Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/437/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113214734

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113214734.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci
navrhovateľov 1/ J.. V. Y., N.. XX.XX.XXXX, 2/ Z. Y., N.. XX.XX.XXXX, Y. A. A. Č.. XX, XXX XX A. A., v
konaní zastúpení Mgr. Františkom Popperom, advokátom, so sídlom AK v Banskej Bystrici, Horná 10,

proti odporcovi J.. W. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. C. L. Č.. XX, XXX XX A. A., o zaplatenie 3 767,50 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 1 129,93 eur a úroku z omeškania 10,75 % ročne od 16.06.2006
do 01.09.2006, z a s t a v u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ sumu 770,50 eur spolu s úrokom z omeškania

9 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.09.2006 do 26.09.2007,

9,5 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.10.2006 do 27.11.2007,

9,5 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.11.2006 do 23.12.2009,

9,5 % ročne zo sumy 15,97 eur od 24.12.2009 do 26.05.2010,

9,5 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.12.2006 do 26.05.2010,

9,5 % ročne zo sumy 31,94 eur od 27.05.2010 do zaplatenia,

9,5 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.01.2007 do zaplatenia,

9,5 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.02.2007 do zaplatenia,

9,5 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.03.2007 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.04.2007 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 74,68 eur od 16.05.2007 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške
135,60 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/, 2/ sa svojím návrhom domáhali od odporcu zaplatenia sumy 3 767,50 Eur s úrokom z
omeškania 10,75 % ročne od 16. 06. 2006 až do zaplatenia z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa

13. 03. 2001.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou navrhovateľov, písomným vyjadrením odporcu, uznaním dlhu
spísaným dňa 09. 03. 2006, zmluvou o pôžičke uzatvorenej dňa 13. 03. 2001, výdavkovými a príjmovými
pokladničnými dokladmi a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa 1/ s odporcom sa poznajú z rybárskej obce. Odporca vlastní obchod s

rybárskymi potrebami, kam chodievali ich synovia kupovať rybárske potreby. Odporca ich požiadal, či
by mu nemohli pomôcť a sám vypracoval podmienky pôžičky. Odporcovi bola požičaná suma 200 000,--
Sk s tým, že sa zaviazal ju uhradiť v lehote 24 mesiacov spolu s dojednanými úrokmi, ktoré boli splatné
štvrťročne vo výške 9 000,-- Sk. Suma 200 000,-- Sk bola vyplatená v hotovosti dňa 14. 03. 2001, prvá
splátka úroku mala byť zaplatená v mesiaci jún 2001. O pôžičke jednali spolu s navrhovateľkou v 2/

rade, pričom poskytnuté finančné prostriedky patrili do BSM.

Následne, keď odporca uhradil splátku, znížila sa dlžná istina, ako aj výška úroku. Dňa 01. 10. 2002
uhradil sumu 50 000,-- Sk a znížila sa splátka úroku na 6 750,-- Sk štvrťročne. Po zaplatení ďalších
50 000,-- Sk klesol úrok na 4 500,-- Sk. V marci 2006 bol spísaná dohoda o uznaní dlhu z dôvodu, že
odporca platil už čoraz menej. Od mája 2010 odporca neuhradil nič. Za celé obdobie uhradil odporca

sumu 266 750,-- Sk a po uznaní dlhu 1 129,85 Eur.

Navrhovateľka v 2/ rade uviedla, že odporca ju oslovil z dôvodu, že mu banky nechceli požičať na
podnikanie finančné prostriedky. Potreboval ich na zakúpenie tovaru s tým, že v lehote 2 rokov by im to
splatil. O všetkých podmienkach zmluvy jednali spoločne. Stalo sa však, že odporca aj keď tovar predal,
ich nevyplatil. Otca odporcu nepoznám, nikdy sa s ním nestretla. Pokiaľ bola prítomná pri odovzdávaní

peňazí, vždy si odporca dal podpísať nejaký doklad.

