Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115202840
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115202840.8

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci maloletých detí R., T. H., nar. XX. XX. XXXX a T. W., nar.
XX. XX. XXXX, štátni občania Slovenskej republiky, t.č. bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti matky T. R., rod. P.Í., nar. XX. XX. XXXX, štátnej
občianky Slovenskej republiky, bytom I., G. N., zast. JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou so
sídlom Lieskovec, Osloboditeľov 2586/5 a otca T. R., nar. XX. XX. XXXX, štátneho občana Ghanskej

republiky, bytom D. W., I. U. XX XST, K. XX O. S., XXX G. I., zast. JUDr. Martinom Hurtajom, advokátom
so sídlom Nitra, Štefánikova 15, o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, takto

r o z h o d o l :

1/ Súd n a r i a ď u j e aby matka T. R., nar. XX. XX. XXXX navrátila maloletú T. H. R., nar. XX. XX.
XXXX a maloletého T. W. R., nar. XX. XX. XXXX do miesta ich obvyklého pobytu v jurisdikcii súdu
príslušného pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska v lehote do 30. 09. 2015.

2/ V prípade, že matka v súlade s výrokom podľa odseku 1/ tohto rozhodnutia tak neurobí, je p o v i n n

á odovzdať maloletú T. H. R., nar. XX. XX. XXXX a maloletého T. W. R., nar. XX. XX. XXXX po uplynutí
uvedenej lehoty otcovi T. R., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je o p r á v n e n ý maloleté deti prevziať
a zabezpečiť návrat maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu v jurisdikcii súdu príslušného pre
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

3/ Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec prostredníctvom právneho zástupcu návrhom podaným dňa 16. 02. 2015 žiadal súd o vydanie
nasledovného uznesenia: „Súd nariaďuje návrat mal. T. H. R., nar. XX. XX. XXXX a mal. T. W. R.,
nar. XX. XX. XXXX do krajiny ich obvyklého pobytu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného
Írska v lehote 3 dní odo dňa vyhlásenia tohto uznesenia. Matka mal. detí je povinná zaplatiť otcovi
mal. detí náhradu trov právneho zastúpenia, náhradu cestovných nákladov otca mal. dieťaťa a náhradu
nákladovnávratumal.dieťaťavlehote15dníododňaprávoplatnostitohtouznesenia.Súdvyhlasujetoto

uznesenie za predbežne vykonateľné.“ Skutkovo svoj návrh odôvodnil tým, že spolu s matkou sú rodičia
maloletej T. H. R. a maloletého T. W. R.. Osobné údaje a údaje o narodení maloletej T. sú zapísané v
knihe narodení Matričného úradu v meste I. č. 110 a osobné údaje a údaje o narodení maloletého T. W.
sú zapísané v knihe narodení Matričného úradu v meste I. č. 140. S matkou malol. detí sú manželia.
Manželstvo uzavreli dňa 02. 06. 2012. Ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
U. pod registráciou č. 78. S matkou malol. detí však žili ako rodina už pred uzavretím manželstva,

konkrétne od r. 2008. Opatrovnícke práva k maloletým deťom spolu s matkou nadobudli zo zákona
ako ich rodičia, čo je zrejmé z ich rodných listov. Opatrovnícke práva k malol. deťom riadne vykonávalaž do ich neoprávneného premiestnenia z krajiny obvyklého pobytu. S matkou malol. detí a s deťmi
viedli spoločnú domácnosť a spoločne sa starali o obe malol. deti nepretržite až do ich neoprávneného
premiestnenia. High Court of Justice pod č.k. FD 14P00809 dňa 16. 10. 2014 rozhodol, že opatrovníkom

maloletých detí až do ich plnoletosti bude uvedený súd. High Court of Justice pod č.k. FD 14P00809 zo
dňa 19. 11. 2014 rozhodol tak, že maloleté deti mali a majú obvyklý pobyt v Spojenom kráľovstve Veľkej
Británie a Severného Írska, že matka maloleté deti dňa 03. 07. 2014 neoprávnene premiestnila z krajiny
obvyklého pobytu na Slovensko a že súdy Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska majú
výlučnúprávomocrozhodovaťvopatrovníckychveciachmaloletýchdetí.Maloletédetisanarodilidňa24.

03. 2010 a dňa 20. 05. 2011 v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, administratívny
dištrikt London Borough of Lambeth. V uvedenom dištrikte neskôr aj uzavreli manželstvo a to dňa XX.
XX. XXXX. Maloleté deti od ich narodenia až do ich neoprávneného premiestnenia nepretržite žili v
Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, naposledy v spoločnej domácnosti, ktorú viedli
na adrese I. U. XX XST, K. XX O. S., XXX G. I.. Maloleté deti až do ich neoprávneného premiestnenia
navštevovali v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska školu, resp. škôlku. Obe maloleté

deti sa môžu kedykoľvek vrátiť do školy, resp. škôlky, pretože tam majú pre nich rezervované miesta.
Maloleté deti majú v tejto krajine svojich lekárov, ako aj kompletnú zdravotnú dokumentáciu. Maloleté
deti riadne neovládajú slovenský jazyk. S matkou malol. detí mali zložitý vzťah, napriek tomu sa o malol.
deti riadne a plnohodnotne starali. Matka v nadmernej miere požívala alkoholické nápoje, v dôsledku
čoho sa pravidelne hádali. Tiež sa hádali kvôli finančnej situácii, vedeniu spoločnej domácnosti. Pri

týchto hádkach musela zasahovať aj polícia. Prvýkrát v 10/2012 sa hádali s matkou, pretože táto bola
opitá napriek tomu, že maloleté deti ju potrebovali. Výsledkom hádky bolo to, že ju chytil pod krk, čo s
odstupom času ľutuje. Z policajnej správy zo dňa 09. 11. 2012 je zrejmý priebeh tohto incidentu, ako aj
poznámka zasahujúceho policajta, ktorý uviedol, že matka malol. detí napriek tomu, že bola pod vplyvom
alkoholu, kojila malol. T., čoho bol on svedkom. Druhýkrát v 3/2013 sa spolu hádali s matkou detí,

výsledkom čoho bolo, že matka detí spadla a udrela si hlavu. Na uvedené incidenty poukázal z dôvodu,
že matka ich neskôr použila ako argument, ktorým odôvodňovala neoprávnené premiestnenie malol.
detí na Slovensko, argumentujúc, že ju, či dokonca malol. deti mal týrať, čo nie je pravdou. Zo záverečnej
správy polície je zrejmé, že uvedené násilie nebolo pravidelné, pričom malo len nízku intenzitu a
nevyžadovalo žiadne ďalšie vyšetrovanie. Matka sa pri opakovaných hádkach vyhrážala, že opustí spolu

s malol. deťmi krajinu obvyklého pobytu, pričom ho označí za násilníka. Netušil však, že tento zámer
chceskutočnerealizovať.Dňa03.07.2014savrátilzprácedomov,pričomzistil,žematkamalol.detí,ani
maloleté deti nie sú doma. Okamžite začal po nich pátrať a hľadať ich. Mal obavu o ne. Až 05. 07. 2014
mu polícia oznámila, že ich našla u jej kamarátky, pričom zároveň zistil, že ho krivo obvinila z násilia proti
nej, čo sa nezakladalo na pravde. Z výpisu z bankového účtu o pár dní zistil, že matka spolu s maloletými

deťmi opustila krajinu obvyklého pobytu, keďže na Slovensku vyberala peniaze z banky. Z dokazovania
na súde neskôr zistil, že maloleté deti opustili krajinu obvyklého pobytu dňa 04. 07. 2014. Opatrovnícke
právo k malol. deťom vykonával spoločne s matkou a to až do 04. 07. 2014, kedy matka maloleté deti
neoprávnene a úmyselne premiestnila na územie Slovenskej republiky. V návrhu zároveň zdôraznil, že
jejnikdynedalsúhlas strvalýmvycestovanímmaloletýchdetízkrajinyobvykléhopobytu,pretožezmena

obvyklého pobytu malol. detí nie je v ich záujme. Matka sa nikdy v krajine obvyklého pobytu nedomáhala
udelenia súhlasu s vycestovaním malol. detí na Slovensko. Potom ako s hrôzou zistil, že matka malol.
deti neoprávnene premiestnila na Slovensko dňa 06. 08. 2014 podal na High Court of Justice pod
č.k. FD 14P00809 návrh, aby súd vyhlásil, že maloleté deti boli neoprávnene premiestnené z krajiny
obvyklého pobytu. Súd v konaní vykonal rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého posudzoval dôkazy

ním predložené, či matkou a ich právnymi zástupcami. V rámci dokazovania ho matka opakovane krivo
obviňovala z násilia na nej a deťoch, pričom týmto obhajovala a zdôrazňovala svoj útek na Slovensko.
Súd napriek jej argumentom rozhodol v najlepšom záujme malol. detí tak, že ich opatrovníkom až do
plnoletosti bude súd. Tiež následne dňa 19. 11. 2014 tento súd rozhodol, že malol. deti majú obvyklý
pobyt v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a že matka malol. deti dňa 03. 07. 2014

neoprávnene premiestnila z krajiny obvyklého pobytu na Slovensko a že súdy Spojeného kráľovstva
Veľkej Británie a Severného Írska majú výlučnú právomoc rozhodovať v opatrovaneckých veciach malol.
detí. O nariadení návratu rozhodnúť nemohol, pretože túto právomoc v tejto veci má tunajší súd. V
prípade nariadenia návratu malol. detí do krajiny obvyklého pobytu bude zabezpečená ochrana detí
po všetkých stránkach. Matke nič nebráni vrátiť sa do ich spoločnej domácnosti spolu s malol. deťmi.

