Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/54/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810201421
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5810201421.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ J.

D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., V. M., XXXXX/XX, v rade 2/ J. U., rod. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. Uzlovská X/X, v rade 3/ J. D., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X. F. XXX, v rade 4/ G. X.,
rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., R. XXX, v rade 5/ J. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom W., X. XXXX/
XX, zastúpený žalobcom 1/ J. D., bytom J. V. M. XXXXX/XX, žalobcovia v 1/ až 5/ právne zastúpení
advokátom H.. Antonom Slamkom, advokátska kancelária so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29,
proti žalovaným: v rade I/G., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., E. XXX, v rade II/ J. R., rod. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom N., E. XXX, v rade Z./ R. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., F. XXX, v rade

IV/ J. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., F. XXX, v rade V/ J. U., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
N. XXX, v rade VI/ H. R., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom N., U. XXX, v rade T./ W. F., rod. D., nar.
X.XX.XXXX, bytom N., Veľká A. XX, v rade T./ J. X., rod. D., nar.XX.XX.XXXX, bytom N., G. XXX, v rade
IX/ J.. D. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom N., F. XXX, v rade X/ P. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N.,
U. XXX, v rade XI/ G. R., rod. W., nar.XX.XX.XXXX, bytom N., U. XXX, žalovaní zastúpení advokátom
JUDr. Petrom Vevurkom, advokátska kancelária so sídlom Námestovo, Štefánikova 269/24, v konaní o
určenie, že nehnuteľnosti patria do novoobjaveného dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 01.04.2010v znení jej poslednej zmeny, ktorú súd pripustil
uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 20.10.2011 domáhali určenia, že nehnuteľnosti - pozemky
nachádzajúce sa v k.ú. a K. N., vedené K. úradom, odborom katastrálnym Q. a to ;
parcely reg. „E" č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX mX a č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2,
zapísané na LV č. XXXX, k.ú. a obec N. pod U v podiele X/XX-ina, pod U v podiele X/XX-ina, pod U

v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-
ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, spolu v podiele
X/XX-ina,
-parcela reg. „E"č. XXXX, orná pôda o výmere XXXXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. a obec N. pod
U v podiele X/XX-ina, pod U v podiele X/XX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina,
pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/
XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, spolu v podiele X/XX-ina,

-parcela reg. „ E" č. XXXX, orná pôda o výmere XXXXX m2, zapísaná naLV č. XXXX, k.ú. a obec N. po
U v podiele X/XX-ina, pod U v podiele X/XX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina,
pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/
XXX-ina, podU v podiele X/XXX-ina, spolu v podiele X/XX-ina,-parcela reg. „E" č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. a
obec N. pod U v podiele X/XX-ina, pod U v podiele X/XX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele
X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U vpodiele X/XXX-ina, pod U v

podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX, spolu v podiele X/XX-ina,
-parcely reg. „E" č. XXXX, orná pôda o výmereXX m2, č. XXXX, orná pôda o výmere XX m2, zapísané
na LV č. XXXX, kú. a obec N. pod U v podiele X/XX-ina, pod U v podiele X/XX-ina, pod U v podiele X/
XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v
podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, spolu v podiele X/XX-ina,

-parcely reg. „E" č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere
XXXX m2, č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, č. XXXX/X, orná pôda o výmere XX m2, č. XXXX/
X, orná pôda o výmere XXX m2, č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XX m2, č. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. a obec N. pod U v podiele X/XX-ina, pod U
v podiele X/XX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina,
pod U v podiele X/XXX-ina, pod BI X v podiele X/XXX-ina, pod U podiele X/XXX-ina, pod U v podiele

X/XXX-ina, spolu v podiele X/X-ina,
-parcely reg. „E" č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere
XXX m2, č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, č. XXXX/X, orná pôda o výmere XX m2, č. XXXX/
XX, orná pôda o výmere X m2, č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísané na
LV č. XXXX, k.ú. a obec N. pod U v podiele X/XX-ina, pod U v podiele X/XX-ina, pod U v podiele X/XXX-

ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele
X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, spolu v podiele X/XX-ina,
-parcela reg. „E" č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. a obec N. pod
U v podiele X/XX-ina, pod U. v podiele X/XX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-
ina, podU v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele

X/XXX-ina, podU v podiele X/XXX-ina, spolu v podiele X/XX-ina,
- parcela reg. „C" č. XXXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere XX m2, zapísaná na LV č. XXXX, kú. a
obec N. pod BI X v podiele X/XX-ina,
-parcely reg. „ C" č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XX m2, č. XXXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere
XX m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. a obec N. pod BI v podiele X/X-ina,

-parcela reg. „C“č. XXXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere XX m2, zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. a
obec N. pod B2 v podiele X/XX-ina, pod B X v podiele X/XX-ina, pod B4 v podiele X/XXX-ina, pod B5 v
podiele X/XXX-ina, pod B6 v podiele X/XXX-ina, pod B7 v podiele X/XXX-ina, pod B8 v podiele X/XXX-
ina, pod B9 v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, spolu v podiele X/X-ina,
- parcela reg. „C" č. XXXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere XX m2, zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. a

obec N. pod B3 v podiele X/XX-ina, pod B4 v podiele v podiele X/XX-ina, pod B5 v podiele X/XXX-ina,
pod B6 v podiele X/XXX-ina, podB7 v podiele X/XXX-ina, pod B8 v podiele X/XXX-ina, pod B9 v podiele
X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, spolu v podiele X/XX-ina.
-parcely reg. „ C" č.XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX mX a č.XXXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere
XXX m2, zapísané na LV č.XXXX, k.ú. a obec N. pod B4 v podiele X/XX-ina, pod B5 v podiele X/XX,

pod B6 v podiele X/XXX-ina, pod B7 v podiele X/XXX-ina, pod B8 v podiele X/XXX-ina, pod B9 v podiele
X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina,spolu
v podiele X/XX-ina.
-parcely reg. „ C" č.XXXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, č.XXXX/XX, trvalé trávne porasty
o výmere XXX m2, č.XXXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere X m2, č.XXXX/XX, trvalé trávne porasty

o výmere XX m2, zapísané na LV č.XXXX, , k.ú. a obec N. pod B4 v podiele X/XX-ina, pod B5 v podiele
X/XX, pod B6 v podiele X/XXX-ina, pod B7 v podiele X/XXX-ina, pod B8 v podiele X/XXX-ina, pod B9
v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-
ina,spolu v podiele X/XX-ina.
-parcela reg. „C“ č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX k.ú.

a obec N., pod B8 v podiele X/XX-ina, pod B9 v podiele X/XX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v
podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod XX v podiele X/XXX-
ina, pod U v podiele X/XXX-ina, pod U v podiele X/XXX-ina, spolu v podiele X/XX-ina (v ďalšom texte
už len „žalované pozemky“ alebo pozemky)patria do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi neb. R.
D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. - R., I. X/X.

Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely na predmetných
pozemkoch na základe notárskeho osvedčenia č. N 239/2008, zaregistrovaného v katastri nehnuteľností
pod Z 1804/2008. Pozemky boli pred zápisom notárskeho osvedčenia vedené v katastri nehnuteľnostína meno R. D., nar. XX.X.XXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z originálov LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX v k.ú. N., kde sú zapísané všetky zmeny v osobách vlastníkov. Dedičmi - právnymi
nástupcami po neb. R. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. - R., I. X/X sú

na základe D XXX/XX jeho deti žalobkyňa 2/ - J. U., rod. D., G. D. a J. D. - žalobca 1/. Právnymi
nástupcami po neb. G. D., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom W., X. F. sú
na základe D XXXX/XX jeho manželka J. D. - žalobkyňa 3/ a ďalej deti G. X. - žalobkyňa 4/ a J. D. -
žalobca 5/. R. nástupcovia po neb. R. D. - žalobcovia 1/ až 5/ nikdy nepodpisovali žalovaným I/ až IX/
súhlas s vydaním notárskeho osvedčenia podľa zákona č. 323/1992 Zb. - ďalej len „notársky poriadok“.

Poukázali na ustanovenia § 63 notárskeho poriadku, v zmysle ktorého ak vlastník nehnuteľností, ktorá
sa notársky osvedčuje je mŕtvy, prípadne neznámy, na osvedčenie vlastníctva k takejto nehnuteľnosti sa
vyžaduje súhlas právnych nástupcov tohto vlastníka, ak sú títo známi. Právnymi nástupcami sú dediči
vlastníka. Takýto súhlas musí byť daný všetkými právnymi nástupcami bez výhrady, v opačnom prípade
nie sú splnené podmienky na osvedčenie vlastníctva k takejto nehnuteľností. Žalovaní mali vedomosť,
majetok ktorého R. D., pri mene ktorého bol uvedený identifikátor - dátum narodenia, si osvedčujú. Mali

tiež vedomosť, že tento odišiel z N. do J., kde aj zomrel. Žalovaní nikdy nemohli byť dobromyseľnými
držiteľmi predmetných nehnuteľností, nakoľko tieto nikdy nenadobudli na základe osobitného právneho
titulu od pôvodného vlastníka - R. D., resp. jeho právnych nástupcov. Naviac s poukazom na verejnosť
katastrálneho operátu sa mohli presvedčiť o skutočnom vlastníkovi predmetných pozemkov. Vzhľadom
na ich nedobromyseľnosť nemohli ani vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudnúť na základe

vydržania podľa § 130 ods. 1 a 134 ods.1 OZ. Notárske osvedčenia vydané formou notárskej zápisnice
č. N 239/2008, na základe ktorého sa notársky osvedčovali podiely po neb. R. D. na predmetných
pozemkoch, bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko sa k nemu nevyjadrovali právni nástupcovia po
neb. R. D. - žalobcovia v 1/ až 5/ rade, preto neboli splnené všetky podmienky na jeho vydanie, a preto je
osvedčenie s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Naliehavosť podanej

žaloby odôvodnili tým, že určením môže byť majetok prejednaný v dedičskom konaní o novoobjavenom
majetku po R. D.. Naliehavý právny záujem odôvodnili vyriešením spornosti právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania, pretože len určením, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby, a ktoré
boli notársky osvedčené v prospech žalovaných v rozpore s ustanovením § 63 Notárskeho poriadku sa
vyrieši existujúca spornosť.

O podanej žalobe tunajší súd rozhodol rozsudkom z 20.10.2011 č. k. 5C/54/2010-276 tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietol a žalobcov zaviazal nahradiť žalovaným spoločne a nerozdielne trovy
konania. Na základe odvolania žalobcov bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené pre neúplnosť,
nezrozumiteľnosť a nepresvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia v súlade s ustanovením § 157 ods.2

O.s.p.. V zmysle intencií krajského súdu preto súd vykonal dokazovanie opätovným výsluchom
účastníkov konania i listinnými dôkazmi, na ktoré poukazovali odvolatelia vo svojom opravnom
prostriedku.

Žalobca 1/ J. D. - syn R. D. potvrdil vedomosť o tom, že po tom, čo sa odsťahovali do T. otec predal

pozemkynachádzajúcesavyšedomupaniM.-susede.DompredalE..Uviedoltiež,žeotecG.M.predal
len časť pozemkov, ostatnú časť pozemkov nepredal ani nedaroval. Táto časť bola neskôr bola vložená
do družstva. Jeho otec užíval pozemky aj v „R.“, kde pestovali zemiaky a všetko čo sa pestovať dalo.
S družstvom neuzatvoril žiadnu nájomnú zmluvu. Býval nad pekárňou, kde bývali aj ostatní súrodenci
otca R. D., ktorí v tomto okolí obhospodarovali pozemky, ktoré boli podelené. V roku 1964 odišiel na

vojnu a v roku 1966, keď sa vrátil bývali už vo T..

Žalobkyňa 3/ a 4/ G. X. a J. D. k pozemkom, ktoré vlastnil ich otec a manžel G. D. - syn R. D., sa
nevedeli vyjadriť.

Žalobca 5/ J. D. - syn neb. G. D. o žiadnych pozemkoch v N. nevedel, pretože tam chodieval len na hroby.

Žalovaná I/G. R.- dcéra Z. D., ktorý bol najmladším synom H. D.(D.) uviedla, že keď sa jeho najstarší
syn oženil, jej starý otec mu dal pozemky hore nad pekárňou. Nevedela uviesť, ako sa nazýva táto
miesta časť obce, pretože jej rodina tam nikdy nechodila. Pozemky obrábala len rodina H. D. a následne

jeho deti. Jej otcovi Z. D. nechal H. D. st. pozemky dolu - „pitakovku“ spolu s rodinným domom, kde
doopatroval svojho otca, matku a tiež brata G. D., ktorý bol bezdetný. Jej otec Z. mal okrem týchto bratov
aj sestru W. a J., ktoré sa vydali do USA a tam aj zomreli. Rodinu R. D. nikdy nevidela obrábať a užívať
pozemky v „pitakovke“. Pozemky sa uvedeným spôsobom užívali a zrejme ich podelil ešte dedo H. D.,ktorý zomrel, keď bola prvá svetová vojna. Dolu na „pitakovke“ pozemky okrem jej otca Z. D. nikto iný
neužíval a ani si na tieto pozemky nikto nenárokoval.

