Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 37C/203/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213228078
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213228078.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci navrhovateľky : Bc. Z. U., nar.

XX.X.XXXX, bytom U. G. XX/A, Y., právne zast. JUDr. Marián Vojčík, advokát, so sídlom Mäsiarska
3, Košice, proti odporcovi : V.. I. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U. SNP XX/A, Y., právne zast. : KRAL
PARTNERSs.r.o.,sosídlomKukučinova7,Košice,vkonaníourčenievýživnéhopreplnoletédieťa,takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 190 eur mesačne vopred, vždy do 15-
tého dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky počnúc dňom 2.3.2014.

Návrh na začatie konania navrhovateľky v prevyšujúcom rozsahu zamieta.

Dlžné výživné za obdobie od 2.3.2014 do 30.9.2014 v sume 613 eur je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľke do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 5.11.2013 domáhala, aby súd zaviazal

odporcu platiť jej sumu 200 eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku titulom výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že je študentkou
prvého ročník magisterského štúdia Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Navrhovateľka tvrdila, že jej
rodičia sú v rozvodovom konaní a jej matka je jediným prispievateľom na jej výdavky a zároveň financuje
výdavky jej maloletej sestry G. U., nar. XX.X.XXXX. Odporca jej finančne neprispieva ani na stravu,
dopravu,aninainévýdavky.Navrhovateľkaďalejtvrdila,žejejobčasnýpríjemzbrigád,ktorýpredstavuje
cca 30 eur mesačne nestačí na pokrytie výdavkov súvisiacich so štúdiom. Jej náklady predstavujú

výdavky na stravu v sume 70 eur mesačne, dopravu v sume 10 eur, hygienu v sume 20 eur, výdavky na
kontaktné šošovky v sume 30 eur, odievanie a obuv v sume 30 eur a študijné materiály v sume 10 eur.

K návrhu na začatie konania sa odporca vyjadril písomným podaním zo dňa 7.1.2014 v ktorom
navrhovateľkou uplatnený nárok neuznal. Na svoju obranu uviedol, že s navrhovateľkou žije v spoločnej
domácnosti a v rodine sa spoločne s manželkou riadne stará o výživu navrhovateľky, ako aj všetky jej
náklady na život. Odporca ďalej tvrdil, že v rodine majú s manželkou rozdelené platby a na úhradách
nákladov spojených s bežným chodom rodiny sa podieľajú s manželkou podľa zaužívaných zvyklostí
tak, že odporca platí náklady spojené s bývaním a manželka platí osobité náklady navrhovateľky spojené

s jej štúdiom a osobnými výdavkami.Písomným podaním zo dňa 8.4.2014 navrhovateľka upravila petit svojho návrhu na začatie konania
tak, že žiadala, aby súd zaviazal odporcu platiť jej titulom výživného sumu 255 eur mesačne vopred,
vždy do 15-tého dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky počnúc dňom 5.11.2013 a zároveň si uplatnila

nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že navrhovateľka vo svojom písomnom podaní z
kvantitatívneho hľadiska žiadala viac ako v pôvodnom návrhu, súd jej podanie posúdil ako zmenu
návrhu na začatie konania. Súd zmenu návrhu na začatie konania pripustil uznesením vyhláseným
na pojednávaní konanom dňa 22.5.2014 za účasti všetkých účastníkov a ich právnych zástupcov v
navrhovanom znení v zmysle ust. § 95 O.s.p.

V písomnom podaní zo dňa 8.4.2014 navrhovateľka špecifikovala svoje výdavky, ktoré podľa nej
pozostávajú z nákladov na bývanie v sume 55,11 eura mesačne, nákladov na komunálny odpad v
sume 26,28 eura ročne, výdavkov na štúdium a školské potreby v sume 30 eur mesačne, výdavkov
na prolongáciu študijnej karty ISIC v sume 8 eur ročne, výdavkov na stravu v sume 200 eur mesačne,
cestovné v sume 10 eur mesačne, mobil 7 eur mesačne, internet 5,97 eur mesačne (tretina zo sumy
17,92 eura mesačne, keďže v byte žijú 3 osoby), výdavky na ošatenie v sume 80 eur mesačne, obuv v

sume 30 eur mesačne, hygienické potreby v sume 50 eur mesačne, náklady na voľno časové aktivity a
kultúrne podujatia v sume 30 eur mesačne a kontaktné šošovky v sume 9,30 eura mesačne.

