o uvedenej parcele už bolo pred týmto
rozhodnutím právoplatne rozhodnuté exekučným súdom. Preto žalobu (týkajúcu sa určenia vlastníckeho
práva k parcele č. 1893) vo vzťahu k súčasnému žalovanému v 5.rade zamietol a žalobe o určenie
vlastníckeho práva k parcele č. 1892 vo vzťahu k žalovaným v 1., 3.a 4.rade vyhovel.“

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1.,3. a 4.rade. Žalovaný
v 1.rade v odvolaní tvrdí, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
odvolateľa žalobca si neuplatnil včas svoj nárok v zmysle zákona č. 282/1993 Z. z. u povinnej osoby.

Ide o hmotnoprávny nárok, pri ktorom platí, že oprávnená osoba musí preukázať včasné uplatnenie
nároku u povinnej osoby. Parcela č. 1892 ako majetok štátu prešla 24. 06. 1991 do správy žalovaného
v 1.rade zákonom č. 229/1991 Zb.. Povinnou osobou na vydanie veci bol žalovaný v 1.rade. Tento
uzavrel so spoločnosťou Relax Tour Centrum Tatry, s. r. o., Poprad - Matejovce zámennú zmluvu, ktorejpredmetom bola aj parcela č. 1892, k. ú. W.. Vklad tejto zmluvy bol do katastra nehnuteľnosti povolený
17. 02. 1994 pod č. V - 134/94. V čase uzavretia zámennej zmluvy žalovaný v 1.rade nemal žiadnu
vedomosť o tom, že v prípade žalovanej parcely sa jedná o pôvodne cirkevný majetok. Nesvedčil o

tom ani zápis v pozemnoknižnej zápisnici č. 2191, k. ú. W., kde táto parcela bola pôvodne zapísaná v
prospech Československého štátu v správe ONV v Poprade, nevyplýva to ani z LV č. XXX, k. ú. W.,
ani z identifikácie parciel č. 10/94 zo dňa 14. 12. 1993, ktorá bola podkladom pri uzavretí zámennej
zmluvy. Žalovanému v 1.rade nebola doručená žiadna výzva na vydanie spornej parcely podľa zákona
č. 282/1993 Z. z. zo strany žalobcu. Žalobca si uplatnil nárok na Štátnom majetku Matejovce výzvou

doručenou 26. 10. 1994. Dohodu o vydaní veci uzavrela spoločnosť Y. a Y., Import Export, s. r.o.
Matejovce, ktorá nebola povinnou osobou podľa § 3 reštitučného zákona. Žalovaný v 1.rade preklúziu
práva namieta aj v súlade s § 5 ods. 3 zákona č. 282/1993 Z. z., pretože žalobca si svoje právo neuplatnil
v zákonnej prekluzívnej lehote, t. j. do 15 mesiacov od doručenia výzvy. Žalobca si mal právo uplatniť
na súde najneskôr do 26. 01. 1996, pričom žaloba bola podaná na súde 09. 05. 1996 po uplynutí
zákonnej prekluzívnej lehoty. V čase výzvy (26. 10. 1994), ako aj uzavretia dohody o vydaní veci z

16. 05. 1995 bola už sporná parcela zapísaná na LV č. XXX k. ú. W. vo vlastníctve spoločnosti Relax
Tour Centrum Tatry spol. s r. o., Poprad - Matejovce (titulom zámennej zmluvy z februára 1994), o čom
svedčí zápis na LV č. XXX, k. ú. W., ako aj identifikácia parciel č. 145/1994 zo dňa 16. 08. 1994. V
tejto identifikácií sa uvádza, že sporná parcela KN E č. 1892 je zapísaná na LV č. XXX vo vlastníctve
spoločnosti Relax Tour Centrum Tatry spol. s r. o., Poprad - Matejovce. Žalobca preto nemôže tvrdiť,

