Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/199/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108223644
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7108223644.44

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcov: v 1.
rade B. Q., K.: K. XXX, v 2. rade M. K., K. L. XX, XXX XX Z., v 3. rade B. K., K. M. XX, XXX XX C. G. Z.,
v 4. rade E. K., bytom K. XXX, XXX XX K., v 5. rade W. K., K. B. XX, XXX XX M., v 6. rade B. K., K. M.
XXX, XXX XX Š., v 7. rade B. K., K. G. XXXX/X, XXX XX A., v 8. rade B. R., K. C. X, XXX XX C., v 9.
rade U. V., K. O. XXXX/XX, XXX XX C., v 10. rade Ľ. V., K. P. XX, XXX XX V., v 11. rade Š. I., K. L. XXX,

XXX XX, v 12. rade P. I., K. V.Á. XX, XXX XX A. G. Z., v 13. rade M. T., K. I. X, XXX XX C., v 14. rade
M. B., K. W. XX, XXX XX, v 15. rade B. C., K. R. XX, XXX XX Č. K., v 16. rade B. C., K. U. X, XXX XX
C., v 17. rade M. M., K. B. XX, XXX XX C., v 18. rade M. M., K. Š. XX, XXX XX M., v 19. rade Ľ. M., K.
K. XXX, XXX XX, v 20. rade A. M., K. Š. XX, XXX XX M., v 21. rade B. M., K. Q. XX/., XXX XX A., v 22.
rade M. U., K. Q.. O. XX, XXX XX O., v 23. rade A. O., K. Ž.Q. XXX, XXX XX, v 24. rade M. O., bytom G.
I. XXX, XXX XX C. - U., v 25. rade M. P., K. C. XXX, XXX XX, v 26. rade M. A., K. K. XX, XXX XX, v 27.

rade M. Š., K. A. XXXX/XX, XXX XX C., v 28. rade M. E., K. Z. X, XXX XX, v 29. rade O. E., K. Ť. X, XXX
XX C., v 30. rade N. F., K. Z. XXX, XXX XX B., v 31. rade O. F., K. G. I. XXX, XXX XX, v 32. rade M. Z.,
K. W. XX, XXX XX W., v 33. rade B. Z., K. Z. XX, XXX XX C., v 34. rade B. Ž., K. A. XX, XXX XX, v 35.
rade O. Q., K.: K. XXX a v 36. rade A. G., K.: K. XXX (žalobcovia v 1.rade, 35.rade a 36.rade ako právni
nástupcovia pôvodného žalobcu v 1.rade O. Q., naposledy bytom: K. XXX, J.. V. XX.XX.XXXX), všetci
žalobcovia v 1. až 36. rade zastúpení JUDr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom, Branisková 7, 040 01

Košice, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, 813 61 Bratislava,
IČO: 31 364 501, v konaní o náhradu mzdy s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade B. Q., v 35. rade O. Q.Í., v 36. rade A. G. spoločne a
nerozdielne
- sumu 134,78 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,

- sumu 435,86 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 365,29 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Konanie žalobcov v 1. rade, 35. rade a 36. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1% zo sumy 365,29
EUR od 13.3.2007 do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcov v 1. rade, 35. rade a 36. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade M. K.
- sumu 82,41 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 187,71 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 211,41 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 2. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 3. rade B. K.
- sumu 113,11 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 139,26 EUR s 8 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 3. rade zastavuje.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 4. rade E. K.
- sumu 250,23 EUR so 7 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,

- sumu 228,07 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Konanie žalobcu v 4. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1% zo sumy 228,07 EUR od 13.3.2007
do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 4. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 5. rade W. K.
- sumu 105,50 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 470,11 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 276,79 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Konanie žalobcu v 5. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1% zo sumy 276,79 EUR od 13.3.2007
do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 5. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 6. rade B. K.

- sumu 125,34 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 345,53 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 256,08 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Konanie žalobcu v 6. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1% zo sumy 256,08 EUR od 13.3.2007

do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 6. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 7. rade B. K.
- sumu 129,37 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,

- sumu 440,46 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 358,42 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Konanie žalobcu v 7. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1% zo sumy 358,42 EUR od 13.3.2007
do zaplatenia zamieta.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 7. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 8. rade B. R.
- sumu 58,24 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 8. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 9. rade U. V.
- sumu 143,62 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 406,19 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,

- sumu 384,60 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Konanie žalobcu v 9. rade v časti úroku z omeškania vo výške 0,5% zo sumy 384,60 EUR od 13.4.2007
do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 9. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 10. rade Ľ. V.
- sumu 113,02 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 164,41 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 290,95 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 10. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 11. rade Š. I.- sumu 133,59 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 395,40 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 313,44 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.
Konanie žalobcu v 11. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1 % zo sumy 313,44 EUR od 13.3.2007
do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 11. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 12. rade P. I.
- sumu 106,39 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 357,19 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 253,22 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Konanie žalobcu v 12. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1 % zo sumy 253,22 EUR od 13.3.2007

do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 12. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 13. rade M. T.
- sumu 83,21 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,

- sumu 180,24 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 208,49 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 13. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 14. rade M. B.
- sumu 126,35 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 565,07 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 323,86 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.3.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Konanie žalobcu v 14. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1 % zo sumy 323,86 EUR od 13.3.2007
do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 14. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 15. rade B. C.

- sumu 142,01 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 426,09 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 298,69 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Konanie žalobcu v 15. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1 % zo sumy 298,69 EUR od 13.3.2007

do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 15. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 16. rade B. C.
- sumu 183,45 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,

- sumu 177,84 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 16. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 17. rade M. M.

- sumu 35,33 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 160,85 EUR so 8 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 146,96 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 17. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 18. rade M. M.
- sumu 82,69 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 130,59 EUR so 8 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,- sumu 182,21 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 17. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 19. rade Ľ. M.
- sumu 74,27 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 174,56 EUR so 8 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 224,50 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 19. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 20. rade A. M.
- sumu 134,60 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 469,15 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,

- sumu 305,59 EUR s 9 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Konanie žalobcu v 20. rade v časti úroku z omeškania vo výške 0,5 % zo sumy 305,59 EUR od 13.4.2007
do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 20. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 21. rade B. M.
- sumu 128,22 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 530,23 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 328,15 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.
Konanie žalobcu v 21. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1 % zo sumy 328,15 EUR od 13.3.2007
do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 21. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 22. rade M. U.
- sumu 94,93 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 151,75 EUR so 8 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 183,24 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 22. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 23. rade A. O.
- sumu 19,15 EUR so 9,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 285,31 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.
Konanie žalobcu v 23. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1 % zo sumy 285,31 EUR od 13.3.2007
do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 23. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 24. rade M. O.
- sumu 123,81 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 383,60 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 301,18 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Konanie žalobcu v 24. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1 % zo sumy 301,18 EUR od 13.3.2007
do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 24. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 25. rade M. P.

- sumu 118,82 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 527,06 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 411,11 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.Konanie žalobcu v 25. rade v časti úroku z omeškania vo výške 0,5 % zo sumy 411,11 EUR od 13.4.2007
do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 25. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 26. rade M. A.
- sumu 47,40 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 18,71 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 215,24 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 26. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 27. rade M. Š.
- sumu 145,63 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 501,00 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 331,97 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.
Konanie žalobcu v 27. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1 % zo sumy 331,97 EUR od 13.3.2007
do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 27. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 28. rade M. E.
- sumu 75,24 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 203,48 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 69,12 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 28. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 29. rade O. E.
- sumu 154,18 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 369,18 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,

- sumu 361,46 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Konanie žalobcu v 29. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1 % zo sumy 361,46 EUR od 13.3.2007
do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 29. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 30. rade N. F.
- sumu 139,14 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 414,34 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 72,09 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.
Konanie žalobcu v 30. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1 % zo sumy 72,09 EUR od 13.3.2007
do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 30. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 31. rade O. F.
- sumu 146,30 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 426,63 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 256,69 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Konanie žalobcu v 31. rade v časti úroku z omeškania vo výške 1 % zo sumy 256,69 EUR od 13.3.2007
do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 31. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 32. rade M. Z.

- sumu 101,15 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 149,45 EUR so 8 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 152,61 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 32. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 33. rade B. Z.

- sumu 162,92 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 512,45 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,
- sumu 282,97 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Konanie žalobcu v 33. rade v časti úroku z omeškania vo výške 0,5 % zo sumy 282,97 EUR od 13.4.2007

do zaplatenia zamieta.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 33. rade zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 34. rade B. Ž.
- sumu 43,61 EUR so 6 % úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
- sumu 159,10 EUR so 8 % úrokom z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia,

- sumu 151,94 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie žalobcu v 34. rade zastavuje.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách štátu súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 8.9.2008 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť im titulom náhrady mzdy

pôvodnému žalobcovi v 1.rade O. Q. sumu 29.478,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v
2.rade M. K. sumu 14.362,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 3.rade B.G. K. sumu 11.680,-
Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 4.rade E. K.ghovi sumu 13.022,- Sk s príslušenstvom,
pôvodnému žalobcovi v 5.rade V. K. sumu 22.420,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 6.rade
W. K. sumu 28.710,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 7.rade B. K. sumu 25.692,- Sk s

príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 8.rade B. K. sumu 29.036,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému
žalobcovi v 9.rade M. K. sumu 3.562,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 10.rade O. K. sumu
12.380,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 11.rade B. R. sumu 1.639,- Sk s príslušenstvom,
pôvodnému žalobcovi v 12.rade V. Č.Ž. sumu 20.000,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v
13.rade Z. V. sumu 35.854,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 14.rade U. V. sumu 20.000,-

Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 15.rade Ľ.Í. V. sumu 19.471,- Sk s príslušenstvom,
pôvodnému žalobcovi v 16.rade T. V. sumu 5.319,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 17.rade
T. N. sumu 20.000,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 18.rade Z.P. I. sumu 32.964,- Sk s
príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 19.rade Š. I. sumu 27.796,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému
žalobcovi v 20.rade P. I. sumu 25.528,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 21.rade M.

