Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 26, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/146/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202099
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213202099.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Slovenská

sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:00 151 653, zastúpeného BBH advokátska
kancelária, s.r.o., Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanému L. C., W.. X.X.XXXX,
F. L. X, XXX XX F., o zaplatenie 3.419,63 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.419,63
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 2.064,44 EUR od 01.03.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 812,33 EUR od 01.03.2013 do zaplatenia.

Zároveň požadoval, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa 22.12.2003 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/
X v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.04.2005 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.11.2005, na základe ktorej sa
žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kontokorentný úver vo výške úverového rámca 60.000,- SKK,
t.j. 1.991,64 EUR tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovaného na prevod alebo
výbery hotovosti z účtu žalovaného. Ten sa v Zmluve o kontokorentnom úvere zaviazal poskytnutý
kontokorentný úver splatiť do konečnej splatnosti úveru 21.12.2004 spolu s riadnymi úrokmi vo výške
11,65% p.a. Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo Zmluvy o kontokorentnom úvere nesplnil riadne a včas,

ten bol nútený v zmysle VOP Zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 02.02.2010 vypovedať, čím došlo k
zániku zmluvného vzťahu. Následne dňa 22.07.2011 došlo zo strany žalobcu k zrušeniu účtu
žalovaného č.

XXXXXXXXXX/XXXX. V dôsledku uvedeného žalobca eviduje ku dňu 28.02.2013 peňažný záväzok
žalovaného vo výške 2.511,09 EUR, ktorý pozostáva z pohľadávky vo výške 2.064,44 EUR a
príslušenstva vo výške 446,65 EUR, pričom príslušenstvo pozostáva z úrokov z omeškania vo výške
264,90 EUR a nákladov vo výške 181,75 EUR. Istina vo výške 2.064,44 EUR predstavuje súčet

finančných prostriedkov žalovaným skutočne čerpaných, poplatkov za vedenie účtu a riadnych úrokov
do dňa zrušenia účtu žalovaného. Úroky z omeškania vo výške 264,90 EUR, predstavujú súčet
nasledovných súm: suma vo výške 256,87 EUR - úroky z omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy istiny
vo výške 2.064,44 EUR od 23.07.2011 do 31.01.2013, sumy vo výške 8,03 EUR - úroky z omeškania
vo výške 5% p.a. zo sumy istiny vo výške 2.064,44 EUR, od 01.02.2013 do 28.02.2013. Náklady vo
výške 181,75 EUR - predstavujú úroky z omeškania do dňa Zrušenia účtu žalovaného. Dňa 05.01.2006
uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty ku kartovému účtu

XXXXXXXXXX/XXXX v znení dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zodňa 28.12.2005, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo
výške kartového rámca za podmienok v nej. Žalobca svoj záväzok splnil riadne v zmysle zmluvy o vydaní
a používaní bankovej platobnej karty. Nakoľko si žalovaný svoj záväzok zo zmluvy o vydaní a používaní

bankovejplatobnejkartyvočinemunesplnilriadneavčasžalobca evidujepeňažnýzáväzokžalovaného,
ktorý ku dňu 28.02.2013 predstavuje sumu vo výške 908,54 EUR. Peňažný záväzok pozostáva z istiny
vo výške 812,33 EUR a z úrokov z omeškania vo výške 96,21 EUR.

Na pojednávanie vo veci konané dňa 26.05.2014 sa dostavil žalovaný, nedostavili sa právny
zástupca žalobcu, ani žalobca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili, súhlasili s rozhodnutím vo veci v ich

neprítomnosti. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti;
prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadreniami a podaniami účastníkov konania a
oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov, tak ako boli oboznamované na pojednávaní
(návrhom na začatie konania s prílohami, zmluvami, dodatkami k zmluve, zásadami stanoveniami
poplatkov vrátane sadzobníka poplatkov na č.l. 32-48, špecifikáciou pohľadávky na č.l. 49, úrokovými

sadzbami na č.l. 50-52, výzvou na zaplatenie zo dňa 25.11.2013, VOP, výpismi z účtu na č.l. 75-76,
odporom proti platobnému rozkazu, čiastočným späťvzatím žaloby a vyjadrením žalobcu zo dňa
8.10.2013, podaním žalovaného zo dňa 23.10.2013, uznesením na č.l. 223, podaním žalobcu zo dňa
4.4.2014 a zo dňa 21.5.2014, výpoveďou zmluvy) a zistil tento skutkový stav veci:

