Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/65/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609010270
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7609010270.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 20. januára 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
Q. B. C. Y. R. J. Č. N. Ý. , N.. X. X. XXXX M. B. N. M., okres Spišská Nová Ves, trvale
bytom B. N. M., L.. N. S. Č.. XXXX/X, t. č. bytom
M. B., L.. C. XX, B. A. S.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v dobe od 18. júna 2008 doposiaľ, mimo obdobia od 8. 3. 2010 do 8. 6. 2010, kedy bol obžalovaný vo
výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, v B. N. M. a inde ako otec mal. P. B., N.. XX. XX.
XXXX, M. B.N., N.. XX. X. XXXX, neprispieval riadne na ich výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z §
62 Zák. o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6C 138/05 zo dňa 2. 12.
2005 mal prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci sumou 66,39 € (2.000,- Sk) na mal. P., sumou 49,79 €

(1.500,- Sk) na mal. M., F. T. V. B., matky detí, čím mu vznikol dlh na výživnom 8.735,86 € (263.176,50
Sk) a tak konal, pretože nepracoval, prácu si nehľadal ani prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny a žil len z dávok sociálnej núdze, v dôsledku čoho príjem matky detí nedosahoval ani zákonom
stanovené životné minimum, a preto bola nútená zabezpečovať si finančné prostriedky aj pôžičkami,
aby zabezpečila výživu detí a výživné neplatil ani v dobe, kedy vykonával pracovnú činnosť,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím
vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po
dlhší čas,

č í m s p á ch a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), b) Tr. zákona s použitím § 138
písm. b) Tr. zákona a

z a t o mu u k l a d á

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona trest odňatia
slobody v trvaní 3 (troch) rokov a 8 (osem) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraduje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Spišskej Novej Vsi podal dňa 15. 4. 2009 obžalobu na obvineného Q. B. pre prečin
zanedbaniepovinnejvýživypodľa§207ods.1,3písm.a),pretoženajmenejvobdobídvochrokovneplnil
z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva
núdze, na tom skutkovom základe, že:
v dobe od 18. júna 2008 doposiaľ, v B. N. M., ako otec mal. P. B., N.. XX. XX. XXXX, M. B., N.. XX. X.

XXXX, neprispieval riadne na ich výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zák. o rodine a podľa
rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 6C 138/05 zo dňa 2. 12. 2005 mal prispievať
vždy do 15. dňa v mesiaci sumou 66,39 € (2.000,- Sk) na mal. P., sumou 49,79 € (1.500,- Sk) na mal.
M., F. T. V. B., matky detí, čím mu vznikol dlh na výživnom 1096,10 € (33021,- Sk) a tak konal, pretože
nepracoval, prácu si nehľadal ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a žil len z

dávok sociálnej núdze, v dôsledku čoho príjem matky detí nedosahoval ani zákonom stanovené životné
minimum a preto bola nútená zabezpečovať si finančné prostriedky aj pôžičkami, aby zabezpečila výživu
detí.

Na hlavnom pojednávaní dňa 21. 12. 2011 súd rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý bol uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To 80/2012 dňa 31. 7. 2013 zrušený a vec bola vrátená okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že obžalovaný dňa 25. 6. 2013 predložil súdu čestné
prehlásenie matky detí V. B., z ktorého vyplynulo, že mala od obžalovaného prevziať finančnú hotovosť
vo výške 5.000,-€ z titulu dlžného výživného, pričom na verejnom zasadnutí krajského súdu dňa

26. 6. 2013 prehlásila, že žiadne peniaze neobdržala, pričom bolo predložené čestné prehlásenie,
že obžalovaný neuhradil výživné. V konaní po vrátení veci bolo preto potrebné doplniť dokazovanie
za účelom zistenia, či skutočne došlo k úhrade zaostalého výživného zo strany obžalovaného, a to
vypočutím V. B., svedkyne W.Í. B., ktorá mala požičať obžalovanému peniaze na úhradu výživného.
Ďalej vypočuť svedka W. Y., o ktorom obžalovaný na verejnom zasadnutí prehlásil, že mal byť očitým

svedkom toho, ako V. B. prevzala od obžalovaného peniaze. Úlohou súdu bolo vypočuť i svedkyňu J. X.
- pracovníčku Notárskeho úradu JUDr. Ľubomíra Barabáša so sídlom v Spišskej Novej Vsi na okolnosti,
za akých došlo k overeniu pravosti podpisu V. B. na predmetnom čestnom prehlásení.

Hlavné pojednávania boli vykonávané za prítomnosti, ale aj neprítomnosti obžalovaného za splnenia

všetkých zákonných podmienok.

Dokazovanie na hlavnom pojednávaní pred rozhodnutím odvolacieho súdu:

Obžalovaný Q. B. pred súdom vyhlásil, že je nevinný, využil svoje právo a nevypovedal. V prečítanej

výpovedi z prípravného konania vyplynulo, že taktiež využil svoje právo a nevypovedal.

