Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 3, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/333/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213221275
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213221275.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

OrangeSlovensko,a.s.,Metodova8,Bratislava,IČO:35697270,vkonanízastúpeného:Bobák,Bollová
a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673,
proti odporkyni: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. W. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923,
v konaní zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom Park Angelinum 2, Košice, o
zaplatenie 289,27 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 120,27 € spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 120,27 € od 23.3.2012 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov konania, ani vedľajší účastník na strane odporkyne, n e m á právo na náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.9.2013 domáhal od odporkyne zaplatenia sumy

289,27 € (a to titulom neuhradených služieb vo výške 120,27 € a titulom náhrady škody vo výške 169,-
€) s príslušenstvom ako i náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že s odporkyňou uzavrel
zmluvu o pripojení č. A XXXXXXX ako aj dodatok k zmluve o pripojení. Na základe tejto zmluvy poskytol
odporkyni 1 ks SIM karty, ktorá jej umožňovala využívať ním poskytované telekomunikačné služby.
Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval na tom skutkovom základe, že sa jedná o škodu za
odpredané telekomunikačné zariadenie: mobilný telefón zn. Nokia 5230 celkove vo výške 169,- €, ktorá
suma predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou poskytnutého telekomunikačného

zariadenia. Túto škodu mala odporkyňa navrhovateľovi spôsobiť tým, že získala mobilné zariadenie za
cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto
po dobu viazanosti riadne platiť a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Nárok
na nezaplatenú cenu za poskytnuté telekomunikačné služby si navrhovateľ uplatnil za obdobie október
až december 2011, pričom uviedol, že po zaslaní pokusu o pokonávku odporkyni, odporkyňa z dlžnej
sumy uhradila sumu 90,65 €. Úrok z omeškania z dlžnej sumy žiadal navrhovateľ priznať vo výške 9

% ročne od 23.3.2012, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej
v pokuse o pokonávku.Súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti Právneho zástupcu navrhovateľa,
odporkyne i právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to detailu k SOS - dokladu k predajnej a akciovej

cene mobilného telefónu, zmluvy o pripojení, dodatku k zmluve o pripojení, prílohy č. 1 k dodatku, kópie
doručenky,pokusuopokonávku,faktúr,všeobecnýchpodmienokposkytovaniaverejnýchelektronických
komunikačných služieb spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. (ďalej len Všeobecné podmienky),
vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne ako aj ostatných ku spisu priložených listín a na
základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 17.9.2008 zmluvu o pripojení č. H v zmysle ktorej bol navrhovateľ
povinný poskytovať odporkyni telekomunikačné služby a odporkyňa bola povinná platiť navrhovateľovi
za využívanie týchto služieb cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli všeobecné
podmienky, cenník služieb a informácie o poskytnutých službách. Zároveň podľa zmluvy navrhovateľ
odporkyni poskytol jednu SIM kartu, ktorá jej umožňovala telekomunikačné služby poskytované

navrhovateľom využívať. Dňa 25.5.2010 uzavrel navrhovateľ s odporkyňou dodatok k vyššie uvedenej
zmluve o pripojení. V čl. 1 ods. 1.1 dodatku k zmluve o pripojení sa navrhovateľ s odporkyňou dohodli na
aktivácii, resp. zmene určitého účastníckeho programu, ktorý mal byť aktivovaný a bol aktivovaný na SIM
kartu navrhovateľa registrovanú na odporkyňu s prideleným telefónnym číslom. Zároveň navrhovateľ
odpredal odporkyni telekomunikačné zariadenie zn. Nokia 5230 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny

za kúpnu cenu s DPH vo výške 1,- €. V čl. 1 ods. 1.3 dodatku k zmluve o pripojení sa navrhovateľ s
odporkyňou dohodli, že navrhovateľ poskytne odporkyni aj ďalšie výhody, s ktorými boli spojené práva
a povinnosti oboch strán upravené v dokumente „Bonusy ponuky „Výmeny 2010“ zo dňa 15.5.2010“,
ktorý tvoril prílohu č. 1 dodatku. V dodatku boli ďalej vymedzené práva a povinnosti navrhovateľa a
odporkyne pri využívaní telekomunikačných služieb a dohodnutého účastníckeho programu. V zmysle