Navrhovateľ v 1/ rade uviedol, že väčšinou peniaze vyplácal odporca s tým, že už sám mal pripravený
výdavkový doklad a sám aj doplnil, za čo je zaplatená suma. Aj v prípade, že odovzdával finančné
prostriedky jeho otec, bol podpisovaný o tom doklad. Podľa jeho evidencie uznal dve výplaty súm bez
podpísanéhodokladuasíceplatbu16.11.2003vovýške5000,--Ska12.12.2003tiežvovýške5000,--

Sk. Jednalo sa o zaplatenie úroku. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že odporca v čase uznania dlhu
nenamietal výšku nedoplatku z titulu istiny, ani z titulu úrokov. Z týchto dôvodov žiadal návrhu vyhovieť.

Zástupca navrhovateľov vzal čiastočne návrh ohľadom požadovaného úroku za obdobie od 16. 06. 2006
do 01. 03. 2009 späť.

Podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 03. 03. 2014 upravil žalobný petit tak, že požadoval od odporcu

zaplatenie sumy 2 189,47 Eur s 10,75 % úrokom z omeškania ročne od 16. 09. 2006 do 26. 09. 2007
zo sumy 2 821,48 Eur, od 27. 09. 2007 do 27. 11. 2007 zo sumy 2 655,51 Eur, od 28. 11. 2007 do 23.
12. 2009 zo sumy 2 489,54 Eur, od 24. 12. 2009 do 26. 05. 2010 zo sumy 2 339,50 Eur, od 27. 05. 2010
až do zaplatenia zo sumy 2 189,47 Eur. Tiež požadoval zaplatenie dohodnutého zmeškaného ročného
úroku z pôžičky v sume 3 737,68 Eur.

Na pojednávaní dňa 28.03.2014 upravili výšku požadovaného úroku 3 737,68 Eur na sumu 448,11 eur
(13 500 Sk) ako bol uvedený v uznaní dlhu. Zároveň uviedli, že vyššie uvedené podanie, ktorým žiadaliupraviť žalobný petit je vlastne späťvzatím návrhu ohľadom istiny 1 129,93 eur a časti požadovaného
úroku od 16.06.2006 do 01.09.2006. Do omeškania sa odporca podľa ich tvrdenia dostal dňom
13.03.2003, avšak z dôvodu premlčania nároku si úrok z omeškania uplatnili až od 16.09.2006.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení (odpore voči platobnému rozkazu) žiadal návrh zamietnuť.
Uviedol, že odporcom zaplatil sumu 248 750,-- Sk, v prepočte 8 257,-- Eur, z toho do uznania dlhu sumu
205 750,-- Sk (6 829,-- Eur). Nie je si vedomý, že by navrhovateľom dlhoval nejaké peniaze. Uviedol, že
zmluva o pôžičke je neplatná, lebo na jeho výtlačku nie je podpísaná navrhovateľka v 2/ rade a finančné
prostriedky boli požičané z BSM. Tiež nie je podpísaná ani na uznaní dlhu.

Napojednávaniesanedostavil,svojuneprítomnosťospravedlnilzlýmzdravotnýmstavom,pričomžiadal,

aby súd pojednával bez jeho neprítomnosti.

V podaní zo dňa 03. 02. 2014 uviedol, že s jeho súhlasom boli odovzdávané navrhovateľom peniaze aj
bez dokladu, o čom svedčí doklad, ktorý vyhotovili samotní navrhovatelia, kde sami napísali poznámku 9
000,-- Sk bez dokladu. Bolo však odovzdané viac ako 9 000,-- Sk bez dokladu. Sám odovzdal minimálne
2 000,-- Sk. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku s tým, že považoval ich vzťah za vzťah

medzipodnikateľmiauznaniedlhubysamaloposudzovaťpodľaObchodnéhozákonníka.Pripojilčestné
vyjadrenie svojho otca Q. Š. zo dňa 03. 02. 2014 o tom, že navrhovateľom odovzdal v priebehu rokov
2001 až 2005 sumu celkove 2 472,95 Eur a to 2 x 4 500, 5 000, 2 x 9 000, 20 000, 22 500 Sk.

Navrhovatelia pripojili do spisu prehľad splátok istiny a úrokov za obdobie od dátumu pôžičky do podania
žaloby (č. l. 46 spisu).

Odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 28. 03. 2014 podaním zo dňa 25. 03. 2014.
Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ, ktorý priznal na pojednávaní dve splátky bez dokladu 16.
11. 2003 vo výške 5 000,-- Sk a 12. 12. 2003 vo výške 5 000,-- Sk, nemá vo svojom prehľade splátok. Z
týchto dôvodov spochybnil všetky jeho tvrdenia. Žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania
za súdny poplatok z podaného odporu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá

sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania medzi sebou uzavreli dňa
13.03.2001 zmluvu o pôžičke. Jej predmetom bolo poskytnutie sumy vo výške 200000 Sk, ktoré mal
odporca vrátiť do 24 mesiacov, t.j. do 13.03.2003. Okrem istiny mal odporca platiť navrhovateľom ročný

úrok vo výške 36 000 Sk, splatný v štvrťročných splátkach po 9000 Sk. Podľa prehľadu splátok (č.l. 46
spisu) bolo prvých 6 splátok úrokov po 9000 Sk mesačne, nasledujúce tri splátky úrokov po 6 750 Sk
a od 06/2003 po 4500 Sk. Prevzatie sumy potvrdil odporca podpisom na tejto zmluve. Podľa zmluvy v
spojení s prehľadom splátok mal odporca do 13.03.2003 celkovo vrátiť sumu 8 879,37 eur (200 000 Sk
ako istinu a 67 500 Sk ako zmluvné úroky, t.j spolu 267 500 Sk).

Odporca dňa 09.03.2006 písomne uznal dlh z titulu pôžičky vo výške 100 000 Sk ako istinu a 13 500
Sk ako úrok. Tento dlh mal splatiť v mesačných splátkach po 5 000 Sk. V konaní bolo preukázané, že
odporca po tomto uznaní navrhovateľom skutočne uhrádzal dohodnuté splátky, aj keď nie pravidelne.Celkovo po uznaní dlhu zaplatil odporca sumu 1 129,85 eur, o čom svedčia doklady o úhradách na č.l.
23-25 spisu.

Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Sporná zostala existencia dlhu. Kým odporca

tvrdil, že celú pôžičku splatil, navrhovatelia mali za to, že im dlhuje ešte 2 189,47 eur na istine a úroku.

Súd sa pred zisťovaním výšky dlhu najprv zaoberal tvrdením odporcu, že zmluva o pôžičke a uznanie
dlhu sú neplatné, nakoľko neboli podpísané aj navrhovateľkou 2/. Zmluva o pôžičke podľa Občianskeho
zákonníka je neformálnou zmluvou, teda na jej platnosť stačí ústna forma. Následným písomným
uznaním dlhu odporcom bol záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke nahradený a na jeho platnosť
sa nevyžadoval súhlas, prípadne podpisy veriteľov, nakoľko išlo o jednostranný právny úkon dlžníka.

Podstatným pre platné uznanie dlhu je písomná forma, určenie dôvodu a výšky dlhu ako aj uznanie, že
dlžník takto určený dlh splatí. Okrem toho, ak by bol dlh premlčaný, musel dlžník o premlčaní vedieť. V
danom prípade však v čase uznania dlhu nebol dlh premlčaný. Preto uvedené námietky odporcu súd
nepovažoval za právne významné.

Pokiaľideojehonámietkupremlčania,premlčaciadobapodľa§110OZ,tedapriuznanídlhu,je10rokov.

Dlh uznal dňa 09.03.2006, návrh na začatie konania bol podaný 27.05.2013, teda v rámci premlčacej
doby. Z uvedeného dôvodu jeho dlh premlčaný nie je.

Ďalšie tvrdenie odporcu, aby bolo jeho uznanie dlhu posudzované podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, nie Obchodného zákonníka, tiež neobstojí. Zo zmluvy o pôžičke ako i uznania dlhu vyplýva,
že všetky zúčastnené strany konali vo vlastnom mene ako fyzické osoby, nie podnikatelia. Na aký

účel odporca požičané peňažné prostriedky použil už pri posudzovaní, či išlo o obchodnoprávny alebo
občianskoprávny vzťah, nebolo rozhodujúce.

