Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240532
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112240532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13. 2. 2015 č.k. 9C/414/2012 - 74, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokoch o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania, o zamietnutí návrhu a o náhrade trov konania.

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 9C/414/2012 - 74 návrh na prerušenie konania zamietol. Vec
vedenú pôvodne na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17C/445/2012 vylúčil na samostatné konanie.
Žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že
žalobca sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodov zodpovednosti žalovanej Slovenskej
republiky za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné,
ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi v zákonnej 15-dňovej lehote.

Náhrady škody predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou žalobcu pri vymáhaní
pohľadávky, z toho za správu pohľadávky pomocou informačného systému je to 70,- Eur, za udržiavanie
informačného systému 40,- Eur, za administratívne spracovanie textu a kontrolu stavu exekučného
konania 15,- Eur. Náhrada nemajetkovej ujmy vyplýva z porušenia práva na prerokovanie veci bez
zbytočného odkladu v súdnom konaní, pričom výška nemajetkovej ujmy je vyčíslená s odkazom na
doktrínuprijatúÚstavnýmsúdomSRvnálezochústavnéhosúduovýškesatisfakciezaprieťahy súdnom
konaní 55,- Eur za každý mesiac omeškania s činnosťou exekučného súdu. Žalobca postupoval podľa

§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
pričom žalovanú Slovenskú republiku požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pričom žalovaná zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR do podania žaloby na žiadosť pozitívne
nereagovala.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žaloba nebola podaná po uplynutí 6-mesačnej lehoty na uspokojenie
nároku na náhradu škody, ale bola podaná skôr. Ide o predčasne uplatnený nárok, pričom žalobca

neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí. Podľa žalovanej žalobca
nepreukázal vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Pokiaľ sa týka nedodržania 15-dňovej lehoty, tak § 44 ods. 2
Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. nestanovuje 15-dňovú lehotu v prípadoch zamietnutia žiadostio udelenie poverenia. Nie je v právomoci všeobecných súdov preskúmavať efektívnosť a rýchlosť
súdnych konaní iného súdu v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Takéto skúmanie
môže byť vykonávané len Ústavným súdom SR na základe ústavnej sťažnosti. Zatiaľ nie je vydané

žiadne rozhodnutie, v ktorom by sa konštatovali prieťahy v súdnom konaní právoplatným rozhodnutím
Ústavného súdu SR, že došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu.

Čo sa týka vyčíslenej škody, táto je len hypotetická a nezodpovedá kritériám vzniku nároku na
náhradu škody, pričom nejde o škodu skutočnú. Nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej

právnej úvahy. Žalovaná poukazuje na aspekt dobrých mravov, keď žalobca je vnímaný ako
spoločnosť využívajúca neprijateľné zmluvné podmienky, zneužíva slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb.

Žalovaná navrhla prerušiť konanie do rozhodnutia o prejudiciálnej otázke vo veci 7C/6/2010, kde
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, požaduje vyriešiť otázku vzniku

zodpovednosti členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania
využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní
o výkone rozhodnutia.

Okresný súd s poukazom na § 110 ods. 2 písm. c) O.s.p. zamietol návrh na prerušenie konania, pretože

podľa názoru súdu rozhodnutie Súdneho dvora EÚ k vyššie uvedenej otázke nemôže mať význam pre
rozhodnutie v merite veci, pričom súd prihliadol na hospodárnosť konania, keď rozhodnutie o prerušenie
konania vo veci 7C/6/2010 ešte nie je právoplatné. Súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca uplatňuje právo na náhradu škody a

nemajetkovej ujmy v exekučných veciach vedených proti
- povinnému N. K. (vec 5Er/329/2009), kde exekučný súd dňa 4. 7. 2011 žiadosť o udelenie poverenia
zamietol
- v ďalšej exekučnej veci 10Er/630/2010 proti povinnej K. K. dňa 15. 6. 2011 bola žiadosť o udelenie
poverenia zamietnutá

- v exekučnej veci proti povinnej K. Z. (5Er/329/2009) žiadosť o udelenie poverenia exekučný súd dňa
22. 6. 2011 zamietol
- v exekučnej veci proti povinnému K. Q. (5Er/136/2010) súd žiadosť o udelenie poverenia 22. 6. 2011
zamietol
- v exekučnej veci proti povinnej T. D. (15Er/905/2009) súd dňa 21. 6. 2011 žiadosť o udelenie poverenia

zamietol
- v exekučnej veci proti povinnej T. Z. (22Er/108/2010) bola žiadosť o udelenie poverenia dňa 6. 6. 2011
zamietnutá
- v exekučnej veci proti povinnej C. X. (12Er/366/2010) bola žiadosť o udelenie poverenia 8. 6. 2011
zamietnutá