Žalovaná II/ J. R.- dcéra Z. D. potvrdila tvrdenia žalovanej I/ a ďalej uviedla, že rodina R. D. a ani jeho
súrodenci a tiež ani ich otec H. D. ml., nikdy neužívali žiadnu časť pozemkov v „pitakovke“. Oni zase
neužívali žiadnu časť pozemkov nachádzajúcich sa hore nad pekárňou, ktorú nazýval jej otec goralským
názvom „zogroda“ a tieto užívala rodina R. D.. Jej otec mal päť detí J., T., H. a G. - žalovanú I/, ktorým
daroval pozemky na „pitakovke“, kde bývali od narodenia, neskôr po vydaji si tam postavili rodinné domy.

Užívanie týmto spôsobom si pamätá od narodenia. Medzi jej otcom Z. D. a jeho bratom H. D. nikdy
neboli spory ohľadom pozemkov na „pitakovke“, pretože títo spolu dobre vychádzali. Tiež uviedla, že jej
otec povedal, že ešte jeho otec, t.j. jej starý otec ich podelil s pozemkami, preto pozemky nad pekárňou
obrábať nechodili a oni zase nechodili obrábať pozemky do „pitakovky. Starý otec zomrel v roku XXXX
a mal podeliť jej otca Z. a jeho brata H. ešte za života. Nehovoril o žiadnom roku ani žiadnej udalosti,
kedy sa tak malo stať.

Žalovaný III/ - vnuk Z. D. potvrdil užívanie „pitakovky“ po tom, ako sa po roku XXXX vrátila časť pôdy ich
vlastníkom. Od jeho otca vie, že dedo Z. a R. si mali podeliť pozemky. R. D. mal pozemky nad pekárňou.

Žalovaný IV/ J. D. -vnuk Z. D. potvrdil, že sa narodil a býval v N. v časti nazvanej „pitakovka“. Otec

mu povedal, že jemu a dedovi Z. ešte jeho dedo podelil pozemky v „pitákovke“ a rodine R. D. pripadli
pozemkyhorenadpekárňou.Otecspomínaldeleniepozemkov,keďpovedal,žepozemkysúspravodlivo
podelené, aj keď nie sú právne prevedené (papierovo v poriadku). Dedo Z. D. dostal pozemky na
„pitakovke“, a preto si nenárokovali na pozemky v iných častiach obce N.. O delení pozemkov medzi
súrodencami jeho deda vie aj od susedov, napríklad J. O., ktorý zomrel.

Žalovaná V/ J. U. - dcéra H. D. a vnučka Z. D. potvrdila, že pozemky nad pekárňou vôbec neužívali. Od
otca si pamätala, že ešte jeho dedo mal s pozemkami podeliť svoje deti tak, že rodina jej otca užívala
pozemky v „pitakovke a hore nad pekárňou bola rodina R. D.. Na „pitakovke“ sa narodila, vyrastala a
spolu s otcom pozemky užívala a keď prišlo družstvo, niektorú časť mali ako záhumienok. Okrem toho

pozemky v„pitakovke“ užívali otcova sestra G. a J. R. - žalované I/ a II/.

Žalovaná VI/ H. R. - dcéra H. D. a vnučka Z. D. potvrdila, žena „v pitakovke“ sa narodila, bývala
a pozemky, ktoré sa tam nachádzajú užívali. Pamätala si, že jej otec hovoril, že jeho dedo H. D.
pozemky spravodlivo podelil, nakoľko R. D. a jeho rodine podelil pozemky pri kostole nad pekárňou a

Z. Dominovipridelil pozemky v „pitakovke“. Z rodiny R. D. a ani jeho právni nástupcovia si nerobili nárok
na pozemky v „pitakovke“. K reálnej deľbe mohlo dôjsť vtedy, keď sa najstarší brat jej deda Z. oženil a
vie, že jeho vetve boli pridelené pozemky nad pekárňou, jej dedo Z. ostal dolu v „pitakovke“.

Žalovaná VII/ W. F. - dcéra H. D. a vnučka Z. D. vo výpovedi potvrdila, že na „pitakovke“ sa narodila,

vyrastala a tieto pozemky užívali. Vedľa nich užívali pozemky na „pitakovke“ dcéry Z. D., ktoré boli
sestrami jej otca. Potvrdila tvrdenie svojej sestry H. R. v tom, že jej otec spomínal, že ich deda a jeho
brata mal s pozemkami podeliť jej pradedo. Jej otec spomínal, že podpisoval súhlas o vložení pozemkov
do družstva, pričom časť pozemkov po založení družstva im vydelili ako záhumienok v tzv. „pitakovke.
Pamätala si, že vetva po Z. D., ktorého synom bol aj jej otec, mala vyčlenené pozemky v „pitakovke“

a vetva H. D. mala pozemky nad pekárňou.

Žalované VIII/ a IX rade tiež dcéry H. D. a vnučky Z. Domina zhodne potvrdili, že na „pitákovke“ sa
narodili, vyrastali a pozemky užívali. O delení medzi vetvou jej starého otca Z. D. a jeho brata sa mali
dozvedieť z rozprávania otca, ktorý hovoril pri každej príležitosti, keď sa bavili o pozemkoch, že jeho otec

a ešte jeho dedo pozemky spravodlivo podelil. Dedo Z. zostal v „pitakovke“ a jeho brat dostal pozemky
hore nad pekárňou. Žalovaná IX/ si užívanie pozemkov pred vznikom družstva nepamätala, po vzniku
družstva mali pozemky užívať ako záhumienok a po roku 1990 užívala pozemky len ich rodina alebo
rodina z ich vetvy - tety a ujovia a ich deti, t.j. G. a J. R. a ich deti.

Žalovaná XI/ G. R. výpovedi doplnila, že odvtedy ako sa vydala zasyna žalovanej II/ P. R. vnuka Z. D. v
roku XXXX býva na „pitakovke“, kde pomáhajú obrábať pozemky žalovanej II/, ktoré užívajú doposiaľ.
Doplnila, že ešte od svojej mamy P. W. bývajúcej v blízkosti Z. D. vie, že dedko D. bol spravodlivý človek,
ktorý svoje deti spravodlivo podelil so všetkým majetkom, nielen hnuteľným ale aj nehnuteľným.Svedok J. O. - syn H. O.,sestry R. D. vo výpovedi potvrdil, že si pamätá, že pozemky dolu v N. na tzv.
„pitakovke“ nikdy neužívali. N. H. O. užívala pozemky na E., pričom od svojej matky vie, že strýko R. D.

pozemky predal cudzej rodine, pretože sa hnevala, že ich mohol predať súrodencom. Pozemky sa takto
užívali až kým neprišlo družstvo. Tiež potvrdil, že od svojej matky H. O. vie, že jeho právni predchodcovia
sa reálne podelili tak, že Z. D. a jeho deti užívali pozemky dolu v „pitakovke“ a H. D. a jeho deti užívali
pozemkynadpekárňou.AniostatnísúrodencijehomamyH.,J.aX.(X.)pozemkyv„pitákovke“neužívali.