V spoločnej domácnosti v súčasnosti stále žije. Malol. deti túto domácnosť dobre poznajú, vyrastali v
nej, majú tu školu, resp. škôlku a sociálne zázemie. Alternatívne, ak by matka malol. detí trvala na jej
krivých obvineniach a cítila by sa ohrozená, môže dočasne spolu s malol. deťmi bývať na miestnej
fare, s čím súhlasil aj miestny kňaz. Ak by sa matka malol. detí rozhodla s malol. deťmi nevrátiť, tak jepripravený plnohodnotne zabezpečovať starostlivosť o malol. deti po všetkých stránkach. V čase, keď
bude v práci, by sa o deti starala registrovaná opatrovníčka, ktorú pre tento prípad zabezpečil. V prípade,
že by súd ani tieto opatrenia nepovažoval za dostatočné, tak zdôrazňuje, že opatrovníkom malol. detí

je High Court of Justice, ktorý prostredníctvom sociálneho pracovníka dokáže zabezpečiť starostlivosť
o maloleté deti na požadovanej úrovni a dozor nad ňou. O kvalite a úrovni opatrovníka nemôže byť
pochýb. V záujme skorého návratu malol. detí do krajiny ich obvyklého pobytu dňa 06. 08. 2014 podal
na príslušný ústredný orgán krajiny obvyklého pobytu žiadosť o návrat malol. detí. Právne svoj návrh
odôvodnil článkom 3, článkom 12 ods. 1, článkom 22, článkom 26 ods. 4 Dohovoru o občianskoprávnych

aspektoch medzinárodných únosov detí v nadväznosti na nariadenie Rady ES 2201/2013 o súdnej
právomoci a uznávania výkonu rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností. Vyhlásenie predbežnej vykonateľnosti odôvodnil ust. § 162 OSP. Právny zástupca otca k
návrhu pripojil rozhodnutia súdu zo dňa 16. 10. 2014, 19. 11. 2014, potvrdenie katolíckej základnej
školy o možnosti prijatia maloletých detí do ich zariadenia, správami o priebehu zásahu polície zo dňa
07. 11. 2012, 15. 03. 2013, potvrdenie označené „Údaje o prešetrení“, potvrdenie miestneho farára,

potvrdenie registrovanej pestúnky, žiadosť otca adresovanú ústrednému orgánu Spojeného kráľovstva
Veľkej Británie a Severného Írska, ktoré potvrdzujú tvrdenia uvádzané v podanom návrhu.

Matka maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo veci podala vyjadrenie datované
dňom 22. 03. 2015, v ktorom s podaným návrhom nesúhlasila. V súlade s ust. článku 13 písm. b/
Dohovoru žiadala návrh zamietnuť. Vo svojom podaní v prvom rade namietala obvyklý pobyt maloletých

detí v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, k čomu uviedla, že v čase, keď odišla z
Anglicka, mala maloletá T. 4 roky a T. 3 roky. Je preto otázkou na súd, či maloleté deti v takomto nízkom
veku si vedia vytvoriť také plnohodnotné citové a sociálne väzby, ktoré by im pri presťahovaní chýbali,
alebo ktoré by si pamätali. Maloleté deti trávili väčšinou času s matkou a to v jej domácnosti a preto
nemožno predpokladať a jednoznačne ustanoviť, že Veľká Británia bola obvyklým pobytom maloletých

detí. Pre nevyrovnanú povahu otca nikdy sa spolu s deťmi s nikým nestretávali. Deti nemajú jediného
kamaráta, rovesníka, s ktorým by nadviazali nejaký vzťah. Zjednodušene povedané, obvyklý pobyt detí
je domácnosť, kde vyrastajú a tú im v čase presťahovania vytvorila matka. Individuálny záujem dieťaťa
je prioritným a prevyšuje záujem rodičov na výkone ich rodičovských práv a povinností. Posúdenie toho,
čo je v záujme dieťaťa, je prioritné. Je preto potrebné v otázke obvyklého pobytu skúmať, či skutočne

sa vytvorili deťom väzby, ktoré by odôvodňovali tvrdenie o tom, že vo Veľkej Británii je ich obvyklý
pobyt. K skutočnostiam uvedeným v návrhu uviedla, že sú skreslené, neobjektívne a účelovo podávané
v prospech otca. S otcom malol. detí sa zoznámila v Anglicku, kde bola vyslaná svojim slovenským
zamestnávateľom za účelom zlepšenia si jazykových znalostí. Časom si našla prácu a spoznala otca
malol. detí. Zo začiatku vzťahu bola zaľúbená a nevšímala si nedostatky na strane otca. Dnes už vie,

že od začiatku ich vzťahu ju podvádzal a to sa netýka len vzťahu s inými ženami. V čase jej prvého
tehotenstva udržiaval 2 milenecké pomery, pričom v rovnakom čase otehotnela a porodila mu dcéru
jedna z mileniek. Nakoľko ani jedna s ním nechcela uzavrieť manželstvo, sústredil svoju energiu na ňu.
Dnes už ale vie, že zmyslom všetkého bolo zlegalizovanie jeho pobytu v rámci európskej únie, nakoľko
jeho pobytové vízum dávno predtým zaniklo. Ako manžel a otec občana členského štátu EÚ dostal

pobytové povolenie a mal právo zdržiavať sa na území Veľkej Británie. Toto povolenie bolo však časovo
limitované. Tiež ju klamal o svojej práci a podľa nej ešte stále klame súd, nakoľko nemá pracovné víza.
Pracoval na základe falošných dokladov s cudzím menom. Ako dôkaz môže poslúžiť výpis z účtu, kedy
posielal jeho zamestnávateľ výplatu cudzej osoby na jej účet. Na jej otázky, prečo je tomu tak, ju neustále
zavádzal. Keď zistila pravdu zmenil sa a začal ju fyzicky napádať. Zobral jej doklady, zamkýnal ju, mohla

vychádzať iba s jeho súhlasom a v jeho prítomnosti. Vzal jej všetky finančné prostriedky, bola preto na
ňom finančne závislá. Myslí si, že sa bál, že tieto skutočnosti týkajúce sa falošných pracovných povolení
prezradí a poškodí nielen jeho, ale aj celú ghanskú komunitu, ktorá existovala na falošných dokladoch
a to či už išlo o doklady týkajúce sa povolenia na pobyt, ako aj povolenia na prácu. V tejto súvislosti
poukázala aj na minulosť otca, ktorý počas svojho života v Ghane sa zúčastňoval miestnych bojov a

podľa jeho vyjadrenia zabíjal ostatných vojakov, bojoval v nemilosrdných podmienkach a neraz sa stalo,
že spal s mŕtvymi spolubojovníkmi. Táto skutočnosť podľa nej zanechala na jeho psychike neskutočné
následky. Nebolo nič nezvyčajné, že sa mu prudko zmenila nálada, z radostného človeka sa zrazu
stal človek nemilosrdný, krutý, napádal ju slovne a fyzicky. Po uzavretí manželstva a narodení malol.
detí jeho vzťah sa zmenil zo vzťahu partnerského na vzťah majetnícky. Niekoľkokrát u nich zasahovala

polícia, riešila jej napadnutie. Dokonca mal aj zákaz sa k nej priblížiť, išlo o trest v období 1 mesiaca.
Celé manželstvo bolo klamstvo a podvod. Nájomná zmluva na byt, v ktorom bývali, bola uzavretá sňou, nakoľko je občanom EU a vo všetkom, čo sa bude platiť, ako bude platiť, rozhodoval otec. Na
jeho účet chodili aj sociálne dávky týkajúce sa detí. O tom, že nezaplatil za nájom sa dozvedela až keď
prišla zo súdu výzva, že sa začína konanie o vysťahovanie. Keď mu to vytkla, napadol ju. Bola bez

dokladov, peňazí a z nej a detí sa mali stať bezdomovci. Situácia bola neúnosnou, nemal jej kto pomôcť
a preto poprosila slovenskú ambasádu, aby jej vydali dočasné cestovné doklady a cez ambasádu
sa skontaktovala s rodičmi, ktorí jej pomohli vrátiť sa na Slovensko, čo jej prišla ako jediná možnosť
zachrániťdeti.Skutočnostiuvádzanévnávrhusúpretoskreslené,neúplné.Oteczabudoluviesťzávažné
skutočnosti: 1/ Je nelegálny prisťahovalec do členského štátu EU, nie je občanom nielenže Veľkej