Svedkyňa V. B. - matka maloletých detí vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že
obžalovaný za žalované obdobie nezaplatil žiadne finančné prostriedky na výživné, výživné neplnil ani
inou formou. Obžalovaný bol pritom povinný prispievať na výživné sumou 66,39 € na maloletého P. B. a

sumou49,79€namaloletúM.Ó.B.vždydo15.dňavmesiacikjejrukám.Odroku2007,zaobdobie,kedy
neplatilvýživné,poberánáhradnévýživnévsume3500,-Sk,tedavsume,ktorésarovnánezaplatenému
mesačnému výživnému. Od 1. 1. 2010 sa zamestnala, dosahuje príjem cca 300 - 315 € mesačne,
predtým nepoberala žiadne dávky v hmotnej núdzi, pretože údajne suma výživného presahovala sumu
na základe ktorej by mohla dávky poberať. Pracovať bude iba do konca októbra 2010 pre nedostatok

roboty. Od 11. 6. 2010 býva v podnájme, za čo platí 180 € mesačne. Výživné na deti zabezpečovala aj
prostredníctvom pôžičiek od rodiny. V súvislosti s poberaným príjmom a pôžičkami napriek obmedzeným
možnostiam mohla zabezpečiť napr. chodenie detí do školy, deti neboli vyhladované. Boli obmedzené v
tom, že syn nemohol navštevovať z dôvodu neplatenia výživného hokejovú školu, nemohla im zakúpiť
veci, ktoré chceli, a to ošatenie, avšak potreby im zabezpečovala. Z pôžičky im zakúpila napr. kolieskovékorčule, bicykle. Rodičom za ubytovanie neplatila, stravu a ošatenie detí zabezpečovala z náhradného
výživného a zo sporadickej pomoci rodičov. Finančné prostriedky získala aj z predaja bytu.

Obžalovaný s výpoveďou svedkyne nesúhlasil, uviedol, že je pravdou, že od 18. 6. 2008 nebol v styku s
deťmi, ani im nedoniesol darčeky, čo má súvis so správaním svedkyne. V minulosti, keď deťom doniesol
napr. darčeky -hračky a zakúpil synovi bundu, učiteľka mu na zákaz matky zakázala za deťmi chodiť a
nosiť darčeky. V minulom konaní hovorila, že rodičom platila za nájom.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 12. 2011 svedkyňa V. B. uviedla, že doposiaľ jej nebolo
obžalovaným uhradené žiadne výživné, rozsah vyživovacej povinnosti nebol upravený inak, doposiaľ
poberá náhradné výživné. Syn P. t. č. chodí do siedmej triedy a dcéra M. do druhej triedy základnej školy.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:
- trestné oznámenia vo veci boli podané dňa 29. 9. 2008 a 28. 10. 2008 oprávnenou V. B. na príslušnom

útvare PZ, v ktorých poukázala na neplatenie výživného obžalovaným,
-zrozsudkuOkresnéhosúduSpišskáNováVessp.zn.6C138/2005zodňa6.12.2005,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 21. 1. 2006, vyplynulo, že manželstvo V. B. P. Q. B. bolo rozvedené, deti boli zverené
matke, otec bol zaviazaný zaplatiť výživné na mal. P. sumu 2.000,- Sk a na mal. M. sumu 1.500,-Sk vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,

- podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 12P 174/2005 zo dňa 2. 12. 2005, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 8. 12. 2005, boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky V. B. a otec
Q. B. povinný prispievať na výživu mal. P. B. 2.000,- Sk od 1. 5. 2005 a mal. M.u sumou 1.500,-Sk,
všetko mesačne k rukám matky vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred,
- rodné listy detí, ktoré potvrdzujú, že ich otcom je Q. B., mal. P. B. B. N. F.P. XX. XX. XXXX P. V.. M.

F. XX. X. XXXX,
- potvrdenie o návšteve školy (č. l. 30) dokladuje, že v školskom roku 2008-2009 bol maloletý P. B.
žiakom 4. ročníka základnej školy,
- zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v B. N. M. zo dňa 13. 10. 2008 vyplynulo, že matka
nepožiadala o náhradné výživné, zo správy zo dňa 4. 11. 2008 (č. l. 32) vyplynulo, že na základe

jej žiadosti jej bolo rozhodnutím č. SN/2007/053032/110/DC zo dňa 21. 6. 2007 priznané náhradné
výživné v sume 3500,-Sk, rozhodnutím zo dňa 19. 2. 2008 č. SN/2008/014333/210/DC, bolo zastavené
vyplácanie náhradného výživného od 1. 2. 2008,
- rozhodnutím Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v B. N. M. zo dňa 20. 2. 2008 bola Q. B. uložená
povinnosť uhradiť náhradu za poskytnuté výživné od 1. 2. 2007 do 31. 1. 2008 v sume 52 500,-Sk,

-rozhodnutieÚradupráce,sociálnychveciarodinyvB.N.M.zodňa19.2.2008č.SN/2008/014333/210/
DC potvrdzuje zastavenie vyplácania náhradného výživného matke detí od 1. 2. 2008, rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v B. N. M. zo dňa 21. 6. 2007 č. SN/2007/053032/110/DC
potvrdzuje vyplácanie výživného namiesto otca v sume 3. 500,-Sk mesačne,
- rozhodnutie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v B. N. M. zo dňa 29. 1. 2009 č.

SN/2009/00550/008345/DC potvrdzuje nárok na náhradné výživné mal. P. v sume 66,39 € mesačne
od 1. 10. 2008, rozhodnutie zo dňa 29. 1. 2009 č. SN/2009/00550/008346/DC nárok mal. M. na sumu
49,79 € mesačne,
- zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v B. N. M. zo dňa 14. 10. 2008 vyplynulo, že Q. B. je
s manželkou W. B. riešený dávkami v hmotnej núdzi, od 1. 6. 2008 do 30. 6. 2008 vo výške 6.030,-Sk

mesačne, od 1. 7. 2008 do 31. 8. 2008 vo výške 5.440,-Sk mesačne a od 1.9. 2008 vo výške 6110,-Sk
mesačne, pričom nepoberá sociálne dávky a je evidovaný ako partner žiadosti o prídavky na deti M. B.
P. P. B., rozhodnutia na č. l. 44 - 51 potvrdzujú tento stav,
- poberanie dávok v hmotnej núdzi obžalovaným dokladuje správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v B. N. M. na č. l. 52, z ktorej vyplynulo, že Q. B. je evidovaný ako druhá oprávnená osoba na žiadosti

