Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/204/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712215284
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1712215284.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

M. súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: J. P. K.,

D..O..M.., Š.D. XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14,
811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: S. G., nar. XX.XX.XXXX, Č..K.. XXX, XXX XX
Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: X. L. M. D. M., G. S. X, XXX XX T., IČO: XX
XXX XXX, zast. Mgr. Peter Masarovič, advokát, Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 40 260 194, o
zaplatenie sumy 497,91 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 06.09.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 497,91 eur s

príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že právny predchodca
žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení. Predmetom záväzku poskytovateľa (právneho
predchodcu žalobcu) bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, ktorému zodpovedala
povinnosť účastníka (žalovaného) platiť cenu za poskytnuté služby. Povinnosťou žalovaného bolo v
prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v
Zmluve/Dodatku o pripojení.

Žalobca ďalej uviedol, že jeho právny predchodca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX,
splatnú dňa 5.9.2009 znejúcu na sumu 497,91 EUR.

Žalovaný sa k návrhu na zaplatenie 479,91 eur, ktorý mu bol doručený dňa 10.02.2014 nevyjadril.

Dňa 14.05.2014 oznámilo súdu Združenie na ochranu spotrebiteľov Obrana, že vstupuje do konania na

strane žalovaného. Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení k návrhu uviedol, že právo na
zmluvnú pokutu žalobcovi vzniká v zmysle Dodatku v prípade riadneho nezaplatenia splatnej ceny za
Služby, v prípade nedodržania viazanosti požiadaním o vypojenia SIM karty, v prípade konania, ktoré
by viedlo Podnik k jednostrannému ukončeniu platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti, v prípade podania žiadosti počas doby viazanosti o prenesenia čísla, v prípade vykonania
úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Zmluvná
pokuta je dojednaná pevnou sumou bez ohľadu na rozsah porušenia povinnosti ako aj dobu porušenia

povinnosti s prihliadnutím na dobu viazanosti. Výška zmluvnej pokuty ostáva nezmenená bez ohľadu
na to aký čas do doby viazanosti, aká sumy bola spotrebiteľovi riadne uhradená resp. bez zreteľa či kporušeniu zmluvných povinností došlo na začiatku alebo na konci zmluvného vzťahu. Zmluvná pokuta
pevnou sumou uvedená v zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň

vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 82,48 eur.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vykonal vo veci dokazovanie zmluvou o pripojení zo dňa 22.11.2004, dodatok k zmluve o pripojení
15.12.2006, faktúrou č. XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej
služby a zistil nasledovný skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 22.11.2004 zmluvu o pripojení a dňa 15.12.2006

Dodatok k zmluve o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.

Právny predchodca žalovaného vystavil žalovanému faktúru splatnú dňa 5.9.2009 znejúcu na sumu
5.09.2009 označenú ako zmluvná pokuta.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatnýmspôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal

poskytovaťžalovanémutelekomunikačnéslužbyažalovanýsazaviazalplatiťcenuzaposkytnutéslužby.

Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný porušil zmluvu o pripojení, a preto je povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 497,91 eur. K uvedenému tvrdeniu je nutné poznamenať, že žalobca toto svoje tvrdenie
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Na základe zisteného skutkového stavu nemá súd za
preukázané porušenie akýchkoľvek povinností zo strany žalovaného, a teda nemá osvedčený vznik
nároku na zaplatenie samotnej zmluvnej pokuty.

Ak by aj žalobca preukázal vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 497,91 eur, súd
konštatuje, že táto bola viacerými všeobecnými súdmi Slovenskej republiky vyhlásená za neprijateľnú
(napr. rozsudkom Okresného súdu G. zo dňa 19.12.2013, sp. zn. XC XX/XXXX).

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá

členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti

o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľ a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách

vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v
slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať
so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická

rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (G.. O. C. Q., Q. XXX/XX, J. XX, M. N. R. D.
Q. XXX/XX-Q. XXX/XX).

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny

stav, najviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v
priamom rozpore so zákonom.

Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka súd nemusel (nemohol) podrobiť
uvedenúzmluvnúpodmienkuopätovnémuskúmaniu,pretožejeprávoplatnejudikovanáakoneprijateľnáa iný postup by relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd
naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.

Na základe uvedených skutočností súd žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému, nakoľko
mu žiadne trovy nevznikli.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je povinnosťou súdu vždy skúmať účelnosť vynaložených trov.
Základnou úlohou občianskeho súdneho konania je poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným

subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Za účelne vynaložené trovy konania
je nutné považovať iba také výdavky, bez ktorých by účastník nemohol riadne brániť svoje porušené
právo. Zastupovanie advokátom je ústavne legitímnym prostriedkom odbornej asistencie poskytovanej
účastníkovi pri participácii na súdnom konaní. Nemá však absolútnu povahu a môžu sa vyskytnúť
prípady, v ktorých aj zastúpenie účastníka advokátom nebude možné považovať za účelné k riadnemu

uplatneniu alebo bráneniu práva. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii advokácia
pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so
zákonmi a s inými všeobecne záväzne právnym predpismi.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastník na

strane žalovaného vstúpil do konania ako profesijná organizácia založená za účelom kolektívnej
ochrany práv spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom splnomocnil právneho zástupcu z radov
advokátov na jeho zastupovanie v súdnom konaní. Vedľajší účastník je združením založeným na
ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, z čoho možno považovať za dôvodný predpoklad, že
samo združenie bude disponovať kvalifikovanými a odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci

spotrebiteľovi. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta,
avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné,
účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá poskytnúť
ochranu spotrebiteľovi aj v rámci súdneho konania. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na § 25 ods.
5 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého ministerstvo podporí

združenie, ak je pri výkone činností zamerané na ochranu práv spotrebiteľa na súde.

Súd prvého stupňa bol názoru, že poskytnutie ochrany spotrebiteľovi vo forme procesných úkonov
vykonaných konkrétnej právnej veci neprekračuje rámec minimálnej odbornej úrovne právnych znalostí
osôb vykonávajúcich činnosť v prospech združenia, ktoré má reálne, a nielen formálne, napĺňať obsah
a účel právnej normy ochrany spotrebiteľa podľa § 25 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Na základe uvedených zákonných ustanovení aj ich interpretácie dospel súd prvého stupňa k záveru,
že trovy vedľajšieho účastníka spočívajúce v odmene advokáta za poskytnutie právnych služieb neboli
vynaložené účelne, a preto mu ich náhradu nepriznal.

Žalobou zo dňa 06.09.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 497,91 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok.V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).