že nemal o tom vedomosť, pretože zápisy v KN sú verejne dostupné a uvedená skutočnosť vyplýva aj z
listín, ktoré žalobca sám zabezpečoval a predložil. Odvolateľ zastáva názor, že žalobca nemá naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zámennej zmluvy. Na základe vyslovenej neplatnosti zámennej
zmluvy sa nezmení právne postavenie žalobcu, nedôjde k ďalším právnym zmenám, ktorých predmetom
bolo nakladanie so spornou parcelou a žalobcovi nesvedčí vlastnícke právo k spornej parcele ani na

základe dohody o vydaní veci, ani zo zákona, ani na základe inej právnej skutočnosti (nedôjde k obnove
zápisu vlastníckeho práva žalobcu k spornej parcele v KN po vyslovení neplatnosti zámennej zmluvy,
pretože pred zámennou zmluvou bol v KN zapísaný ako vlastník spornej parcely žalovaný v 1.rade, nie
žalobca) a žalobcovi chýba aj vlastnícky titul, na základe ktorého by mohol byť zapísaný ako vlastník.
Žalobca sa mohol stať vlastníkom spornej parcely len na základe zákona č. 282/1993, ale nestalo sa

tak, pretože nedošlo k povoleniu vkladu dohody o vydaní veci ohľadom parcely KN E č. 1892, a to
bez ohľadu na dôvod. Len na základe určenia neplatnosti zámennej zmluvy nemôže dôjsť k zmene
právneho postavenia žalobcu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, žalobu zamietol, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Žalovaní v 3.a 4.rade v podanom odvolaní uviedli, že žalobca v konaní opiera žalobu o nezavkladovanú,
teda neúčinnú dohodu o vydanie nehnuteľnosti, ktorá by mala byť dôvodom danosti naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe. Žalobca pozemky, ktoré sú predmetom sporu nikdy neprevzal,
nikdy ich preukázateľne neužíval, neprenajal ich inému subjektu vo vlastnom mene, teda tu nikdy

nebola žiadna pochybnosť o držbe nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu nie je možné akceptovať
zdôvodneniepreukázanianaliehavéhoprávnehozáujmuzostranyžalobcu.Keďžežalobcanepreukázal,
žejeoprávnenouosobou,odvolateliatvrdia,ženespĺňapodmienkynavydaniespornejparcelyvrozsahu
žaloby a žaloba o určenie neplatnosti zámennej zmluvy nemá právne opodstatnenie. Navrhli napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací súd (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolania žalovanými
v 1., 3.a 4.rade boli podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenými osobami (§ 201 O. s. p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201. § 202 O. s. p.) a po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania s nariadením
termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu postupom podľa
§ 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolania žalovaných v 1., 3.a 4.rade nie sú dôvodné, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na

jeho potvrdenie v zmysle ust. § 219 O. s. p..

Z podaného odvolania vyplýva, že odvolatelia napadli len rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým
bolo žalobe vyhovené (I. a II. výrok). Odvolaním teda nebol napadnutý výrok, ktorým súd žalobuvoči žalovanému v 5.rade zamietol, ani výrok, že o náhrade trov konania a o poplatkovej povinnosti
rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, preto odvolací súd uvedené výroky
nepreskúmaval (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 282/1993 Z. z.. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených
cirkvám a náboženským spoločnostiam, tento predpis sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých
majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam odňatím vlastníckeho práva k
nehnuteľným veciam a hnuteľným veciam na základe rozhodnutí štátnych orgánov, občianskoprávnych

a správnych aktov vydaných v období od 08. 05. 1945, židovským náboženským obciam od 02.
11. 1938 do 01. 01. 1990 (ďalej len „rozhodné obdobie“) v rozpore so zásadami demokratickej
spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené najmä Chartou organizácie Spojených národov,
Listinou základných práv a slobôd a príslušnými medzinárodnými paktmi o občianskych, politických,
hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Zákon č. 282/1993 Z. z. tak, ako aj iné reštitučné zákony upravuje vzťahy osôb označených dňom ako
osoby povinné a osoby oprávnené týkajúce sa právnych skutočností, ktoré vznikli v presne vymedzenom
období ( „rozhodné obdobie“) z presne stanoveného právneho dôvodu, pričom všetky tri predpoklady
použitia tohto reštitučného zákona sú kumulatívne, t. j. musia byť splnené súčasne. Ak uvedené
predpoklady aplikácie predmetného zákona nie sú súčasne splnené, tento sa ako lex specialis neuplatní.