T. sumu 13.867,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 22.rade M. B. sumu 33.009,- Sk s
príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 23.rade B. C. sumu 29.304,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému
žalobcovi v 24.rade B. C. sumu 11.540,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 25.rade B.
C. sumu 33.414,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 26.rade M. C. sumu 25.612,- Sk s
príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 27.rade O. C. sumu 20.000,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému

žalobcovi v 28.rade A. C. sumu 7.447,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 29.rade M.
L. sumu 5.082,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 30.rade M. M. sumu 12.027,- Sk s
príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 31.rade M. M. sumu 14.771,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému
žalobcovi v 32.rade Ľ. M. sumu 16.072,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 33.rade A.
M. sumu 32.379,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 34.rade B. M. sumu 33.427,- Sk s

príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 35.rade J. M. sumu 33.603,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému
žalobcovi v 36.rade B. M. sumu 13.989,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 37.rade Z.
M. sumu 1.639,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 38.rade M. U.É. sumu 13.991,- Sk s
príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 39.rade M. U. sumu 13.983,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému
žalobcovi v 40.rade A. O. sumu 7.844,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 41.rade M.A.

O. sumu 33.074,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 42.rade B. O. sumu 29.547,- Sk spríslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 43.rade M. O. sumu 27.641,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému
žalobcovi v 44.rade M.L. P. sumu 36.802,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 45.rade M.
A. sumu 7.348,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 46.rade M. Š. sumu 33.459,- Sk s

príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 47.rade T. E. sumu 34.008,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému
žalobcoviv48.radeB.E.sumu29.321,-Skspríslušenstvom,pôvodnémužalobcoviv49.radeA.E.sumu
32.693,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 50.rade M. E. sumu 12.970,- Sk s príslušenstvom,
pôvodnémužalobcoviv51.radeB.E.sumu1.240,-Skspríslušenstvom,pôvodnémužalobcoviv52.rade
O. E. sumu 29.420,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 53.rade O. E. sumu 27.642,- Sk s

príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 54.rade N. F. sumu 15.194,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému
žalobcovi v 55.rade T. F. sumu 29.474,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 56.rade O. F. sumu
27.642,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v 57.rade M. Z. sumu 15.194,- Sk s príslušenstvom,
pôvodnému žalobcovi v 58.rade B. Z. sumu 31.602,- Sk s príslušenstvom, pôvodnému žalobcovi v
59.rade B. Ž. sumu 12.750,- Sk s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov konania.

Svoj návrh odôvodnili tým, že sú zamestnaní u žalovaného a boli aj v období od 1.9.2005 do 31.12.2007.
U žalovaného bola v dňoch 25.2., 4.3., 7.3., 20.3. a 25.3.2008 vykonaná inšpekcia Inšpektorátom práce
Košice, ktorý výkon inšpekcie bol zameraný na obsadzovanie pracovísk na osobnej a nákladnej stanici
podľa Turnusového poriadku a Technologických postupov práce a dodržiavanie pracovnoprávnych
predpisov a vzťahov v oblasti pracovného času a pracovnej pohotovosti.

Na strane č. 3 Protokolu Inšpektorátu práce Košice, v časti „III) Pracovnoprávne vzťahy“, bod „B)
Novozistené nedostatky“: sa uvádza, že odporca za účelom zníženia nadčasovej práce v roku 2007 určil
od 1.5.2007 pracovnú pohotovosť Rozkazom prednostu č. 15/2007 napríklad takto:
- signalistovi stavadla 3 a 4 v čase od 01:20 hod. do 03:20 hod., pracovná pohotovosť na pracovisku
(počas pohotovosti sa budú zdržiavať v služobnej miestnosti)

- posunovač určený na vyvesovanie a privesovanie u 5. posunujúcej zálohy v čase od 22:50 hod. do
01:15 hod., pracovná pohotovosť na pracovisku
- posunovači 6.posunujúcej zálohy a posunovač určený na vyvesovanie a privesovanie u 6.posunujúcej
zálohy v čase od 02:45 hod. do 05:10 hod., pracovná pohotovosť na pracovisku
- posunovači 5.posunujúcej zálohy v čase od 00:30 hod. do 03:15 hod., pracovná pohotovosť na

pracovisku (počas pohotovosti sa budú zdržiavať v útulku posunu) a pod.
Podobne došlo k určeniu resp. zmenám v určení pracovných pohotovostí od 1.12.2007 dodatkom k
rozkazu č. 15/2007 a od 11.1.2008 Rozkazom prednostu stanice č. 4/2008.
Vo vzťahu k vyššie uvedeným zisteniam Inšpektorát práce Košice konštatoval porušenie
pracovnoprávnych a iných predpisov a uviedol, že odporca môže určovať pracovnú pohotovosť iba v

odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh, mimo rámca rozvrhu pracovných zmien
a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času, tak
ako to aj sám odporca uvádza vo svojom liste z 12.11.2007. Naopak, vyššie uvedeným spôsobom však
odporca zabezpečuje úlohy, ktoré mu priamo vyplývajú z jeho bežného predmetu činnosti. Uvádzané
opatrenia a určenie pracovnej pohotovosti je s ním v rozpore. Za podmienok uvádzaných v uvedených

rozkazoch (ich doplnkoch) nejde o pracovnú pohotovosť. Uvedený čas určenej pracovnej pohotovosti
nebol a ani v súčasnosti nie je započítavaný do pracovného času. Uvedený stav je v rozpore s
ustanoveniami § 4 ods. 1 a 6 zákona č. 462/2007 Z.z.
Uvedený stav trval od mája 2005. Teda principiálne rovnakým spôsobom bola v rozpore s predpismi
určovaná a odmeňovaná pracovná pohotovosť aj v rokoch 2005, 2006 a 2007.

Zamestnancom bola za uvedené obdobia vyplatená náhrada, avšak vo výške nezodpovedajúcej
nárokom jednotlivých zamestnancov. Vzhľadom na existujúci stav v rozhodnutie štátneho orgánu -
Inšpekcie práce Košice, navrhovatelia žiadajú, aby im za odpracovaný čas (pracovných pohotovostí)
bola vyplatená náhrada mzdy s príslušnými mzdovými zvýhodneniami s tým, že od týchto súm budú
odčítané sumy, ktoré im boli pod položkou „4180“ už vyplatené. Tieto výpočty však vzhľadom na

výpovednú hodnotu „mzdových listov“ nie sú presné. Upresnenie uplatnených nárokov a petitu bude
možné vykonať až po doplnení dokazovania.
Vzhľadom na to, že skoro vo všetkých prípadoch odporca nepredložil navrhovateľom na ich výzvu
riadne mzdové listy, predložil nepoužiteľné (vady tlače), resp. predložil kusy papiera s ručne dopísanými
číslami, kde presný počet odpracovaných hodín a iné údaje v jednotlivých mesiacoch nie je možné

zistiť, žalobcovia žiadali, aby súd ustanovil znalca z odboru 090000 - Ekonómia a manažment, odvetvie
090200 - Personalistika, prípadne aj s odvetvím 090100 - Účtovníctvo a daňovníctvo. Jeho úlohou bude
preskúmať u odporcu mzdové listy navrhovateľov za jednotlivé obdobia, vyčísliť počty odpracovaných
hodín počas pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny, vyčísliť, koľko im bolo za to zaplatené,určiť aká by bola pripadajúca mzda a mzdové zvýhodnenia podľa odpracovaných hodín a dní za tieto
jednotlivé obdobia. Až na základe vypracovaného znaleckého posudku bude možné upresniť petit, istinu
a príslušenstvo u jednotlivých navrhovateľov.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 15.1.2009, v ktorom uviedol, že
pracovnú pohotovosť v rámci pracovnej smeny v rokoch 2005 až 2007 definuje zákon č. 121/2004 Z.z.
o pracovnom čase v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle jeho § 35 a 36 sa pri
tomto druhu pracovnej pohotovosti od zamestnanca v doprave nevyžaduje, aby zostal na pracovisku,

ale aby bol k dispozícii zamestnávateľovi tak, aby mohol reagovať na výzvu zamestnávateľa vykonávať
prácu a plniť povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou, pričom časť pracovnej pohotovosti v rámci
pracovnej zmeny zamestnanca v doprave sa nezapočítava do normy pracovného času. § 96 Zákonníka
práce definuje túto dobu ako pracovný čas, nakoľko zamestnávateľ disponuje so zamestnancom, ale
nie jeho výkonom práce, iba pripravenosťou na výkon práce. § 21 Turnusového poriadku definuje
pracovnú pohotovosť v rámci pracovnej zmeny ako dobu prerušenia pracovnej zmeny od 61 do 180

minút a nezapočítava sa do pracovného času. V súlade s citáciou § 35 a 36 zákona č. 121/2004 Z.z.
Turnusovým poriadkom a smernicou pre odmeňovanie zamestnancov v ŽSR č. 341/2004/105-O510
bola s účinnosťou od 1.7.2004 na železničných staniciach Oblastného riaditeľstva Košice zavedená do
praxe pracovná pohotovosť v rámci pracovnej zmeny. Táto skutočnosť bola zapracovaná do rozvrhov
zmien pre jednotlivé typové pozície príslušnej železničnej stanice s tým, že v rozvrhu zmien bol presne

stanovený čas začatia a dĺžka trvania pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny. V zmysle toho
bola vykonaná kontrola oprávnenosti mzdových nárokov zamestnancov 5 a 6 posunujúcej zálohy a
signalistov 3. a 4. stavadla železničnej stanice Košice v oblasti pracovnej pohotovosti, pričom sa zistilo
nasledovné, že zo strany železničnej stanice Košice predložené rozvrhy s platnosťou od 15.5.2007 boli
platné doteraz, avšak rozvrhy služieb za roky 2005 až 2006 neboli predložené, že zamestnanci pracujú

v podvýkonovom turnuse, v ktorom je potrebné každých 18 dní doplniť jednu zmenu prerušením zmeny
z dôvodu pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny, ktorá sa nezapočítava do pracovného času,
sa podvýkon zvyšuje. Pohotovosť v rámci pracovnej zmeny je v rozvrhu služieb zapracovaná v čase od
0:30 hod. do 3:15 hod., t.j. v celkovom trvaní od 2:45 hodín. U ďalších zamestnancov tento podvýkonový
turnus bolo potrebné doplniť každých 25 dní jednou zmenou. Čo sa týka rozkazov prednostu železničnej

stanice Košice (RPS) v rokoch 2005 - 2007 bolo pre pracovnú pohotovosť zamestnancov ŽSP Košice
v RPS použité označenie: pracovná pohotovosť na pracovisku, v roku 2008 po odstránení nedostatkov,
na ktoré upozornil O510 GraGI SR ŽSR definovaná pracovná pohotovosť v rámci pracovnej zmeny.
Rozkazom prednostu č. 41/2008 bolo určené, že zamestnanci majú realizovať pohotovosť na pracovisku
v rámci pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však touto administratívnou chybou aplikoval pracovnú

pohotovosť v rámci zmeny. Išlo o chybu v označení. Doba začatia a časový úsek trvania pracovnej
pohotovosti zadefinovaný v rozvrhoch služieb je v RPS menený podľa potrieb prevádzky ale do rozvrhov
služiebsatátozmenanezapracováva.BližšiecitovanéRPSzaroky2005-2008svýnimkouRPS76/2008
boli zasielané na úrovni OR Košice len kontrolórovi dopravy úseku riadenia dopravy. Z uvedeného
záverom je možné konštatovať, že:

1) Nezapočítavanie pracovných pohotovosti zamestnancov žst. Košice - 5. a 6. posunujúcej zálohy a
signalistov 3. a 4. stavadla do pracovného času v rokoch 2005-2008 bolo v súlade so zákonom 121/2004
a 462/2007 Z.z., platným zákonníkom práce a vnútornými predpismi ŽSR v oblasti organizácie práce
a odmeňovania t.j. Turnusovým poriadkom a Smernicou pre odmeňovanie zamestnancov ŽSR číslo
341/2004/105-O510,

2) V zmysle bodu 1) teda nedochádza k vzniku práce nadčas a teda zamestnancom žst. Košice
podávajúcim žalobu nevzniká nárok na uplatnenie mzdových nárokov požadovaných v žalobe
35C/199/2008 - O. Q. Q. A.. c/a ŽSR vo výške 1 236 078,- Sk.
3) Prerušením pracovnej zmeny zamestnancov 5. a 6. posunujúcej zálohy a signalistov 3. a 4. stavadla
pracujúcich v podvýkonovom turnuse ( par.21 TP) z dôvodu zavedenia pracovnej pohotovosti v rámci

pracovnej zmeny dochádzalo k zvýšeniu hodín podvýkonu.
4) Postup resp. spôsob výpočtu mzdových nárokov, ktoré si zamestnanci žst. Košice uplatňujú v
žalobe nie je známy. Je však isté, že tento spôsob nezodpovedá postupom ustanoveným v mzdových
predpisoch ŽSR.
5) Za roky 2005-2007 kedy v RPS žst. Košice bola definovaná pracovná pohotovosť na pracovisku

odmeňovaná v zmysle platnej Smernice pre odmeňovanie zamestnancov ŽSR v čiastke 22,- Sk/hodinu v
pracovnomdniačiastkou27,-Sk/hodinupočasdňapracovnéhopokojabolobypotrebnézamestnancom
vykonať zrážku zo mzdy, nakoľko podľa rozvrhov služieb im v tomto období bola vyplácaná náhrada
mzdy za pracovnú pohotovosť v rámci pracovnej zmeny vo výške 44,- a 45,- Sk.6) Od 1.9.2007 sa za pracovnú pohotovosť na pracovisku poskytuje mzda za každú hodinu tejto
pohotovosti v zmysle bodu 82 Smernice pre odmeňovanie zamestnancov ŽSR vo výške 52,- Sk. Ide
o čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce. Táto

neaktívna časť pracovnej pohotovosti sa považuje za pracovný čas. Systém odmeňovania v rámci ŽSR
je dohodnutý so zástupcami zamestnancov v rámci kolektívneho vyjednávania a je uvedený v Smernici
pre odmeňovanie.
7) Rovnaká suma 52,- Sk prináleží aj zamestnancovi, ktorý vykonáva pracovnú pohotovosť v rámci
pracovnej zmeny. V zmysle § 21 Turnusového poriadku je zamestnávateľ povinný zabezpečiť miestnosť

s primeraným vybavením, kde sa môže zamestnanec počas tejto pohotovosti zdržiavať, nie je však
povinný zostať na pracovisku. Táto pohotovosť sa nezapočítava do pracovného času.
8) Kontrola vykonaná Inšpektorátom práce nie je právoplatne ukončená. Rozhodnutie inšpektorátu bolo
zamestnávateľovi doručené dňa 14.1.2009 a zamestnávateľ využije svoje oprávnenie voči rozhodnutiu
podať odvolanie z dôvodu, že považuje posúdenie veci za nesprávne, aj keď pripúšťame, že určité
pochybenia nastali. Išlo však o nesprávne pomenovanie realizovanej pohotovosti.

9) Máj 2005 - október 2007
V tomto období bol platný zákon 121/2004 o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave, ktorý § 36
stanovoval, že zamestnávateľ môže za podmienok dohodnutých so zástupcami zamestnancov využívať
tzv. pracovnú pohotovosť v rámci pracovnej zmeny, počas ktorej sa nevyžaduje, aby zamestnanec zostal
na pracovisku, ale je potrebné, aby bol k dispozícii zamestnávateľovi tak, aby mohol reagovať na výzvu

vykonávať prácu.
Okrem tejto úpravy bola pracovná pohotovosť upravená do 31.8.2007 v § 96 Zákonníka práce tak,
že zamestnávateľ môže v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadiť
zamestnancovi alebo s ním dohodnúť mimo rozvrhu rámca pracovných zmien a nad určený týždenný
pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času, aby sa zamestnanec

zdržiaval na určitom mieste a bol pripravený na výkon práce. Za túto pracovnú pohotovosť
zamestnancovi prináležala náhrada mzdy a čas sa nezapočítaval do pracovného času.
10) november 2007
Už od septembra 2007 bola zmenená aj úprava vyplývajúca zo Zákonníka práce v § 96, na základe
ktorej pracovná pohotovosť na pracovisku sa považuje za pracovný čas, ak ide o pohotovosť mimo

pracoviska, táto sa do pracovného času nezapočítava.
Od 1.11.2007 nadobudol účinnosť zákon 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave, ktorý v
§ 3 stanovil, že zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť pracovnú zmenu
zamestnanca v doprave na dve časti a čas pracovnej pohotovosti sa nezapočítava do pracovného času.
Počas tejto pohotovosti zamestnanec nemusí byť na pracovisku, ale je povinný byť zamestnávateľovi

k dispozícii pripravený začať vykonávať prácu na jeho pokyn nad určený týždenný pracovný čas. Tento
čas musí zamestnanec poznať vopred. Za takúto pohotovosť patrí zamestnancovi náhrada a čas sa
nezapočítava do pracovného času. Ak však zamestnanec určí, že zamestnanec musí byť na pracovisku,
táto pracovná pohotovosť sa započítava do pracovného času.

Súd uzneseniami zo dňa 17.4.2009 zastavil konanie v časti o náhradu mzdy pôvodného žalobcu v
5.rade, 9.rade, 10.rade, 12.rade, 13.rade, 16.rade, 17.rade, 18.rade, 25.rade, 26.rade, 27.rade, 28.rade,
29.rade, 35.rade, 36.rade, 37.rade, 39.rade, 41.rade, 42.rade, 47.rade, 48.rade, 49.rade, 51.rade,
53.rade, 55.rade. Uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 4.6.2009.

Uznesením zo dňa 24.11.2009 súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ustanovil znalkyňu z odboru
Ekonómia, manažment, odvetvie Personalistika, účtovníctvo, daňovníctvo Ing. Lýdiu Burkovskú a uložil
jej vypracovať znalecký posudok, v ktorom bolo úlohou znalkyne vyčísliť:
1. počty odpracovaných hodín počas pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny,
2. vyčísliť, koľko bolo žalobcom za to zaplatené,

3. určiť, aká by bola pripadajúca mzda, mzdové zvýhodnenia podľa odpracovaných hodín a
dní a to u každého žalobcu za obdobie od 1.9.2005 do 31.12.2005, od 1.1.2006 do 31.12.
2006, od 1.1.2007 do 31.12.2007.

Na základe vyhotoveného znaleckého posudku žalobcovia následne podaním zo dňa 20.4.2010 doručili

súdu vyjadrenie žalobcov k znaleckému posudku, úpravu návrhu (rozšírenia, resp. späťvzatia), úpravu
petitu.Uznesením zo dňa 1.10.2010 č.k.: 35C/199/2008-554 súd konanie žalobcu v 3.rade, 5.rade, 7.rade,
10.rade, 11.rade, 12.rade, 14.rade, 15.rade, 16.rade, 17.rade, 18.rade, 20.rade, 21.rade, 22.rade,
24.rade, 25.rade, 27.rade, 28.rade, 29.rade, 31.rade, 32.rade, 33.rade, 34.rade čiastočne zastavil.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2010.

Uznesením zo dňa 1.10.2010 č.k.: 35C/199/2008-557 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania zo
dňa 5.9.2008. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2010.

Uznesením zo dňa 20.2.2012 č.k.: 35C/199/2008-613 súd ustanovenej znalkyni uložil prepracovať
znalecký posudok č. 45/2009 s tým, že jej úlohou bolo opraviť počty odpracovaných hodín pracovnej
pohotovosti u žalobcov v 6., 7. a 22.rade podľa prednesov na pojednávaní konanom dňa 10.5.2011,
zapracovať Smernicu o odmeňovaní zamestnancov ŽSR č. 341/2004/105-0510 a vyčísliť požadované
hodnoty za obdobia od 8.9.2005 do 31.12.2005, od 1.1.2006 do 31.12.2006 a od 1.1.2007 do
31.12.2007. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2012.