o prídavok na deti a od 1. 9. 2008 poberá dávku v sume 6110,-Sk mesačne,
- podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B. N. M. zo dňa 16. 3. 2009 W. B. - manželka
obžalovaného poberala dávky v hmotnej núdzi v období od 1. 10. 2008, od 1. 2. 2009 v sume 239,36
€ mesačne,
- podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B. N. M. zo dňa 11. 11. 2008 Q. B. bol vedený

ako uchádzač o zamestnanie od 18. 9. 2003 do 23. 9. 2003, z evidencie uchádzačov bol vyradený na
vlastnú žiadosť, v prílohe je uvedený zoznam voľných pracovných miest,- podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B. N. M. zo dňa 29. 1. 2009 matka detí nepoberala
rodičovský príspevok, v dobe do 31. 12. 2008 poberala na deti prídavky v sume 35,85 € a od 1. 1. 2009
v sume 42,50 €,

- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B. N. M. zo dňa 30. 1. 2009 bolo oznámené, že V.T.
B. nebola poberateľka dávky a príspevkov v hmotnej núdzi a je riešená formou dotácií životného minima,
- správy Sociálnej poisťovne pobočka v B.B. N. M. dokladujú, že Q. B. mal uzavretý pracovný pomer
na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa Ľ. A. B. od 28. 7. 2008 do 30. 9. 2008 a v období
od 1. 1. 2008 do 2. 3. 2009 neprechádzal evidenciou poberateľov dávok v nezamestnanosti a dávok

nemocenského poistenia,
- zo správy Ľ. A., C. XXX, B.Ž. a mzdového listu vyplynulo, že Q. B. bol zamestnaný na dohodu o
vykonaní práce od 28. 7. 2008 do 30. 9. 2008, pričom v júli 2008 dosiahol čistý príjem 794,-Sk, v auguste
729,-Sk, v septembri nemal príjem, pričom nenahlásil žiadne vyživovacie povinnosti,
- z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu v B. N. M. vyplynulo, že Q. B. bol vedený do
roku 2007 ako živnostník,

-zosprávyDaňovéhoúraduB.N.M.vyplynulo,žezaobdobiedoukončeniaživnostiobžalovanýnepodal
daňové priznanie za rok 2007,
- podľa správy Zboru väzenskej a justičnej stráže bol obžalovaný od 3. 2. 2007 do 17. 6. 2008 vo výkone
väzby, zo správy na č. l. 74 vyplynulo, že počas väzby nebol pracovne zaradený,
- zo spisu Okresného súdu B. N. M. sp. zn. 5T 125/2007 vyplynulo, že obžalovaný bol vo výkone trestu

odňatia slobody v dobe od 8. 3. 2010 do 8. 6. 2010.

Dokazovanie na hlavnom pojednávaní po zrušení veci odvolacím súdom:

Svedkyňa J. X. - pracovníčka notárskeho úradu uviedla, že tak obžalovaného ako i V. B. nepozná. Z

osvedčovacej knihy zistila, že obidve čestné prehlásenia sú zo dňa 5. 6. 2013. V prehlásení, kde V. B.
uviedla,žeprevzala5.000,-€odQ.B.boloverenýpodpisV.B..Vdruhomprehlásení,kdeQ.B.prehlásil,
že dobrovoľne zvyšuje výživné určené súdom na sumu 150,- €, išlo o overenie podpisu Q. B.. Svedkyňa
ďalej uviedla, že ona iba overuje podpisy, keďže v zmysle § 58 ods. 4 Notárskeho poriadku sa neoveruje
samotný proces odovzdania a prevzatia peňazí, ale iba pravosť podpisu. Svedkyňa si nepamätala na

samotný priebeh overovania týchto podpisov.

Svedok W. Y., A. A., okres Poprad, uviedol, že obžalovaného pozná, považoval za „nehoráznosť“
zo strany obžalovaného, že ho udal ako svedka, pretože nebol prítomný pri žiadnej situácii, že by
obžalovaný dával peniaze nejakej žene, hoci obžalovaný tvrdil, že bol očitým svedkom, nevie, ani kde

sa nachádza notársky úrad JUDr. Ľubomíra Barabáša. V. B. predtým nevidel a nepoznal, prvýkrát ju
poznal iba na minulom hlavnom pojednávaní, nepozná ani W. B..

Svedkyňa V. B. uviedla, že nedošlo k súdnej zmene rozsahu vyživovacej povinnosti, takže obžalovaný
má platiť na maloletého P. sumu 66,39,- € mesačne a maloletú M. 49,79,- € mesačne. Pokiaľ ide o