Británie, ale ani štátu, s ktorým by Slovenská republika mala uzavretú zmluvu o poskytovaní právnej
pomoci. 2/ Manželstvo s ňou pri uzatváraní ktorého ju uviedol do omylu a mal len jediný cieľ získať aspoň
dočasné pobytové povolenie. Jeho pobyt vo Veľkej Británii je časovo obmedzený. 3/ Na výchove detí sa
nepodieľal, viedol záhaľčivý život, peniaze, ktoré sám zarobil minul na seba, neplatil nájom, nestaral sa
o rodinu. Aj správy zo sociálneho úradu svedčia o tom, že nemali zariadený byt, v ktorom bývali a spávali
jedného času iba na matracoch. Je mimoriadne nespravodlivé a nemorálne poukazovať na jej zdanlivý

problém s alkoholom. Jeden jediný raz mala vypité a to v deň, keď zistila, že jej manželstvo je podvod,
že v rovnakom čase bola tehotná aj jeho milenka, že pracuje na čierno a nie je zaplatený byt, hrozí im
vysťahovanie. Vtedy siahla po pohári vína s tým, že takmer nikdy nepije. Už po jednom pohári sa jej točila
hlava, avšak vtedy nabrala odvahu a povedala otcovi, že na všetko prišla. Vtedy ju napadol a suseda
zavolala políciu. Táto situácia otcovi hrá do karát, výslovne mu vyhovuje a použil ju ako jeden jediný jej

poklesok k tomu, aby vytvoril o nej obraz alkoholika. Otec detí nikdy neoslavoval žiadne rodinné sviatky,
narodeniny detí (nezúčastnil sa), Vianoce, či Nový rok ignoroval, negoval a nikdy im nekúpil darček k
sviatku. Nebol ani raz u lekára, keď deti boli choré, ignoroval napríklad ich liečbu, maril podávanie liekov.
K sociálnemu a právnemu postaveniu otca uviedla, že je nestabilné, v niektorých častiach za hranicou
zákona. Otec vo Veľkej Británii nemá zázemie, za celý čas si nevšimla, že by mal kamarátov, známych,

rodinných príslušníkov. Nikto ich nenavštevoval, ani oni nechodili na návštevy, nežili žiaden život s inými
ľuďmi. Finančná situácia otca pre jeho povahu je rovnako nestabilná, nevie hospodáriť. Počas trvania
manželstva väčšinu výdavkov platil debetnou platobnou kartou a je preto na mieste preskúmať aj to, či
voči nemu nebolo začaté exekučné, resp. obdobné konanie. Napriek tomu, že mu umožnila kedykoľvek
sa stretávať s deťmi, toto nevyužil, vyhovoril sa na nedostatok finančných prostriedkov, ako aj na jeho

predsudok, že Slovensko je krajina s rasistickým vnímaním iných rás. Mal možnosť komunikovať denne
formou skypu, hovorov. Túto možnosť využíva na neustále urážky, nadávky, vyhrážanie sa, obviňovanie.
Spolu s deťmi sú jeho jedinou šancou na to, aby mohol zostať v Európe a urobí všetko preto, aby sa
tak stalo. Má zato, že toto konanie mu vyhovuje. Čím dlhšie bude trvať, tým viac času získa na získanie
pre neho dôležitých pobytových povolení. Na maloleté deti neprispieva, nepýta sa na ich zdravie, na

to čo robili cez deň. Deti mu nerozumejú. Vo veľmi krátkom čase sa zžili so starými rodičmi a s deťmi
v susedstve. Žijú v stabilnom prostredí, môžu sa voľne pohybovať, navštevovať známych, nikto ich
nezamyká, nikto si na nich nevylieva zlosť a to deti upokojilo. Napr. maloletý syn kým neodišli z Anglicka,
skoro vôbec nerozprával napriek jeho veku, na Slovensku komunikuje, smeje sa, rád chodí do škôlky.
Návrat detí do Anglicka do chudoby a stresového prostredia nie je v ich záujme. Nakoľko ide o dlhodobú

situáciu, veľmi náročnú pre ňu, po návrate na Slovensko musela podstúpiť psychiatrickú liečbu nato,
aby sa dostala do stavu vyrovnania, aby sa prestala báť a mať stres. Ešte v súčasnosti je sledovaná
pre vleklú adaptačnú poruchu. Má zato, že jedinou príčinou bola iba krutosť zo strany otca detí, ktorý
ich zamykal, obmedzoval ju na osobnej slobode, nedával jej peniaze na zabezpečenie potrieb detí, vzal
jej doklady a preto sa po úteku z prostredia, kde bola týraná, nervovo zrútila. Právne svoje stanovisko

odôvodnila čl. 12, 13 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, čl. 23
Nariadenia, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a
tiež nálezom ústavného súdu spis. zn. I. US 140/2008 zo dňa 12. júna 2008.

Súd do prvého termínu pojednávania požiadal Mesto Lučenec o oznámenie bydliska matky a maloletých
detí a zo správy zistil, že maloleté deti majú trvalý pobyt v I., G. N. XXXX/XX od 08. 07. 2014 spolu s

matkou. Z dokladu ÚPSVaR Lučenec vyplýva, že matka je odo dňa 09. 07. 2014 vedená ako uchádzačka
o zamestnanie, poberá pomoc v hmotnej núdzi od 01. 09. 2014 vo výške 180,30 Eur. Taktiež požiadal
o správu zo sociálneho šetrenia a vykonanie pohovoru s maloletými deťmi prostredníctvom psychológa
referátu poradensko-psychologických služieb, z ktorej vyplýva, že matka spolu s maloletými deťmi obýva
3-izbový byt v osobnom vlastníctve jej rodičov. V čase sociálneho šetrenia boli maloleté deti čisto

oblečené a pôsobili pokojným dojmom. Zdravotná starostlivosť o deti je zabezpečená prostredníctvom
pediatričky v mieste ich trvalého bydliska. V domácnosti matky bez jej prítomnosti bol vykonaný pohovorsociálnym pracovníkom v súčinnosti s psychológom. Maloleté deti počas vykonávaného pohovoru boli
spokojné, usmiate, hravé, najmä malol. T. H., ktorá s pracovníčkami komunikovala plynule v slovenskom
jazyku. Počas pohovoru maloletej bola opakovane položená otázka v anglickom jazyku, na čo maloletá

reagovala odpovedaním v slovenskom jazyku. Maloletá pri pohovore uviedla, že s otcom je v kontakte
prostredníctvom skypu, otec sa jej pýta, čo robila cez deň, ako sa má. Maloletý T. W. nespolupracoval,
uprednostňoval hru, odbiehal z miestnosti. Vzhľadom na vek maloletého a jemu neznáme osoby bolo
jeho správanie prirodzené. V závere kolízny opatrovník skonštatoval, že matka má vytvorené vhodné
podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti.

Súd tiež do prvého termínu pojednávania požiadal Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže o poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení dokladu o nadobudnutí opatrovníckeho
práva otca, dokladu o zaradení detí do školského, sociálneho, zdravotného systému, dokladu o
štátnom občianstve detí, o povolení pobytu otca vo Veľkej Británii, dokladov týkajúcich sa domáceho
násilia, vedenia trestného konania voči matke v súvislosti s premiestnením maloletých detí. Centrum
medzinárodnoprávnej ochrany detí a mládeže súdu v súvislosti s požadovanou súčinnosťou doložilo

doklady, ktoré sú totožné a boli predložené právnym zástupcom otca k návrhu, okrem prekladu
zákona Veľkej Británie o deťoch z r. 1989, z ktorého vyplýva, že otec narodením maloletých detí
nadobudol rodičovské právo a tiež vyjadrenie, že podľa právneho poriadku Veľkej Británie neoprávnené
premiestnenie maloletých detí matkou sa považuje za trestný čin. Zároveň vo svojom vyjadrení Centrum
medzinárodnoprávnej ochrany detí a mládeže oznámilo súdu, že prípad maloletých detí eviduje od

úplného začiatku, kedy matka ešte pred podaním žiadosti otca kontaktovala ich centrum so žiadosťou o
pomoc. Matke bolo poskytnuté právne poradenstvo. Z ministerstva zahraničných vecí im bola následne
zaslaná správa, v ktorej ministerstvo uviedlo, že zastupiteľský úrad bol kontaktovaný matkou za účelom
poskytnutia pomoci. Dňa 22. 09. 2014 boli kontaktovaní partnerským orgánom v Spojenom kráľovstve
Veľkej Británie a Severného Írska, ktorý im zaslal kompletnú žiadosť otca o návrat maloletých detí. Od

partnerského orgánu následne žiadali aj preloženú formu žiadosti o návrat, ktorá im bola doručená dňa
07.10.2014.SmatkouapartnerskýmorgánomvSpojenomkráľovstveVeľkejBritánieaSevernéhoÍrska
boli v neustálom kontakte. Matka bola plne informovaná o stave žiadosti. Vo veci sa snažili v súvislosti
s mediáciou kontaktovať otca, avšak neúspešne. Otec žiadal, aby mediácia prebiehala v Spojenom
kráľovstve, s čím matka nesúhlasila.