Svedkyňa J. E. vo výpovedi potvrdila, že od R. D. - otca žalobcov kúpili rodinný dom spolu s
hospodárskymi budovami a záhradou, ktorá bola ohradená pri dome. Prvú zmluvu uzatvorili v roku 1964
a neskôr, aby sa zmluva dala registrovať, museli spísať kúpnu zmluvu notárom a dali ju zaregistrovať na
štátne notárstvo. Od R. D. mali záujem odkúpiť aj poľnohospodársku pôdu, avšak bolo im povedané a je
o tom aj zápis od MNV, že R. D. poľnohospodársku pôdu predal a že dodávky už plnia iní občania. Keby
užíval aj inú poľnohospodársku pôdu bola by ju kúpila, alebo by ju kúpil niekto iný, pretože záujemcov

bola viac. Poľnohospodárku pôdu nachádzajúcu sa nad ich záhradou a za domom kúpila G. M.. G. M.
tento pozemok užívala v hone. Z. D. užíval pozemky v časti, kde bol jeho rodičovský dom. Oni túto
časť volajú „adamovka“ alebo „pitakovka“. Po Z. začal užívať pozemky jeho syn asi sa volal H.. D.
nad pekárňou užívali len súrodenci R. D. H. O., H. D., J. R., rod. D.. Prehlásenie R. D. o tom, že sú
so súrodencami vysporiadaný sa uskutočnilo v rámci kúpy a týkalo sa to aj kupovanej záhrady, ktorá

bola zrejme vedená na viacerých vlastníkov, preto sa toto prehlásenie muselo robiť. Neskôr ďalšiu pôdu
nekupovali, pretože v roku 1966 jej zomrela mama a v rámci dedenia získala po nej poľnohospodársku
pôdu a neskôr manžel po svojich rodičov.

Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania, svedkov, po oboznámení sa s listinnými

dôkazmi, ktoré sa na vec vzťahujú (najmä PK vložkami č. XXX, XXX, príslušnými LV tvoriacimi obsah
spisu, kúpnymi zmluva, rozhodnutím o dedičstve D XXXX/XX, D XXX/XX, čestnými prehláseniami,
zrovnávacími protokolmi, spätnou identifikáciou vyhotovenou Správou katastra) a ostanými listinami
tvoriacimi súčasť spisu a pripojenými spismi RI XXX/XX, RI XXX/XX, dedičským spisom D XXX/XX,
spisu Q. úradu JUDr. Vladimíra Šťastného N 239/2008, NZ 61582/2008.

Keďže predmetom tohto sporového konania je určenie, že určitá vec /nehnuteľnosť/ patrí do dedičstva,
bolo potrebné sa na prvom mieste zaoberať tým, či účastníkmi tohto konania sú všetci dedičia po neb.
R. D., ktorí ako účastníci konania o dedičstve sú nerozlučnými spoločníkmi podľa § 91 ods. 2 O.s.p..

Nebohý poručiteľ R. D., nar. XX.XX.XXXX bol synom H. D. ml. (čl. 43) a zomrel XX.XX.XXXX. Dedičstvo
po ňom bolo prejednané pod D XXX/XX, z ktorého spisu mal súd preukázané, že R. D. mal tri deti J. D.
- žalobcu X), J. U. - žalobkyňu 2) a G. D.. G. D. zomrel dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva z rozhodnutia sp.
zn. D XXXX/XX (čl. XX) a jeho právnymi nástupcami sú J. D. - žalobkyňa 3), G. X. - žalobkyňa 4) a J.
D. - žalobca 5). V žalobe označení žalobcovi sú teda dedičmi nebohého R. D..

Nehnuteľnosti, ku ktorým určenia sa žalobcovia domáhajú, že patria do dedičstva po neb. R. D., zomr.
XX.XX.XXXX boli pôvodne vedené na meno R. D. v pozemno-knižných protokoloch č. XXX, XXX a XXX
k.ú. N. a týmto v súčasti zodpovedajú nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva LV č. XXXX ako
E-KN parc. č. XXXX/X, č.XXXX/X, č.XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, ktoré

po pozemkových úpravách N. boli vytvorené z pozemno-knižnej parcely XXXX z protokolu XXX k.ú.
N.. Na LV č. XXXX k. ú. N. sú zapísané E-KN č. XXXX, XXXX,ktoré boli po pozemkových úpravách
vytvorené z pozemno-knižnej parcely č. XXXX z protokolu XXX,XXX a XXX k. ú. N.. Na LV č. XXXX je
evidovaná E-KN parcely č. XXXX, ktorá po pozemkových úpravách ROEP bola vytvorené z pozemno-
knižnej parcely č. XXXX z protokolu XXX, XXX, XXX k. ú. N.. Na LV XXX.X k. ú. N. je vedená E-

KN parcela č. XXXX, ktorá po pozemkových úpravách N. bola vytvorená z pozemno-knižnej parcely
č. XXXX z protokolu XXX,XXX,XXX k. ú. N.. Na LV č. XXXX k. ú. N. je evidovaná E-KN parcela č.
XXXX, ktorá po pozemkových úpravách ROEP bola vytvorená z pozemno-knižnej parcely č. XXXX
z protokolu XXX,XXX,XXX k. ú. N.. Na LV č. XXXX k. ú. N. je evidovaná E-KN parcela č. XXXX,
ktorá po pozemkových úpravách ROEP bola vytvorená z pozemno-knižnej parcely č. XXXX z protokolu

XXX,XXX,XXX k. ú. N.. Na LV XXXX k. ú. N. je evidovaná E-KN č. XXXX/X, ktorá po pozemkových
úpravách ROEP bola vytvorená z pozemno-knižnej parcely č. XXXX/X z protokolu XXX k. ú. N.. Na LV
č. XXXX k. ú. N. sú evidované C-KN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX na základe geometrického plánu
vytvorené z E-KN parc. č. XXXX, predtým PK parcela č XXXX z protokolu XXX,XXX,XXX k. ú. N.. NaLV č. XXXX k. ú. N. sú evidované C-KN č. XXXX/XX na základe geometrického plánu vytvorené z E-KN
č.XXXX/X predtým PK parcela č. XXXX z protokolu XXX,XXX,XXX k. ú. N.. Na LV č. XXXX k. ú. N. sú
evidované C-KN č. XXXX/XX a č. XXXX/XX na základe GP vytvorené z E-KN č. XXXX/X predtým PK

parcela XXXX z protokolu XXX,XXX,XXX k. ú. N.. Na LV č. XXXX k. ú. N. sú evidované C-KN č. XXXX/
XX na základe GP vytvorené z E-KN XXXX/X predtým PK parcela XXXX z protokolu XXX k. ú. N.. Na LV
č. XXXX k. ú. N. sú evidované C-KN č. XXXX/XX na základe GP vytvorené z E-KN č. XXXX/X predtým
PK parcela č. XXXX z protokolu XXX k. ú. N.. Na LV č. XXXX k. ú. N. sú evidované C-KN č. XXXX/XX na
základe GP vytvorené z E-KN č. XXXX/X predtým PK parcela č. XXXX/X z protokolu XXX k. ú. N.. Na