Uznesením č. 1C 146/2013-223 zo dňa 4.11.2013 súd preto konanie v časti o zaplatenie 908,54 eur a

úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 812,33 eur od 1.3.2013 do zaplatenia zastavil ( teda vo
vzťahu k uplatnenému nároku zo zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty ). Zároveň vrátil
žalobcovizaplatenýsúdnypoplatokvovýške 54,37eur. Zuvedenýchdôvodovsasúdzaoberalnárokom
uplatnenom žalobcom zo zmluvy o kontokorentnom úvere a vo vzťahu k nemu vykonal aj dokazovanie.

Žalovaný uviedol, že vzhľadom na podanú námietku premlčania, nemá ďalšie návrhy na doplnenie

dokazovania a žiada žalobu zamietnuť. Na podanej námietke premlčania trvá. Trovy konania si
neuplatňuje.

Na základe Návrhu vydal Okresný súd Bardejov dňa 27.05.2013 Platobný rozkaz, č. k.

3Ro 75/2013-202, ktorým uložil odporcovi /žalovanému/, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu zaplatil navrhovateľovi /žalobcovi/ sumu 3.419,63 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške

5% p.a. zo sumy 2.064,44 EUR odo dňa 01.03.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5%
p.a. zo sumy 812,33 EUR odo dňa 01.03.2013 do zaplatenia a nahradil trovy konania.

Dňa 04.07.2013 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom sa odporca bránil
nesprávnym vyčíslením a premlčaním predmetných pohľadávok.

Podaním doručeným súdu dňa 15.10.2013 sa k podanému odporu vyjadril žalobca s tým, berie svoju

žalobu čiastočne späť, a to v časti pohľadávky voči žalovanému vyplývajúcej zo Zmluvy o vydaní
a používaní bankovej platobnej karty ku kartovému účtu XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.01.2006
(peňažný záväzok II), t.j. v časti istiny vo výške 908,54 EUR a úrokov z omeškania vo výške 5%
p.a. zo sumy 812,33 EUR odo dňa 01.03.2013 do zaplatenia. Uviedli ďalej, že názor žalovaného o
premlčaní záväzku je nesprávny a práva žalobcu vyplývajúce z peňažného záväzku I premlčané nie sú.

PrávnevzťahyúčastníkovkonaniavyplývajúcezoZmluvyokontokorentnomúveresariadiaObchodným
zákonníkom. právne vzťahy navrhovateľa a odporcu vyplývajúce zo Zmluvy o kontokorentnom úvere
sa riadia Obchodným zákonníkom. Podľa ust. § 397 v spojení s ust. § 391 Obchodného zákonníka je
premlčacia doba štyri roky a začína plynúť odo dňa, keď sa predmetné právo mohlo uplatniť na súde.
Zmluva o kontokorentnom úvere bola žalobcom vypovedaná ku dňu 02.02.2010, vzhľadom na uvedené

začala premlčacia doba vo vzťahu k právam žalobcu vyplývajúcim z peňažného záväzku I plynúť dňa03.02.2010auplyniepretoaždňa03.02.2014.Žalobcapretonaďalejtrvánaúhradepeňažnéhozáväzku
I žalovaným a to vrátane príslušenstva.