Pri uznaní dlhu dlžníkom veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku.
Dôkazné bremeno o neexistencii dlhu alebo jeho časti v čase uznania spočíva na dlžníkovi. Keďže
odporca tvrdil, že výška dlhu uvedená v uznaní je nesprávna a tvrdil, že dlh zanikol splnením, súd sa

zaoberal jeho úhradami, ktoré mali byť vykonané pred uznaním dlhu a prejudiciálne zistiť skutočnú výšku
dlhu v čase jeho uznania.

Navrhovatelia tvrdili, že odporca uhradil sumu 7 724,63 eur (266 750, Sk ako úhrady za celé obdobie - 1
129,85 eur ako úhrady po uznaní dlhu). Z prehľadu splátok na č.l. 46, ktorý súdu predložili navrhovatelia
vyplýva, že odporca im do uznania dlhu uhradil celkovo sumu 6 979,02 eur. Odporca tvrdil, že im do

uznaniadlhuuhradil6829eur,očomnadôkazpredložildokladyoúhradách.Znichmalsúdpreukázané,
že suma v celkovej výške 1120,29 eur (33 750 Sk), bola výslovne určená na úhradu dohodnutého úroku.
Konkrétne išlo o doklady z č.l. 18 spisu - úhrady za II.-IV. kvartál roku 2002 (24 750 Sk), doklad zo dňa
10.02.2003 - úrok za I.. kvartál roku 2003 v sume 6 750 Sk (č.l. 19 spisu), doklady z č.l. 20 spisu ako
úrok za II.-IV. kvartál roku 2003 (spolu 15 750 Sk) a na č.l. 21 spisu doklad zo dňa 22.12.2004 na sumu

4 500 Sk za IV. kvartál roku 2004. Pokiaľ ide o doklady o nákupe a cene v celkovej výške 9 500 Sk, t.j.
315,42 eur (č.l. 22 spisu), na týchto je uvedené len, že ide o zálohu, suma a meno navrhovateľa 1/. Z
navrhovateľmi predloženého prehľadu splátok (č.l. 46 spisu), však bolo preukázané, že navrhovatelia
tieto úhrady prijali na platby pôžičky, s tým, že ich započítali na úhradu úrokov.

Paradoxne sami navrhovatelia potvrdili, že do uznania dlhu odporca zaplatil viac ako sám uviedol.

Odporca súdu nepredložil doklad o úhrade sumy 4 500 Sk vykonanej dňa 16.01.2004. Sám síce tvrdil,
že vykonal viac úhrad, ale od viacerých z nich nemal doklad. Preto súd platbu vo výške 4 500 Sk (149,37
eur) uznal za platbu odporcu za účelom úhrady pôžičky.

Na základe uvedeného, najmä prehľadu splátok (č.l. 46) a dokladov odporcu mal súd preukázané, že
do dňa uznania dlhu zaplatil odporca navrhovateľom 1/ a 2/ sumu v celkovej výške 6 979,02 eur.

Podľa zmluvy o pôžičke bol odporca povinný zaplatiť za 24 mesiacov zmluvný úrok v celkovej výške 67
500 Sk (2 240,59 eur), podľa prehľadu splátok prvých šesť kvartálov po 9000 Sk, ďalšie dva kvartály po6 750 Sk. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98 (R 59/1998). Podľa neho veriteľovi
patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.

Splatnosť pôžičky nastala dňa 13.03.2003. Do tejto doby teda patrili navrhovateľom úroky z nej.
Následne odporca nebol povinný platiť zmluvné úroky, ale len úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

V konaní bolo na základe vyššie uvedených skutočností preukázané, že do času uznania dlhu odporca
za účelom splatenia pôžičky uhradil sumu 6 979,02 eur. Navrhovatelia mali nárok na celkový zmluvný
úrok vo výške 2 240,59 eur. Z toho suma vo výške 1 120,29 eur bola preukázaná ako suma zaplatená

na úroky. Keďže odporca následne uznal dlh, v ktorom bola špecifikovaná výška istiny a výška úroku,
možno mať za to, že úhrady, ktorých účel nebol odporcom výslovne podľa § 566 OZ určený, bol použitý
naúhraduzmluvnéhoúrokuvovýške672,19eur(zostávajúciúrok1120,30eur,zktoréhobolodpočítaný
úrok vo výške 448,11 eur určený v uznaní dlhu). Zvyšné úhrady odporcu vo výške 5 186,54 eur mali
potom navrhovatelia započítať na úhradu istiny (pričom skutočne započítali len sumu vo výške 3 319,39

eur).

