Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, October 12, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010012
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815010012.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana

Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovaným E. A. a Z. S. pre zločin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák. a iné prejednal na verejnom zasadnutí dňa 12.
októbra 2015 odvolania obžalovaného Z. S. a prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech
obžalovaného Z. S. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. apríla 2015, sp. zn. 2T/5/2015
a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods.1 písm. c/, d/, ods. 3 Tr.por. sa napadnutý rozsudok u obžalovaného Z. S. zrušuje vo
výroku o vine z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. b/ Tr. zák. u skutku pod bodom 2 rozsudku, ako aj v celom výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný Z. S., nar. XX.X.XXXX
v C., trvale bytom S., ul.
M. č. XXX/X, na slobode

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry N. S., nar. XX.XX.XXXX
a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 13 NcP 207/2013 z 15.04.2003, právoplatným dňa
29.04.2003, bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 1200 ,- Sk (39,83 eura), vždy do 20.
dňa v mesiaci, následne rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 9P 39/2009 z 25.02.2010,
právoplatným dňa 23.04.2010, bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 70 euro, s účinnosťou od
01.09.2009 vždy do 10. dňa v mesiaci do rúk matky dieťaťa H. Z., v období od 01.07.2009 do 12.10.2015

v Prievidzi, sa plneniu vyživovacej povinnosti úmyselne vyhýbal tým, že nemal vážny záujem o prácu,
pokiaľ aj bol počas krátkeho obdobia zamestnaný, vyživovaciu povinnosť zamestnávateľom nenahlásil,
nezaevidoval sa na UPSVaR a nepožiadal o sprostredkovanie práce, nikde nepracoval, čím zostal
dlhovať H. Z. na výživnom sumu 4959,67 eura
t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti

vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b/ Tr. zák.

Obžalovaný Z. S. sa odsudzuje nasledovne :1/ Za skutok uvedený pod bodom 1 rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.4.2015, sp. zn.
2T/5/2015 a kvalifikovaný ako návod na zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.
zák. s poukazom na § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., vo vzťahu ku ktorému zostala vina nedotknutá:

Podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3,
8 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný Z. S. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zároveň zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému Z. S. uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 7.1.2015, sp. zn. 3T/189/2014, právoplatným dňa
24.1.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

2/ Za skutok uvedený v tomto rozsudku krajského súdu a kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, Tr. zák. a § 38 ods. 2,3 Tr. zák. na samostatný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný Z. S. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Z. S. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Q. Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. apríla 2015, sp. zn. 2T/5/2015, boli uznaní za vinných:

obžalovaná E. A. pod bodom 1 rozsudku zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm.
a/ Tr. zák.

a obžalovaný Z. S. pod bodom 1 rozsudku z návodu na zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1,
3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a pod bodom 2 z prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

X.Z. S. ako nezamestnaný a bez príjmu požiadal svoju družku E. A., v tej dobe na materskej dovolenke,
aby dňa 23. 04. 2008 v D. podpísala zmluvu o úvere číslo 01035188 so spoločnosťou GE-Z., a.s.,

Bratislava, Bottova 7 , IČO: 17324220, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 150 000 ,- Sk,
ktorý sa zaviazala splatiť v 72 mesačných splátkach po 3 211 ,- Sk, pričom k žiadosti o úver predložila Z.
S. zabezpečené falošné potvrdenie o zamestnaní u B. D.- CK ORION, Prievidza, kde nikdy nepracovala,
čím poškodenej spoločnosti GE-MONEY a.s., Bratislava, Bottova 7, IČO: 17324220 spôsobili škodu vo
výške 7 684,17 eur ( 231 192 ,- Sk),

Obžalovaný Z. S.
2.hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry N. S., nar. XX. XX.
XXXX a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 13 NcP 207/2013 z 15. 04. 2003, právoplatným
dňa 29. 04. 2003, bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 1200 ,- Sk (39,83 eura), vždy do 20.
dňa v mesiaci, následne rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 9P 39/2009 z 25. 02. 2010,

právoplatným dňa 23. 04. 2010, bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 70 euro, s účinnosťou od
01. 09. 2009 vždy do 10. dňa v mesiaci do rúk matky dieťaťa H. Z., v období od 01. 07. 2009 do 28.
04. 2015 v Prievidzi, sa plneniu vyživovacej povinnosti úmyselne vyhýbal tým, že nemal vážny záujem
o prácu, pokiaľ aj bol počas krátkeho obdobia zamestnaný, vyživovaciu povinnosť zamestnávateľom
nenahlásil, nezaevidoval sa na UPSVaR a nepožiadal o sprostredkovanie práce, nikde nepracoval, čím

zostal dlhovať H. Z. na výživnom sumu 4 839,67 euraZa tieto trestné činy boli odsúdení:

obžalovaná E. A. podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a
§ 51 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody s probačným dohľadom vo výmere 3 roky, výkon ktorého
bol obžalovanej podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky so súčasne
uloženým obmedzením podľa § 51 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. spočívajúcom v zákaze stretávania sa s
obžalovaným Z. S..