čestné prehlásenia, je pravdou že bola na notárskom úrade s obžalovaným, kde boli overované podpisy
na čestných prehláseniach, iné osoby tam neboli, nebola tam ani W. B., a to ani pred úradom. V deň
overenia podpisov prišiel pre ňu na sídlisko D., na chodbe úradu potom podpísala čestné prehlásenia,
ktoré už mal vypísané. Čestné prehlásenie, kde sa zaviazal zaplatiť výživné 150,- € jej vysvetlil tak, že
zvýšením výživného bude splácať tých 5000,- €, o ktorých potvrdila, že ich od neho prevzala, hoci žiadne

peniaze neprevzala. Po overení podpisov mu po ceste domov povedala, že je potrebné dopísať, že jej
peniaze nedal, čo aj urobila a ukázala mu to. Kvôli tomu, že dopísala vetu na čestnom prehlásení, podal
na ňu trestné oznámenie. Písal jej sms správy, že je hlúpa, že mu to podpísala. K dôvodom popísania
čestných prehlásení uviedla, že obžalovaný na ňu vyvíjal nátlak, vyhrážal sa jej, že jej odoberie deti, písal
jej sms pred konaním na krajskom súde (keď odmietla potvrdiť, že výživné uhradil), aby mu pomohla, že

je na neho vydaný zatykač a pôjde do basy, že jej to v živote neodpustí. Ďalej v sms správe 3. 6. 2013
jej písal „čo si za sviňu, pamätaj, ja odsedím, ale nezabudnem“, a o päť minút písal „to ti vrátim“. Potom
jej písal i ďalšie sms, a keďže chcela mať od neho pokoj, čestné prehlásenia podpísala, nemyslela si,
že to zneužije. Ďalej uviedla, že svedka W. Y. nepozná, prvýkrát ho videla iba na hlavnom pojednávaní.
Poprela tvrdenia obžalovaného, že sa jej pýtal na číslo účtu alebo na adresu, kde by jej výživné posielal,

čo mu mala odmietnuť, obžalovaný vie, kde býva. Poprela i tvrdenia obžalovaného, že by mala bývať
v luxusnom byte. V súvislosti s čestnými prehláseniami podal na ňu ešte trestné oznámenie. Potvrdila,
že obžalovaný sa o deti nezaujíma, neposiela im žiadne darčeky. Po predložení čestných prehlásení
potvrdila, že ich napísal obžalovaný, kde obžalovaný dopísal i vetu (prehlásenie č. l. 274), že na súd26. 6. 2013 príde i W. B., ktorá žiada, aby ju súd vypočul. Na čestnom prehlásení (č. l. 278) zasa sama
dopísala vetu „pretože som jej nevyplatil dlžné výživné 5.000,-€, aby nešiel do väzby“, nasleduje jej
podpis a dátum.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20. 1. 2015 uviedla, že syn P. B. má 16 rokov, navštevuje prvý ročník
Hotelovej akadémie v B. N. M., dcéra M. B. má 11 rokov a navštevuje 5. triedu Základnej školy na ulici
S. M. B. N. M.. Potvrdila, že obžalovaný ku dňu 20. 1. 2015 jej zaplatil sumu 160,- € (poštová poukážka
- kópia na č. l. 427 - 31.7. 2014) a dňa 30. 10. 2014 sumu 50,- €, takže dlhuje na výživnom 8.735,86,- €.

Svedkyňa W. B. -manželka obžalovaného (v rozvodovom konaní) nevedela uviesť, v akom období roku
2013 obžalovanému v ranných hodinách pred budovou Notárskeho úradu v B.B. N. M. Q.. A. odovzdala
sumu 5.000,-€, uviedla, že tam neboli iné osoby a vtedy nevidela ani V. B.. Peniaze mu dala z dôvodu,
že obžalovaný „ju prosil na kolenách“, aby mu peniaze požičala na výživné, inak pôjde do väzenia a
chce žiť usporiadaným životom, keďže má družku, s ktorou čakal alebo mal dieťa. To, či obžalovaný
peniaze odovzdal V. B. teda nevidela, poobede jej však ukázal čestné prehlásenie, že V. B. peniaze

odovzdal. Obžalovaný však podviedol i ju samu, keďže jej mal splácať túto pôžičku po 100,-€ mesačne
a doposiaľ jej nič nevrátil. I v minulosti mu dala sumu 40.000,- k na výživné, ale V. B. túto sumu buď dal
čiastočne alebo vôbec. Obžalovaného videla v marci 2014 v kuchárskom oblečení pred reštauráciou B.
M. W., a preto si myslí, že tam pracoval. Obžalovaný i v minulosti mal stále nejakú prácu, akurát, keď
bol vydaný na neho zatykač, nepracoval, pretože sa skrýval. Napriek tomu, že obžalovaného poznala

„ako podvodníka za tie roky“, nenapadlo ju, aby osobne odovzdala peniaze V. B., s ktorou nemala dobré
vzťahy.

Obžalovaný Q. B. na hlavnom pojednávaní dňa 1. 7. 2014 tvrdil, že dňa 14. 5. 2014 zaslal na výživné
sumu 113,- € a dňa 14. 6. 2014 sumu 113,- € na adresu B. N. M., C. Č.. XXXX/X (adresa oprávnenej),

avšak sa mu to vrátilo ako nedoručené. Ďalej tvrdil, že peniaze posielal poštovou poukážkou, peniaze
má doma, obdobne nemá doklad o zaplatení tohto výživného, keďže ho má doma. Napriek tomu,
že súd uložil obžalovanému predložiť do 3 pracovných dní originály uvedených poštových poukážok,
obžalovaný to neurobil, na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 18. 7. 2014 tvrdil, že peniaze už nemá a
doklady nevie nájsť. Obžalovaný tiež uviedol, že z nasledujúcej výplaty uhradí oprávnenej sumu 227,-

€ (dve mesačné splátky).

V prípade, ak hlavné pojednávanie prebehlo za prítomnosti obžalovaného, bol oboznamovaný s
obsahom dôkazov, ktoré boli pred súdom vykonané za jeho neprítomnosti. Takto sa obžalovaný na
hlavnom pojednávaní dňa 1. 7. 2014 vyjadril k výpovedi svedka W. Y., že nie je pravdou, že by ho

predtým nevidel 5-6 mesiacov, ide o priateľa W. B.. V. B. neposielal žiadne sms správy, telefónne číslo,
ktoré uviedla nepozná, nemala zmazať tieto sms správy. Uviedol tiež, že žiadne trestné oznámenie na
ňu nepodával. Tohto mesiaca dosiahol príjem 550,- € čistého. Daňové priznania podával pravidelne na
Daňový úrad v W., v roku 2011 mal príjem na daňovom priznaní asi 300,- €, v roku 2012 mal daňovú
povinnosť 2.000,- €, v roku 2013 nepracoval, mal „nulové“ daňové priznanie.