Možno tak uzavrieť, že odporca čiastočne uniesol dôkazné bremeno a skutočný dlh v čase uznania jeho
uznania predstavoval istinu 1 452,24 eur (6 638,78 eur ako istina pôžičky - 5 186,54 eur ako úhrady
na istinu) a úrok 448,11 eur.

Súd ďalej posudzoval úhrady odporcu po uznaní dlhu. Za zhodné považoval tvrdenia účastníkov

ohľadom zaplatenia sumy 1 129,93 eur. Aj keď odporca tvrdil, že po uznaní uhradil vyššiu sumu (1 428
eur), túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Navrhovatelia jeho tvrdenia o zaplatení vyššej sumy taktiež
nepotvrdili. Uznali však, že odporca uhradil po uznaní dlhu sumu 1 129,93 eur, ktorú v priebehu konania
započítali na úhradu istiny a preto zobrali návrh v tejto časti späť. Súd následne konanie v zmysle § 96
ods. 1 OSP v tejto časti zastavil.

Po späťvzatí návrhu bola predmetom konania suma 2 189,47 eur s príslušenstvom. Nakoľko však už
súd vyššie zistil, že skutočný dlh v čase jeho uznania bol 1 900,35 eur (vrátane úroku), odporca mal po
späťvzatí návrhu o sumu 1 129,85 eur navrhovateľom 1/ a 2/ uhradiť dlh vo výške 770,50 eur. Súd preto
návrhu v tejto časti vyhovel a vo zvyšku istiny ho ako neexistujúci zamietol.

Z listiny o uznaní dlhu vyplývala povinnosť odporcu uhrádzať dlh v pravidelných mesačných splátkach

po 5000 Sk (165,97 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že dlh v čase uznania bol vo výške 1 900,35 eur,
dlh mal odporca splatiť 11 splátkami po 165,97 eur, poslednú (12.) splátku v sume 74,68 eur, splatnými
k 15. dňu mesiaca. Prvá splátka bola splatná 15.06.2006. Keďže odporca neuhradil celý dlh riadne a
včas, dostal sa do omeškania. Navrhovateľom potom vzniklo zákonné právo na úroky z omeškania (§
517 ods. 2 OZ). Súd sa ale nestotožnil so spôsobom ich uplatnenia.

Podľa § 565 prvá veta OZ ak je ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Vuznanídlhuvšaktakátodohodamedzizmluvnýmistranaminebolaurobená,resp.zatakétodojednanie
nemožno považovať ustanovenie, že „v prípade vynechania jednej mesačnej pravidelnej splátky je
zavdaný dôvod vymáhať zostávajúci dlh súdnou cestou, resp. cestou súdneho exekútora...“. Preto

omeškaniesúdposudzovalprikaždejsplátkedlhuzvlášť,vzákonnejsadzbeaúrokyzomeškaniapriznal
navrhovateľom tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Prvú omeškanú splátku súd
navrhovateľom priznal odo dňa, ktorý si uplatnili (16.09.2006). Vo zvyšku ich návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP. Navrhovatelia mali vo veci úspech len čiastočný
(20%), odporca mal vo veci 80 % úspech. V konečnom dôsledku je miera úspechu odporcu 60% (rozdiel

medzi pomerným úspechom navrhovateľov a pomerným úspechom odporcu), preto mu súd priznalnáhradu trov konania vo výške 135,60 eur (60 % zo sumy 226 eur predstavujúcej súdny poplatok za
odpor) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom

rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995

Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.