čl. 2, ods. 2.3 písm. a) dodatku sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia
dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa zmluvy v znení dodatku ako účastník služieb
poskytovanýchmunavrhovateľomprostredníctvomSIMkartyažepocelútútodobubudebezprerušenia
tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý
by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku

pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle
čl. 2, ods. 2.3 písm. b) dodatku sa odporkyňa zaviazala, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o
dočasnú deaktiváciu SIM karty, pokiaľ jej takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade
je povinná bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá
nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. c) dodatku sa odporkyňa

taktiež zaviazala, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a
ani neumožní také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy
alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka,
ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený
mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2, ods. 2.3

písm.d)dodatku saodporkyňazaviazala,žebudemaťnaSIMkarteaktivovanýtakýúčastníckyprogram
(resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2
písmene b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku Účastníka uvedeného v bode
2.2 tohto článku. V čl. 2, ods. 2.5 dodatku si účastníci dohodli pre prípad porušenia niektorej z povinností
odporcu uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 zmluvnú pokutu.

Navrhovateľ vyúčtoval odporkyni za obdobie mesiacov október až december 2011 a január 2012 za
poskytnuté služby celkove sumu vo výške 210,92 €. Odporkyňa po doručení pokusu o pokonávku
navrhovateľovi z dlžnej sumy uhradila sumu vo výške 90,65 €.

Ako vyplynulo z dokladu o akciovej a predajnej cene MT/telekomunikačného zariadenia, predajná cena
telekomunikačného zariadenia Nokia 5230 v čase uzavretia zmluvného vzťahu s odporkyňou bola 170,-
€, pričom toto zariadenie bolo predané v akciovej cene 1,- €.

Odporkyňa sa v priebehu konania k podanému návrhu a jeho prílohám napriek výzve súdu doručenej

jej dňa 2.6.2014 nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane odporkyne sa k podanému návrhu vyjadril. Namietal dôvodnosť uplatneného
nároku v časti uplatnenej náhrady škody. Mal za to, že nárok v tejto časti predstavuje paušalizovanúnáhradu škody, teda modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorá je modifikáciou neprijateľnej a teda absolútne
neplatnej zmluvnej podmienky. Mal za to, že rozdiel medzi akciovou a kúpnou cenou nie je následkom
protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom ich zmluvnej dohody. Nárok v časti uplatnenej náhrady

škody navrhoval zamietnuť a nárok v časti o zaplatenie dlžnej sumy titulom neuhradených služieb
navrhol vylúčiť na samostatné konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 53,30 €
pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie -
vyjadrenie) po 18,26 € a 2 x režijný paušál po 8,39 €.

Z nepochybného tvrdenia navrhovateľa, ktoré odporkyňa ani vedľajší účastník na strane odporkyne
nerozporovali, vyplynulo, že odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie
od októbra do decembra 2011 v celkovej výške 120,27 €. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa
8.3.2012 zaslal odporkyni rozpis neuhradených dlžných súm za jednotlivé mesiace a vyzval ju na ich
úhradu. Odporkyňa na pokus o pokonávku reagovala čiastočnou úhradou vo výške 90,65 €. Celkove
dlžná suma titulom neuhradených služieb, ktorú si navrhovateľ uplatňuje za obdobie od októbra do

decembra 2011 tak predstavuje sumu 120,27 €.

Podľa ust. § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.10.2011 zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify.

Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.10.2011
podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie
doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri
vyúčtovaní predpísaných služieb.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489
Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ktoré ustanovuje vykonávací predpis. V danom prípade bolo potrebné aplikovať
vykonávací predpis - nariadenie č. 87/1995 Zb. a § 3 tohto predpisu.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Navrhovateľ svoj návrh v časti uplatneného nároku 169,- € skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu v

tejto výške mu odporkyňa spôsobila tým, že získala mobilné zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že podpisom dodatkov sa zaviazala používať služby navrhovateľa a za tieto platiť po dobu
viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady súobjektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že

tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu navrhovateľ uvádzal, že odporkyňa porušila záväzok vyplývajúci
zo zmluvy, konkrétne dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a

môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bližšie
nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností odporkyňa porušila, či povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového
vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že odporkyňa porušila
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď navrhovateľovi neuhradila faktúry,
ktorými jej túto vyfakturoval. Navrhovateľ neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním

predložených nevyplynulo, že by bola odporkyňa porušila povinnosť upravenú v čl. ods. 2.3 písm. a, b,
a d, zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu, napr. tým, že by bola zmluvu o pripojení vypovedala,
odstúpila od nej pred dohodnutou dobou viazanosti alebo si zmenila účastnícky program na program
s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa navrhovateľ s odporkyňou dohodli pri podpise dodatku. Z
listinných dôkazov nevyplýva a navrhovateľ to vo svojom návrhu ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu

zmluvného vzťahu s odporkyňou a ak k nemu došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti
upravenej v dodatku.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za

škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil

otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku
navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s)
porušením právnej povinnosti odporcu.