- v exekučnej veci proti povinnej S. A. (21Er/409/2010) súd žiadosť o udelenie poverenia rozhodnutím
zo dňa 16. 6. 2011 zamietol
- v exekučnej veci proti povinnej K. J. (15Er/365/2010) bola dňa 21. 6. 2011 žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., že štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci, a to nezákonným rozhodnutím (podľa písm. a) alebo nesprávnym
úradným postupom (podľa písm. b). Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postupom sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona o zodpovednosti škodu uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak. Ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočnýmzadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Súd konštatoval, že návrhu na náhradu škody nie je možné vyhovieť. Vymáha sa náhrada škody za
nesprávny úradný postup, pričom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku 15-dňová lehota na vydanie
poverenia súdnemu exekútorovi neplatí v prípadoch, keď súd nevyhovie návrhu na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade má platiť 15-dňová lehota
na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi. Z Exekučného

poriadku(zák.č.233/1995Z.z.)všaktakátopovinnosťnevyplýva.Niejestanovenálehotanazamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia. Preto nemôže dôjsť k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia
- urobenia úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nemožno konštatovať nesprávny úradný postup podľa
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z..

Súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR z Nálezu II.ÚS 545/2010 je exekučný súd je oprávnený a

povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania
a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR vo veci 5Cdo/291/2010 je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku z hľadiska § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (zák. č. 244/2002 Z.z.).
Ak titulom na vedenie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok, ide o exekučný titul s určitými špecifikami.

Na rozdiel od iných exekučných titulov súd oprávňuje z úradnej moci preskúmavať rozhodcovské
konanie. Ďalej sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 606/2012, podľa ktorého aj
niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania škody v súvislosti s vymáhaním
škody v exekučnom konaní, a nepreukázal ani nemajetkovú ujmu, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho
úradného postupu došlo k ohrozeniu jeho legitímnych očakávaní, že prípadne došlo k zániku povinného,
zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosť povinného, ide potom len o
hypotetickéúvahyžalobcupririešeníotázkynáhradyškodyajehodopadunaekonomickúsféružalobcu.

Preto súd nemohol požadovanú nemajetkovú ujmu žalobcovi priznať.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keď žalobca nepreukázal vznik škody pre tvrdený ale nepreukázaný
nesprávny úradný postup, potom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešný žalobca nemá
právo na náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto jej nebola priznaná
náhrada trov konania.

Vzhľadom na to, že súd nemal k dispozícii exekučný spis Okresného súdu Humenné sp. zn.

17C/445/2012, preto s poukazom na § 112 ods. 2 O.s.p. súd vylúčil tento nárok žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy na samostatné konanie.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol o merite veci na základe s použitím
inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Nie je možné, aby

súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, či došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkovi nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie

a trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorá je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľná.

Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má

aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvnená
mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti, rozsahom nevybavenej súdnejagendy atď. Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom,
aby vyhovel požiadavkám čl. 6 ods. 1, zahŕňajúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Odvolateľ vytýka súdu, že súd nevyužil dôkaz, a to znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný
ZnaleckýmústavomEkonomickejuniverzityvBratislavenapreukázanieškodyužalobcu.Súdnevykonal
dostatočné dokazovanie oboznámením sa s týmto znaleckým posudkom.

Žalobca navrhuje prerušiť konanie z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke na Ústavnom

súde SR. Žiada zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť v jeho napadnutej časti ako
vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
(§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Exekučný súd z úradnej
moci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku má právo skúmať žiadosť o udelenie poverenia, čo limituje
15-dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pri bezchybnom návrhu. Ak exekučný
súd z úradnej moci je oprávnený preskúmavať žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
tak lehote 15 dní platí len pre prípady vyhovenia návrhu a poverenia exekútora vykonaním exekútora.

Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie
poverenia. 15-dňová lehote nie je stanovená pre prípad, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
na vykonanie exekúcie so zákonom. Potom nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o
nevyhovení návrhu súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie nie je porušením práva oprávneného.
Pre prípad neudelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je zákonom - Exekučným poriadkom

stanovená lehota, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-dňová lehota
na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia.

Ak z exekučného poriadku nevyplýva lehota na zamietnutie žiadosti na udelenie poverenia, nemôže
dôjsť k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenia úkonu v zákonom stanovenej lehote.

Nemôže konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Ust. § 9 ods. 4 zák.
č. 514/2003 Z.z. udeľuje právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom tomu,
komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Keď takáto podmienka nároku na náhradu škody nie je
osvedčenážalobcom,keďsanedákonštatovaťnesprávnyúradnýpostup,potomrozhodnutieokresného
súdu je správne, ak žalobu zamietol.

Štát má zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípadoch, keď sa
takýto nesprávny úradný postup preukáže. Odvolací súd prisviedča názoru žalovanej, že nie sú splnené
podmienky na vyvodenie zodpovednosti za nesprávny úradný postup zadefinovaný v § 9 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z.z., ak nebolo konštatované porušenie práva žalobcu v dôsledku prieťahov v súdnom

konaní, o čom je oprávnený rozhodovať Ústavný súd SR. Neexistuje rozhodnutie Ústavného súdu SR, či
konštatovanie prieťahov v súdnom konaní predsedom okresného súdu. Novela § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.
len bližšie zadefinovala podmienky pre konštatovanie prieťahov v súdnom konaní, ako predpokladu na
uplatnenie nároku na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu. Ak kompetentný orgán nezistil
nesprávny úradný postup, potom nie je možné vyvodiť zodpovednosť za nesprávny úradný postup aj

vo forme náhrady škody.

