Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 27, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/330/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814207749

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7814207749.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci
starostlivosti súdu o maloletú K. K., E.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca A. K., E.. XX.X.XXXX,

trvale bývajúceho K. F. G. Č.. XX, za účasti matky A. K., E.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej K. Š. E. Q.
Š. Č.. XXX, toho času bývajúcej K. D. E. Q. W. Č.. X, v konaní o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej K. doručil Okresnému súdu Rožňava dňa 4.8.2014 návrh na zníženie výživného, ktorým
žiadal o opätovné prehodnotenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej dôvodiac tým, že rozsudkom
maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, on bol zaviazaný platiť na maloletú výživné vo
výške 100 Eur mesačne, pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z jeho príjmu, keď bol zamestnaný
K. S. Z. W..S.. I., v dôsledku úrazu bol po dohode so zamestnávateľom prepustený ku dňu 31.7.2014
a stal sa nezamestnaným, nemal žiadne príjmy, jeho manželka bola zamestnaná, ale nežili v spoločnej
domácnosti, v tom čase otec v ním podanom návrhu konštatoval ako trvalé bydlisko matky F. G. XX i

keď uviedol, že na tejto adrese sa matka nezdržiava.

Okresný súd Rožňava uznesením sp.zn. 7P 287/2014 zo dňa 30.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.11.2014, preniesol svoju príslušnosť na tunajší súd, ktorému vec postúpil dňa 20.11.2014.

Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu vo februári 2015 sa k návrhu otca
jednoznačne nevyjadril, ponechal si právo na vyjadrenie sa po doručení mu správy dožiadaného Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, keďže otec dieťaťa má bydlisko E. W. G. XX.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej K. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu
Rožňava sp.zn. 7P 337/2013 zo dňa 18.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2013 a
ktorým rozsudkom súd zveril maloletú K. K., E.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky a zaviazal

otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške po 100,-Eur mesačne, pri stanovení tejto
výšky výživného, ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku, súd vychádzal zo zistení, že
maloletá bola žiačkou 8.ročníka Základnej školy Š., ktorú školu reprezentovala v rôznych súťažiach, v
ktorých dosahovala vynikajúce výsledky, v prvom polroku školského roka 2013/2014 z dôvodu sociálnej
odkázanosti bolo jej hradené za stravu v školskej jedálni 1,-Euro mesačne, škole bol hradený poplatok

ZRPŠ10,-Eur,zaškolskévýletyaexkurziebolouhradených60,-eur,zaúčasťnavýchovnýchkoncertoch
10,-Eur, bol uhradený poplatok do triedneho fondu 2,-Eura a poplatok za účasť na akcii Venček 40,-Eur;
otec dieťaťa bol zamestnancom S. Z. W..S.. I., kde bol zamestnaný od 1.9.2013, v čase rozhodovania
súdu bol v 3-mesačnej skúšobnej dobe a jeho príjem v decembri 2013 bol 620,32 Eur; matka dieťaťa
bola pracovníčkou T. O., X. S., kde bola zamestnaná od 26.6.2013 a kde dosahovala priemerný mesačný
čistý príjem 307,38 Eur, rodičia dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti, matka spolu s maloletou bývala

v obci Š., v minulosti otec pracoval K. Z. G. W. Z. M., kde dosahoval príjem okolo 270,-Eur mesačne a
keďže si v tom čase našiel zamestnanie v Bratislave, mal nárok na cestovné od Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Rožňave na dobu polroka, ubytovanie mu hradil zamestnávateľ, splácal hypotekárny
úver po 90,-Eur mesačne, hradil náklady na bývanie okolo 160,-Eur mesačne, matka dieťaťa sa v tom
čase starala o dospelé nezaopatrené dieťa, syna A. M., z jej prvého manželstva a o maloletú dcéru

otca A. K., z jeho prvého manželstva, otec býval v tom čase vo svojom rodinnom dome, ktorý postupne
rekonštruoval. Šetrením kolízneho opatrovníka v tom čase bolo zistené, okrem iného, od obyvateľa F.
G., že v časoch, keď otec sa zdržiaval v mieste svojho bydliska, v nadmernej miere požíval alkohol,
otec mal matku dieťaťa fyzicky napadnúť práve pod vplyvom alkoholu, čo bolo riešené i v priestupkovom
konaní. Matka s maloletou bývala v podnájme, v súvislosti s ktorým bývaním hradila náklady 180,-Eur

