Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Kotus
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 16C/23/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214204796
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kotus
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214204796.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci navrhovateľa S. E., H..
XX.X.XXXX, C. N. E., D. X, zast. JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou advokátskej kancelárie
v Košiciach, Pražská, proti odporkyni F. E., H.. XX.XX.XXXX, C. N. E., C. XX, v konaní o zrušenie
výživného a o zaplatenie 400 eur istiny, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú mu rozsudkom Okresného súdu
Košice II, zo dňa 31.7.2006, čk. XXC XXX/XXXX-XX, dňom 1.5.2012.
Z a s t a v u j e konanie o vrátenie výživného v sume 400 eur.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.2.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd s účinnosťou od
1.5.2012 zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni, poukazujúc na skutočnosť, že odporkyňa
prestala študovať na vysokej škole, bolo jej vydané živnostenské osvedčenie, teda podniká a je schopná
sama sa živiť. Tieto skutočnosti mu sama oznámila a žiadala ho, aby výživné prestal platiť. Samostatne
podniká od apríla 2012, a keďže jej zaplatil výživné aj za mesiace máj až júl 2012, preto je povinná mu
toto výživné vrátiť. Žiadal priznať aj náhradu trov konania.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť poukazujúc na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné
samé sa živiť. Jej zdravotný stav sa natoľko zmenil, že nie je schopná sama sa živiť. Od novembra
2011 sa lieči na psychiatrickom oddelení s diagnózou generalizovaná úzkostná porucha, depresia a
tetánia. Navštevuje individuálnu psychoterapiu, ktorá nie je uhrádzaná zdravotnou poisťovňou, a tak z
finančných dôvodov chodí tam nepravidelne. Vidí zlepšenie, avšak pre jej matku je to neúnosná záťaž,
keďže znáša všetky náklady spojené s liečbou, nájmom, ošatením i zabezpečovaním ostatných potrieb.
Veľkým plusom by bolo pre ňu aj to, keby vlastnila osobný automobil, lebo by sa mohla rýchlejšie dostať
ma rôzne miesta a navyše má veľký problém vydržať v autobuse medzi ľuďmi. Je pravdou, že si založila
živnosť s možnosťou pracovať z domu, aby dokázala pokryť náklady na liečbu, ale v podnikaní sa
jej nedarilo a ku dňu 5.3.2014 podnikanie ukončila. Pojednávania sa nezúčastnila poukazujúc na svoj
nepriaznivý zdravotný stav, avšak súhlasila, aby súd rozhodol len na základe listinných dôkazov bez jej
osobnej účasti. Nežiadal priznať náhradu trov konania.
Navrhovateľ považoval námietky odporkyne za bezdôvodné a je presvedčený, že nemá žiadne
psychické problémy, veď ich doposiaľ žiadne nemala a jej tvrdenie je účelové. Žije s priateľom
normálnym životom, nepredložila žiadny doklad o tom, že má nejaké psychické problémy a nedovolíani nazrieť do jej zdravotnej dokumentácie, aby odborník zhodnotil jej zdravotný stav a posúdil, či jej
pracovnáschopnosťjetakobmedzená,ževžiadnomprípadesinemôžezabezpečiťprimeranépracovné
zaradenie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. XXC
XXX/XXXX a XXC XX/XXXX, písomnými vyjadreniami odporkyne, lekárskym nálezom neštátnej
psychiatrickejambulancieZ.,K..Q..X..zodňa14.1.2014,správouneštátnejneurologickejambulancieZ..
M. N. zo dňa 31.10.2013, potvrdeniami poštových poukážok o plnení výživného v prospech odporkyne,
správou Exekútorského úradu súdnej exekútorky A.. F. C. zo dňa 7.11.2011, výpisom zo Živnostenského
registra Slovenskej republiky Okresného úradu Košice, č. živnostenského registra XXX-XXXXX zo dňa
6.5.2014, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.5.2014, vysvedčením o
maturitnej skúške odporkyne, rozhodnutím V., U. U. zo dňa 20.7.2012, potvrdením V. N. E., U. U. zo
dňa 15.8.2012, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - odporkyne za
rok 2012 a 2013, ako aj ďalšími predloženými listinami a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 31.7.2006, č.k. XXC XXX/XXXX-XX, bolo okrem iného
rozvedené manželstvo rodičov odporkyne s tým, že vtedy ešte maloletá odporkyňa bola zverená do
osobnej starostlivosti matky a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu odporkyne po 3.000,-
Sk mesačne. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. V tom čase odporkyňa bola
študentkou na strednej škole. Dňa 1. júna 2011 odporkyňa úspešne vykonala maturitnú skúšku na
súkromnej K. X. Š. N. E. na S. V. a pokračovala v štúdiu na V. S. A. Š. N. E. H. U. U.. Rozhodnutím zo
dňa 20.7.2012 podľa § 66 ods. 1 písm. c) zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách bola vylúčená
zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek.