Podaním doručeným súdu dňa 4.4.2014 žalobca svoju žalobu doplnil s tým, že položka označená ako

„náklady“ predstavuje úroky, a to úroky z omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy istiny vo výške 2.064,44
EUR za obdobie odo dňa 03.02.2010, t.j. dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bol Navrhovateľ v súlade
s dôkazom s názvom Výpis II nútený ukončiť zmluvu, do dňa 22.07.2011. t.j. dňa kedy došlo k zrušeniu
účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX a jeho preúčtovanie na interný účet s názvom „pohľadávka z
nepovoleného prečerpania“ č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

Súd z obsahu predložených listín zistil, že dňa 22.12.2003 bola uzavretá medzi účastníkmi tohto konania

zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X ( ďalej aj zmluva ) v znení jej Dodatku č.
1 zo dňa 26.04.2005 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.11.2005, na základe ktorých sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanému kontokorentný úver vo výške úverového rámca 60.000,- SKK ( konečná výška
na základe Dodatku č. 2 ) , t.j. 1.991,64 EUR tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy
žalovaného na prevod alebo výbery hotovosti z účtu žalovaného. Ten sa v Dodatku č. 2 zaviazal

poskytnutý kontokorentný úver splatiť spolu s riadnymi úrokmi vo výške 11,65% p.a.. Súčasťou dodatku
č. 2 ( aj pôvodnej zmluvy ) je dohoda podľa § 262 Obch. zák., že sa ich právne vzťahy budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Dlžník uviedol, že sa oboznámil s VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Rovnako Sadzobníkom. Strany prehlásili, že si dodatok prečítali, porozumeli jeho obsahu,
neuzatvorili ho za nápadne nevýhodných podmienok a preto ho podpísali. Pôvodne bola zmluva

uzavretá na dobu určitú a to na dobu 1 roka od jej podpisu , avšak s tým, že sa automaticky predlžuje
o jeden rok, ak dlžník neoznámi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že
nemá záujme o jej predlženie ( až do veku

65. rokov dlžníka ). Pôvodne splatnosť úveru bola dňa 21.12.2004.

Podaním zo dňa 21.1.2010 adresovanom žalovanému žalobca vypovedal zmluvu, ktorou bol

žalovanému poskytnutý balík služieb pod č. 450731142/0900. Výpovedná lehota je tri dni odo dňa
doručenia. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na úhradu debetného zostatku. Dôkaz o doručení výpovede
žalovanému ( napr. doručenka ) nebol súdu predložený, avšak vzhľadom k tomu, že tento listinný dôkaz
bol predložený samotným žalovaným, musel mu byť doručený. Z uvedených dôvodov súd akceptoval aj
dátum výpovede zmluvy dňom 2.2.2010. Pod položkou 402 Výpisu ( ako udáva žalobca ) sa rovnako

nachádza dátum 2.2.2010.

Výzvou zo dňa 25.11.2011 žalobca ( prostredníctvom CEE Collect Slovakia ) vyzval žalovaného na
zaplatenie dlhu vo výške 2.372,15 eur, najneskôr v lehote do 5.12.2011.

Presný priebeh čerpania úveru a jeho splácanie vyplýva z predložených účtov na meno žalovaného.

Vzmyslebodu7.6VOPvprípadeporušeniaakejkoľvekzmluvnejpovinnostiklienta ( medziktorépatrí

aj omeškanie so splácaním splátky istiny a úrokov ) je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, od zmluvy odstúpiť alebo zmluvy vypovedať. Účinnosť výpovede nastáva okamžite jej doručením
klientovi bez výpovednej lehoty. Odstúpením od zmluvy nezanikajú záväzky klienta splatiť Pohľadávku.
V bode 18 VOP je rozhodcovská doložka o riešení sporov rozhodcovským súdom s možnosťou jej
odmietnutia v lehote 30 dní od uzavretia zmluvného vzťahu.

Ustanovenia zákonov nižšie uvedených sú citované v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku č. 2,
keďže na jeho základe je nárok uplatnený.

Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ( Spotrebiteľské zmluvy ) spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, žespotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu ( odkaz na
§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 52 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia

alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

(4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 OZ. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislostiod formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b), c) prvá veta cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 1, 2 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ods. 3 cit. ust. zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa ods. 4 cit. ust. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere

platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.Podľa ods. 5 cit. ust. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 3 ods. 5, 6 cit. zák. pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ

písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa §4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť
spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný
účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu
mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia
zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej
percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 1 ods.2 písm. e ) cit. zák. zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk
zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR;

ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a

spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným (ďalej aj OZ ) ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( účinného aj v čase vzniku zmluvného vzťahu aj
uzavretia Dodatku č. 2 ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové

vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte
(§ 716).

Podľa § 262 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá
pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú
formu. Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv,
pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s
tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto

časťou zákona.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 500 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných

prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok
uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie. Ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon
neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou
a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená
dlžníkovi.

Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( účinného od 01.01.2009 ) výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol
založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X uzavretej
dňa 22.12.2003 v zmysle jej Dodatkov č. 1 a č. 2 ( ktorú súd považoval vzhľadom na citovanú právnu

úpravu a náležitosti zmluvy za zmluvu o spotrebiteľskom úvere ), na základe ktorej žalobca poskytol
kontokorentný úver vo výške úverového rámca 60.000,- SKK ( konečná výška na základe Dodatku č.
2 ) , t.j. 1.991,64 EUR tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovaného na prevod alebo
výbery hotovosti z účtu žalovaného. Dlžník sa v Dodatku č. 2 zaviazal poskytnutý kontokorentný úver
splatiť spolu s riadnymi úrokmi vo výške 11,65% p.a.. Súčasťou dodatku je dohoda podľa § 262 Obch.

zák., že sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. Dlžník uviedol, že sa oboznámil
s VOP ( sú jej súčasťou ), súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Rovnako Sadzobníkom. Strany
prehlásili, že si dodatok prečítali, porozumeli jeho obsahu, neuzatvorili ho za nápadne nevýhodných
podmienok a preto ho podpísali. Pôvodne bola zmluva uzavretá na dobu určitú a to na dobu 1 roka
od jej podpisu , avšak s tým, že sa automaticky predlžuje o jeden rok, ak dlžník neoznámi najneskôr v

lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujme o jej predlženie ( až do veku 65.
rokov dlžníka ). Teda podľa názoru súdu došlo k jej zmene doby trvania na dobu neurčitú. V zmluve je
dohodnutá rozhodcovská doložka ( bod 18 VOP ), teda riešenie sporov v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom. V zmysle bodu 7.6 VOP v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti
klienta ( medzi ktoré patrí aj omeškanie so splácaním splátky istiny a úrokov ) je banka oprávnená

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, od zmluvy odstúpiť alebo zmluvy vypovedať. Účinnosť výpovede
nastáva okamžite jej doručením klientovi bez výpovednej lehoty. Odstúpením od zmluvy nezanikajú
záväzky klienta splatiť Pohľadávku.

Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia
zmluvy, keď predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne

stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník -
zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú
aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka
zavedenézákonomč.150/2004Z.z.,ktorýzmeniladoplnil Občiankyzákonník súčinnosťouod1.4.2004

a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až
71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára1995, a ktorou sa Slovenskárepublika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s
predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu. Táto úprava nášho právneho

poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš
právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Súd v tomto názore
podporuje aj ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie ustanovení
Občianskeho zákonníka. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka nielen na právne
posúdenie vzniknutého právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ale aj

na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. zák. ust.
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa
Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú
obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva

a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu
plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Preto aj dojednanie voľby práva -
Obchodnéhozákonníka nalistine-Dodatku súdpovažujesaneprijateľnésohľadomnato,žebola daná
dodávateľom služieb - už žalobcom a nie je v nich žiaden priestor na to, aby ich žalovaný ako spotrebiteľ
mohol nejakým spôsobom ovplyvniť, resp. meniť či individuálne dojednať. Aj preto je súd názoru, že