mesačne. Kolízny opatrovník ustanovený maloletej v uvedenom konaní, vo svojej správe, okrem iného
potvrdil, že otec detí požíval alkoholické nápoje. V závere rozhodnutia súd konštatoval predpokladaný
príjemotca,vzhľadomnavýškujehopríjmudosiahnutéhovprvommesiacipracovnéhopomeruunového
zamestnávateľa, v septembri 2013 - 620,-Eur mesačne.

Otec maloletej bol od 1.9.2013, ako bolo zistené aj pri predchádzajúcej úprave výživného,

zamestnancom S. Z. W..S.., I.. Ako vyplýva z opakovaných správ tohto zamestnávateľa, bol otec
zamestnaný do 18.7.2014, pracovný pomer bol ukončený dohodou podľa § 60 a nasl. Zákonníka práce,
podnet na skončenie pracovného pomeru, ako vyplýva zo správ zamestnávateľa, bol obojstranný a
hlavne zo zdravotných dôvodov otca. Počas trvania pracovného pomeru bol otec práceneschopným od
27.1.2014 do 7.3.2014, od 1.4.2014 do 16.6.21014 a od 18.6.2014 do ukončenia pracovného pomeru

18.7.2014.Akovyplývazopisovjehomzdovýchlistov,jehočistýmesačnýpríjemvriadneodpracovaných
mesiacoch sa pohyboval od 620,-Eur do 634,-Eur mesačne v čistom. Zo správy tohto jeho posledného
zamestnávateľa vyplýva, že pri skončení pracovného pomeru mu bolo vyplatené odstupné 700,-Eur v
júli 2014.

Počas tohto sporného obdobia otec býval a býva vo svojom rodinnom dome v F. G., kde býva spolu s

dcérou A., ktorá navštevuje S. F. Š. F. W. S. K. X., F. G. W., v školskom roku 2014/2015 je študentkou
5.ročníka. Uvedený dom je zaťažený hypotékou, ktorá bola vzatá oboma rodičmi maloletej na jeho
rekonštrukciu, mesačná splátka ktorej hypotéky je 90,-Eur, ktorú hradil a hradí otec. V súvislosti s
týmto bývaním, je hradený poplatok za elektrinu 30,-Eur, za vodu je hradený paušál 20,-Eur ročne, v
domácnosti je kúrené tuhým palivom.

Zo správ Sociálnej poisťovne súd zistil, že otcovi nemocenské dávky boli vyplatené naposledy ešte
pred sporným obdobím, naposledy v mesiaci júl 2014 a podpora v nezamestnanosti mu nebola a nie
je vyplácaná.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava súd zistil, že otec je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 31.7.2014 a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od novembra 2014,

a to aktuálne vo výške po 183,60 Eur, v decembri 2014 mu táto dávka bola vyplatená vo výške 120,50
Eur, pričom z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 4.2.2015 vyplýva, žeuvedeným rozhodnutím otcovi bol znížený preddavok na pomoc v hmotnej núdzi na sumu 182,20 Eur
mesačne od 1.1.2015, z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že k tomuto došlo z dôvodu rozdielu medzi
sumou nárokov na dávku a príspevky vo výške 269,47 eur (dávka v hmotnej núdzi vo výške 117,20 Eur,

aktivačný príspevok vo výške 63,07 eur z dôvodu vykonávania menších obecných služieb, príspevku
na bývanie vo výške 89,20 Eur) a jeho príjmom vo výške 87,30 eur (na účely posúdenia hmotnej núdze
sa za príjem považoval 75 % sirotského dôchodku, ktorý poberala jeho dcéra A. vo výške 116,40 Eur a
rozdiel medzi nárokom a príjmom otca, bol vyčíslený na 182,20 eur).

Z otcom predloženej fotokópie Dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej dňa 8.7.2014 medzi

otcom a jeho zamestnávateľom, S.F. Z. W..S.. I. vyplýva, že medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode
o skončení pracovného pomeru ku dňu 18.7.2014 a zamestnávateľ sa zaviazal vyplatiť mu odstupné
vo výške 700,-Eur pri najbližšom výplatnom termíne. Dôvody uzavretia tejto dohody v zmluve uvedené
neboli.