LV č. XXXX k. ú. N. sú evidované C-KN č. XXXX/XX, XXXX/XX na základe GP vytvorené z E-KN XXXX/
X predtým PK parcela XXXX z protokolu XXX k. ú. N.. Na LV č. XXXX k. ú. N. sú evidované C-KN č.
XXXX/XX na základe GP vytvorené z E-KN č. XXXX/X predtým PK parcela XXXX z protokolu XXX k. ú.
N.. Na LV č. XXXX k. ú. N. sú evidované C-KN č. XXXX/X vytvorené z PK parcely XXXX z protokolu XXX
k. ú. N. (viď spätná identifikácia bývalej Správ katastra Námestovo čl. 184-185). Podľa zrovnávacieho
zostavenia PK parcela XXXX zapísaná v PK vložke č. XXX zodpovedá E-KN parcele XXXX (čl.XXX) a

PK parcela č.XXXX zapísaná vo vložke č. XXX zodpovedá E-KN parcele XXXX/X (čl.357).

Pokiaľ ide o užívanie žalovaných pozemkov ku dňu smrti poručiteľa - 31.10.1979 mal súd z vykonaného
dokazovania preukázané nasledovné;

R. D. pred odchodom (odsťahovaní sa) do T. býval v rodinnom dome v N. súp. č. XXX. Ešte predtým
ako sa odsťahoval v priebehu rokov 1964-1965 (čo potvrdil jeho syn - žalobca 1/ J. D., ktorý uviedol, že
keď sa v roku 1966 vrátil z vojny bývali už vo T.) svoje nehnuteľnosti (majetok) predal, dôkazom čoho
sú viaceré v tom čase vyhotovené písomné listiny. Z obsahu potvrdenia vystaveného bývalým MNV v
N. zo dňa 24.6.1964 bolo preukázané, že rodinný dom s hospodárskymi staviskami (hospodárskymi

budovami) odkúpil H. E. bez poľnohospodárskej pôdy. Okrem toho z neho ďalej vyplýva, že R. D.
poľnohospodársku pôdu, ktorú vlastnil, údajne predal, resp. daroval príbuzným, ktorý z tejto pôdy platia
predpísané dávky. Neskôr na potvrdenie kúpy a jej právneho prevodu bola uzavretá písomná kúpna
zmluva formou notárskej zápisnice pod N XX/XX, NZ/XX/XX, registrovaná pod RI XXX/XX, na základe
ktorej R. D. odpredal H. E. nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnom protokole č. XXX k.ú. N. pod A I

rad.č.Xparc.č.XXXXpodUUvpodieleXX/XXX-účasti(viďpripojenýspisOkresnéhosúduDolnýKubín
RI XXX/XX). Jednalo sa o rodinný dom súp. č. XXX v k.ú. N. spolu s dvorom, hospodárskymi budovami
a intravilánom pod budovami a záhradou nachádzajúcou sa pri tomto rodinnom dome. Z obsahu tejto
zmluvyďalejvyplýva,žedôvodomprevodujeskutočnosť,žeodpredávateľR.D.-sanatrvaloodsťahoval
zN.doT.ažiadneinénehnuteľnostivN.užnevlastní.ObsahomčlánkuIIItejtozmluvyboloajprehlásenie

R. D. o tom, že v dôsledku reálneho rozdelenia v prírode medzi ostatnými spoluvlastníkmi patria mu
titulom deľby pozemky parc. č. EN XX/X a XX/X v k.ú. N. v celosti. Už na tomto mieste sa spomína
reálna deľba hoc zápis vlastníckeho práva v pozemkovej knihy svedčil aj ostatným jeho súrodencom
(viď protokol 154 pod U kúpnej zmluvy by malo byť aj potvrdenie, ktoré bolo predložené súdu vo forme
čestného prehlásenia spísaného na MNV v N. dňa 20.01.1970 (čl.170), kde všetci tam uvedení potvrdili,

že stavebný pozemok, na ktorom je obytný dom a súčasť záhrady vedľa stavebného pozemku, ktorý
odpredal R. D. -E. H., N. XXX, bolo jeho vlastníctvo. Zároveň prehlásili, že nemajú žiadne nároky voči
prevodu nehnuteľnosti, keď hneď za tým je zapísané, že uvedený majetok je medzi súrodencami, t.j.
medzi súrodencami R. D., usporiadaný od roku XXXX a takto si ho užívajú, čo je MNV známe. Čestné
prehlásenie uskutočnili a podpísali J. R., rod. D., H. O., rod. D., M. D., rod. W. vdova po neb. H. D.,

ktorí boli súrodencami R. D. a tiež deti po neb. sestre H. R., rod. D. to Z. R., H. R., H. R., P. R. a T.
R.. Skutočnosť, že vyššie menovaní boli súrodencami R. D. potvrdila žalovaná I/ a napokon uvedené
vyplýva aj z pozemno-knižného protokolu.

Pokiaľ ide o predaj poľnohospodárskej pôdy k tomu bolo súdom z listinného dôkazu (čl.80) zistené,

že R. D. mal predať všetku pôdu v N. na E. dňa 15.4.1967 G. M. v hodnote 10 000,- Kčs. Uvedené
potvrdila aj svedkyňa T. X. - dcéra G. M., ktorá uviedla, že od matky z rozprávania vie, že matka mala
kúpiť od R. D. pozemky, ktoré sa nachádzali nad pekárňou a na E., pričom za pozemky mala vyplatiť
10 000 Kčs, avšak do zmluvy sa napísala suma 3000 Kčs. Vierohodnosť jej tvrdení potvrdzuje aj kúpna
zmluva registrovaná pod RI XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX(čl. 172+ pripojený spis RI 173/67), z ktorej

bolo zistené, že R. D. odpredal G. M. nehnuteľnosti zapísané v k.ú. N., v pozemno-knižnej vložke XXX
pod A I, r.č. 4, parc. č. XXXX - roľa, lúka pasienok, záhrady, zapísané pod U XXc a XXb na meno R.
D. v podiele XX/XXX. Z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že zápis nehnuteľnosti svedčí v prospech R.
D. titulom držby a dedenia. K prevodu týchto nehnuteľností bol udelený súhlas rozhodnutím bývaléhoONV - odbor VHPL v Dolnom Kubíne dňa 8.8.1967 pod č. k. XXX/XX-práv, z obsahu ktorého okrem
iného vyplýva, že predmetom prevodu je všetka poľnohospodárska pôda, ktorú scudziteľ vlastnil, tento
sa z obce odsťahoval (čl.171). Ohľadom predaja poľnohospodárskej pôdy vypovedala aj svedkyňa J.