Podaním zo dňa 8.5.2013 žalobcovia doručili súdu úpravu návrhu (späťvzatie alebo rozšírenie) návrh
uznesenia o zastavení konania v časti a návrh uznesenia o pripustení zmeny návrhu na začatie konania,
o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 4.7.2013 č.k.: 35C/199/2008-731.

Na pojednávaní dňa 5.12.2013 právny zástupca žalobcov upravil žalobný petit tak, že u všetkých
žalobcov žiadal pri mzdových nárokov za rok 2005 priznať úrok z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia,
pri mzdových nárokov za rok 2006 priznať úrok z omeškania od 13.1.2007 do zaplatenia a pri mzdových
nárokov za rok 2007 priznať úrok z omeškania od 13.1.2008 do zaplatenia.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania, svedkov,
nariadením znaleckého dokazovania a zistil nasledovný skutkový stav:

Z protokolu Inšpektorátu práce Košice č. IKO-07-32-2.2/P-E24-08 zo dňa 25.3.2008 súd zistil, že
Inšpektorát práce Košice vykonal u žalovaného v dňoch 25.2., 4.3., 7.3., 20.3. a 25.3.2008 kontrolu

zameranú na obsadzovanie pracovísk na osobnej a nákladnej stanici podľa turnusového poriadku a
technologických postupov práce, dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov v oblasti pracovného času
a pracovnej pohotovosti. Výkonom tejto kontroly boli zistené nasledovné nedostatky:
Pracovnoprávne a mzdové predpisy - 12
2. Zamestnávateľ Rozkazom prednostu č. 15/2007 za účelom zníženia nadčasovej práce

v roku 2007 určil od 1.5.2007 následne:
- výpravca osobnej stanice I v čase od 02.00 do 04.00 hod., pracovná pohotovosť na pracovisku
- výpravca osobnej stanice III v čase od 23.30 hod. do 01.30 hod., pracovná pohotovosť na pracovisku
- operátor hlasateľ v čase od 01.15 hod. do 03.15 hod., pracovná pohotovosť na pracovisku
- signalistovi stavadla 3 a 4 v čase od 01.20 hod. do 03.20 hod., pracovná pohotovosť na pracovisku

(počas pohotovosti sa budú zdržiavať v služobnej miestnosti)
- posunovač určený na vyvesovanie a privesovanie u 5.posunujúcej zálohy v čase od 22.50 hod. do
01.15 hod., pracovná pohotovosť na pracovisku
- posunovači 6.posunujúcej zálohy a posunovač určený na vyvesovanie a privesovanie u 6.posunujúcej
zálohy v čase od 02.45 hod. do 05.10 hod., pracovná pohotovosť na pracovisku

- posunovači 5.posunujúcej zálohy v čase od 0.30 hod. do 3.15 hod., pracovná pohotovosť na pracovisku
(počas pohotovosti sa budú zdržiavať v útulku posunu).
Od 01.12.2007 dodatkom k rozkazu č. 15/2007
- signalistovi stavadla 3 a 4 v čase od 01.20 hod. do 03.20 hod., pracovná pohotovosť na pracovisku
(počas pohotovosti sa budú zdržiavať v služobnej miestnosti a v pridelenému signalistovi v čase od

22.20 hod. do 0.20 hod.
Vyššie uvedený stav bol v platnosti do 11.1.2008
Od 11.1.2008 je v platnosti rozkaz prednostu stanice č. 4/2008, kde bola pohotovosť na pracovisku v
rámci pracovnej zmeny:
a/ od 00.15 hod. do 02.15 hod. posunovačom 5.posunujúcej zálohy a posunovačovi určenému na

vyvesovanie a privesovanie u 5.posunujúcej zálohy
b/ od 02.15 hod. do 04.15 hod. posunovačom 6.posunujúcej zálohy a posunovačovi určenému na
vyvesovanie a privesovanie u 6.posunujúcej zálohy.Zamestnávateľ však môže určovať pracovnú pohotovosť iba v odôvodnených prípadoch na
zabezpečenie nevyhnutných úloh, mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný
pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času, tak ako to sám uviedol vo

svojom liste pod č. 2298/2007/0510-01 zo dňa 12.11.2007. Naopak, zamestnávateľ takýmto spôsobom
zabezpečuje úlohy, ktoré mu priamo vyplývajú z jeho bežného predmetu činnosti. Uvádzané opatrenia
a určenie pracovnej pohotovosti je s ním v rozpore. Za podmienok uvedených v uvádzaných rozkazoch
nejde o pracovnú pohotovosť. Uvedený čas určenej pracovnej pohotovosti nebol a ani v súčasnosti nie
je započítavaný do pracovného času. Uvedený stav je v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 1 a 6 zákona

č. 462/2007 Z.z.
V závere protokolu Inšpektorát práce nariadil žalovanému zistené nedostatky odstrániť do 30.dní od
prevzatia protokolu.

Na základe odvolania žalovaného vo veci rozhodol Národný inšpektorát práce rozhodnutím č.
S/2009/599-2.1 O-18/2008, ktorým Národný inšpektorát práce zrušil rozhodnutie Inšpektorátu práce

Košice a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie, kedy uložil prvostupňovému orgánu vo veci
opätovnedôslednepreskúmaťcelýskutkovýstavakvalifikovanesavysporiadaťsovšetkýminámietkami
účastníkov konania, ako aj so všetkými dôkaznými prostriedkami predloženými účastníkom konania.

Rozhodnutímč.101/08/Zzodňa31.3.2009InšpektorátpráceKošicezastavilkonanieč.101/08/Ozačaté

dňa 16.12.2008 z vlastného podnetu vo veci uloženia pokuty žalovanému s odôvodnením, že následne
prvostupňový orgán došiel k záveru, že skutkový stav bol zistený správne, avšak v súlade s právnym
názorom odvolacieho orgánu bol nesprávne právne posúdený. Správny orgán bol toho názoru, že ani
opätovné prejednanie veci by nezmenilo dôkaznú situáciu natoľko, aby bolo možné meritórne rozhodnúť
vo veci inak, ako zastavením konania.

Z predloženého Turnusového poriadku, smernice úpravy pracovného času turnusových zamestnancov
č. 156/2004-O 510/361 zo dňa 19.4.2004 súd zistil, že podľa § 12 prestávkami v práci sú:
a/ prestávky na odpočinok a jedenie, ktoré je potrebné čerpať vo vhodnom čase, doba ich trvania sa
započítava do pracovného času podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce, zákona o pracovnom

čase a dobe odpočinku v doprave a kolektívnej zmluvy,
b/ pevné prestávky, počas ktorých môže zamestnanec opustiť pracovisko a doba ich trvania sa do
pracovného času nezapočítava.

Podľa § 21 Turnusového poriadku bod 1, prerušenie zmeny vzniká len za predpokladu, že prerušenie

práce trvá súvisle viac ako 60 min. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov
pracovný čas tej istej pracovnej zmeny rozdeliť na dve časti, v prípade potreby zamestnávateľa najviac
na tri časti po dohode so zamestnancom.

Podľa § 21 bodu 2, doba prerušenia zmeny od 61 do 180 min. sa považuje za pohotovosť na pracovisku

v rámci pracovnej zmeny a nezapočítava sa do pracovného času.

Podľa § 21 bodu 3, doba prerušenia zmeny v dĺžke nad 180 min. sa považuje za pevnú prestávku v
zmene, pri ktorej môže zamestnanec pracovisko opustiť. Nezapočítava sa do pracovného času.

Podľa § 21 bodu 4, prerušenie zmeny dlhšie ako 180 minút v dobe od 22.00 do 6.00 hod. sa považuje za
pevnú prestávku, ktorá sa nezapočítava do pracovného času, iba pri poskytnutí odpočinku s možnosťou
spánku na lôžku. Ak zamestnanec nemá zabezpečenú možnosť odpočinku na lôžku, posudzuje sa doba
prerušenia medzi 22.00 a 6.00 hod. ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa. Doby pred 22.00
a po 6.00 hod. sa posudzujú samostatne podľa príslušných ustanovení Turnusového poriadku.

Podľa § 21 bodu 6, vedúci výkonného pracoviska je povinný určiť zamestnancovi, ktorý má na
tomto výkonnom pracovisku určenú pohotovosť na pracovisku, miestnosť, kde sa bude zamestnanec
počas pohotovosti zdržovať. Povinnosť zabezpečiť miestnosť s primeraným vybavením, kde sa môže
zamestnanec zdržovať, má vedúci výkonného pracoviska aj počas pevnej prestávky v zmene.

Podľa § 21 bodu 7, miestnosť pre pohotovosť musí byť vetrateľná, uzamykateľná, vykurovaná a
vybavená so zodpovedajúcim nábytkom (stôl, stoličky, vešiak) a s bezplatným prístupom k WC, pitnejvode a ohrevu stravy. Ak zamestnávateľ neurčí takúto miestnosť, nejedná sa o pracovnú pohotovosť,
ale o výkon práce.

Z predložených Rozkazov prednostov staníc za roky 2005-2007 súd zistil, že nimi bola upravovaná
pracovná pohotovosť žalobcov s tým, že títo mali povinnosť sa zdržiavať v služobnej miestnosti, tzv.
útulku.