Súd tiež požiadal miestne príslušný súd detí na území Slovenskej republiky a to Okresný súd Lučenec
o oznámenie, či vo veci maloletých detí na ich súde prebiehali alebo prebiehajú súdne konania. Z
pripojených spisov vedených na Okresnom súde Lučenec pod spis. zn. 9P/59/2014 prebiehalo konanie
o určenie výživného na manželku a maloleté deti, pod spis. zn. 6P/47/2014 konanie o nariadenie
predbežného opatrenia, pod spis. zn. 7P/44/2014 konanie o nariadenie predbežného opatrenia, pod

spis. zn. 9PPOm/3/2014 konanie o nariadenie predbežného opatrenia. Všetky konania boli zastavené
pre nepríslušnosť, resp. zamietnuté pre nedostatok príslušnosti súdu Slovenskej republiky.

Spolu s termínom pojednávania bol právny zástupca otca súdom vyzvaný o doloženie dokladov o príjme
otca. Dňa 11. 03. 2015 právny zástupca súdu doložil doklady o príjme otca, z ktorých vyplýva, že za r.
2013, 2014 čistý mesačný príjem otca predstavoval 892,66 libier a v zdaňovacom období r. 2014/2015

bude predstavovať 18 000 libier až 25 000 libier. Zároveň pre objasnenie uviedol, že daňové obdobie
za r. 2014/2015 vo Veľkej Británii nie je ukončené, preto ho nie je možné predložiť. Súdu však predložil
faktúry otca za obdobie od apríla 2014 do decembra 2014, z ktorých vyplýva čistý mesačný príjem otca
vo výške 899,02 libier.

Na prvom pojednávaní nariadenom na deň 24. 03. 2015 právny zástupca otca zotrval v celom rozsahu

na podanom návrhu a jeho tak právnom ako aj skutkovom odôvodnení.

Právna zástupkyňa matky zotrvala na písomnom vyjadrení a to tak po skutkovej, ako aj právnej stránke.
Matka sa k vyjadreniu právnej zástupkyne v celom rozsahu pripojila.

Kolízny opatrovník na pojednávaní zotrval na písomne podaných správach zo sociálneho zisťovania.Matka na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doložila potvrdenie o zdravotnom
stave matky datované dňom 11. 09. 2014, z ktorého vyplýva, že matka je v starostlivosti psychiatra
pre úzkostne depresívny stav, ako dôsledok početných stresových situácií. Hlavnú hodnotiacu správu

integrovaného systému ochrany detí bez uvedenia dátumu, ktorej ako dôvod vypracovania hodnotenia
je policajná správa týkajúca sa domáceho incidentu, ktorý sa stal v marci 2013, z ktorej vyplýva, že
matka bola v 5. týždni tehotenstva a otec na ňu použil fyzické násilie počas hádky. Matka kontaktovala
svoju priateľku, aby jej povedala, čo sa stalo a tá informovala políciu. Po príchode polície matka v
prítomnosti otca incident poprela, ale pri rozhovore s políciou priznala, že ju otec počas hádky sotil,

ona stratila rovnováhu a spadla, pričom si udrela hlavu o stenu. Otec bol zatknutý za napadnutie a
obvinený z napadnutia. Dostavil sa pred súd rozhodujúci v super rýchlom konaní a bol prepustený
pod podmienkou, že nebude matku kontaktovať. Vo veci bolo stanovené pojednávanie na deň 9.
mája 2013. Matka tiež predložila potvrdenie Okresnej prokuratúry Lučenec, ktoré potvrdzuje, že dňa
14. 10. 2014 matka podala trestné oznámenie, ktoré bolo postúpené na ďalšie konanie príslušnému
kompetentnému úradu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Z ďalších dokladov

predloženýchmatkouvyplýva,žepohraničnáagentúraSpojenéhokráľovstvadňa9.októbra2012vydala
potvrdenieopodanížiadostiotcanaudeleniepobytovéhopreukazu,ktorýmubolpohraničnouagentúrou
Spojeného kráľovstva dňa 24. 10. 2012 odmietnutý vydať. Z ďalšieho dokladu predloženého matkou
vyplýva nedoplatok na bývaní ku dňu 11. 04. 2014 vo výške 3024,76 Eur.

Právny zástupca otca doložil súdu list adresovaný matkou otcovi bez uvedenia dátumu, v ktorom matka

otca označuje ako dobrého, starostlivého otca.

Po odročení prvého pojednávania právna zástupkyňa matky dňa 15. 05. 2015 doručila súdu vyjadrenie
obsahovo totožné s jej prvým vyjadrením, v ktorom neuviedla návrhy na doplnenie dokazovania.

Právny zástupca otca dňa 22. 05. 2015 súdu doručil vyjadrenie, v ktorom nenavrhol doplnenie
dokazovania, avšak obsahovo sa vyjadril k písomnému vyjadreniu právnej zástupkyne matky a ňou

predloženým dokladom. 1/ Uviedol, že skutočnosti uvádzané matkou v jej vyjadrení sú zavádzajúce
polopravdy, či dokonca úmyselné klamstvá, ktorých jediným cieľom je legalizácia pobytu maloletých detí
na Slovensku a tým súvisiace odtrhnutie maloletých detí od otca. Dôkazy predložené matkou nijako
nepotvrdzujú jej krivé obvinenia voči otcovi, práve tieto naopak vyvracajú. 2/ Tvrdenia matky, že by
ju mal fyzicky a psychicky týrať, zamedzovať jej a maloletým deťom v slobodnom pohybe, zobrať jej

doklady,zamedziťprístupkpeniazom,zamykaťju,púšťaťjulensjehosúhlasom,žedetinemaližiadnych
kamarátov, žiadny program, čas trávili výlučne s matkou v domácnosti, nemali ako manželia žiadnych
kamarátov, ani program, mal obmedziť maloleté deti vo vytváraní sociálnych väzieb, mali nezariadený
byt, mali spávať na matracoch, nemal sa podieľať na výchove detí, nikdy nezobrať deti k lekárovi,
ignorovať ich liečbu a mariť podávanie liekov, nevedením riadne hospodáriť, žitím z dlhov, či nijako

neprispievať na deti, sú absurdné obvinenia, sú účelové lži, ktoré matka nijako nepreukázala. Naopak
dôkazy, ktoré predložila samotná matka spolu s jej vyjadrením preukazujú pravý opak jej vlastných
tvrdení. V tejto súvislosti poukázal na správy sociálnych služieb, v ktorých je uvedené: a/ počas celého
nášho manželstva som matku maloletých detí dvakrát fyzicky napadol, čo som aj priznal, prvýkrát v r.
2012, keď matka bola pod vplyvom alkoholu, čo som jej vyčítal a pri hádke ju chytil pod krk, druhýkrát v r.

2013, kedy sme sa hádali kvôli tomu, že nesúhlasil s potratom a pri hádke neúmyselne matku sotil, ktorá
spadla a udrela si hlavu. Samotné správy presne zdokumentovali priebeh incidentov so záverom, že
nie sú potrebné žiadne intervencie v ich rodine, pokiaľ ide o maloleté deti, b/ správy podrobne popisujú
spôsob ich života, program maloletých detí, ako aj matky. Napríklad jasne opisujú ako trávili voľný čas,
3× do týždňa v knižnici, na aktivitách pre deti, či ako matka spoločne pri podujatiach organizovaných

cirkvou, ďalej v parkoch a ihriskách. Tiež dokumentujú, že majú dobré sociálne zázemie, ako aj priateľov.
Zo správy ani náznakom nevyplýva, že by obmedzoval matku a deti v pohybe, c/ správy potvrdzujú,
že byt bol zariadený na požadovanej úrovni, čistý a s množstvom hračiek, d/ zo správ vyplýva, že ako
rodičia riadne zabezpečovali starostlivosť o maloleté deti na požadovanej úrovni, neboli zaznamenané
žiadne obavy súvisiace s ich starostlivosťou o maloleté deti. Maloleté deti podľa týchto správ boli

šťastné, komunikatívne a prejavovali voči obom rodičom náklonnosť. Tiež správy konštatujú, že rodičia
nenahlásili žiadne zdravotné problémy u žiadneho člena rodiny, okrem príznakov chrípky u maloletého
T., pre ktorú ho zobral na urgentný príjem, kde mu poradili, že možno nachladol, e/ zo správ jednoznačnevyplýva, že pracoval riadne a legálne ako stavebný inžinier a z týchto príjmov živil rodinu. Matka má tiež
zavádzajúce tvrdenie týkajúce sa jeho povolenia na pobyt, ktoré je časovo limitované. Vo Veľkej Británii
má povolenie na dlhodobý pobyt spolu s právom tam pracovať a podnikať. Takéto povolenie, ako aj jeho

identitaaprávozdržiavaťsavkrajineobvykléhopobytudetí,bolopreukázanéajvkonanípredNajvyšším
súdom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. V súčasnosti spĺňa jedinú zákonnú
podmienku pre dlhodobý pobyt vo Veľkej Británii, ktoré je, že minimálne rok od uzavretia manželstva s
občanom EU až do momentu odlúčenia, žili na území EU. V tejto súvislosti uviedol, že podľa imigračného
práva EU nemá právo voľného pohybu po území Veľkej Británie, ktorú môže opustiť len v sprievode

rodinných príslušníkov, občanov EU, t.j. len v sprievode matky maloletých detí. K písomnému vyjadreniu
právny zástupca otca tiež pripojil výpis z účtu o platbách na výživu maloletého a jeho povolenie na pobyt
vo Veľkej Británii.

