Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415010222
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1415010222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. V. Q.S. U.

W.. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
X/Petra Q., K.. XX.XX.XXXX/XXXX B. Q., I. O. J. XXX,

X/Erik W., K.. XX.XX.XXXX/XXXX B. K., I. O. K., Ľ. X,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h ,

ž e

v období od septembra 2012 do februára 2013 v presne neustálenom O. na X. U. X. V. B. R. P. D. B. O.,
W. F. Č.. XX/A-E., prenajímajúc si tento byt od vlastníka umožnili v ňom osobám ženského pohlavia M.B.,
V.P., K.Š., L.D. a P.M. vykonávať prostitúciu podieľajúc sa na tom zabezpečovaním klientov pre tieto

osoby, pričom z peňazí získaných za sexuálne služby museli dievčatá obvineným odovzdávať polovicu
a takto sa obvinení obohatili o sumu najmenej 11.900,-€

t e d a

spoločným konaním iných zjednali a ponúkli na vykonávanie prostitúcie a koristili z prostitúcie
vykonávanej inými a taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l i

prečin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú

Podľa § 367 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona im súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona im súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú Q. O., K.. XX.XX.XXXX, O. O., W.
XXXX/XX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. V. Q. a spol. bolo na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie
výsluchom obžalovaných, oboznámením listinných dôkazov.

Poškodená Q. O. sa v prípravnom konaní k trestnému konaniu pripojila s nárokom na náhradu škody vo
výške 1.500,- Eur, ktorý bližšie neodôvodnila ani nepreukázala.

Obžalovaná V. Q. po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. a po porade s obhajcom urobila vyhlásenie,
že sa cíti byť vinnou zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby.

Po zákonnom poučení odpovedala na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., či
c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, odpovedala: áno
d/ bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola
daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe
obhajoby, odpovedala : áno

f/ rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedala: áno
g/ bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jej
kladený za vinu, odpovedala: áno
h/ sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje
ako určitý trestný čin, odpovedala: áno.

Obžalovaný A. W. po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. a po porade s obhajcom urobil vyhlásenie,
že sa cíti byť vinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby.
Po zákonnom poučení odpovedal na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., či
c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal: áno

d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola
daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe
obhajoby, odpovedal : áno
f/ rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal: áno
g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu

kladený za vinu, odpovedal: áno
h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje
ako určitý trestný čin, odpovedal: áno.

Prokurátorka nemala k vyhláseniu obžalovaných výhrady a navrhla tieto vyhlásenia prijať.

Súd prijal vyhlásenia o vine oboch obžalovaných a vykonal dokazovanie ohľadne ukladaného trestu.

Obžalovaný A. W. k otázke trestu uviedol, že býva u rodičov, pracuje brigádnicky s príjmom 300-400 Eur
mesačne, na bývanie rodičom neprispieva, nemá vyživovaciu povinnosť.

Z listinných dôkazov súd oboznámil doklady predložené obhajobou z ktorých vyplýva, že obžalovaný A.
W. je vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, má účet v Slovenskej sporiteľni, pričom jeho
stav ku dnu 04.09.2015 bol 1.024,09 Eur.
Z registra trestov a posudkov na obžalovaných vyplýva, že ani jeden z obžalovaných nebol doposiaľ
súdne trestaný. V registri priestupkov do času žalovaného skutku má obžalovaná Q. šesť záznamov,

obžalovaný W. má šestnásť záznamov.

Po vykonanom dokazovaní súd s poukazom na vyhlásenie oboch obžalovaných o vine uznal týchto
vinnými zo spáchania žalovaného trestného činu v zmysle podanej obžaloby.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaných, súd toto ich konanie právne kvalifikoval zhodne

s obžalobným návrhom.Pokiaľ ide o ukladanie trestu obžalovaným, súd týmto ukladal trest plne v súlade s platnými zásadami
pre ukladanie trestu ako to má na mysli Trestný zákon.

Prokurátorka navrhla obom obžalovaným ukladať podmienečný trest odňatia slobody. K tomuto návrhu
sa pripojil aj obhajca obžalovanej Q.S.. Obhajca obžalovaného W. navrhol tomuto ukladať trest peňažný.
Súd dospel k záveru, že na ukladanie trestu peňažného obžalovanému W. nie sú splnené zákonné
podmienky. Je treba konštatovať, že obžalovaný spáchal trestný čin, ktorého horná hranica zákonom
stanovenej trestnej sadzby je 5 rokov. Zákonodarca teda v tejto výške trestnej sadzby zhodnotil

vyšší stupeň nebezpečnosti konania páchateľa. Nejedná sa teda o banálny trestný čin, ako to chce
bagatelizovať obhajoba. Je zrejmé, že obžalovaný W. sa dopustil tohto úmyselného trestného činu a jeho
predchádzajúci spôsob vedenia života nemožno ani zďaleka hodnotiť ako bezúhonný. Súd v tejto veci
konštatuje, že v prípade oboch obžalovaných by prichádzalo do úvahy ukladanie trestu peňažného len
ako ďalšieho trestu popri podmienečnom treste odňatia slobody vzhľadom k tomu, že obaja obžalovaní
zo spáchania žalovaného trestného činu koristili a mali z neho finančný príjem. Vzhľadom však na

majetkové pomery oboch obžalovaných by ukladanie peňažného trestu tak, aby odčerpal ich príjem z
trestnej činnosti rádovo okolo 5.000,-Eur by bol nevymožiteľný, nakoľko obžalovaní nedisponujú takým
finančným majetkom.
Preto súd dospel k záveru, že na splnenie ochrannej a výchovnej funkcie trestu je potrebné obom
obžalovaným ukladať trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú

skúšobnú dobu.

Obom obžalovaným ukladal súd trest v zákonnom stanovenej trestnej sadzbe, ktorá je pri treste odňatia
slobody od 1 do 5 rokov.
Nakoľko sa obaja obžalovaní k spáchaniu žalovaného trestného činu doznali a jeho spáchanie úprimne

oľutovali, zohľadnil túto skutočnosť súd ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona.
Na druhej strane súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle ust. § 37 Trestného zákona.
Nakoľko prevažuje pomer poľahčujúcich okolností súd v zmysle ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil
hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a mohol tak obžalovaným ukladať trest v sadzbe od 1 roku
do 3 rokov a 8 mesiacov.

Súd dospel k záveru, že na splnenie ochrannej a výchovnej funkcie trestu obžalovaným postačí
ukladanie trestu pri spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 14 mesiacov, výkon ktorého súd obom
obžalovaným podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnenom nároku poškodenej Q. O.

na náhradu škody. Poškodená si nárok uplatnia v prípravnom konaní vo výške 1.500,-Eur, dôvodnosť
nároku nepreukázala, rovnako nepreukázala ani jeho výšku. Na hlavné pojednávanie sa nedostavila a
tak súd nemal žiadne relevantné podklady na priznanie nároku poškodenej v trestnom konaní a tak ju
s uplatneným nárokom odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v
Bratislave.