Súd zadovážil aj listinné dôkazy, ktorými bola aktualizovaná skutková situácia ku dňu vyhlásenia tohto
rozhodnutia. Tieto dôkazy súd prečítal na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. poriadku:
- podľa pracovnej zmluvy (č. l. 208) mal obžalovaný uzavretú pracovnú zmluvu s pracovnou agentúrou
R.-G., B.. T.. Y.., N. Q. s nástupom do práce 12. 7. 2010 na skúšobnú dobu 3 mesiacov - obžalovaný sa

vyjadril, že v tej dobe pracoval v tejto firme, avšak nemal za mesiac a pol vyplatenú mzdu,
- list na č. l. 209 dokumentuje ukončenie pracovného pomeru s obžalovaným k 29. 8. 2007 počas
skúšobnej doby s firmou R.-G., B.. T.. Y.., N. Q.,
- pokyn na č. l. 210 určuje druh práce a hodinovú mzdu v sume 49,10 Kč s vyššie uvedenou firmou, vec
bola prešetrovaná inšpekciou práce na č. l. 207,

- podľa dokumentov na č. l. 196-199, platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
11Ro 74/2009 obžalovaný mal pohľadávku voči osobe Q. X. z dôvodu podpálenia auta, ktoré bolo kryté
finančným leasingom,
- uznesenie Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn. 1Pv 15/11 zo dňa 15. 6. 2011 (č. l. 213) dokumentuje
zrušenie veci vo veci nevyplatenia mzdy V. B. -M. B. B. M. W. - obžalovaný sa vyjadril tak, že trestné

stíhanie bolo zastavené,
- podľa dohody o vykonaní práce obžalovaný uzavrel túto dohodu s V. B. - M. W. dňa 5. 11. 2010 s
ukončením práce na zateplení objektu do 30. 12. 2010 s odmenou 480,- €,- podľa správy Inšpektorátu práce Prešov zamestnávateľ Q. S. na základe uzatvorenej dohody o
pracovnej činnosti za mesiac január 2011 nezaplatil obžalovanému mzdu, pričom v období od 3. 1. - 17.
1. 2011 vykonával prácu bez pracovnej zmluvy,

- podľa príkaznej zmluvy obžalovaný s firmou D., B.. T.. Y.. K. vykonával práce v dobe od 6. 12. 2010
do 31. 12. 2010 za odmenu 100,- €,
- podľa čestného prehlásenia (č. l. 266) z 5. 6. 2013 podpísaná V. B. čestne prehlásila, že prevzala
finančnú hotovosť vo výške 5.000,- € od Q. B. z titulu dlžného výživného, ohľadom čoho sa vedie konanie
na Krajskom súde v Košiciach č. 6To 80/2012. Osvedčenie na č. l. 267 J. X. - zamestnanec poverený

notárom Q.. Ľ. A. overil podpisy dňa 5. 6. 2013 u V. B. - obžalovaný sa k uvedenému nevyjadril,
- čestné prehlásenie na č. l. 274 je rovnakého obsahu ako čestné prehlásenie na č. l. 266 s tým, že je
dopísaná veta, že „na súd dňa 16. 6. 2013 príde aj svedkyňa W. B., ktorú žiadam, aby ju súd vypočul“
- obžalovaný uviedol, že údaj o W. B. dopísal sám,
- čestné prehlásenie na č. l. 278 podpísané obžalovaným z 5. 6. 2013, ktorého pravosť bola overená
osvedčením pracovníčky J. X. dňa 5. 6. 2013 obsahuje text „po vzájomnej dohode s V. B. prehlasujem,

že dobrovoľne zvyšujem výživné určené súdom na sumu 150,- € mesačne, pretože som jej nevyplatil
dlžné výživné 5.000,- €, aby nešiel do väzby“. Nasleduje podpis - obžalovaný sa vyjadril, že časť ohľadne
zvýšeného výživného dopísal on, avšak to nedodržiava,
- z lustrácií sociálnej poisťovne na č. l. 303-304 za obdobie od 18. 6. 2008 do 6. 12. 2013 vyplynulo, že
v období od 28. 7. 2008 do 30. 9. 2008 bol obžalovaný zamestnaný u Ľ. A., od 8. 11. - 25. 11. 2010 u

V. B. - M., od 18. 1. 2011 do 17. 2. 2011 u Q. S. a od 22. 8. 2013 do dňa lustrácie vo firme Q. B., B.. T..
Y.., L. XX, W. - K. H. Q. B., B.. T.. Y.. obžalovaný uviedol, že ide o firmu, kde je zamestnanec a zároveň
konateľ firmy, pracuje ako kuchár,
- podľa lustrácie sociálnej poisťovne na č. l. 305 obžalovaný mal zaplatiť za obdobie od roku 2008 do
roku 2011 poistné v sume 438,40 €,

- podľa výpisu zo živnostenského registra zo dňa 11. 12. 2013 (č. l. 308-309) obžalovaný bol vedený v
registri s obchodným menom Q. B. - Q., B. XXXX/X, XXX XX B. N. M. do 10. 8. 2004,
- podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. N. M. zo dňa 2. 1. 2014 bol obžalovaný
naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v dobe od 10. 2. 2010 do 31. 3. 2010, pričom
nie je vedený v databáze poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke,

- uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Odbor kriminálnej polície zo dňa 20. 8. 2013 ČVS:
ORP-1813/1-OVK-KE-2013 bola odmietnutá vec podozrenia zo zločinu marenia spravodlivosti podľa §
344 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na základe trestného oznámenia obžalovaného voči V. B. na tom základe,
že prevzala finančnú hotovosť od obžalovaného v sume 5.000,- €, avšak uvedené poprela pred súdom a
predložila sudcovi čestné prehlásenie podpísané oznamovateľom iným písmom, že peniaze za výživné

nedostala,
- podľa správy Q. S. z č. l. 360 s prílohami obžalovaný pracoval na dohodu o pracovnej činnosti od
18. 1. 2011 do 31. 1. 2011, bola mu vyplatená odmena 70,- €, k čomu priložil ústrižok o zaplatení.
Okrem toho na základe rozhodnutia súdu vyplatil obžalovanému sumu 56,50 €. Počas pracovnej činnosti
spôsobil neodbornou činnosťou obžalovaný škodu v kalkulovanej sume 491,63 € a odcudzil náradie, a

to striekaciu pištoľ, brúsku a leštiacu pastu,
- podľa správy s prílohou Sociálnej poisťovni, pobočka B. N. M. zo dňa 5. 5. 2014 na č. l. 378-379
Q.N. B. sa nachádza v registri poberateľov a sporiteľov SDS ako zamestnanec s pracovným pomerom
a pravidelným príjmom od 22. 8. 2013 u zamestnávateľa Q. B., B.. T.. Y.., L. XX, W., J.: XXXXXXXX,
správa na č. l. 380 potvrdzuje evidovanie v informačnom systéme poisťovne,

- podľa správy na č. l. 381 zo dňa 6. 5. 2014 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. N. M. bol naposledy
obžalovaný vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10. 2. 2010 do 31. 3. 2010,
- z obžaloby podanej na tunajšom súde sp. zn. 4T 73/2008 vyplynulo, že obžalovaný je stíhaný v inej
trestnej veci, ktorá nebola právoplatne skončená,
- zo správy Daňového úradu v K. č. l. 420 bolo zistené, že B. Q., F. XXXXXXXXXX nepodal za roky

2011, 2012 a 2013 daňové priznania - podľa vyjadrenia obžalovaného išlo o firmu, ktorú rušil v roku
2008 počas výkonu väzby,
- podľa správy spoločnosti X.-M.J. B.. T.. Y.., C. X, XXX XX, A., na č. l. 444, firma Q. B.. T.. Y..
spolupracovala s touto firmou na základe mandátnej zmluvy z 1. 4. 2014, dňa 15. 5. 2014 došlo k
ukončeniu spolupráce. Za vykonanú prácu došlo 15. 5. 2014 k výplate sumy v hotovosti 368,- €,-

- podľa správy Daňového úradu W. W.K. W. zo dňa 22. 8. 2014 na č. l. 445 daňový subjekt Q. B. B..
T.. Y.. F. XXXXXXXXXX, J.Y. XXXXXXXX, L. XXXX/XX, XXX XX W., nepodal daňové priznanie k dani z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 a 2013,- z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby firmy Q. B. B.. T.. Y.. L. XXXX/XX, XXX XX W.,
vyplynulo, že za rok 2012 dosiahol príjem 16.133,- €.
- z výpisov zo živnostenského registra vyplynulo, že obžalovaný bol vedený pod obchodným menom Q.

B. ako živnostník J. XXXXXXXX do 7. 11. 2006 (č. l. 462-463), ďalej pod obchodným menom Q. B. - Q.,
J.Y. XXXXXXXX B. XXXX/X, B. N. M., vznik oprávnenia od 7. 10. 2011 - oprava karosérií (č. l. 458-461).

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne v zmysle

§ 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom zistil, že k podstatnej zmene skutkového stavu oproti prvému
odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu zo dňa 21. 12. 2011 v súčasnosti nedošlo.

Z rodných listov detí P. B., N.. XX. XX. XXXX P. M. B., N.. XX. X. XXXX, bolo preukázané, že trvá naďalej
stav, kedy tieto maloleté deti, nie sú spôsobilé sa bez pomoci rodičov živiť. Maloletý P. B. v súčasnosti
má 16 rokov, navštevuje prvý ročník Hotelovej akadémie v B. N. M., F. M. B. má 11 rokov a je žiačkou

5. triedy Základnej školy na ulici S. M. B. N. M..

Anirozsahvyživovacejpovinnostiobžalovanéhovočideťomnebolzmenený,keďženazákladerozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6C 138/2005 zo dňa 6. 12. 2005, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21. 1. 2006 bol zaviazaný platiť výživné na mal. P. sumou 2.000,- Sk (66,38 €) a na

mal. M. sumou 1.500,-Sk (49,79 €) vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí V. B..

Obžalovaný využil svoje právo a nevypovedal, nevyjadril sa k dôvodom neplnenia výživného. V konaní
sa až na odvolacom súde bránil tým, že dodatočne zaplatil oprávnenej V. B. dlžné výživné v sume 5.000,-
€. Z výpovede svedkyne V. B. bolo dokázané, že obžalovaný za celé obdobie, a to až do vyhlásenia

tohto rozsudku, neplnil vyživovaciu povinnosť včas a riadne. Bolo preukázané, že v dobe od 8. 3. 2010
do 8. 6. 2010 bol vo výkone trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
5T 125/2007, takže uvedené obdobie nebolo posudzované vo vzťahu k neplneniu výživného. Matka
maloletých detí pritom potvrdila, že obžalovaný nemal s deťmi žiadny kontakt, výživné neuhradil ani tzv.
naturálnou formou, takže nebolo pravdivé ani jeho tvrdenie, že mu zakazovala, aby im nosil darčeky,

deťom doniesol hračky a synovi bundu.