Náprava (zmiernenie) krívd podľa tohto reštitučného zákona je teda prípustná len vo vecnom a časovom
rozsahu ním vymedzenom.

Pretože odvolací súd je viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi (včítane ich obsahových vymedzení)
bolo predmetom odvolacieho skúmania najprv preskúmať či výzva, ktorou žalobca uplatnil svoj nárok

v zmysle zákona č. 282/1993 Z. z. bola spôsobilá vyvolať sledované a zákonom predvídané účinky a
či bol nárok uplatnený včas.

Podľa ust.§ 4 ods. 1, 2 písm. c) zákona č. 282/1993 Z. z., povinná osoba vydá nehnuteľnú vec a hnuteľnú
vec na písomnú výzvu oprávnenej osobe, ktorá preukáže svoj nárok na vydanie veci. Povinnosť

vydať vec sa vzťahuje na prípady, keď v rozhodnom období vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce
na základe odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízií prvej pozemkovej
reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k
poľnohospodárskej a lesnej pôde).

Podľa ust.§ 5 ods. 1 zákona č. 282/1993 Z. z., na vydanie veci vyzve oprávnená osoba povinnú osobu
v lehote 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona, inak právo zaniká. Na vydanie veci uvedenej v § 1 ods.
3 a v § 4 ods. 2 písm. i) a v ods. 4 vyzve oprávnená osoba povinnú osobu písomne najneskôr do 31.
12. 2002, inak právo zaniká.

Podľa ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona, povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 90 dní od
doručenia výzvy dohodu o vydaní veci.

Podľaust.§5ods.3citovanéhozákona,akpovinnáosobanevyhovievýzvepodľaods.2aleboakmiesto
jej pobytu nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 15 mesiacov od

doručenia výzvy, inak právo zaniká.

Písomná výzva, ktorú predpokladá ust. § 5 zákona č. 282/1993 Z. z. je jednostranný (adresovaný)
hmotnoprávny úkon, ktorým určitý subjekt (ten kto o sebe tvrdí, že má postavenie oprávnenej osoby
podľa tohto zákona), uplatňuje voči druhému subjektu (povinnej osobe) subjektívne právo, ktorým

zasahuje do jeho doterajšieho právneho (majetkového) postavenia. Len v dôsledku včasnej a riadnej
výzvy sa subjektívne právo oprávnenej osoby stáva súdne uplatniteľným nárokom; pokiaľ má výzva
vyvolať tieto účinky, musí byť platným právnym úkonom.

Z obsahu spisu vedeného v predmetnej veci nepochybne vyplýva, že štát prevzal vec žalobcu a nakladal

s ňou. Pozemok parc. č. 1892, ohľadom ktorého sa žalobca žalobou podľa § 80 písm. c) O. s. p. domáha
určenia svojho vlastníckeho práva vznikol z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. 436 evidovanej v
pozemnoknižnej zápisnici č. 42, k. ú. W. ako majetok Rímskokatolíckej fary. Dňa 05. 04. 1950 bol pod č.
d. 430 vykonaný v tejto zápisnici zápis „podľa výmeru ONV Poprad zo dňa 30. 03. 1950 č. 611-3/4-50-IX/1 poznamenáva sa v zmysle zákona č. 46/1948 Zb. výkup ohľadom mpč. 436“. Štát teda vykúpil na
základe zákona č. 46/1948 Zb. pozemky evidované v pozemnoknižnej zápisnici aj s parcelou mpč. 436.
Dňa 14. 06. 1956 bola parcela mpč. 436 odpísaná z pozemnoknižnej zápisnici č. 42 a bola zapísaná

do pozemnoknižnej zápisnici č. 2191 ako parcela mpč. 436. Podľa identifikácie parciel zo dňa 14. 12.
1993 z pôvodnej mpč. 436 zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. 2191, k. ú. W. boli vytvorené parcely
E KN č. 1892 a 1893. Po uzavretí zámennej zmluvy (vyslovenie neplatnosti ktorej sa žalobca v konaní
domáhali), vklad ktorej bol povolený do katastra nehnuteľnosti 17. 02. 1994 pod sp. zn. V 134/94 bola
parcela č. 1892 zapísaná na LV č. XXX k. ú. W. v prospech pôvodného žalovaného v 2.rade - Relax Tour