Súd následne vo veci nariadil termín pojednávania na deň 13. 07. 2015 a zároveň náhradný termín
pojednávanianadeň30.07.2015.Súbežnesnariadenímpojednávaniasizabezpečildokladzmaterskej
školy maloletých detí prostredníctvom kolízneho opatrovníka, z ktorého vyplýva, že maloleté deti

do materskej školy nastúpili dňa 17. 09. 2014. Ich adaptácia prebiehala ťažko, nakoľko nevedeli po
slovensky a rozprávali anglicky a deti, ani učiteľky, im nerozumeli. K deťom bol potrebný individuálny
prístup, potrebovali mať pocit istoty, zbaviť sa strachu a úzkosti. Maloleté deti si postupne osvojovali
jazyk a prekonávali bariéru v nedorozumení medzi deťmi. Materská škola zároveň potvrdila vzornú
starostlivosť matky o maloleté deti. Zo správy ošetrujúcej lekárky vyplýva, že maloleté deti sú v jej

starostlivosti od 29. 07. 2014. Zdravotný stav maloletých detí sa zdá v norme, komunikácia s deťmi
je horšia pre cudzojazyčnosť. Preventívne prehliadky maloleté deti absolvujú v doprovode s matkou,
bývajú málo choré, prekonali detské choroby.

V súvislosti s trestným oznámením matky súd dotazoval Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v
Lučenci, ktoré potvrdilo, že eviduje trestné oznámenie matky pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej

a zverenej osoby. Spisový materiál bol prostredníctvom prokuratúry zaslaný na ďalšie konanie do
Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Metropolitná polícia Londýn im oznámila, že
v danej veci už konal Mestský súd v Londýne, ale nakoľko nebol poskytnutý žiadny dôkaz, prípad bol
zamietnutý, čo je konečný výsledok súdu a preto podanie matky bude nateraz uzavreté.

Súd zároveň, vzhľadom na závažné rozporné tvrdenia účastníkov konania, vo veci požiadal Centrum pre

medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, jej poskytnutím súčinnosti pri zabezpečení: 1/ dokladu
o zásahu v domácnosti maloletých detí z dôvodu domáceho násilia, 2/ dokladu o poskytnutí ochrany
matke sociálnymi alebo policajnými orgánmi v súvislosti s domácim násilím, 3/ dokladu o preukázaní
statusuotcavoVeľkejBritánii,4/dokladuoevidenciiotcaakopodnikateľa,5/dokladuovedení,nevedení
exekúcie voči otcovi ako fyzickej osobe aj podnikateľovi, 6/ dokladu, či otec je vedený v rodnom liste ako

otec aj iných detí, 7/ či otcom označená pestúnka je registrovanou pestúnkou a aké má oprávnenie, 8/
či voči matke v súvislosti s premiestnením detí sa vedie trestné konanie.

Na riadnom termíne pojednávania nariadenom na deň 13. 07. 2015 právny zástupca otca zotrval na
podanom návrhu a písomných, či ústnych vyjadreniach. Právna zástupkyňa matky v súvislosti s kartou
o povolení pobytu otca predloženou právnym zástupcom otca poukázala na Smernicu európskeho

parlamentu č. 2004/38, podľa ktorej predložená karta nespĺňa v zmysle smernice všetky náležitosti.
Tiež uviedla, že otec na výživu maloletých detí neprispieva, posiela príspevky poskytované sociálnymi
orgánmi Veľkej Británie otcovi na maloleté deti.

Matka na pojednávaní vo výpovedi na dotaz súdu uviedla, že v prípade nariadenia návratu mieni určite
deti nasledovať. Maloleté deti už rok neboli s otcom, zo strany otca tam nie je spätná väzba k deťom.

Po vypočutí účastníkov konania a neposkytnutí súčinnosti súdu pri zabezpečovaní ním požadovaných
dokladov od ústredného orgánu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, súd
pojednávanie odročil na náhradný termín nariadený na deň 30. 07. 2015 s tým, že žiadosť o poskytnutie
súčinnosti doplnil o: 1/ oznámenie, či otec po odchode matky naďalej je poberateľom akýchkoľvek dávok,2/ doklad preukazujúci možnosť bývania otca v byte, v ktorom s matkou viedli naposledy spoločnú
domácnosť.

Do náhradného termínu bola súdu prostredníctvom Centra medzinárodnoprávnej ochrany detí a

mládeže poskytnutá súčinnosť a požadované doklady, z ktorých vyplýva: 1/ správa od oddelenia
sociálnoprávnych služieb, ktorá bola poskytnutá aj Najvyššiemu súdu v Londýne obsahuje opis
niekoľkých vášnivých hádok medzi rodičmi maloletého. Oddelenie sociálnoprávnych služieb pripravilo
na podnet obvinenia zo strany matky, správu za účelom vyhodnotenia ich potrieb. Otec malol. detí
nemá žiadny záznam v registri trestov, dostal v r. 2012 zo strany polície upozornenie (varovanie), keď

bol po prvýkrát v živote zatknutý kvôli incidentu, do ktorého bola zapojená aj matka. V r. 2013 bol
otec zatknutý na základe obvinenia, ktoré matka podala na polícii a polícia otca požiadala, aby sa k
matke nepribližoval až do času, kým sa prípad spojený s obvinením neprejedná na súde. Sudca na
Magistrátnom súde v Camberwell zamietol matkine obvinenie pre nedostatok dôkazov a povolil otcovi
vrátiť sa domov k matke a deťom. Voči otcovi nebol vydaný žiadny súdny príkaz, aby podstúpil terapiu
zameranú na zvládanie hnevu, je to len spomínané v správe z oddelenia sociálnych služieb ako návrh

počas pohovoru s otcom a matkou. Najvyšší súd v Londýne vydal rozhodnutie o ochranných opatreniach
v prospech matky a detí. Ide o rozhodnutie z novembra 2014, ktorým bolo nariadené, aby boli vykonané
opatrenia preto, aby matka s deťmi mohli po návrate žiť v Spojenom kráľovstve. O tom, kde bude matka
po návrate bývať a starostlivosti o deti, v prípade, že si matka bude hľadať zamestnanie, otec predložil
najvyššiemu súdu prehlásenie o týchto opatreniach a to potvrdenie o možnosti ubytovania na farnosti

spolu s fotografiami, zavedenie opatrení preto, aby otec nechodil do ubytovania dohodnutého pre matku
bez toho, aby to oznámil najvyššiemu súdu a farárovi. Tiež boli vydané súdne rozhodnutia, ktorým sa deti
stali zverencami najvyššieho súdu a za ich bezpečnosť a ochranu je najvyšší súd zodpovedný, až kým
nedovŕšia18rokov.Súdnymrozhodnutímnajvyššiehosúduboladoprípaduzapojenásúdnaporadenská
a podporná organizácia pre rodiny a deti za účelom ochrany matky a detí v rámci Spojeného kráľovstva

a rozhodnutie, ktoré potvrdzuje zapojenie tejto organizácie do prípadu za účelom ochrany a bezpečnosti
matkyadetíponávratedoSpojenéhokráľovstva.Zpotvrdeniasociálnejpracovníčkynamiestnomúrade
v Southwark, ktorý je príslušným orgánom, keďže deti bývali v tejto oblasti, vyplýva, že deti majú po
návrate do Anglicka nárok na vyhodnotenie potrieb ako deti v núdzi. Z cestovného dokladu otca vyplýva,
že splnil všetky požiadavky v rámci podmienok pre emigráciu v Spojenom kráľovstve pre povolenie

zostať v Spojenom kráľovstve na dobu neurčitú, potvrdenie daňového úradu, ktorý potvrdzuje status
otca ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Vyjadrenie Ústredného orgánu Veľkej Británie obsahuje
aj informáciu, že neexistuje žiadny záznam, ani dokument o žiadnych súdnych konaniach spojených
s výkonom zákona proti otcovi. Rodičia nie sú momentálne subjektom súdneho konania ohľadom
únosu dieťaťa. Z predloženého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že pani J. P. je kompetentná