K písomnému podaniu navrhovateľky zo dňa 8.4.2014, v ktorom špecifikovala svoje výdavky a zároveň
upravila aj petit návrhu na začatie konania, sa odporca písomne vyjadril v podaní zo dňa 19.5.2014, v
ktorom jednotlivé výdavky špecifikované navrhovateľkou spochybnil. Odporca uviedol, že dňa 2.3.2014

navrhovateľka spolu so svojou matkou opustili spoločnú domácnosť s odporcom a že do uvedeného
dňa hradil náklady na bývanie vrátane aj nákladov na komunálny odpad výlučne odporca. Pokiaľ ide o
náklady na štúdium a školské potreby vo výške 30 eur mesačne, náklady na stravu v sume 200 eur,
nákladynahygienicképotrebyvsume50eur,akoajnákladynavoľnočasovéaktivityakultúrnepodujatia
v sume 30 eur mesačne, odporca tieto považoval za neprimerané a navrhovateľkou nepreukázané.

Odporca spochybnil aj výdavky navrhovateľky na internet v sume 5,97 eura mesačne dôvodiac, že
navrhovateľka má prístup k internetu aj priamo u odporcu. Výdavok na šošovky v sume 9,30 eura
mesačne odporca nepovažoval za nevyhnutný, nakoľko navrhovateľka disponuje aj okuliarmi ktoré
používa. Odporca poukázal vo svojom podaní na to, že navrhovateľka má príjmy z brigádnickej činnosti,
konkrétne že prispieva do rôznych novín a zároveň vykonáva činnosť osobného asistenta pre telesne

postihnuté osoby v Košiciach, z ktorých činností má navrhovateľka príjmy. Odporca ďalej uviedol, že ku
dňu spísania písomného podania prispieva navrhovateľke na výživu sumou 130 eur mesačne. Zároveň
vyjadril nesúhlas s určením výživného ku dňu podania žalobného návrhu, t.j. ku dňu 5.11.2013 z dôvodu,
že navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti s odporcom až dňa 2.3.2014, ku ktorému
dátumu hradil odporca všetky náklady uvádzané navrhovateľkou. V závere svojho písomného podania

navrhol, aby súd ho zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky v sume 130 eur mesačne vopred, vždy
do 15-tého dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh
zamietol.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci
skutkový stav.

Navrhovateľka sa narodila dňa XX.X.XXXX v Y. a odporca je otcom navrhovateľky (rodný list na č.l.
3). Navrhovateľka je študentkou prvého ročníka denného magisterského štúdia UPJŠ v Košiciach -
Filozofickej fakulty s predpokladaným termínom ukončenia štúdia v roku 2015 (potvrdenie o návšteve
Univerzity na č.l. 4). Navrhovateľka má náklady na cestovné MHD v sume 10 eur (fotokópia
predplateného časového lístka na č.l. 17), kontaktné šošovky v sume 27,89 eura (faktúra č. XXXXXXX

na č.l. 14), na poplatok za kartu ISIC v sume 8 eur (výpis z účtu navrhovateľky na č.l. 15), na mesačný
paušálny poplatok za mobil v sume 7 eur (výpis z účtu navrhovateľky na č.l. 16), náklady na štúdium a
školské potreby v sume 30 eur mesačne (fotokópie pokladničných dokladov na č.l. 17). Navrhovateľka
ďalej uvádzala výdavky na ošatenie v sume 80 eur mesačne, obuv 30 eur mesačne, hygienické potreby
v sume 50 eur mesačne, ktoré dokladovala fotokópiami pokladničných dokladov na č.l. 117 - 163 a

výdavky na voľno časové aktivity v sume 30 eur mesačne. Navrhovateľka v období od podania návrhu,
t.j. od 5.11.2013 do konca roka 2013 dokladovala svoj príjem z činnosti, ktorú vykonávala ako osobnýasistent osôb s ťažkým zdravotným postihnutím s tým, že v mesiaci november 2013 odpracovala
8 hodín, za čo jej bola poskytnutá odmena v sume 22,08 eura a za december 2013 odpracovala 11
hodín, za čo jej bola poskytnutá odmena 30,36 eura (potvrdenia o vyplatených odmenách osobnému

asistentovi na č.l. 113 a na č.l. 115). Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľky, v tejto súvislosti predložila
lekársku správu zo dňa 12.8.2014 z ktorej vyplýva, že dňa 11.8.2014 bola hospitalizovaná v súvislosti
so zistením onkologického ochorenia (lekárska správa z Kliniky hematológie a onkohematológie zo
dňa 12.8.2014 na č.l. 108). V súvislosti so zisteným ochorením vznikli navrhovateľke výdavky na lieky,
ktoré dokladovala fotokópiami pokladničných dokladov na č. l. 174 až 179. Odporca je zamestnanec