E., ktorá v podstate potvrdila obsah vyššie uvedených listín v tom, že keby R. D. užíval alebo vlastnil inú
poľnohospodársku pôdu, bola by ju kúpila alebo by ju kúpili iní občania, pretože záujemcov bolo viac.
Preto mal R. D. uskutočniť prehlásenie do zmluvy o predaji všetkej pôdy a malo sa tak stať podľa jej
tvrdení v tzv. prvej zmluve z roku 1964, čím mala svedkyňa zrejme na mysli vyššie citované prehlásenie
spísané MNV v N. dňa 24.06.1964.

K uvedeným listinám pristupuje aj potvrdenie MNV K. R. z 16.10.1963 (čl.169) spísané ešte pred
zamýšľanými kúpami, z obsahu ktorého vyplynulo potvrdenie Rady MNV v K. R. o tom, že G. M.,
obyvateľ K. R. prevezme do užívania poľnohospodársku pôdu od R. D., obyvateľa K. N. č. XXX (zrejme
tú časť, ktorá nemala byť predaná).

Uvedené listiny preukazovali predaj pôdy užívanej (držanej) a vlastniacej v čase odchodu, či už titulom
deľby alebo dedenia R. D. v N. hoc zápisy v pozemkovej knihe svedčili už v tom čase všetkým jeho
súrodencom, teda nielen R. D.. K. toho podľa názoru súdu nepriamo preukazovali reálnu deľbu, o ktorej
zhodne vypovedali všetci žalovaní a tiež v konaní vypočutí svedkovia, z nich aj právny nástupca po neb.
R. Dominovi - svedok J. O. - syn H. O., ktorá bola sestrou R. D..

O reálnej deľbe, ktorá mala prebehnúť medzi právnymi predchodcami žalobcov Z. D. a právnym
predchodcom žalovaných H. D. ml., ktorého synom bol R. D., resp. ktorých mal reálne podeliť ešte ich
otec H. D. bolo súdom z výsluchu žalovaných, svedka J. O., svedkyne J. E. preukázané, že rodina R.
D. pozemky v dolnej časti N., miestne nazývanej „pitakovka“ neužívala. Právni predchodcovia R. D. a

jeho rodina (otec H. D., súrodenci R. D. a ich deti) užívali pozemky v miestnej časti nazývanej na „E.“
a pozemky v miestnej časti zvanej„nad pekárňou“, keďže ako všetci zhodne uvádzali, prebehla reálna
deľba, na základe ktorej Z. D. a jeho rodina, t.j. aj žalované I/ a II/ ako priame právne nástupkyne užívali a
aj užívajú pozemky na tzv. pitakovke, tam sa narodili (v roku 1934 a 1936), tam majú postavené rodinné
domy. Žiaden zo svedkov nepotvrdil užívanie žalovaných pozemkov rodinou R. D. v „pitakovke“.

Skutočnosti,žemedziprávnymipredchodcamiúčastníkovkonaniamalaprebehnúťreálnadeľbasvedčia
aj v konaní predkladané listinné dôkazy, osobitne čestné prehlásenia zo dňa 20.1.1970, v ktorom
súrodenci R. D. J. R., H. O. rod. D., M. D., rod. W. a synovci a neter Z. R., H. R., H. R., P. R. a T. R.
potvrdzovali prevod rodinného domu a záhrady R. D. - kupujúcemu H. E., kedy prehlásili, že majetok

medzi nimi je už usporiadaný od roku 1935 a takto si to užívame, čo je J. známe. Teda minimálne pred
rokom 1935 musela prebehnúť reálna deľba medzi právnymi predchodcami účastníkov konania Z. D. a
H. D. ml, keďže už vtedy mali pozemky v miestnej časti nazývanej „nad pekárňou a na „E.“ podelené deti
H. D. ml., medzi nimi aj R. D., ktorý bol jeho synom a od tejto doby ich takto reálne užívali. Z prehlásenia
je zrejmé, že išlo o reálnu deľbu medzi súrodencami R. D., ale nevyhnutne z toho vyplýva, že ak medzi

nimi bola reálna deľba v roku 1935, tak medzi ich právnymi predchodcami H. D. - právnym predchodcom
žalobcov a Z. D. právnym predchodcom žalovaných musela prebehnúť oveľa skôr.

Zo žiadneho dôkazu okrem tvrdení žalobcov 1/ a 2/ a to žalobcu 1/ vo výpovedi na pojednávaniach a
žalovanej v písomnom vyjadrení sa (čl. 226) nebolo preukázané užívanie pozemkov v tzv. „pitakovke“

R. D., resp. jeho otcom H. D.. Ich tvrdenia nie sú v zhode s tvrdeniami v konaní vypočutých svedkov
a predkladanými listinami, preto súd sa hodnoverné považoval tvrdenia žalovaných, keďže tieto
boli súladné s výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi. V neposlednom rade nasvedčujú tomu aj
objektívne okolnosti v tom, že právni predchodcovia žalovaných a následne ďalej niektorí zo žalovaných
od svojho narodenia bývajú v miestnej časti nazývanej „pitakovka“ a v tejto časti mali a majú postavené

rodinné domy, niektorí z nich viac ako 50 rokov. Žalobcovia 1/ a 2/ , resp. ich právny predchodca
R. D. a tiež H. D. zostali nečinný. Z dokazovania ani nevyplynulo, že by medzi H. D. a Z. D., ktorý
mal zostať bývať v rodičovskom dome v „pitakovke“ mali existovať nejaké spory ohľadom užívania
(držania) žalovaných pozemkov alebo že by H. D. alebo jeho syn R. D. sa domáhali svojho vlastníctva
od žalovaných. Opak bol preukázaný a to, že medzi nimi mala existovať reálna deľba o rozdelení si

pozemkov v tej ktorej časti obce N., ktorú rešpektovali a spolu dobre vychádzali. D. niektorí žalovaní
potvrdili, že tak mal urobiť ešte ich právni predchodca H. D., ktorý zomrel v roku 1912 hoc nevedeli
presne uviesť, pri akej príležitosti a kedy sa tak presne malo stať.Nemožno nespomenúť, že žalobkyňa 2/ v prehlásení uviedla, že poľnohospodársku pôdu v tom čase
užívalo družstvo a tieto pozemky jej otec nikdy nepredal, čo je tiež v rozpore s ostatnými dôkazmi, keďže
výsluchom svedkyne J. E., ktorá kupovala domový majetok,bol preukázaný predaj poľnohospodárskej