V konaní bolo preukázané, že za celé rozhodné obdobie obžalovaný uhradil z titulu výživného iba 20.
1. 2015 sumu 160,- € a 30. 10. 2014 sumu 50,- €, takže dlh na výživnom predstavuje sumu 8.735,86
€. Z výpovede svedkyne W.E. B. síce vyplynulo, že obžalovanému poskytla 5.000,- € na účel úhrady

výživného pre V. B., čiže obžalovaný s touto sumou disponoval, avšak súd považoval za pravdivé
tvrdenie V. B., že uvedenú sumu od obžalovaného neprevzala, a to aj napriek tomu, že dobrovoľne si
dala overiť podpis u pracovníčky Notárskeho úradu v B. N. M. Q.. Ľ. A. J. X.. Keďže v zmysle § 58
ods. 4 Notárskeho poriadku notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine,
nebolo možné prostredníctvom tejto pracovníčky úradu zistiť, či skutočne došlo k odovzdaniu peňazí pre

oprávnenú, čo i svedkyňa potvrdila. Súd uveril výpovedi V. B. z nasledovných dôvodov. Obžalovaný v
prípade, ak by sumu 5.000,- € uhradil, nemusel by následne sa v ďalšom čestnom prehlásení zaviazať,
že bude platiť zvýšené výživné, čo v skutočnosti ani nechcel, keďže naďalej výživné neplatil ani v
rozsahu, ktorý určil súd. Obžalovaný práve tým, že deklaroval, že bude platiť zvýšené výživné dosiahol
zamýšľaný cieľ, ktorým bol podpis oprávnenej, že od neho peniaze prevzala, aby sa vyhol trestnej

zodpovednostipredodvolacímsúdom,ktorývtomčasevecprejednával.Obžalovanýnapodporusvojich
tvrdení označil svedkov W. Y. P. W. B., hoci obaja proces odovzdania peňazí nevideli a svedok W. Y.
považoval doslova za nehoráznosť, že ho obžalovaný označil za svedka. Samotná svedkyňa W. B. sa
o osobe obžalovaného vyjadrila ako o podvodníkovi, ktorý ani jej neuhradil pôžičku, ktorú mu poskytla,
hoci jej mal mesačne uhrádzať 100,- €. Možno uveriť i tvrdeniam V.T. B. o telefonickej komunikácii,

ktorou vlastne obžalovaný psychicky na ňu pôsobil. Obžalovaný opätovne takýmto podvodným konaním
chcel pred súdom dokumentovať úhradu výživného a dokonca podal na V. B. trestné oznámenie, ktoré
bolo políciou odmietnuté, aby mohol preukázať, že výživné uhradil. Obžalovaný doslova presvedčil V.
B. P. W.E. B., aby mu potvrdili, že výživné zaplatil z obavy, že mu hrozí nepodmienečný trest a v tomto
„duchu“ sofistikovane vymyslel udalosti ohľadom čestných prehlásení, ktoré nedeklarovali skutočný stav.

Obžalovaný aj súd zavádzal nepravdivými a predstieranými tvrdeniami, že uhradí, resp. začne uhrádzať
výživné, kde si pred súdom sám stanovil výšku splátky, ktorú následne nedodržal. Taktiež tvrdil, že
výživné zaslal v dvoch prípadoch na adresu oprávnenej, ale zásielku neprevzala, doklady má k tomu
doma. Na výzvu súdu ich však následne nedoložil.Takto bolo v konaní nepochybne dokázané, že obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť vôbec, resp.
za dlhé obdobie od 18. 6. 2008 s výnimkou obdobia, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, uhradil

iba minimálne výživné spolu v sume 210,-€.

V priebehu žalovaného obdobia obžalovaný nepracoval, bol poberateľom dávok v hmotnej núdzi s
manželkou W. B.. V období, kedy pracoval u Ľ. A. od 28. 7. 2008 do 30. 9. 2008 dosiahol v júli 2008
čistý príjem 26,35 € a v auguste 2008 čistý príjem 24,19 €, avšak vyživovacie povinnosti nenahlásil.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B. N. M. vyplynulo, že takto žil čiastočne len z dávok
sociálnej núdze, v dôsledku čoho príjem V. B. nedosahoval ani zákonom stanovené životné minimum.
Bolo preukázané, že obžalovaný od 7. 10. 2011 vykonával činnosť ako živnostník vo firme Q. B. - Q. a od
22. 8. 2013 vo firme Q. B., B.. T.. Y.. W., ako potvrdzujú vyššie uvedené výpisy zo živnostenského registra
a daňové priznania. K tomu je nutné uviesť, že obžalovaný hoci napr. dosiahol príjem a od spoločnosti
X. - M., B.. T.. Y.. dňa 15. 5. 2014 obdržal sumu 368,- € na základe zmluvy z 1. 4. 2014, ani čiastočne

neuhradil výživné, pretože v podstate o to nemal záujem. Takto mohol súd zo zadovážených a vyššie
popísaných dôkazov jednoznačne konštatovať, že obžalovaný výživné neplatil ani v dobe, kedy reálne
mal príjem z pracovnej činnosti.