Z výpovede otca vyplynulo,že v súčasnosti zdroj jeho príjmov mu je dopĺňaný formou finančnej výpomoci
od jeho rodičov, pričom výdavky na domácnosť uviedol, že hradí z príjmu z aktivačných prác.

Otec na výzvu súdu, aby špecifikoval jeho zdravotné problémy, pre ktoré skončil pracovný pomer u
posledného zamestnávateľa udával, že mal „úraz“, ktorý spočíval v tom, že mu na pracovisku prišlo
nevoľno, zatočila sa mu hlava a spadol a k tomu došlo dňa 12.3.2014, následne preto navštívil lekára, bol
dlhodobo PN a preto uzavrel predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom,
diagnózu, pre ktorú mal byť práceneschopný, bližšie uviesť nevedel, tvrdil, že bol práceneschopným

z dôvodu vyčerpania, príčinu ktorého videl v práci na slnku a z toho vzniknutej následnej nevoľnosti,
uviedol, že toho času nemá žiadne zdravotné problémy a tvrdil, že si hľadá prácu. Na výzvu súdu, aby
vysvetlil, prečo ukončil pracovný pomer, napriek tomu,že bola ukončená aj jeho pracovná neschopnosť
a ako uviedol, jeho zdravotný stav je doposiaľ dobrý, otec uviedol,že na takéto rozhodnutie mal právo a
išlo o jeho vlastné rozhodnutie, pričom mu bola poskytnutá možnosť vyplatenia odstupného, teda takúto

ponuku prijal a z takto vyplateného odstupného následne uhradila v tom čase existujúce dlžné výživné.

Na pojednávaní otec dokladoval, že v mesiacoch február a marec 2015 mu dávka hmotnej núdze bola
vyplatená vo výške po 182,20 eur v tom-ktorom mesiaci. Ďalej dokladov úhradu inkasných platieb a v
marci 2015 vo výške 28,54 Eur, vo februári 2015 vo výške 27,74 Eur, dôkaz o nákladoch súvisiacich s
bývaním v jeho rodinnom dome, predložil potvrdenie vystavené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

Rožňava o tom, že v období od 18.7.2014, teda od skončenia pracovného pomeru K. S. Z. W..S.., do
31.10.2014 z úradu práce nepoberal žiadne dávky; ku splátkam úveru uvedeného vyššie konštatoval,
že do decembra 2014 splátky úveru hradil on sám, od januára 2015 tieto za neho hradí jeho matka vo
výške po 84,64 Eur mesačne;v predmetnom rodinnom dome s otcom býva naďalej jeho plnoletá dcéra
A., nar. XX.X.XXXX, ktorá naďalej študuje na S. F. K. X. a na ktorú je vyplácaný sirotský dôchodok.

Otec ďalej na pojednávaní konštatoval, že z lekárskych správ, ktoré on má k dispozícii a ktoré súdu
nevedel predložiť, vyplýva, že je zdravý a nemá žiadne zdravotné problémy. Tvrdenia o tom, že v
nadmernej miere užíval alkoholické nápoje, tieto tvrdenia síce popieral, ale pripustil, že bol v minulosti
na protialkoholickom liečení z dôvodu matkou dieťaťa daného mu sľubu, že ak takéto liečenie absolvuje,
dôjde k obnoveniu ich spolužitia a uviedol, že výsledkom protialkoholického liečenia je to, že je toho

času vyliečený z „popíjania“.

Na Okresnom súde Rožňava bolo vedené pod sp.zn. 12C 332/2014 konanie začaté na návrh
otca, ktorým žiadal, aby súd určil povinnosť odporkyni, t.j. matke maloletej K., platiť mu manželské
výživné po 150,-Eur mesačne, v konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 11.2.2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2015 tak,že návrh navrhovateľa, t.j. otca maloletej, bol zamietnutý.

Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva okrem iného, že dôvodom odchodu matky zo spoločnej
domácnosti s otcom dieťaťa bol jeho alkoholizmus, ktorý bol i dôvodom skončenia pracovného pomeru
otca, z dôvodov ktorých matka odmietala prispievať otcovi dieťaťa na jeho výživu a zároveň poukázala i
na svoj nízky príjem a vyživovaciu povinnosť voči maloletej K. a zároveň bolo poukázané i na majetkové
pomery otca.Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že ani matke maloletej neboli a nie sú vyplácané dávky v
nezamestnanosti, ani nemocenské dávky.

Z matkou podaného daňového priznania za rok 2013 vyplýva, že z podnikania matka dosiahla príjmy

184,34 Eur a výdavky 73,74 Eur a od zamestnávateľov dosiahla príjmy 2.666,28 Eur. Bol u nej vykázaný
daňový preplatok 130,61 eur.

Zo živnostenského registra súd zistil, že matka má živnostenské oprávnenie od 1.3.2011, ktorú činnosť
má pozastavenú od 1.9.2013 do 1.9.2016.

Zo správy spoločnosti J. S. S. W..S.. vyplýva, že matka je vedená ako zamestnanec spoločnosti od
6.12.2011, avšak nedosahuje u tohto zamestnávateľa žiaden príjem.

Zo správ spoločnosti T. O. X., S. B., vyplýva, že matka bola zamestnankyňou spoločnosti od 20.6.2013
do 14.4.2014, kedy bol pracovný pomer skončený dohodou, ako vyplýva z opisu jej mzdových listov u
tohto zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 412,-Eur.

Toho času je matka zamestnankyňou zamestnávateľa P. S..X..F.. D., zo správ ktorého vyplýva, že u
tohto je zamestnaná od 29.4.2014, od kedy dosahuje priemerný mesačný príjem 465,62 eur.

Matka spolu s maloletou býva v podnájme v 1,5 izbovom byte, v ktorej domácnosti maloletá má
samostatnú detskú izbu, riadne zariadenú, v súvislosti s ktorým bývaním matka hradí mesačne 250,-
Eur, v tejto domácnosti okrem matky a maloletej ďalšie osoby nebývajú, plnoletý syn matky A. M. je už
samostatný a má vlastný príjem. Pokiaľ ide o zariaďovanie tejto domácnosti, matka vo svojej výpovedi
poukázala na to, že zariadenie do domácnosti získava z výpomoci od cudzích ľudí, takto získala cestou

inzerátupráčkubezodplatneachladničkuza20,-eur,keďženanákupnovýchspotrebičovdodomácnosti
nemá dostatok finančných prostriedkov.

Matka okrem maloletej K. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Vo svojej výpovedi matka tvrdila, že rodinný dom, v ktorom otec býva, je v spoluvlastníctve rodičov
maloletej.

Maloletá K. toho času navštevuje 9.ročník základnej školy. Matka jej vynakladá na cestovné z dôvodu
dochádzania do školy v priemere 12,-Eur mesačne, v školskej jedálni sa maloletá nestravuje, stravuje
sa doma, mimoškolským plateným aktivitám sa toho času nevenuje, dieťa má zníženú imunitu, čo je
pravdepodobne v dôsledku psychických problémov, je u nej podozrenie na ochorenie na psoriázu,
toho času maloletá sa pripravuje na prijímacie skúšky na stredné školy, k čomu matka uviedla, že za

potvrdenie od lekárov bolo potrebné doposiaľ uhradiť 5,-Eur.

Matka na pojednávaní vo svojej výpovedi poukazovala na problémy otca s nadmerným požívaním
alkoholických nápojov, namietala, že otcom absolvované protialkoholické liečenie zostalo bez výsledku
a tvrdila, že úraz udávaný otcom, ktorý mal byť následne dôvodom ukončenia jeho pracovného pomeru,
nastal hneď druhý deň po jeho nástupe do práce po ukončení predchádzajúcej pracovnej neschopnosti,

pričom poprela, že by malo ísť o úraz v dôsledku vyčerpania, tvrdila, že išlo o úraz v dôsledku „popíjania“
a poukazovala na informáciu od nemenovaného psychiatra z X. o podozrení lekára z nadmerného
užívania alkoholu otcom.