obžalovaný Z. S. podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41
ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3
roky, na výkon ktorého bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste uložený obžalovanému Z. S. trestným
rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 7.1.2015, sp. zn. 3T/189/2014, právoplatný dňa 24.1.2015.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanej E. A. a Z. S. uložená povinnosť uhradiť spoločne a
nerozdielne poškodenej strane EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5 škodu vo

výške 7.354,41 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola táto poškodená strana so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť len u obžalovaného Z. S., pretože ho
v zákonnej lehote včas podanými odvolaniami napadli obžalovaný Z. S. pre nesprávnosť výroku o vine

vo vzťahu k prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. b/ Tr. zák. a nesprávnosť výroku o treste a prokurátor v neprospech obžalovaného Z. S.
tiež pre nesprávnosť výroku o vine vo vzťahu k prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,
3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., ako aj pre nesprávnosť výroku o uloženom
treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovaný Z. S. namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine o vine vo vzťahu k
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b/ Tr. zák. a o treste s poukazom na to, že si je vedomý skutkov, ktoré spáchal, avšak vzhľadom na to,
že sa mu nepodarilo uhradiť dlžné výživné (predložil len poštové poukážky zo 14.9.2015 na sumu 150

Eur a zo dňa 12.10.2015 na sumu 150 Eur), by chcel, aby mu bol poskytnutý ďalší časový priestor, aby
mohol odškodniť poškodenú stranu i matku dieťaťa zaplatením škody i dlžného výživného a aby mu bol
uložený pre neho priaznivejší trest.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania podaného v neprospech obžalovaného Z. S. namietal

správnosť výroku o vine napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.
zák., ako správnosť výroku o treste u tohto obžalovaného s poukazom na to, že výrok o súhrnnom
treste považoval za nesprávny, pričom vzhľadom aj na odvolanie podané obžalovaným napadol aj už
uvedený výrok o vine z dôvodu, aby umožnil odvolaciemu súdu v rámci odvolacieho konania upraviť

dĺžku páchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. b/ Tr. zák. až do momentu, kedy sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Skutkové zistenia i právne závery okresného súdu vo vzťahu ku skutku právne posúdenému ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.
zák. považoval totiž za správne, avšak v prípade, ak by nepodal odvolanie v neprospech obžalovaného

aj proti tomuto výroku o vine, tak by odvolací súd v prípade uplatnenia ustanovenia § 327 ods. 2 Tr.
por. (zákaz reformácie in peius) v neprospech obžalovaného nemohol upraviť skutkovú vetu vo vzťahu
k dĺžke páchania prečinu zanedbania povinnej výživy až do momentu, kedy sa odvolací súd odoberie
na záverečnú poradu. Poukázal na to, že obžalovaný Z. S. bol trestným rozkazom Okresného súdu
Prievidza zo dňa 7.1.2015, sp. zn. 3T/189/2014, právoplatným dňa 24.1.2015, odsúdený za prečin

podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným
odkladomjehovýkonunaskúšobnúdobuvtrvaní30mesiacovatiežmubolauloženápovinnosťnahradiť
v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, pričom v tomto konaní mu nebola priznaná žiadna poľahčujúca
ani priťažujúca okolnosť. V prípade prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. obžalovaný stíhaný skutok páchal od 1.7.2009 až do
28.4.2015, t. j. až do vyhlásenia napadnutého rozsudku, preto podľa názoru prokurátora mal okresný
súd pri správnom postupe uložiť obžalovanému Z. S. súhrnný trest len vo vzťahu ku skutku uvedenému v

napadnutom rozsudku vo výroku o vine pod bodom 1 a kvalifikovanému ako návod na zločin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., pričom
za skutok uvedený v napadnutom rozsudku vo výroku o vine pod bodom 2 a kvalifikovanému ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b/ Tr. zák. mal uložiť trest samostatný. Podľa názoru prokurátora, napriek tomu, že obžalovaný na

hlavnom pojednávaní oľutoval spáchanie návodu na zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3
písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., nemožno mu však priznať poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. z dôvodu, že nepriznal spáchanie trestného činu a neoľutoval jeho
spáchanie vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, vo vzťahu ku ktorej mal byť súhrnný trest
ukladaný. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. c/, d/ Tr.
por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o vine v časti týkajúcej sa odsúdenia obžalovaného Z. S. za

