Uznesenie Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715200332
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2715200332.4

Uznesenie

Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa
rodičov: matka W.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. M. X, XXX XX M., zastúpená JUDr. Alenou
Arbetovou, advokátkou, Námestie sv. Martina 3A, Holíč a otec R.. B. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. XX, XXX XX M., t.č. B. K. XX, XXX XX M., zastúpený Machová s.r.o., Čulenova 2A/2621, Skalica, o

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, rozhodujúc o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd ponecháva mal. F. v osobnej starostlivosti matky.

Otec je oprávnený stýkať sa s mal. F. nasledovne:
- každý týždeň v utorok a piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod.

- každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod.
s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať
v mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.1.2015 bol Okresnému súdu Skalica doručený návrh matky na úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, ktorým sa domáha zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a

určenia výživného otcovi, pričom zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletým na každú párnu sobotu
od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 12.00 hod do 18.00 hod. Dňa 22.5.2015
doručilamatkapodanie,ktorýmžiadalaokreminéhoupraviťstykotcasmaloletýmužlennapárnyvíkend
v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky.

Vo veci samej nie je rozhodnuté, prebieha dokazovanie, pričom pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa

6.7.2015 bolo odročené, keďže obaja rodičia prezentovali ochotu a snahu riešiť ich vzájomné konflikty
ohľadom stýkania sa s maloletým, aj za účasti psychológa na referáte poradensko psychologických
služieb ÚPSVaR Senica.

Dňa 24.8.2015 otec podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý žiada ponechať maloletého v
osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Určenia výživného

otcovivovýške70,-eurmesačneaúpravystykuotcasmaloletýmnakaždýutorokapiatokod15.00hod.
do 19.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. Zároveň žiada uložiť matke povinnosť
informovať otca o vývoji a zdravotnom stave mal. dieťaťa a o mimoriadnych podstatných veciach
týkajúcich sa maloletého. Návrh otec odôvodnil predovšetkým problémami spojenými so stretávaním
sa s maloletým. Otec uviedol, že po poslednom pojednávaní v mesiaci júl 2015 sa situácia podstatným
spôsobom ešte zhoršila. Matka mu v mesiaci júl umožnila styk s maloletým len 3x v trvaní vždy po 3

hodiny, pričom na ostatné jeho žiadosti, sms nereagovala alebo mu stretnutie neumožnila. V mesiaci
august 2015, do 21.8.2015 mu matka umožnila stretnutie len 2x v trvaní 3 hodín. Rovnako na jeho sms,výzvy a žiadosti, opakovane buď nereagovala žiadnym spôsobom alebo mu stretnutie neumožnila, čo
malo za následok, že správanie maloletého bol veľmi odmeraný, negatívny smerom k otcovi, pôsobil
ustráchane a vyjadril sa, že na stretnutie nepôjde. Ďalej uviedol, že maloletý je zrejme motivovaný

správaním matky voči osobe otca, pretože s maloletým mali ešte počas spolužitia ale i po odsťahovaní
sa otca pekný citový vzťah, maloletý sa vždy na stretnutia s otcom tešil, v jeho prítomnosti bol veselý,
usmievavý, nikdy sa žiadnym spôsobom neprejavoval negatívne k otcovi. Naposledy žiadal matku o
stretnutie dňa 23.8.2015 v nedeľu, žiadnym spôsobom však matka nereagovala. Otec tiež poukázal na
značne narušené vzťahy medzi ním a matkou s tým, že nemôže prebiehať styk otca s maloletým aspoň

v minimálnom rozsahu bez rozhodnutia súdu. Má zato, že je potrebné i vo veku 2,5 roka dieťaťa, aby mal
možnosť zachovať ich vzájomný vzťah k synovi a citové väzby i rozvíjať. Rodičovské práva a povinnosti
majú vždy obaja rodičia, pričom zo správania matky je evidentné, že táto zneužíva svoje rodičovské
práva tým, že mu neumožňuje pravidelný styk s dieťaťom, čím nemá možnosť ani v čo najmenšej
miere budovať a rozvíjať vzťah otca k synovi a naopak. Je nevyhnutné predísť hroziacej bezprostrednej
citovej ujme a nebezpečenstvu, že psychický a citový vývoj dieťaťa bude mať z dôvodu nemožnosti

vzájomného a pravidelného stretávania sa v dôsledku chovania matky a jej bráneniu v stretávaní s
maloletým nepriaznivé a nežiaduce dôsledky.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 102 ods. 2 O.s.p. v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná
aj bez návrhu

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok

dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.
Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov.

V ustanovení § 76 ods. 1 sú vymedzené druhy predbežných opatrení, ktoré sú však vymedzené len
exemplifikatívne („najmä“) z čoho vyplýva, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie i iného znenia

(teda napr. i predbežne upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom).

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil
výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti.

Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym

právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné
opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou
pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by
bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva,
o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného

opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri
vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre závero pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu
nebezpečie bezprostrednej ujmy.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia je dôvodný sčasti. Situácia v rodine maloletého sa na základe doterajších okolností javí byť
natoľko vyhrotená, že vzájomné nezhody rodičov negatívne vplývajú na maloletého a je nutné dočasne
upraviť pomery medzi účastníkmi konania a to v záujme maloletého. Nevyhnutnosť zásahu formou
predbežného opatrenia mal súd osvedčené z doterajších vyjadrení účastníkov, ako aj ich výsluchom.

Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2015, pričom sa nevedia dohodnúť najmä
v otázke stýkania sa otca s maloletým, čo vnáša medzi už aj tak značne naštrbené vzťahy rodičov ešte
viac napätia, čo sa musí prenášať negatívne i na maloletého a preto je tu na mieste dočasne upraviť
predovšetkým otázku stýkania sa s maloletým tak, aby ich ďalšie nezhody nevplývali na maloletého
negatívne. Súd má za to, že takéto neustále nedorozumenia medzi rodičmi a ich neusporiadané vzťahy,
nepravidelný režim maloletého môžu bezprostredne ohrozovať a narušovať priaznivý psychický vývin

maloletého. Otec sa predbežným opatrením domáha ponechania maloletého v osobnej starostlivosti
matky. Súd mal doposiaľ v konaní preukázané, že maloletý sa nachádza od januára 2015 (odkedy
rodičia nežijú v spoločnej domácnosti) v osobnej starostlivosti matky, pričom v tejto otázke medzi rodičmi
panuje aj zhoda. Keďže maloletý je nepretržite od rozchodu rodičov v osobnej starostlivosti matky,
súd rešpektujúc faktický stav ponechal maloletého v osobnej starostlivosti matky. Súd má za to, že

ponechaním maloletého v osobnej starostlivosti matky budú aj lepšie zaistené potreby maloletého s
ohľadom na jeho útly vek a prirodzenú fixáciu na matku. Napokon samotný otec navrhol predbežným
opatrením ponechať maloletého v osobnej starostlivosti matky.

Otec sa predbežným opatrením domáha aj upraviť styk s maloletým na každý utorok a piatok

od 15.00 hod. do 19.00 hod. a nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. Pokiaľ ide o návrh
otca predbežným opatrením upraviť styk s maloletým, súd má zato, že tento návrh je dôvodný. Je
nepochybné, že otec maloletého má právo podieľať sa na riadnej výchove maloletého dieťaťa, má právo
na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s maloletým, pričom je
potrebné rešpektovať právo maloletého na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, samozrejme vždy

je však zároveň potrebné prihliadať na záujem maloletého, ktorý je prvoradý a to najmä na citové väzby
maloletého, stabilitu výchovného prostredia a v neposlednom rade schopnosť rodiča jedného i druhého
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti s druhým rodičom. Napriek deklarovanej snahe a ochote rodičov
riešiť nezhody ohľadom stýkania sa s maloletým pri ostatnom pojednávaní je zrejmé, že medzi rodičmi
doposiaľneprišlokzmierneniuichnapätýchvzájomnýchvzťahov,baprávenaopak,ichvzájomnévzťahy

sa ešte viac zhoršujú. Je tu dôvodná obava, že značne naštrbené vzťahy medzi rodičmi sa postupne
prenášajú aj na maloletého, čo si žiaľ rodičia zrejme ani neuvedomujú. Je potrebné si uvedomiť, že dieťa
v tak útlom veku vníma veľmi citlivo akékoľvek negatívne emócie medzi rodičmi, pričom pre zdravý,
psychický vývoj maloletého v tak útlom veku je priam nevyhnutné, aby obaja rodičia svojim správaním,
najmä svojou úctou a toleranciou vytvárali pri realizácii styku bezkonfliktné prostredie. Je zrejmé, že

uvedené sa v tomto prípade nedeje. Je tiež potrebné uviesť, že pri absencii súdneho rozhodnutia má
stýkanie rodiča nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti s maloletým prebiehať po vzájomnej dohode
obidvochrodičov,pričomjezrejmé,žetomutaknieje.Niejemožnézostranysúdunaďalejtolerovaťstav,
žeostýkanísmaloletýmdieťaťomrozhodujelenjedenrodič(najčastejšieprávepreferenčnýrodičmajúci
dieťa v osobnej starostlivosti), zvlášť za situácie, kedy takto navodený stav môže negatívne vplývať

na maloleté dieťa. V prípade absencie dohody rodičov o tom, za akých podmienok, v akom rozsahu,
odkedy a dokedy sa môže stýkať druhý rodič s maloletým dieťaťom rozhoduje súd. V prejednávanej
veci naďalej dochádza zo strany matky k akémusi vydeľovaniu času pre otca a maloletého a určovaniu,
kedy a za akých podmienok sa môžu títo dvaja stýkať. Dokonca je odovzdanie maloletého otcovi
podmienené podpisom otca, kedy otec podpíše deň a presný čas odkedy dokedy bude s maloletým s

tým, že pri nedodržaní času odovzdania maloletého matke bude upovedomená polícia (?). Je zrejmé,
že ďalšie tolerovanie takto navodeného stavu nie je a ani nemôže byť v záujme maloletého. V konaní
je zrejmé, že otec sa s maloletým stýka nepravidelne, pričom tento prezentuje záujem byť s maloletým
čo najviac, no uvedené mu podľa jeho tvrdení nie je umožňované. Otec uviedol, že v mesiaci júl mu
bolo umožnené stretnúť sa s maloletým len 3x po tri hodiny a v mesiaci august len 2x v trvaní 3 hodiny.

