Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214755
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814214755.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľky: G. D.,

narodená X.X.XXXX, trvale bytom XX. Z. X/XX, R. proti odporcovi: C. U., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom XX. Z. X/XX, R., o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: W. D., narodená XX.X.XXXX, trvale
bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi a o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že C. U., narodený XX.XX.XXXX je otcom maloletého dieťaťa: W. D., narodená
XX.X.XXXX ( rodný list Matričného úradu H. zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por.č. XXX ) z matky
G. D., narodenej X.X.XXXX.

Maloletá W. D., narodená XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju
bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Odporca C. U., narodený XX.XX.XXXX je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú W. D., narodenú
XX.X.XXXX v sume 70,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletého dieťaťa.

Zameškané výživné za obdobie od 07.08.2014 do vyhlásenia rozhodnutia vo výške 910,- eur je odporca
oprávnený zaplatiť v splátkach po 20,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza z titulu trov znaleckého dokazovania

sumu 215,53,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Štátu sa náhrada trov konania vo zvyšku n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 07.08.2014 domáhala určenia otcovstva k maloletému
dieťaťu a úpravy práv a povinností rodičov k nemu. Za otca maloletej označila C. U., narodeného
XX.XX.XXXX,trvalebytomXX.Z.X/XX,R..Vkonaníourčenieotcovstvasúhlasnýmvyhlásenímrodičov,
vedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.9Po/10/2014,kuznaniuotcovstvakmaloletémudieťaťunedošlo.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu odmietol otcovstvo k maloletej, uviedol, že s matkou dieťaťa
sa zoznámil približne v januári 2013 u suseda, kam chodila a tiež niekoľko ďalších mužov.Súdpojednávalvneprítomnostiodporcupodľa§101ods.2Občianskehosúdnehoporiadku,predvolanie
na pojednávanie mal odporca riadne vykázané dňom 12.8.2015, svoju neúčasť neospravedlnil ani
nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

Dokazovanie súd vykonal výsluchom navrhovateľky, rodným listom maloletého dieťaťa, znaleckým
posudkom č. 12/2015 znalca doc. Ing. Radoslava Žideka, PhD. z odboru genetika, analýza DNA,
potvrdením o nemocenských dávkach Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, potvrdením o poberaní
prídavku na dieťa za rok 2014 a 2015, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2015,

mzdovým listom na navrhovateľku za rok 2013, 2014, pokladničnými bločkami, Zmluvou o splátkovom
úvere odporcu, Zmluvou o hypotekárnom úvere u odporcu, rodným listom maloletého C. U., Zmluvou o
splátkovom úvere u navrhovateľky, lustráciou v registri Sociálnej poisťovne, oznámením zamestnávateľa
odporcu o zárobku, správami a potvrdeniami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Prievidza na navrhovateľku
a odporcu, ako aj správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov u navrhovateľky a zistil
nasledujúci skutkový stav veci:

Z rodného listu maloletej mal súd preukázané, že z matky G. D., narodenej X.X.XXXX, pochádza
maloleté dieťa W. D., narodená XX.X.XXXX. Otec v rodnom liste uvedený nie je.

Zo znaleckého posudku č. 12/2015 znalca doc. Ing. Radoslava Žideka, PhD. mal súd preukázané, že na

základe výsledkov DNA analýzy je C. U., narodený XX.XX.XXXX potvrdený biologický otec maloletého
dieťaťa a miera pravdepodobnosti otcovstva za preukázané biologického otca bola posudkom určená
na 99,99991%.