opatrovateľka detí zaregistrovaná, čo sám najvyšší súd si overil a je súčasťou ich spisu. Podľa vyjadrenia
ústredného orgánu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska voči otcovi neprebiehajú
žiadne trestné konania a sám otec vo veci únosu detí na matku nepodal trestné oznámenie. V súvislosti
s prebiehajúcim konaním najvyšší súd zo svojho spisu vydal nasledovné zhrnutie: a/ spis obsahuje
policajnú správu, v ktorej bol vyslovený záver, že život matky a detí nie je ohrozený. Pre matku bolo

zariadené ubytovanie, kde môže bývať po návrate a ktoré je kilometre ďaleko od otca a toto ubytovanie
bolo súdom schválené. Existujú aj ďalšie opatrenia na ochranu matky a detí po návrate zo strany
organizácie CAFCASS z Najvyššieho súdu v Londýne, oddelenia sociálnych služieb pre deti a centier
pre ženy v ohrození, b/ organizácia CAFCASS z Najvyššieho súdu v Londýne je pripravená poradiť a
pomôcť matke a deťom po návrate, c/ ak matka po návrate nebude chcieť bývať v ubytovni, ktoré zriadil

a schválil Najvyšší súd v Londýne, alebo bude chcieť, aby sa zaviedli ešte ďalšie ochranné opatrenia
okrem tých, ktoré už Najvyšší súd v Londýne urobil pre ňu a pre deti, môže po návrate podať návrh na
vydanie akýchkoľvek ďalších súdnych rozhodnutí, ktoré chce zo strany Najvyššieho súdu v Londýne,
ako ďalšie ochranné opatrenia, d/ oddelenie sociálnych služieb Mestského úradu v SOUTHWARK alebo
oddelenie sociálnych služieb v akejkoľvek inej mestskej časti v Spojenom kráľovstve naplní bytové

potreby a poskytne po návrate ďalšiu pomoc matke a deťom a to pri zachovaní dôvernosti, e/ britské
centrá pre ženy v ohrození tiež naplnia bytové potreby a poskytnú ďalšiu pomoc matke a deťom a to pri
zachovaní dôvernosti. Otec tiež ústredný orgán Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
informoval, že nedostáva žiadne príspevky na deti. Jediný príspevok, ktorý dostáva, je pracovný zápočet
dane, ktorý je spojený s jeho statusom v oblasti zamestnania, k čomu bol priložený dôkaz. Rodinné

prídavky na deti dostáva len matka a to ešte mesiace potom ako opustila Spojené kráľovstvo, k čomu bol
pripojený doklad. Uvedené príspevky budú už zastavené, keďže deti už nie sú v Spojenom kráľovstve.Matka si nemôže nárokovať tieto príspevky, lebo ministerstvo práce a dôchodkov vie o tom, že deti sú
v súčasnosti mimo jurisdikcie Anglicka a Welsu. Matka však môže ako štátna príslušníčka krajiny EU
o tieto príspevky opäť požiadať, keď sa s deťmi vráti do Spojeného kráľovstva. Ústredným súdom pre

rodinné spory dňa 15. 01. 2015 bolo povolené otcovi bývať na súčasnej adrese, t.j. adrese, kde spolu s
matkou a deťmi bývali a zakázal matke ukončiť nájomnú zmluvu. Rozhodnutie súdu potvrdzuje, že otec
je t.č. zodpovedný za platenie nájomného a nedoplatkov na nehnuteľnosti.

Matka súdu predložila správy služieb deťom datované dňom 07. 11. 2012, v rámci ktorého rodičia pri
pohovore uviedli, že majú nejakých blízkych priateľov, otec uviedol, že nechce tráviť veľa času s príliš

veľakamarátmi,pretoženemajúdetianechápuveciakojenapr.nepoužívaťpreddeťminadávky.Chodia
do miestneho kostola, kde podľa nich majú silnú podpornú sieť. Krstná matka detí býva od nich pár
blokov. Obidvaja rodičia pri pohovore uviedli, že ich veľmi podporuje. Správa konštatuje, že deti sa
zapájajú do aktivít 3× týždenne v akcii a zapájajú sa do aktivít organizovaných miestnym kostolom.
Obidvajarodičiauviedli,žeajdomaimrobiaaktivityaberúdetinarôznemiesta.Vdomácnostirodičov sa
nachádzali hračky primerané veku. Správa v závere obsahuje, že rodina nepotrebuje žiadne intervencie

a preto neboli odporúčané sociálnym úradom žiadne ďalšie kroky. Správa služby deťom datovaná 18.
03. 2013 opätovne obsahuje vyjadrenia matky, že 3× do týždňa berie deti do miestnej knižnice, kde
sa zapájajú do rôznych aktivít vhodných pre deti ich veku. Tak isto sa cez týždeň zapájajú do aktivít,
ktoré organizuje miestna cirkev. Rodičia zhodne uviedli, že majú blízkych priateľov, ktorí bývajú v ich
okolí, navštevujú miestnu cirkev, majú silnú podpornú sieť. Krstná matka býva len pár blokov a obidvaja

rodičia potvrdili, že ich veľmi podporuje. V závere správa neobsahuje potrebu vykonania ďalších krokov.
Z vyjadrení rodičov pred sociálnymi pracovníkmi vyplýva, že finančne domácnosť zabezpečuje otec,
ktorý pracuje ako stavebný inžinier a matka zabezpečuje chod domácnosti.

Na náhradnom termíne nariadenom na deň 30. 07. 2015 právny zástupca otca zotrval na podanom
návrhu, matka dala vyhlásenie „Súhlasím s tým, že sa vrátim s deťmi do Anglicka do 30. 09. 2015, ale

vyhlasujem, že teda neopustím Slovenskú republiku s deťmi okrem Anglicka v tejto lehote.“

K stanoveniu lehoty návratu maloletých detí došlo po dohode medzi právnymi zástupcami a matkou.

Kolízny opatrovník po vyhlásení matky navrhol nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého
pobytu.

Podľa čl. 1, ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá

medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne
záväzky.

Podľa čl. 1, Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu
dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z.z.,
cieľom dohovoru je:

a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu
alebo sú v ňom zadržiavané; a

b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu
boli účinne dodržiavané v ostatných zmluvných štátoch.

Podľa čl. 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, premiestnenie

alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak:

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, buď
spoločne alebo samostatne, podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; ab) v čase premiestnenia alebo zadržania bolo toto právo aj skutočne vykonávané, buď spoločne alebo
samostatne, alebo by bolo vykonávané, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo
uvedené v písm. a) možno nadobudnúť najmä zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo

správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

Podľa čl. 5 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, pre účely tohto
dohovoru: a/ „opatrovnícke právo“ znamená práva týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa a najmä
právo určiť miesto pobytu dieťaťa, b/ „právo styku“ znamená právo odviesť dieťa na obmedzený čas na
miesto iné ako je miesto jeho obvyklého pobytu.

Podľa čl. 12 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ak bolo dieťa

neoprávnene premiestnené alebo zadržané v zmysle Čl. 3 v deň začatia konania pred justičným alebo
správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán bez ďalšieho návrat dieťaťa.
Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď konanie začalo po uplynutí lehoty jedného
roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, pokiaľ sa nezistí, že dieťa sa už vžilo s novým prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené
na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

Podľa čl. 13 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, bez ohľadu na
ustanovenie predchádzajúceho článku, justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť
návratdieťaťa,akosoba,inštitúciaaleboináprávnickáosoba,ktoránesúhlasísjehovrátením,preukáže,

že:

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala, alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním; alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho

inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Podľa čl. 2 ods. 9 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. 11. 2003 o súdnej právomoci
a vykonávaní rozsudku v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností pojem
„opatrovníckeprávo“zahŕňaprávaapovinnostisúvisiacesosobnoustarostlivosťouodieťa,najmäprávo
určiť miesto pobytu dieťaťa.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a
vykonávania výkone rozsudku v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
pojem „neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie“ znamená premiestnenie alebo zadržiavanie
dieťaťa, ak: a/ je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom zo zákona, alebo
dohodou, ktorá má právne účinky, podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom malo dieťa

obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržiavaním; a po b/ za predpokladu, že v
čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne
alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu.
Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona
jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu

druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

Podľa čl. 11 ods. 4 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a
uznávaní a výkone rozsudku v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súd
nemôže odmietnuť vrátiť dieťa podľa čl. 13, písm. b/ Haagskeho dohovoru z r. 1980, ak sa preukáže, že
sa vykonali potrebné opatrenia na zabezpečenia ochrany dieťaťa po jeho vrátení.Podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie, každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.