spoločnosti Siemens, s.r.o. so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, pričom príjem odporcu v období
od 1.1.2013 do 31.12.2013 predstavoval priemerne 1.539,18 eura a v zisťovanom období roku 2014
priemerný čistý príjem odporcu predstavoval 1.499,04 eura (potvrdenie o príjme odporcu na č.l. 24).
Odporca zo svojho príjmu uhrádza výživné na navrhovateľku v sume 130 eur mesačne od apríla 2014,
pričom výživné začal platiť navrhovateľke vo februári 2014 v sume 30 eur a v tej istej sume uhradil
výživné aj v marci 2014 (výpis z účtu odporcu na č.l. 73), výživné na G. U. od XX.X.XXXX v sume 120

eur (výpis z účtu odporcu na č.l. 75), zamestnaneckú pôžičku na bývanie v sume 285,51 eura, náklady
spojené s bývaním, t.j. mesačné zálohové platby za byt na H. XX, v Y. v sume 90,53 eura (výpis z účtu
na č.l. 69), mesačné zálohové platby za byt na U. G. XX/A, v Y. v sume 215,47 eura (výpis z účtu na
č.l. 91), náklady na elektrinu a odpad v sume 76,79 eura, daň z nehnuteľnosti 28,33 eura, poplatok
za internet v sume 17,92 eura, náklady za nebytový priestor - ambulanciu Strojár v sume 203,02 eura,

náklady na telefón v sume 7 eur, poplatok za televíziu v sume 4,64 eura, náklady na pohonné hmoty,
poistenie, opravy a bežnú prevádzku motorového vozidla v sume 86,43 eura, náklady na stravu v sume
70 eur, náklady na hygienu, holenie, pranie, strihanie v sume 10 eur, sporenie v Slovenskej sporiteľni
v sume 20 eur, stavebné sporenie v sume 66,67 eura, náklady na ošatenie v sume 10 eur a obuv v
sume 10 eur. Matka navrhovateľky pracuje v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia

slobody, Q. XX, v Y., s čistým mesačným príjmom v sume 1.271,31 eura (opis mzdového listu matky
navrhovateľky na č.l. 40). Zo svojho príjmu matka navrhovateľky pravidelne mesačne uhrádza náklady
na bývanie v sume 180 eur, poplatok za internet v sume 18 eur, poplatky za odpad štvrťročne 30 eur,
výdavkynadopravuvsume50eur,akoajďalšiebežnévýdavkynaošatenie,hygienicképotreby,školské
potreby deťom, ako aj voľno časové aktivity. Výdavky na bývanie a internet vznikli matke navrhovateľky

v marci 2014 potom ako spolu s navrhovateľkou opustili spoločnú domácnosť s odporcom, dovtedy tieto
náklady hradil odporca. V období spoločného života s odporcom mali oddelené hospodárenie už dlhší
čas, od roku 2007, od kedy sa zamestnala a od kedy má pravidelný príjem s tým, že odporca hradil
všetky náklady súvisiace s bývaním a matka navrhovateľky hradila stravu, ošatenie, školské potreby,
prípadne iné nevyhnutné veci spoločným deťom (výpoveď MUDr. Z. U., matky navrhovateľky, v zápisnici

o pojednávaní zo dňa 11.9.2014 na č.l. 170).

Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení ( ďalej len zákon o rodine),
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného. Na schopností, možností
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že v danom
prípade sú dané podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke. V tomto
svojom závere súd vyšiel zo zistení, že v čase začatie konania bola navrhovateľka študentkou

magisterského štúdia na Filozofickej fakulte v Košiciach, ktoré však musela zo zdravotných dôvodov
prerušiť, teda že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, že odporca od marca 2014 neposkytuje
navrhovateľke osobnú starostlivosť.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že výživné na navrhovateľku doposiaľ súdom určené
nebolo, že od podania návrhu, t. j. 5.11.2013 do 2. marca 2014 navrhovateľka a odporca žili v spoločnej

domácnosti, pričom v rodine účastníkov rodičia navrhovateľky dlhodobo od roku 2007 hospodárili
oddelene tak, že odporca uhrádzal náklady spojené s bývaním a matka navrhovateľky uhrádzala
výdavky na stravu, ošatenie, školské potreby a iné nevyhnutné veci spoločných detí. Z uvedeného
možno uzavrieť, že odporca v uvedenom období zabezpečoval osobnú starostlivosť o navrhovateľku
a to spôsobom, aký bol v rodine navrhovateľky jej rodičmi dohodnutý a dlhodobo zaužívaný, preto
návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti od podania návrhu dňa 5.11.2013 považoval súd

za nedôvodný. Odporca dobrovoľne prispieva na výživu navrhovateľky od februára 2014 s tým, že vo
februári 2014 prispel navrhovateľke sumou 30 eur, v marci 2014 sumou 30 eur a od apríla 2014 prispieva
navrhovateľke na jej výživu sumou 130 eur mesačne.