Samotná matka na pojednávaní uviedla, že začala obmedzovať styk otca s maloletým po tom, čo
maloletý začal byť nekľudný, budil sa v noci, mal nočné mory, plakal a odmietal ísť k otcovi. Na základe
doterajších skutočností je zrejmé, že matka sa snaží chrániť maloletého tým, že začala obmedzovať
čas styku otca a maloletého. Či už je to z dôvodov na strane jedného alebo druhého, má súd za to, že jepotrebné dočasne upraviť styk otca s maloletým tak, aby tu bol aspoň dočasne nastolený nevyhnutný a
pravidelný režim, ktorý budú musieť rešpektovať obidvaja rodičia, nakoľko bez takejto dočasnej úpravy
a pri zohľadnení neschopnosti rodičov sa dohodnúť, budú sa naďalej prehlbovať a zhoršovať už aj tak

výrazne naštrbené vzťahy medzi rodičmi, čo isto nie je v záujme maloletého, na ktorého sa napätie týmto
prenáša. Súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti dočasne upravil styk otca s maloletým na každý
týždeň v utorok a piatok (počas len troch hodín), a to od 15.00 hod. do 18.00 hod. (napokon samotná
matka maloletého doposiaľ otcovi maloletého odovzdávala na tri hodiny) a na jeden celý deň raz za
dva týždne, a to v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. každý nepárny týždeň v roku (pozn. spresnená

formulácia, aby nedochádzalo k nedorozumeniam, či sa jedná o nepárny týždeň v roku alebo v mesiaci).
Súd tiež upravil čas ukončenia stretnutia otca s maloletým z navrhovanej 19-tej hodiny na 18-tu hodinu s
ohľadom na útly vek maloletého. Súd je toho názoru, že takouto dočasnou úpravou styku budú obidvaja
rodiča (matka i otec) odbremenení od neustálych hádok odkedy a dokedy sa môže otec s maloletým
stýkať, čo je v konečnom dôsledku v záujme maloletého. Otec bude v pravidelnom nevyhnutnom styku
s maloletým, pričom počas tohto času bude dostatočne umožnené udržiavať a zachovávať si a rozvíjať

ich vzájomný vzťah. Súd má za to, že otec osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,
naliehavosť a nevyhnutnosť poskytnutia predbežnej ochrany v podobe dočasnej úpravy styku otca s
maloletým tým, že nie je medzi otcom a maloletým pravidelný styk, čím by mohlo dôjsť k pretrhnutiu ich
vzájomných citových väzieb.

Súd ďalej uvádza, že predbežným opatrením neupravil povinnosť platiť výživné na maloletého (v
nevyhnutnej miere) tak ako to ustanovuje § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko nie je dôvodné rozhodovať
predbežným opatrením o „nevyhnutnom“ výživnom pre maloletého, keďže jeho výživa je v nevyhnutnej
miere riadne zabezpečovaná zo strany obidvoch rodičov, či už v podobe poskytovania osobnej
starostlivosti zo strany matky a hradenie nákladov maloletého alebo v podobe platenia výživného

zo strany otca v sume 70,- eur. V tejto časti nie je ani odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Pokiaľ ide o výživu maloletého, u maloletého nebolo a ani v súčasnosti nie je ohrozené
uspokojovanie jeho nevyhnutných odôvodnených potrieb a preto v tejto časti nie je dôvodné nariaďovať
predbežné opatrenie. I keď zákon nedefinuje pojem "výživné v nevyhnutnej miere", je zrejmé, že ide
o výživne užšie ako výživné v rozsahu § 62 zákona o rodine a nasl. O výživnom bude rozhodnuté

vo veci samej.

Súd predbežným opatrením neupravil ani právo zastupovania a spravovania majetku maloletého,
nakoľko ani v tejto časti nie je odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach
účastníkov.

Súd predbežným opatrením neuložil ani povinnosť matke informovať otca o podstatných záležitostiach
týkajúcich sa maloletého, nakoľko ani v tejto časti taktiež nebolo odôvodnené nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy na právach účastníkov. Z doposiaľ podávaných informácií sa nejaví ako
nevyhnutné rozhodovať predbežným opatrením aj v tejto otázke. Odporca bude naviac v pravidelnom

kontakte s maloletým v rámci styku, takže podstatné veci týkajúce sa maloletého mu budú známe.

Na záver súd len poznamenáva, že je predovšetkým na rodičoch, aby svojim správaním, najmä svojou
úctou a toleranciou, vytvárali nielen pri realizácii styku bezkonfliktné prostredie nevyhnutné pre zdravý
vývoj maloletého, ktorý je vo veku, v ktorom citlivo vníma akékoľvek negatívne emócie medzi rodičmi a

pri správnom výchovnom postoji sa ich vzájomný vzťah bude upevňovať, čo je jednoznačne v záujme
maloletého.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).