Z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Košice, č. XXX-XXXXX, je zrejmé, že od
18.4.2012 odporkyňa mala oprávnenie na podnikanie v oblasti kúpy tovaru na účel jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľskú činnosť
v oblasti služieb a reklamné a marketingové služby. Svoju podnikateľskú činnosť ukončila až dňa
6.3.2014. Z potvrdení o podaní daňového priznania
k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2012 a 2013 je zrejmé, že nepriznala žiadnu svoju daňovú
povinnosť.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.5.2014 je zrejmé, že v súčasnosti od
6.3.2014 odporkyňa je evidovaná na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá
žiadne dávky, príspevky k dávke v hmotnej núdzi, či rodičovský príspevok ani iné sociálne dávky.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC XX/XXXX súd zistil, že dňa 18.3.2014 odporkyňa podala
na tunajšom súde návrh na zvýšenie výživného pre ňu na sumu 300 eur mesačne od 1.8.2013
argumentujúc, že jej zdravotný stav sa výrazne zhoršil a pribudli jej ďalšie výdavky spojené s liečbou
jej ochorenia.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynul nepochybný záver, že odporkyňa už začiatkom roka
2012 prestala aktívne sa podieľať na zvyšovaní svojej odbornosti vysokoškolským štúdiom či prípravou
na ďalšie zamestnanie a už dňom 18.4.2012 začala podnikať pod obchodným menom F. E.. Navyše
bola vylúčená zo štúdia pre neprospech na V. E., U. U., rozhodnutím zo dňa 20.7.2012 a prestala byť
študentkou tejto vysokej školy.
Ja tak zrejmé, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zanikla, keďže stala sa schopnou
sama sa živiť. Preto súd návrhu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni
dňom 1.5.2012.
Za bezvýznamné pritom považuje tvrdenie odporkyne o jej terajšom nepriaznivom zdravotnom stave,
ktorá skutočnosť nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti ku času, keď jej schopnosť sama sa živiť
existovala. Táto skutočnosť môže mať iba vplyv na prípadné nové určenie vyživovacej povinnosti vo
vzťahu k navrhovateľovi. Samozrejme za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok.Navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol aj o vrátení výživného, ktoré odporkyni zaslal za mesiace máj až
august 2012 a žiadal odporkyňu zaviazať zaplatiť mu 400 eur istiny.
Súd výzvou zo dňa 2.5.2014 , č.k. 16C 23/2014-18, vyzval navrhovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za
návrh v sume 24 eur a to pod následkami zastavenia konania. Navrhovateľ však zaplatil súdny poplatok
iba vo výške 16,50 eur.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. (ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch“) poplatníkom
je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká
podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 1 zákona zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku
percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena
predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena
obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Ak je základom poplatku
cena nehnuteľností, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa osobitných predpisov.
Podľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na
začatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorú
určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov je poplatok 6% z ceny predmetu konania,
najmenej 16,50 eur. V danom prípade teda poplatok predstavuje 24 eur. Navrhovateľ sa zrejme mylne
domnieva, že pri súdnom poplatku je potrebné aplikovať položku 8 Sadzobníka súdnych poplatkov.
Keďže navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania v celom rozsahu, neboli teda
ani splnené všetky podmienky konania, za ktorých má súd konať. Preto súd v súlade s ust. § 10 ods. 1
zákona o súdnych poplatkoch zastavil konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 400 eur
voči odporkyni titulom vrátenia už zaplateného výživného.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 150 O.s.p., veta prvá, podľa ktorého ak sú tu dôvody
hodnéosobitnéhozreteľa,súdnemusínáhradutrovkonaniaúplnealebosčastipriznať.Zadôvodyhodné
osobitného zreteľa súd považoval nielen predmet sporu, ale aj blízky rodinný stav účastníkov konania
a aj súčasnú nie veľmi priaznivú finančnú situáciu odporkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia ( § 204 ods. 1 O.s.p. ) v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej
časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.