Podľa čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť,

ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy
pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť. Pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

Cieľom Haagskeho dohovoru je obnoviť status quo spôsobený medzinárodným únosom. Pod pojmom

medzinárodný únos dieťaťa v zmysle vyššie citovaného Haagskeho dohovoru sa rozumie neoprávnené
premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa jedným z rodičov do inej krajiny, než je krajina jeho obvyklého
pobytu, čím dochádza k protiprávnemu konaniu a porušeniu práv druhého rodiča. V zmysle Preambuly
Haagskeho dohovoru medzinárodný únos detí má dva prvky a to prvok nezákonnosti, ktorý sa prejavuje
porušením práv druhého rodiča a medzinárodný prvok, ktorým sa rozumie únos dieťaťa do inej

krajiny. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou obvyklého pobytu maloletých detí, ktorý bol
medzi účastníkmi konania sporný. Právny zástupca otca obvyklý pobyt maloletých detí v Spojenom
kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska odôvodňoval tým, že maloleté deti sa narodili v tejto
krajine. Od narodenia až do premiestnenia nepretržite žili v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a
Severného Írska. Navštevovali anglickú škôlku, resp. školu, do ktorej sa môžu kedykoľvek vrátiť,

pretože sú pre ne rezervované miesta, majú v krajine obvyklého pobytu svojich lekárov, kompletnú
zdravotnú dokumentáciu. Tiež poukázal na to, že deti neovládajú slovenský jazyk. Zároveň poukázal na
rozhodnutie vydané súdom v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, podľa ktorého deti
dopremiestneniamatkoumaliobvyklýpobytvoVeľkejBritánii.Právnazástupkyňamatkyspochybňovala
obvyklýpobytdetívSpojenomkráľovstveVeľkejBritánieaSevernéhoÍrskazdôvodu,ževčaseodchodu

maloletá T. mala 4 roky, maloletý T. 3 roky a je preto otázkou, či deti v takomto nízkom veku si vedia
vytvoriť také plnohodnotné citové a sociálne väzby, ktoré by im pri presťahovaní chýbali alebo ktoré by si
pamätali. Maloleté deti trávili väčšinu času s matkou a to v jej domácnosti a preto nemožno predpokladať
a jednoznačne ustanoviť, že Veľká Británia bola obvyklým pobytom maloletých detí. Maloleté deti vo
Veľkej Británii nemali jediného kamaráta, rovesníka, s ktorým by nadviazali vzťah. Obvyklý pobyt detí

zjednodušene povedané, je domácnosť, kde vyrastajú a tú im v čase presťahovania tvorila matka. Súd
za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do
sociálneho, rodinného prostredia a na tento účel berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky,
dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť
dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby,

ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Uvedené kritériá súd pri posudzovaní obvyklého pobytu maloletých
detí skúmal aj v súlade s kritériami pre posudzovanie obvyklého pobytu v zmysle európskej judikatúry.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá T. v čase premiestnenia mala 4 roky a
maloletý T. 3 roky, preto nie je možné hovoriť, že ide o deti v útlom veku a preto nie je možné obvyklý
pobyt maloletých detí odvodzovať od rodinného prostredia určeného referenčnou osobou, t.j. matkou

malol. detí tak, ako uvádzala právna zástupkyňa matky. V danej veci mal súd preukázané, že maloleté
deti sa narodili pred uzavretím manželstva vo Veľkej Británii, sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky.
Spolu s rodičmi žili v byte, v ktorom podľa orgánu sociálnych služieb detí majú vytvorené podmienky
pre svoj rozvoj. Od narodenia maloleté deti zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
nikdy nevycestovali, či už za rodinou matky alebo otca. Obe deti majú založenú zdravotnú dokumentáciu

vo Veľkej Británii, kde im bola aj v prípade potreby zabezpečovaná zdravotná starostlivosť. Maloletá
T. pred premiestnením navštevovala predškolské zariadenie. Maloletý T. bol v celodennej starostlivosti
matky. Obom maloletým deťom teda iné prostredie, ako prostredie ich domácnosti, okolia, mesta,
nebolo známe. Maloleté deti prirodzene svojmu veku sa s týmto prostredím stotožnili, ako aj úradným
jazykom, o čom svedčí vyjadrenie ošetrujúcej lekárky maloletých detí na Slovensku a materskej školy

na Slovensku, ktoré obe konštatujú jazykovú bariéru detí pri používaní slovenského jazyka. Súd zo
samotných vyjadrení matky pred orgánom sociálnych služieb mal preukázané, že s deťmi trávila aktívny
čas, 3× do týždňa navštevovala miestnu knižnicu, kde sa deti zúčastňovali aktivít primeraných ich
veku. Tiež navštevovali cirkevnú organizáciu a zúčastňovali sa podujatí nimi organizovaných, mali okruh
blízkych. Maloleté deti vo Veľkej Británii majú krstnú matku, ktorá podľa vyjadrenia obidvoch rodičov

pred orgánom starostlivosti o deti, im veľmi pomáha. Súd tak dôvody uvádzané právnou zástupkyňoumatky o nevytvorení sociálnych, citových väzieb detí v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severnom
Írsku, nemal preukázané. Súd ale mal preukázané, že maloleté deti sú evidované v školskom,
sociálnom, zdravotnom systéme Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Súd tak mal

preukázané, že došlo k zmene obvyklého pobytu maloletých detí a plne sa už stotožnil s rozhodnutím
vydaným súdom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Keďže súd mal preukázaný
obvyklý pobyt maloletých detí v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, následne sa
zaoberal otázkou, či premiestnenie alebo zadržanie maloletých detí matkou mimo ich obvyklého pobytu
bolo neoprávnené. Neoprávneným premiestnením alebo zadržaním maloletého dieťaťa sa rozumie

porušenie opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo právnická osoba buď spoločne
alebo samostatne, podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého malo maloleté dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a v čase premiestnenia a zadržania bolo
toto právo aj skutočne vykonávané, buď spoločne alebo samostatne alebo by bolo takto vykonávané,
ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. V danom prípade otec nadobudol opatrovnícke právo zo
zákona, čo v prejednávanej veci nebolo sporné. Právna zástupkyňa matky spochybňovala vykonávanie

opatrovníckeho práva otcom, v tejto súvislosti poukazovala na osobu otca, ktorý nie je zvyknutý žiť
rodinným životom, nikdy neoslavoval žiadne rodinné sviatky, narodeniny detí, Vianoce, či Nový rok
ignoroval, negoval, nikdy deťom nekúpil darček k sviatku, nebol ani raz s deťmi u lekára, keď boli choré,
maril podávanie liekov a doporučenú liečbu lekármi. Otec ani v súčasnosti, ako sú deti na Slovensku,
na ne neprispieva, nepýta sa na ich zdravie, čo robili cez deň. Deti mu nerozumejú. Právny zástupca

otca vo svojom vyjadrení tieto tvrdenia matky poprel, považoval ich za účelové, zavádzajúce. Súd
však mal preukázané pohovorom s maloletou T. vykonaným sociálnym pracovníkom za prítomnosti
psychológa, už počas pobytu maloletých detí na Slovensku, pri ktorom maloletá uviedla, že s otcom
je v skypovom kontakte, pýta sa jej ako sa má a podobne. Súd tiež mal preukázané, že finančné
prostriedky, ktoré otec matke zasiela, nie sú sociálnymi príspevkami poskytovanými Veľkou Britániou,

ale priamo príspevkami z príjmu otca, keďže podľa vyjadrenia ústredného orgánu Spojeného kráľovstva
Veľkej Británie a Severného írska, matka po odchode z Veľkej Británie naďalej poberala príspevky na
deti, ktoré jej z dôvodu odchodu boli pozastavené. Zo správ zo sociálneho zisťovania tiež vyplýva, že
obidvaja rodičia sa podieľali na starostlivosti o deti, vytvárali im aktivity v domácnosti. Otec chodil do
zamestnania, finančne zabezpečoval rodinu a vtedy starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala matka.

Súd tak mal preukázané, že otec svoje opatrovnícke právo vykonával. Súd v ďalšom skúmal, či skutočne
došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletých detí matkou. Zmena pobytu dieťaťa je možná len
so súhlasom rodiča, ktorý môže byť daný písomne, ústne alebo konkludentne. Zo samotného návrhu
otca, vyjadrenia matky vyplynulo, že zo strany otca jej nebol udelený žiadny písomný, ústny alebo
konkludentný súhlas na premiestnenie maloletých detí na územie Slovenskej republiky, čo potvrdzuje aj

rozhodnutie súdu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorý vo svojom rozhodnutí
konštatoval neoprávnené premiestnenie detí na Slovensko. Súd mal tak preukázané, že zo strany
matky došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletých detí v zmysle Dohovoru. V tejto súvislosti
súd považuje za nutné uviesť, že vycestovanie maloletých detí z miesta ich bydliska natrvalo a teda
určenie pobytu maloletých detí je podstatnou vecou vo výkone rodičovských práv a povinností a je

potrebné, aby sa rodičia na nej dohodli. V prípade, ak pre matku bola neúnosná situácia v jej domácnosti
a mienila s maloletými deťmi odísť natrvalo, mohla vycestovať jedine so súhlasom otca. V prípade, že
by otec matke nedal súhlas na vycestovanie, čiže by sa nedohodli, mala možnosť obrátiť sa predtým
než vycestovala s deťmi na Slovensko, na súd, aj keď súd nespochybňuje, že pri starostlivosti o dve
maloleté deti riešenie vecí cez súd je časovo, psychicky náročné, ale v konečnom dôsledku by sa matka