je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi ( aj predchodcu žalobcu a
žalovanou ) za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného
zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku
danéhozáväzkovéhovzťahuneobsahovališpeciálneustanoveniatýkajúcesaochranyspotrebiteľa(OZ,
zák. č. 258/2001 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež

vzhľadomktomu,žežalovanémubolposkytnutýúver vovýške 1.991,64 eur,vzťahujesanapredmetnú
zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z..
Momentálne vyššie uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne §
3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného

zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak
pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré
sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
OZ. Je tiež všeobecne známe, že rozhodcovská doložka je v spotrebiteľských zmluvách neprijateľnou
podmienkou.

Z vyššie uvedených dôvodov súd neakceptoval argumentáciu žalobcu o tom, že právny vzťah vzniknutý
medzi účastníkmi konania je obchodnoprávny a že na jeho premlčanie sa vzťahuje 4 - ročná premlčacia
doba v zmysle ust. Obchodného zákonníka, ktorá by podľa jeho názoru uplynula až dňa 3.2.2014.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých
typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z

európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež
považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon

priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj
keď je v Občianskom zákonníku, resp. zák. o ochrane spotrebiteľa pomenovaná), ale možno ju
označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú

osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť
(neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky

zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná
s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľskýchzmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

Je nepochybné, že právny predchodca žalobca pri uzatváraní tejto zmluvy vystupoval ako dodávateľ
a žalovaný vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi
účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho

poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne
so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od

dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou

absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve
za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Žalobca si uplatňuje právo na zaplatenie sumy 2.511,09 s prísl. na základe vyššie uvedenej Zmluvy v
znení jej Dodatkov č. 1 a č. 2. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaného, žalobca listom zo

dňa 21.01.2010 zmluvu vypovedal a vyzval žalovaného na splnenie dlhu. Účinky výpovede nastali dňom
2.2.2010. Uvedené žalobca opakovane potvrdil a žalovaný túto skutočnosť nenamietal, preto si súd túto
skutočnosť osvojil. Skutočnosť, že žalovanému bol poskytnutý úver na základe predloženej zmluvy,
vyplýva z predloženého výpisu z účtu na meno žalovaného. Uvedené nespochybnil ani žalovaný.
Namietal však nesprávne vyčíslenie dlhu a premlčanie pohľadávok žalobcu.

Zo zisteného skutkového stavu teda vyplýva, že žalobca - veriteľ si mohol prvýkrát uplatniť pohľadávku
vyplývajúcu zo zmluvy na súde dňom nasledujúcom po dni, kedy nastali účinky výpovede, t.j. dňa
3.2.2010 ( streda ) bez ohľadu na ďalšie jeho výzvy na zaplatenie adresované žalovanému. Je zrejmé,
že 3 - ročná premlčacia doba márne uplynula. Keď bola žaloba podaná na súde dňa 28.3.2013, bola
už podaná po uplynutí premlčacej doby ( ktorá podľa názoru súdu uplynula dňa 3.2.2013 ) a preto súd

vyhovel námietke premlčania vznesenej žalovaným a to s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu
súdu týkajúcu sa posúdenia zmluvného vzťahu ako vzťahu občianskoprávneho vyplývajúcemu zo
spotrebiteľskej zmluvy a z neho vyplývajúcej ochrany spotrebiteľa a použitia Občianskeho zákonníka na
posúdenie otázky premlčania nároku žalobcu.

Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku, ktorú súd považoval za dôvodnú, súd žalobu

v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
skutočnosti, že v celom rozsahu úspešný žalovaný náhradu trov konania nepožadoval, v dôsledku čoho
mu neboli ani priznané. Náhradu trov konania si uplatnil žalobca, ktorý bol v konaní v celom rozsahu
neúspešný a súd mu teda nepriznal ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( § 205 ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.