V konaní vypovedal žalobca v 12.rade - P. I., ktorý uviedol, že v rokoch 2005 - 2007 pracoval u

žalovaného ako posunovač na Železničnej stanici v Košiciach. Prednosta košickej železničnej stanice
im nariaďoval pracovnú pohotovosť a schvaľoval rozvrhy služieb, v ktorých pracovné pohotovosti však
zapracované neboli. Aj napriek zneniu ustanovenia § 36 zákona č. 121/2004 Z.z. rozkazmi prednostu
stanice zamestnanci mali nariadené pracovné pohotovosti na pracovisku a to takým spôsobom, že
sa museli zdržiavať v služobnej miestnosti, čo zákonné ustanovenie nevyžadovalo, avšak vyžadoval
to od nich zamestnávateľ. Zákonník práce pripúšťal pohotovosť do 100 hodín ročne. Nad 100 hodín

ročne len so súhlasom zamestnanca. Od roku 2006 prekračujú tento 100-hodinový limit pracovnej
pohotovosti o 40 - 50 hodín, okrem roku 2007. Zamestnanci v čase pracovnej pohotovosti nemohli
byť doma, museli sa zdržiavať v služobnej miestnosti. Od platnosti novely Zákonníka práce k 1.9.2007
sa pracovná pohotovosť mala započítavať do pracovného času ako neaktívna časť pracovnej zmeny,
avšak oni ju ani po tomto dátume nemali nijak upravenú alebo zmenenú, čiže stále sa nezapočítavala

do pracovného času. V novembri 2007 generálny riaditeľ ŽSR pán V. J. vydal usmernenie pre vedúcich
zamestnancov, ktorým určil pracovnú pohotovosť v súlade s vtedy platnými zákonmi. Aj napriek tomu
nadriadení vedúci v košickej železničnej stanici toto nerešpektovali. V novembri 2007 podali žalobcovia
podnet na Inšpektorát práce, kedy zamestnanec Inšpektorátu práce - T.. A. do zápisnice uviedol,
že pracovné pohotovosti na základe vydaných rozkazov prednostov staníc sa nedajú považovať za

pohotovosť, nespĺňajú dané kritériá a mali byť odstránené. Na základe vydanej zápisnice Inšpektorátu
práce písomne požiadali prednostu košickej železničnej stanice o preplatenie tejto pohotovosti a zaslali
na Oblastné riaditeľstvo ŽSR Košice T.. B. aj žiadosť o stretnutie, avšak nič sa vo veci neudialo.
Nakoniec oslovili aj správnu radu ŽSR v Bratislave o prešetrenie vzniknutej situácie. Vyšetrovacia
komisia správnej rady ich odbila zápisnicou, ktorej dátum vystavenia bol 23 dní neskôr, ako im bola

zápisnica doručená. Komisia nevenovala pozornosť rozkazom prednostu staníc, na ktoré poukazovali
a na obdobie, na ktoré poukazovali a žiadali prešetriť, t.j. roky 2005 - 2007. Už v roku 2007 platil
zákon č. 462/2007 Z.z., konkrétne § 4, kedy aj napriek tomu im v rozkazoch prednostov stanice
nariaďovali pohotovosť na pracovisku v rámci pracovnej zmeny, avšak aj napriek tomu sa pohotovosť
nezapočítavala do pracovného času. Pohotovosť na pracovisku môže byť neaktívna časť, ktorá sa

započítava do pracovného času, ako to uviedla vo svojej zápisnici Generálna inšpekcia správnej rady
ŽSR, avšak napriek tomu zamestnávateľ spochybnil prešetrenie Inšpektorátom práce a odvolával sa
na § 3 a 4 zákona č. 462/2007 Z.z. Ustanovenie § 4 však pojednáva o pracovnej pohotovosti v rámci
pracovnej zmeny a nie o pohotovosti na pracovisku v rámci pracovnej zmeny. Zamestnanci museli byť
prítomní na pracovisku, ale nezapočítavalo sa to do pracovného času, teda nadrábali 10 až 15 hodín

mesačne bez nároku na mzdu a príplatky. Inšpekcia správnej rady došla k záveru, že došlo k pochybeniu
zamestnávateľa zlou formuláciou pracovnej pohotovosti, ale neboli porušované práva zamestnancov
a ročné limity pracovnej pohotovosti boli v zákonnom limite. Avšak žalobcovia majú za to, že tento
ročný limit prekročili o 40 - 50 hodín. Žalobcovia poukázali na zápisnicu Inšpektorátu práce, v ktorej
bolo uvedené, že zamestnávateľ môže určovať pracovnú pohotovosť iba v odôvodnených prípadoch

na zabezpečenie nevyhnutných úloh, na nevyhnutne potrebný čas mimo rámca rozvrhu pracovných
zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného
času. Ak zamestnávateľ formou pohotovosti zabezpečuje úlohy, ktoré mu priamo vyplývajú z jeho
bežného predmetu činnosti a za podmienok uvádzaných v rozkazoch, nejde o pracovnú pohotovosť.
Zamestnávateľ nerešpektoval toto stanovisko, upravoval pracovné pohotovosti podľa svojej potreby

s cieľom ušetriť finančné prostriedky len na zamestnancoch s nižšími platovými triedami na ŽSR.
Pracovnou pohotovosťou na nich zamestnávateľ šetril nadčasové hodiny, nočné príplatky, príplatky za
soboty, nedele a sviatky, hoci ich rozkazmi nútil zostať na pracovisku. Ich týždenný pracovný fond je
36 hodín, mesačná norma pri 31-dňovom mesiaci je 159,1 normohodina na základ mzdy. Pracovnú
pohotovosť mali aplikovanú len v nočných zmenách, niekedy to boli dve, niekedy dve a trištvrte hodiny,

vždy podľa rozkazu prednostu stanice a vtedy mali byť prítomní na pracovisku, čo znamená, že ak
v mesiaci má zamestnanec 7 až 8 nočných zmien, tak pri dvojhodinovej pracovnej pohotovosti to
predstavuje 14 - 16 hodín mesačne, ktoré nemal započítané do pracovného času. Aby dosiahol svoj limit
159 hodín, tak musel ísť tieto hodiny nadrobiť bez nároku na mzdu, teda bez nároku na mzdu pracoval1 až 2 zmeny. Podľa smernice odmeňovania na ŽSR mali nárok pri nadčase na 60 % príplatku a vlastne
takýmto spôsobom sa žalovaný bránil vyplácaniu finančných prostriedkov. Pracovné pohotovosti majú
byť nad určený pracovný čas a mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, avšak oni to mali všetko v rámci.

Existuje grafikon vlakovej dopravy určený na celý rok, vlaky prichádzajú, odchádzajú, s ktorými treba
vykonať určitú prácu každý deň. Do nočnej zmeny dostávajú tzv. príkazové listy, ako aj do dennej zmeny,
kde majú uvedenú prácu, ktorú majú vykonať pred začatím pracovnej pohotovosti, tak aj potom. Od
18.hodiny nočnej zmeny, keď začína nočná zmena, zamestnanec robí to, čo je dané v príkazovom liste
do začatia pracovnej pohotovosti, napr. o druhej v noci má potom nariadenú pracovnú pohotovosť 2

hodiny a potom od štvrtej do siedmej hodiny zas vykonáva prácu tak, ako je uvedené v príkazovom liste.
Od 18.hodiny do 02.hodiny rannej má zaplatenú normálnu hodinovú mzdu + nočné príplatky. Za 2 hodiny
pracovnej pohotovosti má zaplatených 52,- Sk na hodinu, t.j. suma teraz, avšak v roku 2005 - 2007 to
boli sumy medzi 37 - 39,- Sk. Prácu nadčas dostávajú zaplatenú vtedy, ak naplnia svoju mesačnú normu
159 hodín. Žalobca v závere uviedol, že vo veci im nepomohli ani odbory. Žalobca poukázal na § 21
ods. 7 Turnusového poriadku o povinnej výbave v miestnosti určenej pre pohotovosť, kedy uviedol, že

v tzv. útulku sú 2 šatne, pričom na jednej šatni nie je WC.

V konaní vypovedal žalobca v 7.rade - pán B. K., ktorý doplnil vyjadrenia žalobcu v 12.rade, kedy uviedol,
že za pracovnú pohotovosť dostávajú zaplatené, avšak nedostávajú mzdu, ale len náhradu mzdy. Pokiaľ
by táto pracovná pohotovosť bola ako neaktívna časť pracovného času zarátaná im do výkonu, nemusel

by prísť hodiny nadrábať, pretože by im neboli chýbali. Preto sa aj vyjadrovali, že 2 zmeny odpracúvajú
tzv. zadarmo. Vlastne chodia do práce ako keby 13 mesiacov v roku, pričom len za 12 mesačných platov.

V konaní vypovedala svedkyňa M. K., ktorá vo veci uviedla, že je zamestnankyňou žalovaného,
vedúcou oddelenia odmeňovania. Všetky mzdové nároky žalobcov boli vyplatené v súlade so zákonmi a

metodikou poskytnutou Generálnym riaditeľstvom z Bratislavy. Problém nedostatkov videla v organizácii
práce v dôvodoch, prečo pri takom type turnusu bola zavedená pracovná pohotovosť. Času.... za
neobsadené miesta nebol naplnený, títo žalobcovia museli za zamestnancov, ktorí tam nepracovali
odpracovať tzv. vložené zmeny. Boli v podvýkone, ktorý má 2 dôvody, a to nedostatočné obsadenie
pracoviska a to, že sa im prerušovali zmeny v priebehu noci, a to je tá pracovná pohotovosť. Čo sa

týka znaleckého posudku, svedkyňa kontrolovala hodiny odpracovanej pohotovosti s hodnotami hodín
uvedených v mzdových listoch, urobila prepočet, kedy prepočítalavala mzdu, mzdové zvýhodnenia,
príplatkyzasobotyanedele,pričomtiesumysedelinazákladetoho,žesedelipočtyhodín.Nezrovnalosti
boli len u troch osôb. Pri výpočet svedkyňa použila metodiku znalkyne.

Vo veci vypovedal svedok T.. Ľ. C., ktorý uviedol, že je zamestnancom žalovaného, má na starosti
pracovný čas a organizáciu pracovného času, ako takého, to znamená všetky metodické pokyny
týkajúce sa pracovného času. Tieto on vypracováva a vypracováva rôzne usmernenia. V roku 2007,
kedy bol menený Zákonník práce, ktorý zavádzal nové pojmy - pohotovosť na pracovisku, tak boli
vypracované smernice aj u žalovaného. Hlavnou smernicou je Turnusový poriadok. Zákon č. 462/2007

Z.z. zaviedol nový atribút pohotovosti, a to pohotovosť v rámci zmeny, čo znamená, že sú tri typy
pohotovosti - pohotovosť na pracovisku klasická, ktorá je v zmysle Zákonníka práce, § 96, pohotovosť
mimo pracoviska, ktorá je zadefinovaná v Zákonníku práce a zákon č. 462/2007 Z.z., ktorý nadväzuje na
zákon č. 121/2004 Z.z. a tento uvádza pojem pohotovosť v rámci zmeny. Vo veci žalobcov uviedol, že sú
to turnusoví zamestnanci, t.zn. že pracujú v nepretržitom pracovnom režime, ktorý má svoje špecifiká.