pôdy G. M., o čom existuje aj písomná zmluva. Tiež pozemky nemohlo užívať družstvo, keďže toto sa
malo založiť okolo roku 1977, teda skoro 10 rokov neskôr po odchode R. D..Aj svedok J. O. potvrdil,
že R. D. pozemky na „pitakovke“ predať nemohol, lebo oni tam nechodili. Ostatní súrodenci jeho mamy
H., J. a X. pozemky v „pitákovke“ neužívali, nechodili tam. Tiež žalovaný 1/ hoci vo výpovedi tvrdil,
že „si pamätá, že jeho otec gazdoval aj na pitakovke, pamätal si, že tam niečo sial“ nebolo súladné s

výpoveďami svedkov a to aj svedka J. O., ktorý bol synom jeho sestry R. D.. Nepotvrdila to ani svedkyňa
J. E., ktorá vylúčila iné užívanie (vlastníctvo) R. D. pred odchodom do Vrútok, v opačnom prípade by sa
to predalo, keďže záujemcov bolo viac, v dôsledku čoho sa uskutočnilo aj prehlásenie o tom, že žiadnu
pôdu už nevlastní.

Ohľadom užívania žalovaných nehnuteľností ku dňu smrti poručiteľa súd zistil, že R. D. zomrel

XX.XX.XXXX, kedy už býval a žil v J.,pozemky v „pitakovke“ neužíval a ako už súd vyššie konštatoval,
tvrdenia žalobcov o užívaní nebolipreukázané ani žiadnym v konaní získaným dôkazom, t.j. že by
R. D. užíval žalované pozemky ešte pred jeho odchodom do T., teda do roku 1966. Nepotvrdil to
žiaden zo svedkov a to ani svedok J. O., ktorý bol synom jeho sestry H. O., teda pochádzal z tzv.
vetvy R. D.. Skôr naopak svedok potvrdil žalovanými tvrdenú skutočnosť, že R. D. predal pozemky a

tiež to, že rodina H. D., ktorého bol R. D. synom, pozemky v „pitakovke“ neužívala. Súd pritom nemal
dôvod pochybovať o vierohodnosti tohto svedka, keďže jeho tvrdenia sú v zhode s tvrdeniami svedkyne
vypočutej na poslednom pojednávaní - J. Gluštíkovej vyjadrujúcej sa k užívaniu a vlastníctvu pozemkov
R. D. tiež v tom, že keby bol ešte pozemky mal, boli by predané, pretože záujemcov bolo viac, preto sa
uskutočnil písomný zápis na MNV a prehlásenie v kúpnej zmluve. Užívanie pozemkov po odchode do

Vrútok formou dania súhlasu s ich vložením do družstva, resp. neskôr vo forme podpisu nájomnej zmluvy
tiež nebolo preukázané žiadnym v konaní získaným dôkazom okrem existencie zápisov v pozemkovej
knihe svedčiacich v prospech R. D..

Oproti faktického stavu vystupuje existencia listinných dôkazov vyhotovených Okresným súdom

Námestovo a to zápisnice z 12.02.1951 a uznesenia z 28.02.1951 a obecného svedectva z 27.01.1951 a
ďalších príloh, ktoré boli do pozemkovej knihy zapísané pod Čd XXX/XX,z obsahu ktorých bolo zistené,
ženehnuteľnostízapísanéokreminýchajvprotokoleXXXač.XXXk.ú.N.vrátanežalovanýchpozemkov
v tzv. roli „pitakovskej mal nadobudnúť po smrti H. D. (D.) v roku XXXX tiež titulom pozostalostnej deľby
jeho syn H. D. ml. (zomrelý XXXX) vrátane účasti jeho sestry W. J., rod. D.. W. H. D. synovi menovaného

H. D. a bratovi pozemno-knižných vlastníčok H. D., mali pripadnúť tieto nehnuteľnosti, a ktorý mal vstúpiť
do úžitku svojho otca v roku 1912 a tieto do svojej smrti užívať do roku XXXX. Okrem toho bolo do
pozemkovej knihy zapísané aj rozhodnutie Čd XXX/XX týkajúce sa prejednania dedičstva po sestre R.
D. - X. D., zomrelej XX.XX.XXXX ako slobodnej a bezdetnej, po ktorej dedičstvo nadobudli súrodenci
R. D..

Podľa § 132 ods. 1OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa§129ods.1a2Občianskehozákonníkadržiteľomjeten,ktosvecounakladáakosvlastnoualebo

kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný
výkon.

Podľa § 130 ods. 1, 2 a3 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu
nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom
zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však
nenahrádzajú.

Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetomvlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125).Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí

premlčacej doby.

Ešte pred samotným ustálením skutkového a právneho stavu sa súd zaoberal, či je vo veci daný
naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že tento je daný, pretože vyhovením žalobe by žalobcovia
dosiahli zmenu zápisu vlastníckeho práva, ktoré doposiaľ svedčí žalovaným. V ďalšom sa zaoberal

právnym posúdením veci.

Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej
zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci,
vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva

držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera
(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania
veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho
titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej
opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení
ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom
právnym.

Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi

vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej
doby.

V zmysle ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá
s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.

Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O

dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho

posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného
práva) uznanú zásadu ignorantiaiuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu
zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a

pripúšťa rôzny výklad.

V súdenej veci však nejde o právny omyl ale o omyl skutkový. Oprávnená držba spravidla spočíva na
skutkovom omyle, keď sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol napríklad urobený právny úkon, hoci tomu
tak nebolo, alebo naopak o určitej skutočnosti ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu, či

inak bráni vzniku práva, nemá vedomosť. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci
právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulusputativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú veci prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľanemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny
dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného
katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho
vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.