Pri určení rozsahu a výšky vyživovacej povinnosti v danom prípade súd prihliadal v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami na zásadu, že schopnosti a možnosti povinného sú popri

odôvodnených potrebách oprávneného rozhodujúcimi hľadiskami. Za odôvodnené potreby možno
považovať zabezpečenie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj, t.j.
základnú výživu, živobytie, ošatenie, vzdelávanie, ale aj bývanie.

Súd pri hodnotení odôvodnených potrieb navrhovateľky vzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka je
študentkou vysokej školy, hoci v súčasnosti má štúdium prerušené pre závažné zdravotné problémy,

ktorá skutočnosť má nepochybne vplyv na jej zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, lieky a
stravovanie. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľka je už dospelou ženou, čomu zodpovedajú
jej zvýšené potreby vyplývajúce z veku. Náklady na ošatenie, obuv a hygienu súd však zohľadnil
v rozsahu, v akom tieto náklady boli špecifikované samotnou navrhovateľkou v návrhu na začatie
konania. Súd neprihliadol na výšku týchto výdavkov uvedenú v písomnom podaní, ktoré navrhovateľka

urobila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, kde uviedla výdavky na ošatenie v sume 80 eur
mesačne, na obuv v sume 30 eur mesačne a hygienické potreby v sume 50 eur mesačne. Takto
kvantifikované výdavky súd považoval za neprimerane vysoké a nezodpovedajúce spoločenskému
rozpoloženiu navrhovateľky. Súd neprihliadol ani na výdavky na bývanie v sume 55,11 eura mesačne a
komunálny odpad v sume 2,19 eura mesačne, vo vzťahu ku ktorým navrhovateľka uviedla, že pravidelne

mesačne prispieva svojej matke na tieto náklady. Tvrdeniu navrhovateľky súd neuveril a považoval
ho účelové s cieľom navýšiť svoje výdavky. Samotná navrhovateľka vo svojej výpovedí vypovedala
rozporuplne, keď na jednej strane uviedla, že tieto náklady pravidelne mesačne platí svojej matke, na
druhejstranevšakuviedla,ženemážiadenpríjem,žeuvedenénákladyplatízúspor,ktorýchvýškapodľa
vyjadrenia navrhovateľky však dosahuje 80 eur. Nedôveryhodnosť tvrdenia navrhovateľky podporuje

aj výpoveď svedkyne, matky navrhovateľky, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že tieto náklady platí len
niekedy, avšak len vo výške cca 20 eur.

Z preukázaných zárobkových a majetkových pomerov na strane odporcu, ktoré boli podkladom pre
zhodnotenie schopnosti a možností povinného otca, prihliadnuc pritom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť
odporcu k maloletej G. U., nar. XX.X.XXXX a odôvodnené výdavky, ktoré navrhovateľkou neboli

spochybnené, súd posúdil, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v súdom určenej
výške, bez ohrozenia uspokojovania vlastných životných potrieb s tým, že je povinný v zmysle zákona
plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej
povinnosti nebolo ohrozené.Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd ustálil výšku výživného v sume 190 eur mesačne a
určil odporcovi platiť výživné v uvedenej výške od 2.3.2014 a v prevyšujúcom rozsahu súd návrh
navrhovateľky zamietol.

Súd určil aj dlžné výživné, ktoré má odporca zaplatiť za obdobie od 2.3.2014 do 30.9.2014, t.j. ku koncu
kalendárneho mesiaca, v ktorom súd rozhoduje o výživnom, ktoré predstavuje sumu 613 eur (rozdiel
medzi plateným a priznaným výživným), ktorú sumu súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nemusí náhradu trov konania časti alebo celkom priznať. Keďže sa jedná

v prejednávanom prípade o spor o plnenie vyživovacej povinnosti medzi rodičom a jeho dieťaťom,
zohľadňujúc charakter tohto sporu by nezodpovedalo zásade spravodlivého usporiadania pomerov, ak
by bola náhrada trov ukladaná jednému zo subjektov vo vzťahu k druhému pri súčasnom stanovení
vyživovacej povinnosti, preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II.

V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti
rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na
súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).