V priebehu žalovaného obdobia súd z výpovede matky detí V. B., správ a rozhodnutí Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v B. N. M. zistil, že táto poberala od štátu náhradné výživné v sume určeného
výživného, v priebehu zamestnania od januára 2010 do októbra 2010 mala príjem z pracovnej činnosti
300 -315 €, v inom období jej príjem nedosahoval ani zákonom stanovené životné minimum. Z výpovede
oprávnenej bolo tiež preukázané, že od 11. 6. 2010 platí za podnájom 180 € mesačne. V priebehu
žalovaného obdobia deťom zabezpečovala výživu z rodinných prídavkov a náhradného výživného,

nemohla im podľa ich potrieb zabezpečiť všetky veci, ktoré chceli, výživu zabezpečovala i z pôžičiek
od rodiny.

Vyživovacia povinnosť obžalovaného ako otca maloletých detí vyplynula z ustanovenia § 62 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine), podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 3 citovaného
ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Povinnosť
vyživovať nespočíva len v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj povinnosti vyživovať oprávnenú osobu

v naturálnej podobe, t. j. vo faktickej starostlivosti o jej bývanie, ošatenie, hygienu, zdravie, vrátane
starostlivosti o výchovu a všestranný rozvoj. Z uvedeného je teda zrejmé, že zákonnou povinnosťou
obžalovaného bolo aspoň platiť výživné, keďže deti nie sú schopné sami sa živiť.

Pri posudzovaní trestnej zodpovednosti pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona

treba preto vychádzať z toho, že osoba, ktorá má zákonnú vyživovaciu povinnosť musí využiť všetky
možnosti na to, aby túto svoju povinnosť v reálnej možnej výške splnila. V konaní bolo preukázané, že
obžalovaný mohol a bol spôsobilý v žalovanom období platiť výživné, pokiaľ aj nie v plnom rozsahu,
aspoň čiastočne, aby bola zabezpečená riadna a pravidelná výživa detí. Obžalovaný však nevyužil
všetky možnosti, ktoré by mu umožňovali dosahovať príjem z pracovnej činnosti, pretože v minulosti

nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a pokiaľ aj dosahoval príjem z pracovnej činnosti,
neuhrádzal výživné vôbec. Na strane obžalovaného súd nezistil žiadny akceptovateľný dôvod, ktorý by
mu znemožňoval platiť výživné.

Vina obžalovaného bola v konaní nepochybne a jednoznačne preukázaná, a preto súd na základe

skutkových zistení, obžalovaného uznal za vinného zo skutku popísaného vo výroku tohto rozsudku.
Keďže súd sa zaoberal dôkaznou situáciou až do vyhlásenia tohto rozsudku, do skutkovej vety oproti
obžalobe doplnil skutočnosti týkajúce sa neplatením výživného i v dobe, kedy pracoval.

Posubjektívnejajobjektívnejstránkeobžalovanýnaplnilskutkovúpodstatuprečinuzanedbaniepovinnej

výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. a), b) Tr. zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov
neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva
núdze a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Tr. zákona.
Obžalovaný sa tohto prečinu dopustil tým, že v dobe od 18. júna 2008 doposiaľ, mimo obdobia od 8. 3.2010 do 8. 6. 2010, ako otec dvoch maloletých detí neprispieval riadne a včas výživné, ktoré bol povinný
plniť podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pričom rozsah vyživovacej povinnosti bol určený
na základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6C 138/05 zo dňa 2. 12. 2005, čím

mu vznikol dlh na výživnom v sume spolu 8.735,86,- €. Neplnením výživného vydal oprávnené osoby
(vyživované osoby) nebezpečenstvu núdze, keďže v dôsledku neplnenia výživného v rozhodnom období
bez pomoci štátu (náhradné výživné) alebo pomoci iných osôb (pôžičky matky detí) by boli ohrozené
základné potreby maloletých detí spojené s ich výživou, keďže žil iba z dávok sociálnej núdze v dôsledku
čoho príjem matky detí nedosahoval životné minimum. Obžalovaný pritom dlhodobo neplatil výživné, a

to najmenej 6 rokov ku dňu rozhodnutia súdu.

Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže vedel, že neplatením
výživného môže vážne ohroziť výživu vlastných detí, avšak výživné nechcel platiť.

Obžalovaný Q. B. je živnostník, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Z miesta bydliska je hodnotený

všeobecne. Právny význam má odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.
5. 2008 sp. zn. 5T 125/20007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5To 63/2008
zo dňa 29. 10. 2009, ktorým bol odsúdený pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.
zákona úmyselnou formou v trvaní 3 mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, pričom trest vykonal v období od 8. 3. 2010 do 8. 6. 2010.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad
jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, že bol už za trestný čin

odsúdený, poľahčujúce okolnosti nezistil žiadne. Keďže prevažuje pomer priťažujúcich okolností, podľa
§ 38 ods. 4 Tr. zákona mu súd vymeral trest v zákonnom ustanovenej sadzbe zvýšenej na dolnej hranici
o jednu tretinu (trestná sadzba trestu odňatia slobody od 28 mesiacov do 60 mesiacov) .

Súd zistil, že účel trestu vzhľadom na osobu obžalovaného je možné dosiahnuť iba uložením

nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže ide o špeciálneho recidivistu, ktorý prakticky po prvom
odsúdení pre rovnaký trestný čin a vykonaní nepodmienečného trestu odňatia slobody plynule a
nepretržite pokračoval v páchaní trestného činu.

Pri výmere trestu súd prihliadol aj na dobu a výšku neplnenia výživného a počet vyživovacích povinností.

Pretoobžalovanémuuložilnepodmienečnýtrestodňatiaslobody vstredetaktozvýšenejtrestnejsadzby.
Na výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin (v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.
zn. 5T 125/20007).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho
oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku.V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať

alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Podľa § 86 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak
ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin
nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne

splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.