Títo majú výhodu voči ostatným zamestnancom, že majú aj prestávku na oddych a jedine v rámci svojej
zmeny majú ju platenú. Ostatní, klasickí zamestnanci s 8-hodinovým pracovným časom na železnici
nemajú túto prestávku platenú. Rozdiel medzi pohotovosťami na pracovisku je taká, že pohotovosť na
pracovisku je odmenená v minulosti náhradou mzdy, od roku 2007 sa použil pojem mzda. Inšpektorát
práce v roku 2007, kedy robil kontrolu si neuvedomil rozdiel týchto pojmov. Pracovný čas zamestnancov

v doprave pozostáva z ustanoveného týždenného pracovného času, to znamená 37,5 hodiny, k tomu
sa pridáva práca nadčas a ďalej do tých 48 hodín môže byť doplnená ešte pracovná pohotovosť na
pracovisku, ktorá sa posudzuje ako pracovný čas. Už v roku 2004 pred účinnosťou Zákonníka práce
zákon č. 121/2004 Z.z. umožňoval použiť pohotovosť v rámci zmeny, to znamená táto pohotovosť bola
odmeňovaná nad rámec Zákonníka práce, čo znamená, že zamestnanci dostávali za túto pohotovosť

náhradu mzdy vo výške minimálnej mzdy, lebo sa to nepovažovalo za výkon práce, čo znamenalo,
že pohotovosť na pracovisku neaktívnu, to znamená, že zamestnanec bol pripravený vykonávať prácu
a dostal mzdu vo výške minimálnej mzdy. Za pohotovosť v rámci zmeny dostane náhradu mzdy vo
výške minimálnej mzdy, čiže je to rovnaká suma, ale iné pojmy. Čiže pri pracovnom čase je to mzdaa pri pohotovosti v rámci pracovnej zmeny, ktorá sa neposudzuje ako pracovný čas, je náhrada mzdy.
Pohotovosť v rámci zmeny má svoju zvláštnosť, že zamestnanec z tohto pracoviska nesmie pracovisko
opustiť. V opačnom prípade môže zamestnanec pracovisko opustiť, je to na jeho ľubovôli. Ešte majú

v Turnusovom poriadku zadefinovanú povinnosť zamestnávateľa pre zamestnancov, ktorí nemôžu
pracovisko opustiť, lebo je to niekde v koľajisku, povinnosť zabezpečiť im miestnosť, kde sa budú
zdržiavať počas tejto pohotovosti. V prípade, že sa od zamestnanca vyžaduje aj počas tejto pohotovosti
v rámci zmeny, aby na pracovisku bol, tak sa pohotovosť preklápa na pohotovosť na pracovisku. To
znamená, že tam prichádza do úvahy odmenu vo výške minimálnej mzdy. Počas pohotovosti žalobcovia

boli k dispozícii zamestnávateľovi, ale prácu nevykonávali. Ak počas pohotovosti začne zamestnanec
vykonávať prácu a je jedno, či je to pohotovosť na pracovisku, resp. pohotovosť v rámci zmeny, je to
potom automaticky výkon práce, za ktorý mu patrí mzda. A ak je to nad rámec jeho mesačnej normy, tak
je to práca nadčas. Svedok sa vyjadril k otázke dôvodov vznikov turnusov, keďže výkonnosť železníc
išla rapídne dolu, tak aj Zákonník práce umožňoval robiť tzv. delené zmeny, t.j. zmena, ktorá pozostáva
z dvoch častí a je rozdelená prestávkou. Je rozdiel len v tom, že pri takejto delenej zmene zamestnanec

vlastne nedostane počas tej pevnej prestávky ani korunu. V tomto prípade, ak zamestnávateľ chce,
resp. je možnosť využiť takéhoto zamestnanca na iný výkon práce, tak ho potrebuje na pracovisku, v
tomto prípade sa použije pohotovosť v rámci zmeny. Teoreticky zamestnávateľ mohol riešiť túto situáciu
spôsobom delených zmien. Čiže svedok to považoval za určitý ústupok voči zamestnancom - žalobcom,
že im nechávali túto prestávku, za ktorú dostávali minimálnu mzdu. V rovine teórie mohlo dôjsť k situácii,

že ak zamestnanci tam vôbec nemuseli byť počas prestávky, mohla by to tzv. pevná prestávka a vtedy
by vôbec nedostali žiadnu náhradu mzdy, ale mzdu za tento čas.

V konaní vypovedal svedok B. K., ktorý uviedol, že pracuje na Oblastnom riaditeľstve Košice, ako
vedúci technologického oddelenia. Má na starosti technológiu železničných staníc a stanovuje počty

zamestnancov podľa rozsahu prác, ktoré sa vykonávajú, konkrétne v tomto prípade je to osobná stanica
ŽSR. Sú tam dve posunujúce zálohy, ktoré zabezpečujú túto činnosť. Nakoľko v čase vzťahujúcom sa
na toto konanie, ako aj v súčasnosti robia činnosti objednávané dopravcami ŽSR Cargo alebo ŽSR
Slovensko, na základe rozsahu týchto prác ustanovujú tieto posunujúce zálohy a počet zamestnancov
vykonávajúcich danú činnosť. Nakoľko v období v nočnej dobe od jednej hodiny do štvrtej hodiny,

nebola táto činnosť objednávaná, nebol ani pristavovaný posunujúci rušeň na túto činnosť, pristúpili
k rozvrhu takom, že sa vytvorila pohotovosť pre zamestnancov. Nepristúpili ku krajnému riešeniu, tzv.
delenou smenou. Druhou vecou je, že im vytvorili podmienky kde sa mali zdržiavať v útulku, mali sa tam
možnosť prezliekať a stravovať. Na otázku, či existuje rozdiel medzi pracoviskom pri plnom výkone a pri
pracovnej pohotovosti svedok uviedol, že ak sa jedná o plný výkon, tak zamestnanci sú na pracovisku -

koľajisku a keď je to pracovná pohotovosť, zdržiavajú sa vo svojom útulku alebo v priestoroch stanice.
Avšak samozrejme, ak sa zamestnanec vzdiali, nie je pod dohľadom, má povinnosť oznámiť to svojmu
nadriadenému.

Z predloženej fotodokumentácie súd zistil stav a zariadenie priestorov určených pre pohotovosť, tzv.

útulok, že sa jedná o dve samostatné miestnosti zariadené plechovými skriňami, lavicou, stolíkom,
pár stoličkami, radiátorom, chladničkou, mikrovlnkou, dvoma umývadlami, sprchou, jedným oknom
umiestneným až pri povale a jedným WC s pisoárom.

Z predloženého výňatku Kolektívnej zmluvy žalovaného súd zistil, že žalovaný sa zaviazal odviesť mzdu

na osobné účty zamestnancov - železničná dopravná cesta 12.deň v mesiaci.

Zo znaleckého posudku č. 45/2009 vypracovaného znalkyňou Ing. Lýdiou Burkovskou súd zistil, že táto
v súlade so zadaním Okresného súdu Košice I vyčíslila počty odpracovaných hodín počas pracovnej
pohotovosti v rámci pracovnej zmeny, vyčíslila koľko bolo žalobcom za to zaplatené a určila aká by

bola pripadajúca mzda, mzdové zvýhodnenie podľa odpracovaných hodín a dní, a to u každého žalobcu
za obdobie roku 2005, 2006 a 2007, zároveň vypočítala rozdiel medzi uvedenými sumami. Uvedené
výpočty vykonala znalkyňa na základe predložených pracovných zmlúv, evidencie pracovného času a
mzdových listov.

Znaleckým posudkom č. 4/2012 vyššie uvedená znalkyňa vypracovala doplnenie znaleckého posudku
č. 45/2009, kedy opravila počty odpracovaných hodín pracovnej pohotovosti u žalobcov v 6., 7. a
22.rade podľa prednesov na pojednávaní konanom dňa 10.5.2011, zapracovala smernicu o odmeňovanízamestnancov ŽSR č. 341/2004/105-0510. Zároveň v uvedenom doplnení znaleckého posudku
znalkyňa uviedla, že nie je možné určiť nároky žalobcov od 8.9.2005.

Na pojednávaní dňa 15.10.2013 znalkyňa Ing. Lýdia Burkovská uviedla, na základe čoho vypracovávala
znalecký posudok, doplnenie znaleckého posudku a ako dospela k tam uvedeným hodnotám, t.j. že
prepočet robila na základe predložených mzdových listov, vyčíslila mzdu za nadčas, príplatok za nadčas,
príplatok za noc, príplatok za sobotu, nedeľu v hodinách a v slovenských korunách a z toho vyrátala v Sk
sumu pripadajúcu na jednu hodinu. Následne hodiny pracovnej pohotovosti takto získanými korunami

prerátala na hodinu. Z uvedeného vyčíslila mzdu za hodiny pracovnej pohotovosti a rozdiel medzi mzdou
a vyplatenými sumami za pohotovosť.

Z Osvedčenia o dedičstve 12D/6/2013 Dnot 10/2013 notárky B.. Z. Š. súd zistil okruh dedičov po
pôvodnom žalobcovi v 1.rade O. Q. a to žalobcov v 1., 35. a 36. rade.

Podľačl.2zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkapráce(ďalejlen„ZP“),pracovnoprávnevzťahypodľatohto
zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na
slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia
tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika
viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí

byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa čl. 3 ZP, zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať

zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon
práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.

Podľa § 85 ods. 1 ZP, pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii
zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

Podľa § 96 ods. 1 ZP (účinného do 31.8.2007), ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na
zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo
rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného
rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na určitom mieste a bol pripravený na výkon práce,

ide o pracovnú pohotovosť.

Podľa § 96 ods. 2 ZP (účinného do 31.8.2007), pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť
najviac v rozsahu osem hodín v týždni alebo 36 hodín v mesiaci a najviac 100 hodín v kalendárnom
roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.