vyhla ďalším súdnym konaniam a ďalšej psychickej záťaži. Súd takýmto konaním matky mal preukázaný
prvok nezákonnosti, ktorým došlo k porušeniu práv otca. Súd mal za preukázané, že vo veci maloletých
detí došlo k medzinárodnému únosu a je teda v zmysle Haagskeho dohovoru povinnosťou dieťa vrátiť.
Haagsky dohovor stanovuje určité podmienky, za ktorých nemusí dôjsť k navráteniu maloletého dieťaťa.
Otec prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne

dôvody, pre ktoré by súd nemal navrátiť maloleté deti do krajiny obvyklého pobytu. Otec je spôsobilý v
prípade návratu maloletých detí zabezpečiť starostlivosť o ne, v čase plnenia pracovných povinností má
predetizabezpečenústarostlivosťprostredníctvomregistrovanejpestúnky.Maloletýmdeťomzabezpečil
nástup do predškolského zariadenia, naďalej majú vedenú zdravotnú dokumentáciu vo Veľkej Británii.
V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie súdu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie, podľa ktorého

opatrovníkommaloletýchdetíaždodovŕšeniaich18.rokuveku,jeprávesúd,čopovažujezadostatočné
záruky pre návrat maloletých detí. Právna zástupkyňa matky naopak poukazovala na sociálne a právne
postavenie otca, ktoré je nestabilné, v niektorých častiach až za hranicou zákona, rovnako aj finančná
situácia otca je nestabilná, lebo nevie hospodáriť a v tejto súvislosti poukazovala na čl. 13, písm.b/ Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Splnenie podmienky pre
nenavrátenie maloletého dieťaťa v zmysle vyššie uvedeného čl. 13, písm. b/ Haagskeho dohovoru
musí byť natoľko závažné a takého stupňa intenzity, že nemožno mať pochybnosti o jeho existencii.

Súd v prejednávanej veci veľmi citlivo zvažoval aplikáciu ust. čl. 13 písm. b/ Haagskeho dohovoru
preto, či návratom maloleté deti nevystaví fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ich inak neprivedie
do neznesiteľnej situácie. V tejto súvislosti súd na základe vykonaného dokazovania zohľadnil, že
1/ maloleté deti sa vracajú do krajiny obvyklého pobytu, ktorá je krajinou s vybudovaným sociálnym,
zdravotným systémom a demokratickými zásadami, princípmi, 2/ maloleté deti budú mať možnosť

opätovne vrátiť sa do domácnosti, v ktorej žili od narodenia, maloletá T. 4 roky, maloletý T. 3 roky, t.j.
väčšinu svojho života a preto majú s ňou spojenú väčšinu svojich zážitkov, 3/ opakovane sa začlenia
do kolektívu v predškolskom zariadení, budú môcť pokračovať v aktivitách, návšteve knižnice, cirkevnej
komunity, byť v kontakte so svojou krstnou matkou, 4/ bude mať naďalej zabezpečenú zdravotnú
starostlivosť, 5/ maloleté deti sa návratom do krajiny obvyklého pobytu vrátia k otcovi, ku ktorému mali
vzťah, čo vyplynulo zo správ orgánu služieb detí. Súd vykonaným dokazovaním nemal preukázané, že

počas života by otec maloletým deťom akýmkoľvek spôsobom ublížil, ohrozil ich na ich živote, zdraví.
V prípade rodičov detí ide skôr o ich partnerské spory spôsobené odlišnosťou kultúry, ako rodičovské
spory. Svojvoľným konaním matky nemožno popierať práva maloletých detí na starostlivosť od obidvoch
rodičov, ku ktorým práve ich premiestnením došlo. Premiestnenie maloletých detí na územie Slovenskej
republiky nebolo rozhodnutím maloletých detí, ale ich matky. Nebol preto prezieravý postup matky,

ktorá maloleté deti premiestnila mimo miesta obvyklého pobytu, aj keď ako uvádzala „išlo o útek“.
Súd sa zaoberal aj skutočnosťami uvádzanými matkou týkajúcimi sa domáceho násilia. V tomto smere
súd vykonal podrobné rozsiahle dokazovanie, z ktorého nevyplynulo, že v domácnosti maloletých detí
dochádzalo k domácemu násiliu takej intenzity, že zo strany policajných orgánov, resp. sociálnych
orgánov bolo nutné vykonať zásahy. Zo samotných opísaných správ policajných orgánov o 3 zásahoch v

domácnosti rodičov vyplynulo, že intenzita zásahov bola nízka. Ani v rámci súdneho konania vedeného
v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie na podnet matky nebolo preukázané domáce násilie. Vyjadrenia
matky v tomto smere preto boli len na úrovni jej tvrdení. Bolo na matke v tomto konaní uniesť dôkazné
bremeno a právne relevantným spôsobom predložiť súdu doklady preukazujúce domáce násilie. Súd tak
ani v zmysle čl. 20 Haagskeho dohovoru nemal splnené podmienky pre nenavrátenie maloletých detí.

V danej veci súd nemal preukázanú existenciu žiadneho dôvodu pre nenavrátenie maloletých detí v
zmysle Haagskeho dohovoru. Nariadenie Rady (ES) 2201/2013 sa uplatňuje vo všetkých členských
štátoch EU, v ktorých je priamo vykonateľné a má prednosť pred vnútroštátnymi predpismi. Vo vzťahu
k Haagskemu dohovoru je určitým „lex specialis“, ktorý modifikuje dohovor v určitých ustanoveniach. V
konaní o návrat dieťaťa do členského štátu EU čl. 14 ods. 4 dopĺňa Haagsky dohovor o nemožnosť súdu

odmietnuť navrátiť dieťa podľa čl. 13, písm. d/ Haagskeho dohovoru, ak sa preukáže, že sa vykonali
primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho navrátení. V danom prípade mal súd
preukázané, že boli vykonané primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany maloletých detí po ich
navrátení zo strany otca a to v ich poslednej spoločnej domácnosti, resp. farnosti, schopnosti počas
plnenia pracovných povinností zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti prostredníctvom registrovanej

pestúnky. Súd však za ešte výraznejšie opatrenia, ktoré môžu byť vykonané pri návrate maloletých detí
považoval 1/ vykonávanie opatrovníctva nad maloletými deťmi do 18. roku ich veku priamo súdom, 2/
možnosťou zabezpečenia bývania matke a maloletým deťom, 3/ finančného zabezpečenia maloletých
detí prostredníctvom sociálnych dávok, 4/ možnosťou matky obrátiť sa na súd s akýmikoľvek návrhmi
opatrení na zabezpečenie maloletých detí. Súd mal zato, že možnosti uloženia opatrení pri návrate

maloletých detí sú primerané, reálne, spôsobilé, dostatočné. Vo vzťahu k matke súd rešpektoval jej
právo nasledovať maloleté deti a preto pri hodnotení primeranosti opatrení na ochranu maloletých detí
na toto právo prihliadol. Súd tiež v prejednávanej veci, ako už z vyššie uvedeného odôvodnenia vyplýva,
sa riadil najdôležitejšou zásadou a to je rešpektovaním najlepšieho záujmu maloletých detí, práva na
rodinný život a práva na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho.

Súd na základe dohody účastníkov konania stanovil lehotu návratu maloletých detí do krajiny obvyklého
pobytu do dátumu 30. 09. 2015, ktorý považuje za primeraný, jednak ba psychickú prípravu maloletých
detí na návrat do krajiny obvyklého pobytu a jednak na zabezpečenie potrebných opatrení pri návrate
detí do krajiny obvyklého pobytu.Súd súčasne dal otcovi oprávnenie v prípade, že matka v dohodnutej lehote maloleté deti do krajiny
obvyklého pobytu nenavráti, prevziať si ich a zabezpečiť ich návrat z územia Slovenskej republiky
do krajiny obvyklého pobytu. Pri určovaní takéhoto oprávnenia súd vychádzal z potreby zabezpečiť

vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, ale zároveň umožniť otcovi na základe súdneho rozhodnutia
vycestovať zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska do inej krajiny EU.

Právny zástupca otca sa podaným návrhom domáhal vyslovenia predbežnej vykonateľnosti. Keďže
medzi účastníkmi konania došlo k dohode a stanovenie primeranej lehoty na návrat maloletých detí,
návrh v tejto časti považoval za neaktuálny, nereálny a nedôvodný a preto ho zamietol.

Súd vzhľadom na charakter konania pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 150 OSP a

žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej

Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo
postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť
dátumapodpis.Odvolanietrebapredložiťvtrochrovnopisoch,inaksúdzhotovíkópienatrovyodvolateľa
(§ 205 ods. 1/ O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/ O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4/ O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.