Zo správ Úradu práce, soc. vecí a rodiny Prievidza na navrhovateľku vyplynulo, že navrhovateľka bola

poberateľkou prídavku na dieťa v roku 2014 vo výške 23,52 eur mesačne doposiaľ a rodičovského
príspevku od 01/2015 doposiaľ v sume 203,20 eur.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany vyplynulo, že navrhovateľka v mesiaci 06/2014
až 10/2014 poberala materské v priemere 289,96 eur mesačne.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu z 6.8.2015 mal súd preukázané, že odporca bol od 27.4.2015
do 30.4.2015 OČR a práceneschopný od 20.5.2015 do 29.5.2015 a od 18.6.2015 do 24.6.2015, bol
zamestnancom spoločnosti Q. - R. spol. s r.o. so sídlom v R. od 1.3.2011 do 5.8.2015, kedy požiadal
o ukončenie pracovného pomeru dohodou z rodinných dôvodov a z potvrdenia o zárobku mal súd

preukázané, že priemerný mesačný zárobok za 07/2014 až 06/2015 bol u odporcu 377,85 eur.

Z predpisu mesačných záloh predložených do konania odporcom mal súd preukázanú mesačnú výšku
jeho úhrad za byt v sume 149,20 eur.

Z rodného listu maloletého C. U., narodeného X.XX.XXXX mal súd preukázané otcovstvo odporcu k
tomuto dieťaťu.

Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní bolo zistené, že došlo k prešetreniu rodinných
pomerov u maloletého dieťaťa a neboli v starostlivosti o maloletú zistené žiadne nedostatky, kolízny

opatrovník sa stotožnil so závermi znaleckého dokazovania, ktorým bolo preukázané otcovstvo k
maloletej a pripojil sa k návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu.

Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní vyplynulo, že navrhovateľka býva v jednoizbovom byte, ktorý
kúpila prostredníctvom hypotekárneho úveru do svojho vlastníctva s mesačnou splátkou tohto úveru

vo výške 66,51 eur a ďalšími mesačnými bytovými nákladmi cca 119,- eur , ročným poplatkom za
komunálny odpad vo výške cca 26,- eur. Finančne navrhovateľke vypomáhajú jej matka a sestra. Na
maloletú má výdavky v súvislosti s prikrmovaním, plienkami, drogériou pre maloletú, v ostatnom zotrvala
na písomnom návrhu, žiadala určiť výživné v sume 150,- eur mesačne. Ďalej navrhovateľka uviedla, že
má vedomosť, že odporca pravdepodobne žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a synom,

nemá ako uviedla záujem narúšať jeho rodinný život, ale vzhľadom na to, že dcéra má právo poznať
svojho otca, je takto nútená hájiť jej záujmy a keďže je v nepriaznivej finančnej situácii a otec sa o
dieťa nijako nezaujíma, podala tento návrh na súd. K pravidelným výdavkom na starostlivosť o maloletú
navrhovateľka uviedla, že dcéra je na umelej strave, pričom mesačne minie 3-4 balenia a jedno stojí7,44 eur, tiež kupuje maloletej zeleninu, ovocie atď., zdravotný stav maloletej je dobrý, o nákladoch na
ošatenie, obuv predložila doklady v podobe pokladničných blokov. Stotožnila sa so závermi znaleckého
dokazovania. Požiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa ust. § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Zákon
o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon

ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,

ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní.

Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vykonaným dokazovaním - znaleckým posudkom mal súd preukázané, že otcom maloletého dieťaťa je
odporca, preto vo výroku rozhodnutia odporcu za otca určil. Zároveň upravil práva a povinnosti rodičov
k mal. dieťaťu a to tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá starostlivosť oňu od narodenia zabezpečuje riadnym spôsobom a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.
Otec o dieťa nejaví žiadny záujem a nie je s ním v žiadnom kontakte, od narodenia neprispieva na jeho
výživu žiadnou sumou, či iným spôsobom.