Otázkou teda zostáva, či suma 169,- € ako zľava z kúpnej ceny, ktorú navrhovateľ odporkyni poskytol

pri kúpe telekomunikačného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s
porušením povinnosti odporkyne platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľa po
celú dobu viazanosti dohodnutú v dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu
kombinovanýmprávnymúkonom.Jevňomupravenádohodastránoaktiváciiresp.zmeneúčastníckeho
programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti navrhovateľa a odporkyne pri

využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy
koncového telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. Vo svojom čl. 1.2 predstavuje dodatok
kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľ odporkyni odpredal konkrétne telekomunikačné zariadenie so zľavou
z jeho spotrebiteľskej ceny za akciovú cenu. V čl. 2 ods. 2.1 je stanovená povinnosť odporkyne zaplatiť
navrhovateľovi akciovú cenu v dohodnutej výške a určená lehota na jej zaplatenie. To že k splneniu

povinností oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto
nenamietal.Taktiežjezrejmé,žezozmluvy,zdodatkuaniVšeobecnýchpodmienoknevyplývapovinnosť
odporkyne vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny MT v prípade, že odporkyňa poruší
povinnosti, ktoré jej z dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom
počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby).

Poskytnutiezľavyzkúpnejcenyposkytnutéhozariadenianebolozostranynavrhovateľavkúpnejzmluve
ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej
cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností odporkyne z dodatku k zmluve
o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi navrhovateľom
o odporkyňou dohodnutá v čl. 2.5 dodatku zmluvná pokuta.

Povinnosť odporkyne zaplatiť, alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z
dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava zkúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti
s porušením tejto povinnosti odporkyne. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej
ceny, ktorú odporkyni pri kúpe konkrétneho telekomunikačného zariadenia poskytol nie je následkom

porušenia povinnosti odporkyne platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle
navrhovateľa vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. To, že navrhovateľ poskytol
odporkyni zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa táto zaviazla platiť mu za služby počas celej doby
viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Podľa názoru súdu
jediným možným následkom porušenia povinnosti odporkyne platiť riadne a včas cenu za poskytované

služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb
odporkyne za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku navrhovateľa o poskytnutú zľavu z
kúpnej ceny mobilného telefónu takýmto následkom nie je.

Taktiež mal súd za to, že zo strany navrhovateľa nebola výška spôsobenej škody preukázaná. Škoda
podľa tvrdenia navrhovateľa mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou

poskytnutých telekomunikačných zariadení, za ktorú boli tieto odporkyni skutočne predané. Ako listinný
dôkaz o predajnej a akciovej cene poskytnutých zariadení navrhovateľ súdu predložil výtlačok z
intranetového portálu spoločnosti Orange, označený ako „detaily k SOS“, na ktorom sú uvedené detaily
týkajúce sa akcie ponúknutej odporcovi - názov akcie, trvanie akcie, vybraný typ mobilného telefónu,
akciová cena mobilného telefónu, predajná cena mobilného telefónu, dohodnutá zmluvná pokuta, doba

viazanostiadátum,odktoréhomôžeodporkyňauzatvoriťnovúakciovúzmluvu,príp.získaťnovýmobilný
telefón. Interný výtlačok navrhovateľa, na ktorom sú uvedené jeho vlastné údaje týkajúce sa zmluvného
vzťahu s odporkyňou, nie je dostatočný objektívny dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu
mobilného telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti o zaplatenie sumy 169,-
e s príslušenstvom zamietol.

V ďalšej časti si navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné

služby poskytované odporkyni v mesiacoch október až december 2011 vo výške 120,27 €.

Uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby poskytované
odporkyni mal súd v konaní preukázaný jednak nepochybným tvrdením navrhovateľa, ktoré odporkyňa
nerozporovala ako aj faktúrami, ktorými odporkyni cenu za tieto poskytnuté služby vyfakturoval a ktoré

odporkyňa neuhradila.

Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti faktúry vystavenej
navrhovateľom sa odporkyňa dostala do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu voči
navrhovateľovi, preto ju súd zaviazal zaplatiť za čas omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka úrok z omeškania z dlžnej sumy v uplatnenej výške, ktorá nepresahuje výšku zákonného
úroku z omeškania podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/ 1995 Z.z.. Úrok z omeškania súd
navrhovateľovi priznal od ním žiadaného dátumu 28.10.2011, nakoľko k tomuto dňu už odporca bol v
omeškaní s plnením svojho dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danej veci bolo predmetom konania zaplatenie sumy 289,27 € s príslušenstvom. S ohľadom na
výsledok konania (keď súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 120,27 € vyhovel a vo zvyšnej časti (t.j.

o zaplatenie sumy 169,- €) návrh zamietol) súd mal za to, že s ohľadom na výsledok konania je
dôvodné o trovách konania účastníkov konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pričom podľa
rovnakého ustanovenia O.s.p. súd rozhodol aj o trovách vedľajšieho účastníka na strane odporkyne,
pretože jeho úspech v konaní sa odvodzuje od úspechu odporkyne v konaní. V danej veci súd nemal
za to, že uplatnený nárok navrhovateľa je potrebné na účely rozhodnutia o trovách konania rozdeliť

na dva samostatné nároky tak, ako to navrhoval vedľajší účastník na strane odporkyne. Predmetom
konania bolo zaplatenie sumy 289,27 € s príslušenstvom, keď súd návrhu v časti vyhovel a v časti návrh
zamietol, pričom mal za to, že uplatnené nároky (hoci predmetom konania bol v jednej časti nárok na
zaplatenie dlžnej vyúčtovanej sumy za poskytnuté služby a v druhej časti nárok na náhradu škody)sa týkajú rovnakých účastníkov konania a skutkove spolu súvisia, z ktorého dôvodu súd uznesením
č.k. 14C/333/2014-90 zo dňa 3.9.2015 zamietol návrh vedľajšieho účastníka na strane odporkyne na
vylúčenie návrhu v časti o zaplatenie dlžnej vyúčtovanej sumy za poskytnuté služby. Okrem toho súd

poukazuje i na skutočnosť, že v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv (ako je i tento prípad) z úradnej
povinnosti poskytuje zvýšenú ochranu spotrebiteľom. Je nesporné, že vedľajší účastník ako občianske
združenie poskytujúce ochranu spotrebiteľom vstúpilo do tohto konania (rovnako ako aj do iných stoviek
konaní vedených na súdoch SR) bez toho, aby bol zisťoval, či odporkyňa vôbec má záujem o pomoc,
ktorú mu vedľajší účastník ponúkal. Tiež je nesporné, že vedľajší účastník na strane odporkyne tak

ako aj iný účastník konania má právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom, z ktorého dôvodu mu i v
tomto konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, ktorých sa domáhal titulom náhrady trov konania. Súd
však v tejto súvislosti poukazuje na základný predpoklad priznania náhrady trov konania, ktorým je
účelnosť ich vynaloženia. Vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zastupuje vo všetkých konania
vedených na Okresnom súde Komárno ( a zrejme aj vo všetkých konaniach, v ktorých vystupuje tento
konkrétny vedľajší účastník na všetkých súdoch SR) ten istý advokát, ktorý v konaniach vedených na

Okresnom súde Komárno vo veciach navrhovateľa - Orange Slovensko, a.s. zasiela do spisu vyjadrenie
k návrhu na začatie konania a jeho prílohám s textom, ktorý je vopred vypracovaný a v ktorom sa
menia len údaje o účastníkoch konania, predmete konania, výške dlžnej sumy a časť uplatnenej náhrady
trov konania, pričom právne posúdenie veci a návrh rozhodnutia je vo všetkých prípadoch rovnaký
(návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietnuť a v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté služby

vyhovieť). V danom prípade, keď dôvodom založenia Združenia na ochranu práv spotrebiteľov OBRANA
bolo predovšetkým zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľov a ich oprávnených záujmov v sporoch zo
spotrebiteľských zmlúv, možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné,
účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu
spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Združenie bolo založené na ochranu práv a oprávnených

záujmov spotrebiteľa, čo je i jeho úlohou v spotrebiteľských sporoch, preto súd udelenie plnomocenstva
na zastupovanie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom považuje za nedôvodné a za zbytočné
navyšovanie trov konania.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.