Žalobca v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, kde škodu predstavujú náklady na evidovanie
pohľadávky žalobcom. Podľa okresného súdu nestačí samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu
vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazov o vynaložených nákladoch. Naviac sa jedná

o administratívne náklady, ktoré má žalobca so správou pohľadávky a nemôže byť uplatnená ako
náhrada škody pre porušenie povinnosti súdu v exekučnom konaní. Takéto administratívne náklady tak
či tak nemôžu byť predmetom exekučného konania, pretože predmetom exekučného konania je vždy
vymoženie prisúdenej pohľadávky, nie dodatočné náklady žalobcu so správou tejto pohľadávky. Žalobcauplatňuje nemajetkovú ujmu, ktorú nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného
postupudošlokohrozeniulegitímnychočakávaní,kohrozeniujehopodnikateľskýchaktivít,stratydôvery
vedenia spoločnosti v súdnictvo. Ide len o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho

zásahu do sféry žalobcu. Odvolací súd nevidí dôvod na priznanie náhrady škody či nemajetkovej ujmy
na základe aplikácie Nálezu Ústavného súdu SR o priznaní finančného zadosťučinenia za prieťahy v
súdnom konaní a naviac, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Exekučný
súd v konaniach konštatoval neprijateľné zmluvné podmienky, a to rozhodcovskú doložku, preto žalobca
ako oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie proti povinným.

Žalobca v konaní poukazuje na znalecký posudok č. 1/2014, ktorý znalecký posudok môže súd
hodnotiť len ako ďalší dôkaz na preukázanie tvrdení žalobcu v konaní, pričom údaje z tohto znaleckého
posudku nie sú verifikovateľné, keďže súdny znalec vychádzal výlučne z údajov poskytnutých žalobcom.
Znalecký posudok je bez významu vzhľadom na to, že sám žalobca si zapríčinil neúspech v exekučnom
konaní, ak viedol exekúciu na základe nevykonateľného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného

rozhodcovským súdom bez platnej rozhodcovskej doložky. Uplatnená náhrada škody vyjadruje len
paušálne náklady, aj keď podložené tzv. znaleckým posudkom, pričom sa vykazujú náklady akejkoľvek
administratívnej činnosti, nie priamo ku konkrétnemu nároku zo sporu. Nároky na náhradu škody sú
skôr hypotetické, pretože vymedzujú všeobecné náklady správy pohľadávky u žalobcu bez konkrétneho
určenia na ten ktorý prípad, pričom výška škody v súvislosti s jednotlivými prípadmi porušenia povinnosti

exekučného súdu má predstavovať konkrétnu náhradu materiálnej ujmy u žalobcu. Žalobca nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, zatiaľ nepreukázaným, a vznikom konkrétnej
škody.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením

práva, že samotné konštatovanie porušenia práva nebude dostatočným zadosťučinením. Výška
nemajetkovej ujmy v konkrétnom prípade nie je žalobcom nijak preukázaná, najmä o tvrdenom postihu
žalobcu nesprávnym úradným postupom, čo sa malo prejaviť v strate dôvery žalobcu v spravodlivosť.
Z hľadiska morálnych aspektov z porušenia práva žalobcu, sám žalobca vymáha pohľadávky, ktoré
sú pochybné. Preto nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je pochybný. Odvolací súd tak

potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., tak odvolací súd
konštatuje, že ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný postup a
ods. 2, ktorý je účinný od 1. 1. 2003, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného postupu

súdom,ktoréhodôsledkomsúsťažnostinaprieťahy,prípadnedisciplinárnekonanie,ktorébykonštatoval
Ústavný súd SR. Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy v súdnom
konaní, ktoré sú predmetom nároku žalobcu, nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup, ktorý
je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Ust. § 9 ods. 2 zák.
č. 514/2003 Z.z. len bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale definovanie

nesprávneho úradného postupu je uvedené v § 9 ods. 1 zákona účinného od 1. 1. 2013. Preto ani táto
námietka žalobcu v odvolanie nie je dôvodná. Odvolací súd nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Odvolací súd riešil otázku neprerušenia súdneho konania pre položenie prejudiciálnej otázky. V súdnom

spise sa nenachádza návrh na prerušenie konania, preto o neexistujúcom návrhu žalobcu nemohol
rozhodovať ani okresný súd. Odvolací súd preto nevidí dôvod na porušenie práva žalobcu v tom, že
okresný súd neprerušil konanie do doby rozhodnutia o prejudiciálnej otázke.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Ak žalobca

nebol úspešný v konaní, potom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov prvostupňového
konania, pritom ako neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnej žalovanej náhradu trov konania.
Keďže žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto ani okresný súd nemohol priznať žalovanej
náhradu trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu odvolacieho trov konania. Žalovaná v odvolacom konaní
trovy nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.