Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 4, 2015

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 11C/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215201256
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Murgaš
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2015:6215201256.3

Rozhodnutie

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v právnej veci navrhovateľky Ž. H.,
D.. XX. XX. XXXX, N. A. XXX, XXX XX A., proti odporcovi L. H., D.. XX. XX. XXXX, N. A.H. XXX, XXX
XX A., H. Č. N. C. Z. Č.. XXX, XXX XX C. Z., o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa04.03.2015navrhovateľkažiadala,abysúdodporcuzaviazal
platiť navrhovateľke manželské výživné vo výške 140,-- Eur mesačne so splatnosťou vždy do 10. dňa v
mesiaci vopred, počnúc od 01. 03. 2015. Nárok odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia, ale odporca
sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava viac ako 10 rokov. Nestará sa o rodinu ani o deti, nepracuje a
neprispieva na výživu nezaopatrenej dcére. V spoločnej domácnosti žuje s deťmi U. a B. pochádzajúcich

z manželstva s odporcom. Je bez príjmu a nemá možnosť požiadať o dávky v hmotnej núdzi, resp.
vykonávať verejno-prospešné práce v obci, pretože odporca nie je evidovaný na ÚPSVaR. Má príjem len
titulom rodinných prídavkov na dcéru a to 23,52 Eur mesačne. Nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného
ani nehnuteľného majetku.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním z 13. 07. 2015. S návrhom na určenie manželského
výživného nesúhlasil, pretože je v zlej sociálnej situácii. Žije v obci C. Z. v rodinnom dome, ktorý patrí
do vlastníctva jeho sestry, ktorá mu umožnila v nehnuteľnosti prespávať. V súčasnosti je bez finančných

prostriedkov a zdrojom jeho obživy sú príležitostné práce, ktoré vykonáva v obci a blízkom okolí. Príjem,
ktorý si zabezpečí postačuje len na uspokojenie základných životných potrieb a na zakúpenie stravy a
ošatenia. Nepodarilo sa mu zamestnať a to napriek tomu, že prácu si aktívne hľadá.

Na pojednávaní odporca zotrval na dôvodoch svojho písomného vyjadrenia. Poukázal opätovne na
svoju nepriaznivú majetkovú a príjmovú situáciu. Potvrdil, že s manželkou nežije v spoločnej domácnosti
10 rokov. Po návrate z výkonu trestu sa do domácnosti nevrátil, pretože navrhovateľka nadviazala

mimomanželský vzťah s iným partnerom. S deťmi pochádzajúcimi z manželstva udržiava kontakt,
sporadicky sa stretáva s dcérou B. a navštevuje syna U.. Finančne je odkázaný na pomoc sestry, ktorá
uhrádzapoplatkyspojenésprevádzkourodinnéhodomu,vktoromžije.Navrhovateľkaobývadružstevný
byt, ktorý bol pôvodne pridelený odporcovi. Poprel, že navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o
domácnosť, pretože deti pochádzajúce z manželstva majú svoj samostatný život. Voči mal. dcére B.
si plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté

dieťa. Návrh považoval za účelový, pretože navrhovateľka sa týmto spôsobom usiluje zabezpečiť si
finančné prostriedky na jeho úkor.Súdvovecinariadilpojednávaniena11.08.2015a04.09.2015,naktorésanavrhovateľkanezúčastnila,
svoju neúčasť ničím neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania. Predvolanie na
pojednávanie mala riadne vykázané doručenkou z 23. 07. 2015 a 14. 08. 2015. Súd preto procesným

postupom podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) vec prejednal v
neprítomnosti navrhovateľky, prihliadajúci pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov
a to sobášnym listom účastníkov konania, výpisom z evidencie vozidiel na meno Ž. H., oznámením
ÚPSVaR V. Krtíš o poberaných dávkach v hmotnej núdzi a prídavkoch na deti z 15. 04. 2015, oznámením

OÚ, katastrálny odbor V. Krtíš o vlastníctve nehnuteľností navrhovateľkou z 14. 04. 2015, oznámením
sociálnej poisťovne z 17. 04. 2015 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu.

Na tomto základe súd zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 21. 03. 1987 manželstvo pred matričným úradom obce W. Z.F., ktoré
manželstvo doposiaľ trvá. Z manželstva pochádzajú deti A., L., U. a mal. B.. Účastníci konania viac
ako 10 rokov nežijú spolu v domácnosti. Navrhovateľka býva v byte syna L. H.. Je nezamestnaná a

nevlastní žiadny hnuteľný a ani nehnuteľný majetok. Zdrojom jej obživy je prídavok na mal. B. vo výške
23,52 Eur a dávka v hmotnej núdzi, ktorú poberá vo výške 117,20 Eur od 01. 03. 2015. Odporca je
nezamestnaný a býva v obci C. Z. v rodinnom dome, ktorý patrí do vlastníctva jeho sestry. Zdrojom
jeho obživy je príjem z príležitostných prác vykonávaných v obci a blízkom okolí, ktorý stačí len na
uspokojenie základných životných potrieb odporcu. V roku 2011 vykonal trest odňatia slobody a do

spoločnej domácnosti sa k navrhovateľke nevrátil. Manželka nadviazala mimomanželský vzťah s iným
partnerom s ktorým žila až doposiaľ. Odporca je nemajetný, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný
majetok. Plní si vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére B., ktorej prispieva mesačným výživným vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Navrhovateľ nie je evidovaný na
úrade práce, ani ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi. Je bez finančných prostriedkov odkázaný na

pomoc príbuzných.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“); manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť
neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v
zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť

o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine; pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona možno vyvodiť, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je
založená na princípe vzájomnosti a povinnosti zabezpečenia rovnakej životnej úrovne oboch manželov
po celú dobu trvania manželstva. Určenie vyživovacej povinnosti súdom na návrh niektorého z

manželov prichádza do úvahy, ak si jeden z manželov vyživovaciu povinnosť neplní vôbec alebo v
dostatočnej miere, tak aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Súd má povinnosť
prihliadnuť na starostlivosť o domácnosť. Pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza
zo všeobecných hľadísk, ktoré sú vyjadrené v zákone o rodine (§ 75 ods. 1 zákona o rodine). Súd
musí prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného a na možnosti a schopnosti povinného. Okrem

osobných, majetkových a príjmových pomerov súd berie do úvahy konkrétnu mieru potrieb, ktorá je na
strane manželov daná povahou ich práce, spôsobom života, zdravotným stavom a inými okolnosťami.
Aj pre priznanie výživného od manžela platí ustanovenie § 75 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého
výživné nie je možné priznať, ak by to bolo v rozpore so zásadami morálky.Z uvedených princípov zákona o rodine súd v predmetnej veci vychádzal a aplikoval ich na zistený
skutkový stav. Výživné sa stanovuje podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania súdu a základné
kritéria sú upravené ustanovením § 120 a nasl. O.s.p.. Konanie, ktoré sa v predmetnej veci viedlo má

povahu sporu a je vždy na účastníkovi, aby označil relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie
práva a následne tieto skutočnosti dostatočným preukázal. Nesplnenie dôkaznej povinnosti účastníka
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení, ako je účastník, ktorý si nesplnil dôkaznú
povinnosť. Na základe vykonaných dôkazov súd konštatuje, že navrhovateľka neuniesla dôkazné

bremeno. Podala návrh na určenie manželského výživného v čase, kedy formálne trvá manželstvo
uzavreté medzi účastníkmi dňa 21.3.1987. Uvedená skutočnosť nie je sporná, rovnako ani fakt, že
manželia si vzájomne na výživu dlhodobo neprispievajú. Z hľadiska dispozície hmotnoprávnej normy (§
71 ods. 1 zákona o rodine) navrhovateľka bola povinná preukázať, že má nižšiu životnú úroveň ako
je životná úroveň odporcu. V návrhu tvrdila, že je nemajetná a zdrojom jej príjmu sú prídavky na dieťa
23,52 Eur, taktiež že realizuje osobnú starostlivosť o domácnosť a o maloleté dieťa. Z listín, ktoré sa

nachádzajú v súdnom spise vyplýva, že príjem navrhovateľky pozostáva z rodinných prídavkov a dávky
v hmotnej núdzi, ktorú poberá vo výške 117,20 Eur od 1.3.2015. Z vyjadrenia navrhovateľky súd zistil, že
býva v byte, ktorý patrí synovi Igorovi. Odporca vypovedal, že je nemajetný, nevlastní žiadny hnuteľný
ani nehnuteľný majetok. Je úplne bez prostriedkov a nemá peniaze na vycestovanie z miesta bydliska.
Býva v dome svojej sestry, ktorá uhrádza náklady spojené s jeho prevádzkou a jediným zdrojom jeho

príjmu je odplata z príležitostných prác, ktoré vykonáva v mieste svojho bydliska, čím si zabezpečuje
nákup stravy. Tvrdenie, že navrhovateľka sa stará o deti a domácnosť zostalo medzi účastnými
sporné. Odporca ho spochybnil, pretože starostlivosť navrhovateľky o domácnosť poprel. Uviedol, že
domácnosť s navrhovateľkou dlhodobo spoločne nezdieľa a nevrátil sa do domácnosti po výkone trestu
odňatia slobody od roku 2011 a to z dôvodu mimomanželského vzťahu, ktorý navrhovateľka nadviazala

s iným partnerom. Uvádzal, že navrhovateľka finančné prostriedky používa pre osobnú spotrebu a
nezabezpečuje starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť. Deti pochádzajúce z manželstva si vedú
svoj vlastný život. Starostlivosť o domácnosť súd nevyhodnotil ako skutočnosť svedčiacu v prospech
navrhovateľky. Okrem toho navrhovateľka netvrdila a ani nepreukazovala žiadne okolnosti, ktorá by jej
bránili obstarať si prostriedky na obživu vlastným pričinením. Odporca naopak deklaroval opačný postoj

t. j. snahu nájsť si zamestnanie, zvýšiť si príjem a zlepšiť svoju nepriaznivú sociálnu situáciu. Vzhľadom
na zistený stav veci na strane oboch účastníkov súd potom dospel k názoru, že nie je v možnostiach
a schopnostiach odporcu prispievať okrem výživného na nezaopatrené neplnoleté dieťa a aj na výživu
navrhovateľky. Návrh zamietol pre neunesenie dôkazného bremena, pretože nebolo preukázané, že
životná úroveň navrhovateľky je nižšia ako životná úroveň odporcu. Prisúdenie výživného navrhovateľke

bysapriečiloajzásadámmorálky,keďžemanželiaspoločnedlhodobonežijú(viacako10rokov),nevedú
domácnosť, vzájomne si na výživu neprispievajú a navrhovateľka nadviazala mimomanželskú známosť
azrejmenemázáujemnaobnovenívzťahusmanželom.Návrhnaurčenievýživnéhoajztýchtodôvodov
súd vyhodnotil ako nedôvodný.

Z vyššie uvedených dôvodov potom súd návrh navrhovateľky pre neunesenie dôkazného bremena v

celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu v súdnom konaní.
Odporca bol v konaní v konaní v celom rozsahu úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania.
Trovy konania si voči navrhovateľke nenárokoval, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).