Podľa názoru súdu stalo sa tak aj v prejednávanom prípade. Presvedčenie žalovaných a ich právnych
predchodcov o tom, že nekonali bezprávne, ak užívali a v súčasnosti aj užívajú žalované pozemky na
„pitakovke“ a prisvojujú si ich, vychádzalo nielen z ich vnútorného presvedčenia, ale aj vedomosti o
existencii dohody, resp. reálnej deľbe uskutočnenej za života ich spoločného právneho predchodcu H. D.
a ešte za života Z. D. a H. D., a preto sú ich vlastníkmi. Práve reálna deľba právnych predchodcov, resp.
dohoda o užívaní pozemkov v tej ktorej časti obce Z. D. a H. D., v nich vyvolala existenciu putatívneho

titulu. V ich pokojnej držbe neboli nikým rušení, všetci ju rešpektovali, keď najstarší právni nástupcovia
Z. D. - žalovaná I/ G. R., nar. XXXX a žalovaná II/ J. R., nar. v roku XXXX v rodinnom dome v „pitakovke“,
kde žil ich otec Z. D. sa narodili, vyrastali, pozemky užívali a po vydaji si na nich na postavili rodinné
domy (u týchto dvoch žalovaných sa tam malo stať na základe ústneho daru ich otca Z. D.). Obdobne
žalované pozemky od narodenia užívali, vyrastali v mieste, kde sa nachádzajú aj žalovaní v rade II/ až

X/ - vnúčatá Z. D. po jeho synovi H. D., pričom niektorí z nich si tam tiež postavili rodinné domy. Všetky
tieto objektívne okolnosti (narodenie, vyrastanie, držanie - užívanie žalovaných pozemkov ešte Z. D.,
rešpektovanie užívanie jeho bratom H. D. ml, nečinnosť vlastníkov), v nich objektívne vyvolalo vnútorné
presvedčenie o oprávnenosti držby pozemkov nachádzajúcich sa v miestnej časti „pitakovka“.

Podľa názoru súdu na uvedenom nemôže zmeniť ani existencia písomných zápisov v pozemno-
knižnýchprotokoloch,keďžekvydržaniumohlodôjsťmimozápisuvpozemkovejknihe.Dobromyseľnosť
vydržania vlastníckeho práva podľa názoru súdu nemôže zmeniť ani existencia konania o zápise
vlastníckeho práva na základe skutočnej držby a obecného svedectva MNV N. zo dňa XX.XX.XXXX,
výsledkom ktorého bolo uznesenie Okresného súdu Námestovo Čd XXX/XX, keďže konanie sa

uskutočnilo až potom ako žalovaní a ich právny predchodca vstúpili do držby predpokladajúc existenciu
putatívneho nadobúdacieho titulu bez toho, aby o existencii svedectva mali vedomosť a boli týmito
obecnými svedkami a nadobúdajúcimi vlastníkmi rušení. Nemožno nespomenúť, že listiny vydané
súdom sa týkali nehnuteľnosti zapísaných na sestry právnych predchodcov účastníkov konania W. J. a
J. G., ktoré odišla do I., tam zomreli, a prirodzene nemohli byť účastné dohody o prenechaní užívania

pozemkov nachádzajúcich sa v obci N. miestne nazývanej „pitakovka“ Z. D. a nachádzajúcich sa v
miestnej časti nazývanej „na E.“ a „nad pekárňou“ H. D.. Obdobne na dohode (deľbe) neparticipovala ani
X. D. - sestra R. D., po ktorej bolo dedičstvo prejednané pod Čd XXX/XX, keďže právni predchodcovia
žalovaných už pozemky v „pitakovke“ užívali a aj napriek tomu, že X. svedčil vlastnícky zápis, nikdy ňou
rušení neboli. Q. stav svojou nečinnosťou rešpektovali a spolu dobre vychádzali.

Vychádzajúc z ustanovenia § 132 O.s.p., podľa ktorého každý dôkaz súd hodnotí jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne dospel súd k záveru, že existencia písomných zápisov bola v rozpore s faktickým
stavom, a preto nemohla mať vplyv na dobromyseľnosť žalovaných držiteľov. V opačnom prípade Z. D.
a ani žalovaní, by sa nemohli na časti žalovaných pozemkoch narodiť sa, žiť a vyrastať tam a postaviť

si tam rodinné domy a užívať pozemky minimálne 76 rokov (ustálene od dátumu narodenia najstaršej
žalovanej II/ a roku podania žaloby) bez toho, aby si H. D. ml. (syn H. D., ktorým bol synom H. D.), na
žiadosť ktorého sa začalo konanie o zápis vlastníckeho práva skutočnej držby, výsledkom ktorého bolo
uzneseniaOkresnéhosúduNámestovoČdXXX/XX,robilvlastníckynárokalebominimálnevžalovaných
vyvolal pochybnosti o ich dobromyseľnej držbe uplatňovaním si svojho vlastníckeho práva, čo v konaní

preukázané nebolo.

Vydržanie súd ustálil z najskôr vystaveného písomného dôkazu preukazujúceho deľbu pozemkov, hoc
žalovaní nevedeli presne označiť udalosť, od ktorej sa tak malo stať, keďže mali vedomosť o delení
medzi súrodencami ich otca, ktorých mal podeliť ešte ich otec a túto všetci rešpektovali. Z vykonaného

dokazovania je zrejmé, že tak muselo byť ešte za života Z. D. a jeho brata H. D., teda pred rokom
XXXX. Rok 1935 súd ustálil s ohľadom na skutočnosť, že už v tom čase mali pozemky „na E. a nad
pekárňou“ reálne rozdelené súrodenci R. D., hoc zápisy v pozemkovej knihy tiež svedčili v prospech
vlastníckeho práva všetkým súrodencom, resp. už aj deťom zomrelého súrodenca. Preto rozdeleniesi užívania (deľba) muselo medzi ich predkami prebehnúť oveľa skôr. Vydržacia doba začala právnym
predchodcom a následne žalovaným plynúť od 1.1.1936, ktorá v zmysle vtedy platného obyčajového
práva platného do 31.12.1950 bola u nehnuteľností 32 rokov, t.j. mala skončiť k 1.1.1968. Podľa §

562 zákona č. 141/1950 Zb. sa od 1.1.1951 ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy
vzniknutézaplatnostiobyčajovéhopráva.Vydržaniadoba,ktorázačalaplynúťpred1.1.1951savzmysle
§ 566 zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskoršie uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951,
ak neuplynula skôr, t.j. 10 ročná vydržania lehota skončila 1.1.1961, ku ktorému dátumu sa žalovaní (a
ich právni predchodcovia) stali vlastníkmi nehnuteľností.

Nie je preto podstatné, že k vydaniu osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva vo forme notárskej
zápisnice nebol daný súhlas žalobcov, ktorí sú právnymi nástupcami R. D., keďže žalovaní (ich právni
predchodcovia) sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností už oveľa skôr, ich vydržaním najneskôr
ku dňu ku dňu 1.1.1961. V čase vydania notárskeho osvedčenia boli už vlastníkmi osvedčovaných
nehnuteľností. Ich vlastníkom preto nemohol byť R. D., a preto nemôžu patriť do dedičstva.

S poukazom na vyššie ustálený skutkový a právny stav súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania si súd s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil do 30 dní
od nadobudnutia právoplatného rozhodnutia vo veci samej už aj s ohľadom na skutočnosť, že účastníci

sú povinní trovy vyčísliť do troch dní od vyhlásenia rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).