Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/631/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221778
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221778.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v sume 1280 Euro,
sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 1280 Euro titulom škody ( 1155 Euro nemajetková ujma + 125 Euro majetková škoda ) a to podľa
zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. a povinným : D. R. . V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na vykonanie

exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti došlo k
založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci
priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd
bol povinný o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti. O tejto žiadosti exekútora súd mal rozhodnúť do 15 dní od doručenia
tejto žiadosti. Exekučný súd však nerozhodol v zákonom stanovenej lehote , ( ale až dňa 18.1.2011

- teda s omeškaním viac ako 21 mesiacov ) čo treba považovať za porušenie zákona a nesprávny
úradný postup, pre ktorý jej vznikla predmetná škoda. V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto
nesprávneho úradného postupu súdu jej vznikla škoda nasledovne:
1. Majetková škoda v sume 125 Euro, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a o zmenu exekútora a rozhodnutím o nej (na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému suma

70 Euro, udržiavanie a správa informačného systému 40 Euro, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaja spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Euro, pričom táto suma by ju nezaťažila, ak by
exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti na vydanie poverenia dodržal zákonnú lehotu.

2. Nemajetková ujma , náhrady ktorej sa domáha ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania , za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právoa spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Túto
nemajetkovú ujmu si uplatňuje v sume 1155 Euro , ktorú vyčíslila v súlade s judikatúrou Ústavného
súdu SR, podľa ktorej za každý mesiac zbytočného prieťahu dotknutému účastníkovi prináleží 55 Euro,

pričom v predmetnej exekučnej veci exekučný súd bol nečinný 650 dní .
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila
hoci bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť ospravedlnila a jej právny zástupca žiadal
pojednávanie odročiť z dôvodu kolízie s iným pojednávaním vo veci vedenej na Okresnom súde
Trenčín. Túto skutočnosť súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pretože

zastúpenie žalobkyne na pojednávaní mohlo byť zabezpečené substitúciu ( tým viac, že splnomocniteľ
v samotnom plnomocenstve vyjadril súhlas s tým, aby splnomocnenec za seba ustanovil zástupcu).
Súd vzhľadom na vyše uvedené vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalobkyne.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Súdu doručila písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a

uplatnila si náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že
podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú
značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu ), okrem toho
žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný
spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala

znášať žalobkyňa. Okrem toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny
titul na náhradu škody, pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia,
ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že
žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky,

ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na
zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože
táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná

podmienka povinného predbežného prejednania takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená,
pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula,
takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne
prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že

zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú.
Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako v exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka
I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov

si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh
na vydanie poverenia poukázala na to, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu
k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť
zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných

podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na to,
že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu
neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie
skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa
nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala, žeby činnosťou súdu v namietanom

konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani
prípadnejnemajetkovejujmya týmpádomneexistujeanipríčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradným
postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou, preto žiadala žalobu zamietnuť v celom
rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania (ktoré však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.

značka XEr/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 22.7.2009 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: D.E. o vymoženie 221,06 Euro s prísl.Výzvou zo dňa 17.8.2009 exekučný súd vyzval exekútora na predložernie úverovej zmluvy, z ktorej
vymáhaná pohľadávka vznikla. Dňa 22.10.2010 exekútor súdu doručil žiadanú zmluvu. Dňa 18.1.2011
exekučný súd vydal poverenie na uskutočnenie exekúcie.

V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 1155 Euro nemajetková ujma a
125 Euro majetková škoda a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného
súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
/c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z v znení účinnom dňa 27.9.2012 na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý

zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)
Podľa ust.§-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 ak nie je ustanovené inak,
spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)
Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti

podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť

do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou
činnosťou tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou. Nesprávny úradný postupnesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS SR, spisová značka
4Cdo24/2004).
Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je

vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného

negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako
súhrn príčin , ktoré viedli určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený
a nemôže byť len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti teda treba skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že prípadný nesprávny úradný
postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k

takému zmenšeniu majetku žalobkyne, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, teda ak by nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jej majetok by sa nezmenšil.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha

jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho , že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na uskutočnenie exekúcie
v zákonnej lehote .
Podľa §-u 9 ods.2 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 , podľa ktorého pri za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote. Exekučný poriadok účinný v čase podania žiadosti
o vydanie poverenia ustanovil lehotu v ustanovení §-u 44 ods.2 lehotu 15 dní odo dňa podania
takéhoto návrhu na súd. Je bez pochybné, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o tomto
návrhu oprávneného, treba preto konštatovať , že došlo k takému nesprávnemu úradnému postupu
v predmetnej exekučnej veci aký predpokladá ust. §-u 9 ods.2 zákona č. 514/2003 v znení účinnom k

27.9.2012 . Riešiť otázku, či v tejto exekučnej veci bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods.2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať
Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
procesné správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. Opačný výklad by
znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by
to, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k

porušeniu inštančného princípu súdnictva. Súd konštatuje, že v predmetnej exekučnej veci došlo k
nesprávnemu úradnému postupu.
Samotný nesprávny úradný postup (v danej veci spočívajúci v tom, že exekučný súd nerozhodol
o žiadosti exekútora na vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote) bez ďalšieho nemá
za následok vznik práva na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle §

9 ods. 1 , a § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto
nároku žalobkyňa mala preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá
jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, musí byť preukázané, z akých dôvodov
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázanábezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže
žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdila , avšak nepreukázala, neboli splnené zákonné
predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, ale ani na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel
k záveru, že všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa 514/2003 Z.z. súčasne
splnené nie sú, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Námietka žalovanej ohľadne premlčania uplatneného nároku podľa názoru súdu je nedôvodná, pretože
nárok na náhradu škody podľa § 19, ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvedel o škode. V danom prípade sa žalobkyňa dozvedela o tom, kedy súd rozhodol o
jej žiadosti exekútora na vydanie poverenia na uskutočnenie exekúcie , dňom, keď exekútorovi bolo
doručené poverenia súdu zo dňa 18.1.2011 . Odo dňa nasledujúceho po tomto dni do podania žaloby
na súd, trojročná premlčacia doba neuplynula .
Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná ( hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza
spisovú značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu , okrem

toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na
exekučný spis , nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody ) podľa ustálenej judikatúry NS SR je
nedôvodná, pretože žalobkyňa v žalobe uviedla podstatné náležitosti návrhu n začatie konania podľa
§-u 79 ods.1 OSP ( uviedla, proti komu smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom domáha a uviedla aj
právny dôvod (náhrada škody) uplatneného práva. Vzhľadom na túto skutočnosť nebol namieste postup

súdu podľa §-u 43 OSP, a nepredloženie dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie
žaloby nie však jej odmietnutie.
Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd
podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení
návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku . Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase

rozhodnutia súdu , pritom je nesporné , že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty
v rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne, preto súd
vec prejednal a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol týmto rozsudkom.
Len pre úplnosť súd dodáva, že žalobkyňa vo svojej žalobe žiadala o veci vydať medzitýmny rozsudok
( podľa §-u 152 ods.2 OSP ) . Súd však bol toho názoru, že v tejto veci nie je dôvod na postup podľa §-

u 152 ods.2 OSP , preto v tomto rozsudku s týmto návrhom žalobkyne sa ani nezaoberá.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP , keď v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3

vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.