Podľa § 96 ods. 3 ZP (účinného do 31.8.2007), za každú hodinu pracovnej pohotovosti patrí
zamestnancovi náhrada najmenej 20% minimálneho mzdového nároku v Sk za hodinu pre prvý
stupeň náročnosti práce a v prípade pracovnej pohotovosti na pracovisku najmenej 50% minimálneho
mzdového nároku v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce (§ 120). Náhrada za pracovnú

pohotovosť nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k výkonu práce. Tento výkon je práca nadčas.

Podľa § 96 ods. 1 ZP (účinného od 1.9.2007), ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na
zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo
rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného

rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon
práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť.

Podľa § 96 ods. 2 ZP (účinného od 1.9.2007), čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na
pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej

pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas.

Podľa § 96 ods. 3 ZP (účinného od 1.9.2007), za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti
na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložkymzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za
hodinupreprvýstupeňnáročnostipráce.Aksazamestnávateľsozamestnancomdohodnúnaposkytnutí
náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda

podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania
náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.

Podľa § 96 ods. 4 ZP (účinného od 1.9.2007), čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na
dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je

neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.

Podľa § 96 ods. 5 ZP (účinného od 1.9.2007), za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej
pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20% minimálneho mzdového
nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.

Podľa § 96 ods. 6 ZP (účinného od 1.9.2007), čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti
vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.

Podľa§96ods.7ZP(účinnéhood1.9.2007),pracovnúpohotovosťmôžezamestnávateľnariadiťnajviac
v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je

pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 121/2004 Z.z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave,
zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi v doprave pracovnú pohotovosť 30) v rozsahu najviac 300
hodín v kalendárnom roku, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť

prípustná len po dohode so zamestnancom.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 121/2004 Z.z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave, pracovná
pohotovosť v rámci pracovnej zmeny je čas, v priebehu ktorého sa od zamestnanca v doprave
nevyžaduje, aby zostal na pracovisku, ale aby bol k dispozícii zamestnávateľovi tak, aby mohol reagovať

na výzvu zamestnávateľa vykonávať prácu a plniť povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

Podľa § 36 ods. 5 zákona č. 121/2004 Z.z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave, pracovná
pohotovosť v rámci pracovnej zmeny zamestnanca v doprave sa nezapočítava do pracovného času,
ak nie je ďalej ustanovené inak. Za každú hodinu pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny

patrí zamestnancovi v doprave náhrada najmenej vo výške hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej
osobitným predpisom. 31)

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave, ak tento zákon
neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave Zákonník práce.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave, ak ďalej nie je
ustanovené inak, do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava a) čas potrebný na
cestu z bydliska na pracovisko a späť, b) čas prestávok v práci, c) doba odpočinku, d) čas pracovnej
pohotovosti.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave, ak ďalej nie
je ustanovené inak, pracovná pohotovosť v doprave na účely tohto zákona je čas, počas ktorého
zamestnanec v doprave nemusí byť na pracovisku, ale je povinný byť zamestnávateľovi k dispozícii
pripravený začať vykonávať prácu na jeho pokyn nad určený týždenný pracovný čas. Tento čas a

jeho predpokladané trvanie musí zamestnanec v doprave poznať vopred, najmä na základe rozvrhu
pracovných zmien alebo podľa cestovného poriadku.

Podľa§4ods.3zákonač.462/2007Z.z.oorganizáciipracovnéhočasuvdoprave,pracovnápohotovosť
v rámci pracovnej zmeny nesmie u zamestnanca v doprave okrem člena posádky lietadla presiahnuť a)

24 hodín v priebehu týždňa a b) 72 hodín v priebehu kalendárneho mesiaca.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave, časom pracovnej
pohotovosti v rámci pracovnej zmeny nie je čas prestávok v práci a doba odpočinku.Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave, za každú
hodinu pracovnej pohotovosti patrí zamestnancovi v doprave náhrada a) najmenej vo výške minimálnej

hodinovej mzdy, 5) ak je pracovná pohotovosť nariadená v rámci pracovnej zmeny, b) najmenej vo výške
20% minimálnej hodinovej mzdy, ak je pracovná pohotovosť nariadená mimo rámca pracovnej zmeny.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave, čas pracovnej
pohotovosti, počas ktorého zamestnanec v doprave podľa požiadaviek zamestnávateľa vykonáva prácu

alebo je povinný byť na pracovisku pripravený na výkon práce, sa započítava do pracovného času, za
ktorý patrí zamestnancovi v doprave mzda. 6)

Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave, výkon práce počas
času pracovnej pohotovosti nad určený týždenný pracovný čas je prácou nadčas.

Podľa § 129 ods. 1 ZP, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne

a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (účinného do 31.12.2008), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,

ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Právo zamestnanca na mzdu, ktorému korešponduje povinnosť zamestnávateľa poskytovať mzdu,

patrí k základným charakteristikám pracovného pomeru, ako synalagmatického záväzkového právneho
vzťahu. Uvedené právo súčasne charakterizuje pracovný pomer ako odplatný právny vzťah.

Pod pojmom pracovný čas podľa článku 2 smernice č. 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady
zo dňa 4.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času treba rozumieť akýkoľvek čas,

počas ktorého zamestnanec pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoje činnosti alebo
povinnosti v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou. Táto definícia pracovného času podľa
komunitárneho práva spôsobuje nemalé aplikačné problémy, ktoré sa už medzičasom premietli do
judikatúry Európskeho súdneho dvora. Pri právnom rozbore definície pracovného času je potrebné
si všimnúť pozíciu zamestnanca, ktorá na jednej strane dáva na rovnakú úroveň prácu podľa

pokynov zamestnávateľa s vykonávaním jeho činnosti, ale vykonávanie iných povinností zamestnanca
alternuje vo vzťahu k práci podľa pokynov a vykonávaním činnosti zamestnanca. Pojem práca
nadčas komunitárne právo nevymedzuje. Podľa prevažujúcej časti právnej teórie práca nadčas
predstavuje každú prácu, ktorou sa prekračuje v pracovnej zmluve dohodnutá dĺžka pracovnéhočasu. Pomocou právneho pojmu pracovný čas, sa určuje rozsah zmluvného výkonu zamestnanca v
prospech zamestnávateľa, za ktorý zamestnávateľ platí právnou formou mzdy. Otázka, či v tomto čase
zamestnanec aj skutočne pracuje, nie je pre vymedzenie pojmu pracovný čas právne významná.

Zákonník práce vymedzuje pojem pracovného času tak, že jeho základnou charakteristikou je osobná
dispozícia zamestnanca voči zamestnávateľovi a vykonávanie práce pre zamestnávateľa alebo plnenie
jeho úloh. Výkon práce zamestnanca, ktorý charakterizuje pracovný čas nemusí však predstavovať
plnenie povinností len v súlade s pracovnou zmluvou, je ním aj výkon práce zamestnanca, ktorý plní

svoje povinnosti vyplývajúce aj z pracovnoprávnych a iných predpisov, ako aj z kolektívnej zmluvy,
respektíve iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa. Pracovným časom je aj čas, keď
zamestnanecvykonávaprácunapokynzamestnávateľavrozporespracovnouzmluvou,aleboajziných
príčin, touto príčinou môže byť skutočnosť, že napr. zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu,
alebo neprideľuje prácu v súlade s pracovnou zmluvou a zamestnanec pracuje, resp. je k dispozícii
zamestnávateľovi. Pojem pracovný čas sa v literatúre charakterizuje ako časový úsek od začiatku práce

do konca práce bez prestávok na odpočinok a jedenie. Ide o tzv. čistý pracovný čas. Výkladovým
problémom zostáva, čo je možné pod prácou rozumieť a podľa názoru súdu je pod tento pojem nutné
zahrnúť jednotlivé stupne pracovného výkonu zamestnanca, počnúc od konkrétnej pracovnej činnosti
(plná práca), keď zamestnanec skutočne pracuje cez osobnú dispozíciu zamestnanca na výkon práce, aj
keď zamestnanec nepracuje, napr. v priebehu pracovnej pohotovosti na pracovisku. Zásadne nie je pre

vymedzenie pojmu pracovný čas rozhodujúce, či zamestnanec v priebehu pracovného času skutočne
pracuje, vzdeláva sa, resp. nepracuje a len je k dispozícii zamestnávateľovi na výkon práce.

Právne predpisy vymedzujú aj pojem pracovná pohotovosť. Základnou charakteristikou pracovnej
pohotovosti je výkon nevyhnutných prác, ktoré je potrebné uskutočniť v odôvodnených prípadoch,

mimo rámci rozvrhu pracovných zmien. Ak zamestnávateľ nerešpektuje uvedenú základnú zákonnú
charakteristiku pracovnej pohotovosti postupuje v rozpore so zákonom. Tak je to napríklad v prípade, ak
by zamestnávateľ nariaďoval pracovnú pohotovosť na výkon každodenných úloh zamestnávateľa, ktoré
je možné zabezpečiť v riadnom pracovnom čase v rámci rozvrhu pracovných zmien. Obdobne v rozpore
so zákonom postupuje aj zamestnávateľ, ktorý nariaďuje výkon pracovnej pohotovosti pravidelne, aj

keby nešlo o nevyhnutné úlohy. Prípadná aj dohoda zamestnávateľa so zamestnancom o výkone
pracovnej pohotovosti, ktorá nespĺňa základné charakteristiky pracovnej pohotovosti ako ju vymedzuje
v prvej vete odsek 1 Zákonníka práce v § 96, by bola pre rozpor so zákonom neplatná. Za základný
pojmový znak pracovnej pohotovosti treba považovať skutočnosť, že sa zamestnanec zdržiava po určitý
čas na určitom mieste a je pripravený na výkon práce. Uvedený rozsah pracovnej pohotovosti upravuje

Zákonník práce, avšak na situáciu u žalovaného je nutné aplikovať aj ďalšie právne predpisy, a to:
zákon č. 121/2004 Z.z. a zákon č. 462/2007 Z.z., ktoré upravujú špecifiká výkonu práce zamestnancov
v doprave a teda majú pred aplikáciou Zákonníka práce prednosť ako lex specialis.