Centrum Tatry spol. s r. o., Poprad. Ešte predtým parcela č. 1892 ako majetok štátu prešla dňa 24. 06.
1991 do správy žalovaného v 1.rade, a to zákonom č. 229/1991 Zb.. Nájomnou zmluvou zo dňa 30. 07.
1993 žalovaný v 1.rade odovzdal Štátnemu majetku, š. p. Matejovce do nájmu pozemky vo vlastníctve
štátu „týkajúce sa cirkevných pozemkov a pozemkov, na ktoré nebolo doložené a uplatnené vlastnícke
právo“. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 01. 01. 1993 (č. l. 244 - 245
spisu). Výzvou zo dňa 17. 10. 1994 žalobca vyzval Štátne majetky, š. p. Matejovce, aby v zmysle zákona

č. 282/1993 Z. z. mu boli vydané tam uvedené pozemky, vrátane pozemku mpč. 436, parcely E KN č.
1892 (č. l. 35 - 36 spisu).

Výzva, ktorá je podľa obsahu dostatočne jasná, obsahovo zrozumiteľná, spĺňala náležitosti podľa § 5
ods. 1 zákona č. 282/1993 Z. z. a bola podkladom pre uzavretie dohody o vydaní nehnuteľnosti. V

konaní bol nepochybne preukázaný dôvod na navrátenie vlastníctva podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona
č. 282/1993 Z. z., lebo žalobca dostatočnými dôkazmi preukázal, že sporná parcela mu bola odňatá
štátom podľa výmeru ONV v Poprade zo dňa 30. 03. 1950 č- 611-3/4-50-IX/1 podľa zákona č. 46/1948
Zb. o novej pozemkovej reforme.

Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, vložka číslo: 142/P, Štátny majetok
Matejovce, š. p. vznikol 01. 10. 1991 a bol vymazaný v obchodnom registri 01. 03. 1995, a to tak, že sa
„vymazujú všetky právne skutočnosti zapísané v uvedenej vložke v dôsledku zrušenia štátneho podniku
a zániku bez likvidácie s prechodom všetkých práv a záväzkov na nástupnicky subjekt - Y. & Y., Import -
Export s. r.o., Poprad podľa zmluvy o prevode privatizovaného majetku uzavretej s Fondom národného

majetku SR a Slovenským pozemkovým fondom zo dňa 28. 02. 1995 (č. l. 151 spisu).“

Podľa názoru odvolacieho súdu bola v danej veci výzva žalobcu na vydanie nehnuteľnosti správne
adresovaná Štátnemu majetku, š. p. Matejovce z dôvodu, že v čase výzvy uvedený subjekt ako povinná
osoba držal sporný pozemok. Výzvu prevzal povinný subjekt (§ 3 ods. 1 zákona č.282/1993 Z. z.) dňa

26. 10. 1994 v zákonom stanovenej lehote (§ 5 ods. 1 zákona č. 282/1993 Z. z.). Výzva na vydanie
nehnuteľnosti bola dostatočne určitá a zrozumiteľná. Výzva obsahuje dostatočne jasnú špecifikáciu
nehnuteľností, vydania ktorých sa žalobca domáha, na druhej strane Štátny majetok, š. p. Matejovce
mal vedomosť, čoho sa žalobca domáha. Právny nástupca Štátneho majetku, š. p., t. j. nástupnický
subjekt Y. & Y. Import - Export s. r. o. uzavrel so žalobcom dohodu o vydaní nehnuteľnosti dňa 16. 05.

1995. Obsahom dohody o vydaní okrem iných nehnuteľnosti bola aj sporná parcela č. 1892 - orná pôda
o výmere 16 930 m2 (č. l. 36f spisu).

Špeciálne požiadavky vyplývajúce zo zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), zákon č. 282/1993 Z. z. nestanovuje.