Ako uviedla matka maloletej, dňa 11.2.2015 na Okresnom súde Rožňava podala návrh na rozvod
manželstva rodičov maloletej.Matka namietala tvrdenia otca o tom, že by mal výdavky hradením dane za vyššie spomínaný rodinný
dom, poukazovala na to, že daň za túto nehnuteľnosť, ktorú ona vníma ako ich spoločný majetok, v roku
2013 uhradila ona a za rok 2014 daň hradená nebola. V minulosti matka maloletej vlastnila nehnuteľnosť

- lesy, pasienky, ktoré predala ešte v čase spolužitia rodičov maloletej a pred týmto sporným obdobím.

Kolízny opatrovník prítomný na pojednávaní konštatoval, že zníženie výživného nie je v záujme
maloletej.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné

pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava

na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca na „prehodnotenie
resp. na zníženie“ výživného z jeho strany voči maloletej K. zamietol, keďže dospel k jednoznačnému
záveru, že nedošlo k takej podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by takéto rozhodnutie
súdu odôvodňovala. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že otec síce toho času je

nezamestnaným a je poberateľom dávok hmotnej núdze a aktivačných dávok, avšak vychádzajúc
z vykonaných dôkazov súd dospel k jednoznačnému záveru, že ukončenie pracovného pomeru si
otec zavinil sám tým, že bez vážneho dôvodu ukončil predchádzajúci pracovný pomer, v ktorom
bol zamestnaný aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného, keďže pracovný pomer končil ku dňu
skončenia jeho pracovnej neschopnosti, sám vo svojej výpovedi uviedol, že od skončenia tejto pracovnej

neschopnosti jeho zdravotný stav bol a je dobrý, čo vyvodzoval aj z jemu dostupných lekárskych správ
a ním absolvovaných lekárskych vyšetrení, teda súd má jednoznačne za to, že otec nemal dôvod pre
pristúpenie k dohode o skončení pracovného pomeru, naopak, bolo povinnosťou otca vzhľadom na
existenciu vyživovacích povinností ako k maloletej K., tak i k jeho ďalšej dcére, plnoletej A., správať
sa tak, aby ten pracovný pomer, v ktorom bol zamestnaný, si udržal, keďže povinný rodič je povinný

konať a správať sa tak, aby svojim konaním neohrozoval uspokojovanie odôvodnených potrieb svojich
maloletých detí. Takéto bezdôvodné skončenie pracovného pomeru otcom nemôže byť posudzované
v neprospech detí, ktoré sú svojou výživou odkázané na svojich rodičov, bezdôvodnosť skončenia
pracovného pomeru otcom vyplýva aj z prednesu otca na pojednávaní, v ktorom uviedol, že jeho
motiváciou ku skončeniu predmetného pracovného pomeru bolo aj prisľúbené mu odstupné vo výške

700,-Eur ktoré mienil a následne mal i použiť na výplatu v tom čase existujúceho dlžného výživného z
jeho strany voči maloletej dcére K., z čoho opätovne vyplýva, že otec nemal vážny dôvod pre skončenie
tohto pracovného pomeru. Otec svoje tvrdenia o zlom zdravotnom stave súdu nijako nepreukázal a
naopak,sámkonštatoval,žejehozdravotnýstavužvčaseskončeniapracovnéhopomeruaaždoposiaľ,
bol a je dobrý. Otec si musí uvedomiť, že je povinný správať sa tak, aby dokázal zabezpečiť svojej dcére

primeranú výživu, nemôže sa v tomto rozsahu sa spoliehať len na matku dieťaťa, ktorá jednoznačne
dopĺňa úhradu potrieb maloletej nad rámec otcom plateného, či nad rámec otcovi určeného výživného,
pričomotcovinaposledystanovenávýškavýživnéhopredstavujepríspevoknapotrebymaloletejlen3,30
Eur na deň a súd má za to, že, vzhľadom na existujúce majetkové pomery otca, na jeho potencionalitu
príjmov aspoň vo výške ním naposledy dosahovaného príjmu, s prihliadnutím na odôvodnené potreby

maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako aj so
vzdelávaním a kultúrnym, športovým vyžitím, v žiadnom prípade dôvodnosť otcom podaného návrhu
neexistuje a preto bolo jednoznačne potrebné návrh otca v celom rozsahu zamietnuť ako bezdôvodný.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,

2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).