Pre rozhodnutie v tejto veci bolo potrebné ustáliť, či postup žalovaného pri nariaďovaní pohotovosti

v nočných hodinách, kedy pracovný čas žalobcov bol rozdelený do dvoch častí a čas medzi nimi
bol zadefinovaný ako pracovná pohotovosť, v rámci ktorej zamestnanci - žalobcovia mali stanovenú
povinnosť sa zdržiavať v priestore k tomu určenom tzv. útulku, bol správny.

Žalovaným označení svedkovia sa snažili argumentovať pred súdom, že zamestnanci - žalobcovia

sa nemuseli zdržiavať v útulku, mohli sa z neho vzdialiť, napr. i do budovy železničnej stanice a
podobne. Tejto argumentácii súd neprisvedčil, nakoľko zo samotných rozkazov prednostov staníc ako aj
Turnusového poriadku žalovaného bolo zrejmé, že žalobcovia mali výslovnú povinnosť počas pracovnej
pohotovosti sa zdržiavať v útulku. Uvedené rozkazy prednostov staníc ako aj príslušné ustanovenie
Turnusového poriadku žalovaného je potom nutné považovať za ustanovenia a pokyny žalovaného

absolútne v rozpore s právnou úpravou, a to či už § 36 ods. 1 zákona č. 121/2004 Z.z. resp. § 4 ods. 1
zákona č. 462/2007 Z.z., ktorý ku dňu 1.11.2007 zrušil zákon č. 121/2004 Z.z. Obe zákonné ustanovenia
hovoria totiž o tom, že zamestnanec v čase pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny nemusí
byť na pracovisku, musí byť len k dispozícii zamestnávateľovi tak, aby mohol reagovať na jeho výzvu
vykonávať povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

Žalovaný v konaní uviedol, že jeho postup pri nariaďovaní a odmeňovaní za nariadenú pracovnú
pohotovosť bol správny, došlo len k administratívnej chybe v označení pracovnej pohotovosti ako
„pracovnej pohotovosti na pracovisku“ namiesto pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny. Stýmto názorom sa súd nestotožnil a mal za to, že uvedené tzv. pracovné pohotovosti na pracovisku
nariadené žalobcom nemožno zadefinovať ako pracovnú pohotovosť ako takú, pretože to vybočuje zo
základnej definície pracovnej pohotovosti, kedy sa táto môže nariaďovať iba v odôvodnených prípadoch

na zabezpečenie nevyhnutných úloh. Z vykonaného dokazovania súdu jednoznačne vyplynulo, že
pracovná pohotovosť u žalovaného nespĺňa dané atribúty, pretože žalovaný týmto nezabezpečoval
vôbec žiadny výkon pracovných úloh a to či už každodenných, bežných alebo naopak svojim spôsobom
nepredvídateľných a teda nevyhnutných. Ako uviedli vypočutí svedkovia, pracovná pohotovosť v
nočných hodinách, kedy vlastne táto bola vsunutá medzi jednotlivé časti riadneho pracovného času

žalobcov, bola nariaďovaná práve z dôvodu zníženia výkonnosti železníc, kedy zo strany obchodných
partnerov neboli objednávané požadované činnosti, nebol ani pristavovaný posunujúci rušeň na túto
činnosť a podobne. Zároveň ako to už bolo uvedené, žalovaný v rozpore so zákonom nariadil žalobcom
sa zdržiavať počas tejto pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny na pracovisku (v útulku), čo
nemožno hodnotiť inak než porušenie zákona.

Vneposlednomradesasúdzaoberaliotázkouvybaveniadaného„útulku“,kedypodľanázorusúdutento
nespĺňal charakteristiku ustanovenú samotným žalovaným v jeho Turnusovom poriadku, pretože dve
miestnosti tvoriace útulok neboli vybavené riadne tak, ako ukladal Turnusový poriadok, pretože jedna
z uvedených miestností nezahŕňala WC.

Zároveň súd si dovoľuje konštatovať, že rozhodnutia vydané Inšpektorátom práce a jeho nadriadeným
orgánom nepovažoval za záväzné a smerodajné, pretože právne posúdenie je vecou súdu.

Na základe uvedeného sa potom súd zaoberal otázkou, ako zadefinovať daný čas, ktorý bol zo strany
žalovaného označený ako pracovná pohotovosť. Problematika pracovného času je obsiahnutá vo vyššie

citovanej smernici 2003/88/ES ako akýkoľvek čas, počas ktorého zamestnanec pracuje podľa pokynov
zamestnávateľa a vykonáva svoje povinnosti v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou. Prvý
krát sa požiadavkou na výklad pracovného času zaoberal Európsky súdny dvor v prípade Simap.
ESD rozhodol, že ak sa vyžaduje v prípade času pracovnej pohotovosti na zavolanie prítomnosť
zamestnanca (v tomto prípade išlo o lekára v primárnom zdravotníckom tíme v nemocničnom zariadení),

sú splnené charakteristické znaky pracovného času podľa smernice. V ďalšom spore Jaeger ESD
potvrdil rozhodnutie Simap a rozhodol, že smernica má byť interpretovaná v takom znení, že pracovná
pohotovosť vykonávaná lekárom na pracovisku, ak sa vyžaduje jeho fyzická prítomnosť v nemocnici,
musí byť vo svojej celistvosti považovaná ako pracovný čas. Rozpor nášho Zákonníka práce s citovaným
výkladom smernice bol odstránený až prijatou novelou ZP č. 348/2007 Z.z. (s účinnosťou od 1.9.2007),

ktorá už jasne zadefinovala, že čas, kedy je zamestnanec v pracovnej pohotovosti na pracovisku musí
byť považovaný za pracovný čas a v prípade potreby aj za prácu nadčas. Aj ďalšom prípade Vorel
prejednávanom ESD bolo ustálené, že pracovná pohotovosť musí byť klasifikovaná ako pracovný čas
a výkon práce aj pre mzdové účely a teda by mala byť ako výkon práce finančne ohodnotená. V
nadväznosti na tieto prípady ESD skonštatoval, že medzi charakteristické prvky pojmu pracovný čas v

zmysle smernice nepatrí intenzita práce zamestnanca alebo jeho výkonnosť.

Vo vzťahu k vyššie uvedenému bolo nutné konštatovať, že žalovaným nariadené pracovné pohotovosti,
ktoré vyžadovali nútenú prítomnosť zamestnancov - žalobcov na pracovisku (konkrétne v útulku),
nemožno definovať a subsumovať pod zákonný pojem pracovnej pohotovosti, pretože žalobcovia museli

byť k dispozícii žalovanému na pracovisku i keď to zákonná definícia nevyžadovala a naviac táto
pracovná pohotovosť nebola nariaďovaná v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných
úloh. Z uvedeného dôvodu potom súd plne prisvedčil argumentácii žalobcov a mal za to, že čas strávený
pracovnou pohotovosťou mal žalovaný započítavať žalobcom do ich pracovného času a takto ho aj
odmeniť. Vzhľadom k tomu potom súd žalobcom požadované sumy predstavujúce ich mzdové nároky,

vyčíslené znaleckým posudkom Ing. Burkovskej, kedy táto vo výpočtoch zohľadnila už zaplatené sumy,
považoval za správne a dôvodné.

Na základe vyššie uvedeného s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe
žalobcov a priznal im ich mzdové nároky za obdobie od 1.10.2005 do 31.12.2005 (pozn.: žaloba v časti

nárokov za mesiac september 2005 bola zobratá späť), od 1.1.2006 do 31.12.2006 a od 1.1.2007 do
31.12.2007.Čo sa týka úrokov z omeškania, súd tieto priznal v zmysle poslednej úpravy petitu a to zo mzdových
nárokov za rok 2005 od 13.1.2006 do zaplatenia, zo mzdových nárokov za rok 2006 od 13.1.2007 do
zaplatenia a zo mzdových nárokov za rok 2007 od 13.1.2008 do zaplatenia, pričom mal z predloženej

kolektívnejzmluvyzato,žedohodnutýmtermínom splatnostimzdyužalovanéhobol12.deňvmesiacia
preto keďže žalobcovia za mesiace v jednotlivých kalendárnych rokoch požadovali úrok z omeškania až
od 13.1. ďalšieho kalendárneho roka, čím vlastne žiadali priznať menej, než by im prináležalo, súd takto
formulovanému petitu vyhovel. V prevyšujúcej časti, kedy žalobcovia zobrali svoj nárok späť, žalobu v
zmysle § 96 ods.1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku za súhlasu žalovaného zastavil.

Súd posudzoval i výšku úroku z omeškania a mal za to, že táto pri dátume 13.1.2006 prestavuje 6%
ročne, nakoľko sadzba Národnej banky Slovenska bola k tomuto dňu vo výške 3%, čo za použitia § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 6 % ročne, ďalej pri dátume 13.1.2007 prestavuje 9,5 %
ročne, nakoľko sadzba Národnej banky Slovenska bola k tomuto dňu vo výške 4,75%, čo za použitia
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 9,5 % ročne a pri dátume 13.1.2008 prestavuje 8,5%

ročne, nakoľko sadzba Národnej banky Slovenska bola k tomuto dňu vo výške 4,25%, čo za použitia § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 8,5 % ročne. Nakoľko žalobcovia pri poslednom späťvzatí
návrhu na začatie konania upravili len dátumy, od kedy požadujú priznať úrok z omeškania, avšak
sadzbu ponechali v pôvodných výškach, súd v prípade ak požadovaný úrok z omeškania prevyšoval
zákonný limit, žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. V prípade, ak žalobcami požadovaný úrok

bol nižší než zákonný limit, súd takémuto návrhu nemal prečo nevyhovieť a priznal úrok nižší, pretože
takto žalobcovia vlastne žiadali menej.

Podľa § 151 ods. 3 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže

rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Nakoľko v tomto prípade sa jedná o žalobu s 36 žalobcami, súd o trovách konania rozhodne v zmysle
§ 151 ods. 3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po tom, čo bude rozhodnuté o znalečnom
Ing. Burkovskej za účasť a výpoveď na pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v
3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.