Príslušný správny orgán nepovolil v zmysle dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 16. 05. 1995 vklad
spornej nehnuteľnosti z dôvodu, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom reštitučného nároku bola po
účinnosti zákona č. 282/1993 Z. z. žalovaným v 1.rade prevedená. Príslušný správny orgán rozhodujúci
o povolení vkladu uzavretej dohody o vydaní nehnuteľnosti (č. l. 36f spisu) návrh na povolenie jej
vkladu zamietol z dôvodu, že sporná parcela bola na katastri nehnuteľnosti zapísaná na vlastníka

Relax Tour Centrum Tatry, spol. s r. o. Poprad na základe zámennej zmluvy uzavretej medzi uvedenou
spoločnosťou a žalovaným v 1.rade. Keďže zámenná zmluva bola zavkladovaná skôr, nemohlo dôjsť v
katastri nehnuteľnosti k zavkladovaniu spornej parcely na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa
reštitučného zákona.

U žalobcu vzhľadom na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 16. 05. 1995 nebol dôvod na
postup podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona, t. j. podať žalobu na súde najneskôr dňa 26. 01. 1996, lebo
vyzve žalobcu bolo vyhovené. Len z dôvodu porušenia ust. § 8 reštitučného zákona žalovaným v 1.radenebol pozemok parcela č, 1892 (ďalej aj „sporný pozemok“) na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti
na katastri zavkladovaný.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, že vlastníkom sporného
pozemku je žalobca, a to podľa reštitučného zákona, t. j. zákona č. 282/1993 Z. z... Dohoda o vydaní veci
zodňa16.05.1995nebolavzákonomurčenejlehotezavkladovanádokatastranehnuteľnostizdôvodov,
ktoré nezapríčinil žalobca, ale žalovaný v 1.rade. Tento po účinnosti zákona č. 282/1993 Z. z. uzatvoril s
pôvodným žalovaným v 2.rade Relax Tour Centrum Tatry s. r. o., Poprad zámennú zmluvu, predmetom

ktorej bol sporný pozemok. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu v časti prevodu sporeného pozemku
spôsobil rozpor so zákonom, a to konkrétne rozpor s ust. § 8 zákona č. 282/1993 Z. z., podľa ktorého
povinné osoby sú povinné starať sa o nehnuteľné veci a hnuteľné veci až do ich vydania oprávnenej
osobe so starostlivosťou riadneho hospodárenia. Inak povedané od účinnosti zákona č. 282/1993 Z. z.
(01. 01. 1994) žalovaný v 1.rade nemohol sporný pozemok previesť do vlastníctva inej ako oprávnenej
osoby.

Odvolací súd považuje v danom kontexte za potrebné pripomenúť judikatúrou opakovane zdôrazňovaný
názor, že právne úkony reštituentov treba posudzovať s vyššou mierou tolerancie než je v
občianskoprávnych vzťahoch obvyklé. V súlade so zámerom reštitučných zákonov dosiahnuť nápravu
aspoň niektorých krívd z predošlého totalitného režimu treba na výzvu oprávnenej osoby nazerať ako

na neformálny úkon písomnej povahy, z ktorého má byť zrejmé, kto ho robí, komu je adresovaný a
čoho sa týka. Postupovať pri aplikácií reštitučných zákonov príliš formalisticky by v niektorých prípadoch
mohlo znamenať dokonca zmarenie účelu, pre ktorý tieto zákony boli prijaté. Nemožno strácať zo
zreteľa okolnosti konkrétneho prípadu a najmä zmysel a účel zákona. Preto právne závery súdu prvého
stupňa,vzmyslektorýchsúdskonštatoval,žebolisplnenépodmienkyprevyhoveniežalobyanavrátenie

vlastníctva k spornej nehnuteľnosti sú správne. Žalobca podal žalobu nie o vydanie nehnuteľnosti, ale
o určenie vlastníckeho práva, lebo sporná parcela na základe dohody nebola zavkladovaná z dôvodu
porušenia zákona žalovaným v 1.rade. Tento porušil § 8 reštitučného zákona, keď po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona (01. 01. 1994) nevyčkal skončenie lehoty na uplatnenie reštitučného nároku a
na jeho vysporiadanie, ale s inou osobou než bola oprávnená osoba, uzavrel zámennú zmluvu, čím

zmaril vydanie žalobcom uplatneného reštitučného nároku. V konaní bol naviac dostatočne preukázaný
aj dôvod na navrátenie vlastníctva podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 282/1993 Z. z.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Citované zákonné ustanovenie pripúšťa žalobu smerujúcu k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem
ako podmienka úspešnosti žaloby o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom
právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených

záujmov práve navrhovaným určením. Vo všeobecnosti platí, že ak žaloba na určenie neslúži potrebám
praktického života (neistej situácie sa vôbec netýka alebo ju nerieši), alebo ak má žalobca inú možnosť
ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takáto žaloba spravidla účelná
a procesne prípustná. Určovacia žaloba je spravidla prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch
evidovanýchkatastromnehnuteľnosti.Stavspornostivprejednávanejvecibolvyvolanýtým,žepríslušný

správny orgán nepovolil v zmysle dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 16. 05. 1995 vklad sporného
pozemku z dôvodu, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom reštitučného nároku bola po účinnosti
zákona č. 282/1993 Z. z. žalovaným v 1.rade v rozpore so zákonom prevedená.

Žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil tým, že v dôsledku neplatnej

zámennej zmluvy bol sporný pozemok pred uplynutím lehoty na uplatnenie reštitučného nároku, resp.
pred vybavením reštitučného nároku zapísaný v katastri nehnuteľnosti v prospech súkromnej obchodnej
spoločnosti Relax Tour Centrum Tatry, s. r. o., Poprad (uvedená spoločnosť následne previedla spornú
parcelu na manželov O. a Q. H. a títo vlastníci ďalej previedli pozemok na súčasných žalovaných v 3.
a 4.rade).

Podľa názoru odvolacieho súdu existencia uvedených skutočností je nepochybne spôsobilá vyvolať
neistotu v právnom postavení účastníkov konania. Náprave takéhoto stavu preto slúži žaloba o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom popri nej nemožno vylúčiť ani žalobu o určenie neplatnostiprávneho úkonu (zámenná zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1.rade a Relax Tour Centrum Tatry
s. r. o. v časti, v ktorej došlo k prevodu pozemku, parcely č. 1892), ak jej vyhovením možno napomôcť
k odstráneniu stavu právnej neistoty. Súd prvého stupňa správne postupoval, ak skonštatoval, že

dôvod absolútnej neplatnosti v tejto časti zámennej zmluvy je daný ust.§ 8 zákona č. 282/1993 Z.
z.. K tomu odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že zámenná zmluva, vklad ktorej bol povolený na
katastri dňa 17. 02. 1994 pod č. V-134/94 bola zavkladovaná na katastri nehnuteľnosti ohľadom parcely
č. 1892 nebráni tomu, aby ju súd v občianskom súdnom konaní posudzoval v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka, resp. podľa iných zákonných ustanovení. Zámenná zmluva, ktorou došlo k

prevodu pozemku, parcely KNE č. 1892 odporuje ust.§ 8 zákona č. 282/1993 Z. z. je absolútne neplatná,
lebo právny úkon svojim obsahom a účelom obchádza zákon. Z dôvodu obchádzania zákona nemá
právny význam, či účastníci zámennej zmluvy o tomto dôvode neplatnosti (t. j. o obchádzaní zákona)
vedeli alebo nie. Preto, ak sa žalobca obrátil na súd so žalobou o určenie vlastníckeho práva k spornému
pozemku (§ 80 písm. c) O. s. p.) nič nebráni tomu, aby sa súd v predmetnom konaní zaoberal platnosťou
zámennej zmluvy v časti, v ktorej došlo k prevodu pozemku, parcely č. 1892. Súd prvého stupňa k

tvrdeniam žalobcu, ktorý správne zdôvodňoval naliehavý právny záujem v dostatočnom rozsahu venoval
náležitú pozornosť a na základe žalobcom predložených dôkazov dôsledne skúmal opodstatnenosť
naliehavého právneho záujmu v zmysle ust.§ 80 písm. c) O. s. p.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje

správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská
procesných strán v prejednávanej veci, citoval správne právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, vysporiadal sa tiež s námietkami žalovanými uvádzanými
v konaní a tiež v dostatočnom rozsahu zodpovedal, prečo bolo v konkrétnom rozsahu žalobe vyhovené

a prečo bola žaloba čiastočne zamietnutá (o určenie vlastníckeho práva k pozemku, parcele č. 1893).

Majúc na zreteli vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako správny potvrdil
(§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.