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b/ Tr. zák., ako aj celý výrok o treste uloženom tomuto obžalovanému a aby podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. sám uložil obžalovanému Z. S. podľa § § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/ Tr. zák., §
38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody na spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby so zaradením obžalovaného do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a zároveň aby podľa § 42 ods. 2 Tr.
zák. zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa
7.1.2015, sp. zn. 3T/189/2014, právoplatným dňa 24.1.2015.Navrhol tiež, aby odvolací súd súčasne po
úprave skutku týkajúcej sa dátumu dokončenia prečinu i výšky dlžného výživného uznal obžalovaného
za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. b/ Tr. zák. a aby obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.
zák., vzhľadom na neuznanie viny, neoľutovanie trestného činu, dĺžku zavineného neplnenia vyživovacej
povinnosti i výšku dlžnej sumy výživného, uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v strede trestnej
sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V súlade s týmto
odvolacím návrhom na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla rozhodnúť aj prokurátorka krajskej

prokuratúry a zároveň zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného a
prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 20.

augusta 2015, na verejnom zasadnutí dňa 12. októbra 2015 postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal len zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným a prokurátorom v neprospech obžalovaného
napadnutého výroku rozsudku o vine pod bodom 2, ktorým bol obžalovaný Z. S. uznaný za vinného
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b/ Tr. zák., tiež výroku o treste u tohto obžalovaného, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že dôvodné je len odvolanie prokurátora, na rozdiel od
odvolania obžalovaného, ktoré nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa netýkala zisteného skutkového stavu pod bodom 1

napadnutého rozsudku a právnej kvalifikácie konania obžalovaného Z. S. ako návodu na zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 21 ods. 1 písm. b/ Tr.
zák., teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr.
por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním) a ktorých správnosť preto odvolací súd nemohol preskúmavať.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu ku skutku pod
bodom 2 vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a
12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením

§ 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na
to, že dôkazy, na ktoré poukázal okresný súd - svedecká výpoveď H. Z., listinné dôkazy i priznanie
obžalovaného, vrátane jeho vyhlásenia o vine aj vo vzťahu ku skutku pod bodom 2, ktoré súd neprijal
vzhľadom nielen na nesúhlas prokurátora, ale aj na povinnosť upraviť výšku nezaplateného výživného ačas páchania skutku až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa - na seba nadväzujú, navzájom sa
podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o ich hodnovernosti a správnosti skutkových
zistení súdu prvého stupňa. Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam, ako súd prvého

stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými tento súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia. Dôkazy
vykonané pred súdom prvého stupňa vytvárajú totiž aj podľa zistenia odvolacieho súdu ucelenú reťaz
dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení

konania obžalovaného Z. S. zhodne s obžalobným návrhom ako prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., pričom svoje závery v
tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil.

Odvolací súd však, napriek uvedeným záverom, bol na podklade dôvodne podaného odvolania
prokurátora podaného v neprospech obžalovaného nielen proti výroku o treste, ale aj proti výroku o vine

vo vzťahu ku skutku pod bodom 2 napadnutého rozsudku, povinný skúmať, či obžalovaný v neplnení
vyživovacej povinnosti pokračuje aj po 28. apríli 2015, t. j. po vyhlásení napadnutého rozsudku a po
zistení,napodkladevyjadreniaobžalovanéhoiH.Z.,žetomutakje,bolpovinnýupraviťskutkovézistenia
týkajúce sa času (doby) neplnenia vyživovacej povinnosti i výšky dlžného výživného až do doby, než sa
odvolací súd odobral na záverečnú poradu, t. j. do 12.10.2015. Zistil pritom, že obžalovaný pokračoval

v neplnení vyživovacej povinnosti aj po vyhlásení napadnutého rozsudku, že teda neplnil túto povinnosť
v období od 01.07.2009 až do 12.10.2015 a po započítaní obžalovaným uhradených súm vo výške 300
Eur (obžalovaným predložené poštové poukážky zo 14.9.2015 na sumu 150 Eur a zo dňa 12.10.2015
na sumu 150 Eur) zostal dlhovať H. Z. na výživnom sumu 4959,67 eur. Uvedené skutkové zistenie bolo
preto dôvodom, aby odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora v neprospech

obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine vo vzťahu ku skutku pod bodom 2 a aby sám
uznal obžalovaného za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe upravenom vo vyššie uvedenom
smere.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného Z. S. v napadnutom rozsudku,
nepostupoval pri ukladaní trestu obžalovanému, pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho
výkonuvsúladesozákonom.ObžalovanémuZ.S.uložiltotižsúhrnnýtrestvovzťahukobidvomtrestným
činom uvedeným pod bodmi 1 a 2 napadnutého rozsudku napriek tomu, že na taký postup vo vzťahu k

obidvom trestným činom neboli splnené zákonné podmienky.

Obžalovaný Z. S. bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 7.1.2015, sp. zn.
3T/189/2014,právoplatnýmdňa24.1.2015,odsúdenýzaprečinpodvodupodľa§221ods.1,2Tr.zák.na
trestodňatiaslobodyvovýmere18mesiacovspodmienečnýmodkladomjehovýkonunaskúšobnúdobu

v trvaní 30 mesiacov a tiež mu bola uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. V
prípade prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b/ Tr. zák., z ktorého bol uznaný za vinného pod bodom 2 napadnutého rozsudku, obžalovaný
stíhaný skutok páchal od 1.7.2009 až do 28.4.2015 (až do vyhlásenia napadnutého rozsudku), teda
tento skutok páchal aj po doručení citovaného trestného rozkazu obžalovanému a nejde preto o trestný

čin spáchaný skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin, za ktorý by v posudzovanej veci bolo možné ukladať podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest.
Prokurátor v podanom odvolaní preto dôvodne namietal, že okresný súd mal pri správnom postupe
uložiť obžalovanému Z. S. súhrnný trest len vo vzťahu ku skutku uvedenému v napadnutom rozsudku
vo výroku o vine pod bodom 1 a kvalifikovanému ako návod na zločin úverového podvodu podľa § 222

ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., pričom za skutok uvedený v
napadnutom rozsudku vo výroku o vine pod bodom 2 a kvalifikovanému ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. mal uložiť trest
samostatný.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov a na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora
v neprospech obžalovaného zrušil podľa § 321 ods.1 písm. c/, d/, ods. 3 Tr.por. napadnutý rozsudok
u obžalovaného Z. S. vo výroku o vine z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3
písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. u skutku pod bodom 2 rozsudku, ako aj v celomvýroku o treste a spôsobe jeho výkonu a za splnenia podmienok uvedených v § 322 ods. 3 Tr. por.
uznal obžalovaného za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. po úprave už v tomto rozsudku naznačených skutkových

zistení a pochybenie okresného súdu napravil tak, že obžalovanému Z. S. uložil trest súhrnný, ako aj
samostatný trest.

Za skutok uvedený pod bodom 1 napadnutého rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.4.2015,
sp. zn. 2T/5/2015 a kvalifikovaný ako návod na zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm.

a/ Tr. zák. s poukazom na § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., vo vzťahu ku ktorému zostala vina nedotknutá,
uložil obžalovanému podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr.
zák. , § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky. U obžalovaného boli zistené dve poľahčujúce okolnosti v zmysle
§ 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti, trestný čin úprimne oľutoval a
tiež napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), pričom priťažujúca okolnosť bola

zistená len jedna v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák. (spáchal viac trestných činov), preto bol odôvodnený
postup podľa § 38 ods. 3 Tr. por., teda na zníženie hornej hranice trestnej sadzby stanovenej v § 222
ods. 3 Tr. zák. (trest odňatia slobody na 3 až 10 rokov) o jednu tretinu (trest odňatia slobody na 3 roky
až na 7 rokov a 8 mesiacov). V trestnom rozkaze Okresného súdu Prievidza zo dňa 7.1.2015, sp. zn.
3T/189/2014, právoplatného dňa 24.1.2015, ktorý zo zákona neobsahuje odôvodnenie, nie sú síce vo

vzťahu k uloženému trestu uvedené žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti, ale ani postup podľa
§ 38 ods. 2 Tr. zák., preto z neho ani nemožno vyvodiť prokurátorom naznačený záver o tom, že sa
obžalovaný nepriznal, najmä keď proti citovanému trestnému rozkazu nepodal odpor a nebol preto ani
dôvod na to, aby u obžalovaného nebolo prihliadnuté na dve už vyššie uvedené poľahčujúce okolnosti.
V uvedenom smere preto odvolací súd odvolaciu námietku prokurátora neakceptoval.

Súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto upravenej zákonnej trestnej
sadzbyvovýmere3rokypodľaodvolaciehosúduzodpovedávšetkýmzákonnýmhľadiskámstanoveným
pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných
činov vyplývajúcej z ich povahy a spôsobu spáchania, ako aj zisteným pomerom obžalovaného,

vrátane prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností a možnostiam nápravy obžalovaného z hľadiska
doterajšieho správania (sklon páchať trestnú činnosť aj po právoplatnom odsúdení, z ktorého dôvodu
nemožno predpokladať, že účel trestu u obžalovaného možno dosiahnuť podmienečným trestom
odňatia slobody) i z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest
odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia

obžalovaného spoločnosťou. Nezistil pritom zákonné podmienky na postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.,
teda na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, pričom v uvedenom
smere pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia postupoval okresný súd nesprávne. Na výkon trestu
zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
keďže už zaradenie obžalovaného do tohto ústavu okresným súdom v napadnutom rozsudku bolo

správne a v súlade s ustanovením § podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Súčasne odvolací súd podľa
§ 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému Z. S. uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza zo dňa 7.1.2015, sp. zn. 3T/189/2014, právoplatným dňa 24.1.2015, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad, keďže už postup podľa citovaného zákonného ustanovenia okresným

súdom v napadnutom rozsudku bol správny a v súlade so zákonom.

Za skutok uvedený v tomto rozsudku krajského súdu a kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. uložil odvolací
súd obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. (trestná sadzba na 1 rok až 5 rokov) s použitím § 36

písm. l/, Tr. zák. a § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., teda pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností(poľahčujúcaokolnosť,žesapriznalkspáchaniutrestnejčinnostiatrestnýčinúprimneoľutoval
a priťažujúca okolnosť žiadna) samostatný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6
mesiacov. Nepodmienečný trest odňatia slobody v uvedenej výmere uložený obžalovanému podľa §
207 ods. 3 Tr. zák. a za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., teda v rámci zníženej trestnej sadzby o jednu tretinu

(na 1 rok až na 3 roky a 8 mesiacov) zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň
závažnosti spáchaného trestného činu, zvýraznený dĺžkou neplnenia vyživovacej povinnosti i výškou
dlžného výživného, ako aj zisteným pomerom obžalovaného a možnostiam nápravy obžalovaného z
hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobodyv takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou.

Podľa § 86 písm. a/ Tr.zák. trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr.zák.
zaniká vtedy, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne
splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. V posudzovanom prípade však tomu tak nie je,
keďže obžalovaný nevyužil zákonnú možnosť účinnej ľútosti v zmysle citovaného ustanovenia napriek
tomu, že mal nielen dostatok času i možností tak urobiť nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj

v odvolacom konaní (odvolací súd v jednom prípade odročil verejné zasadnutie). Napriek deklarovanej
ochote dlžné výživné ku dňu konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu uhradiť, tak neurobil, teda
reálne nenaplnil obsah svojho deklaratórneho vyjadrenia. Odvolací súd preto neakceptoval jeho žiadosť
o ďalšie odročenie verejného zasadnutia, keďže na taký postup z dôvodu neakceptovateľnosti konania
obžalovaného neboli splnené zákonné podmienky. Z vyššie uvedených dôvodov je totiž dostatočne
zrejmé, že obžalovaný mal dostatok času a možností využiť ustanovenie § 86 písm. a/ Tr.zák. o účinnej

ľútosti, avšak tak neurobil a svoju vyživovaciu povinnosť nesplnil ani dodatočne a pritom skôr, než sa
odvolací súd odobral na záverečnú poradu.

Na výkon trestu odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil obžalovaného do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože nebol ešte vo výkone trestu odňatia

slobody (výroky pod bodom I. napadnutého rozsudku).

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov, na podklade ktorých odvolací súd rozhodol v neprospech
obžalovaného, je zrejmé, že odvolacie námietky obžalovaného Z. S. nepovažoval za opodstatnené,
nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a treste v prospech obžalovaného

na podklade ním podaného odvolania a preto odvolanie obžalovaného Z. S. ako nedôvodné podľa §
319 Tr. por. zamietol (výrok pod bodom II. tohto rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.