Súd upravil vyživovaciu povinnosť odporcu ako zisteného otca k maloletému dieťaťu. Výšku výživného
súd určil v súlade s § 62 ods. 2 - 5 a § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine vo výške 70,- eur, keď z
vykonaných dôkazov dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu
svojho dieťaťa v tejto sume, keď odporca sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku, k 5.8.2015

ukončil pracovný pomer u Q. - R. spol. s r.o. so sídlom v R. z rodinných dôvodov, podľa potvrdenia
zamestnávateľa dosahoval jeho priemerný mesačný zárobok za 07/2014 až 06/2015 sumu 377,85 eur,
odporca zostal v konaní nečinný, ku dňu vyhlásenia rozhodnutia z výpisu Sociálnej poisťovne súdom iný
zamestnávateľ zistený u odporcu nebol ako ani skutočnosť, že by poberal nemocenské dávky či dávku
v nezamestnanosti. Z vyššie citovaného ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine vyplýva, že vzdanie sa
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter

za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa
povinný bez vážnejšieho dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem bez
toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj svojho príjmu tak, aby plnenie vyživovacej
povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené / z rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/129/2014 z
29.9.2014 /.Odporca zostal v konaní nečinný, nevyjadril sa k znaleckému posudku, nenavrhoval ani

nepredkladal dôkazy, nezúčastňoval sa pojednávaní. Pokiaľ súdu spolu s vyjadrením sa k podanému
návrhu priložil rodný list maloletého C., nar. X.XX.XXXX, túto skutočnosť súd zobral do úvahy pri určení
výšky vyživovacej povinnosti, keď zobral do úvahy aj vyživovaciu povinnosť na maloletého. Odporca
tiež predložil Zmluvu o splátkovom úvere odporcu a Zmluvu o hypotekárnom úvere. Výživné dieťaťa
zahŕňa predovšetkým sumu na uspokojovanie hmotných potrieb, akými sú šatstvo, obuv, hygienické

pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie a prehlbovanie jeho vzdelania, záujmov, záľub,
úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná.
Predovšetkým závisí od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu s tým, že potreby dieťaťa sú nižšie v
jeho útlom veku v porovnaní s potrebami dieťaťa zaradeného do školského vzdelávacieho procesu. Je
zrejmé, že potreby maloletého dieťaťa odôvodňovali určenie výživného v sume 70,- eur mesačne, podľa

názoru súdu výživné v sume 150,- eur mesačne, tak ako ho žiadala navrhovateľka, pomery odporcu
neumožňujú. Výživné vo svojej podstate slúži aj na vyrovnanie osobnej starostlivosti vynakladanej
druhým rodičom a ani okolnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť nebolo preto možné
hodnotiť v neprospech maloletého dieťaťa a vyživovaciu povinnosť otca tak prenášať na jeho matku.
Súd taktiež u odporcu nezohľadnil spotrebiteľský a hypotekárny úver, ktoré čerpal v októbri 2014. V

danom konaní sú rozhodujúce reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné v určitej výške, úhrady
splátok čerpaných úverov súd vyhodnotil ako právne irelevantné. Výživné má podľa Zákona o rodine
prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča a povinnosťou každého rodiča je korigovať si svoje výdavky
tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona.

V súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd vyživovaciu povinnosť odporcu odo dňa začatia
súdneho konania. Spätne odo dňa narodenia maloletého dieťaťa výživné neurčoval, nakoľko na to
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Odporcovi vznikol na zameškanom výživnom za
obdobie od 07.08.2014 do vyhlásenia rozhodnutia dlh vo výške 910,- dlh, ktorý mu súd umožnil splácať
splátkami vo výške 20,- € mesačne, lehotu splatnosti ktorých určil pod sankciou zosplatnenia celého

dlhu v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky zameškaného výživného.

Styk odporcu s mal. dieťaťom súd neupravoval, nakoľko to účastníci nenavrhovali.

O trovách účastníkov konania o určenie otcovstva súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods.

1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná, nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si ich neuplatnila.

V priebehu konania vznikli štátu trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním vo výške 431,07 eur.

O trovách štátu súd rozhodol v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu
súd priznal.Znalecké dokazovanie nariadil súd v záujme maloletého dieťaťa a v záujme oboch jeho rodičov,
navrhovateľka je v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto v jednej polovici t.j. v sume

215,53 eur na náhradu trov štátu zaviazal odporcu a v druhej polovici náhradu trov konania štátu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský

súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.