Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 3, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214212484
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214212484.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Korytár, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti odporkyni: V. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. XXXX/XX, K., o zaplatenie 2.151,16 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 60,- € s príslušenstvom z a s t a v u j e .

V zastavujúcej časti žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.014,77 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.014,77 € od 20.6.2014 do zaplatenia, to všetko do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 23.6.2014 domáhal uloženia

povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 2.151,16 € s príslušenstvom a náhradu trov konania na
tom skutkovom základe, že s odporkyňou uzavrel dňa 11.8.2004 úverovú zmluvu č. 5611383277 a
zároveňzmluvuorevolvingovomúvere.Odporkynitakbolposkytnutýrevolvingovýúverprostredníctvom
úverovej karty YES s úverovým rámcom 30.000,- Sk (995,82 €) a mesačnou splátkou vo výške 1.200,-
Sk (39,83 €). Keďže odporkyňa neuhrádzala svoj záväzok riadne a včas, listom zo dňa 27.2.2012 ju
vyzval k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.555,92 € v stanovenej lehote. Ku dňu podania
návrhu dlh odporkyne predstavuje sumu 2.151,16 €, ktorá predstavuje dlžnú istinu vo výške 1.290,63 €,

úrok vo výške 837,33 €, zmluvnú pokutu vo výške 8,10 €, úrok z omeškania vo výške 3,18 € a poplatok
za výpis z účtu vo výške 11,92 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie i príslušenstvo pohľadávky - úrok z
omeškania vo výške 21,48 % ročne zo sumy 1.290,63 € od 20.6.2014 do zaplatenia. Titulom náhrady
trov konania navrhovateľ žiadať zaviazať odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh a trov
právneho zastúpenia.

V priebehu konania pred otvorením pojednávania vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v časti o

zaplatenie sumy 60,- € s príslušenstvom späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Dôvodom späťvzatia
návrhu boli čiastočné úhrady dlhu zo strany odporkyne a to dňa 24.6.2015 v sume 20,- €, dňa 21.7.2015
v sume 20,- € a dňa 20.8.2015 v sume 20,- €.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazných prostriedkov
nachádzajúcich sa v spise - splátkového kalendára, úverovej zmluvy, úverových podmienok, výzvy
k splateniu úveru, poštového podacieho hárku, výpisu z účtu, špecifikácie uplatneného nároku,

čiastočného späťvzatia návrhu, sadzobníka poplatkov a odmien zo dňa 12.8.2008, rozsudku Krajského
súdu v Prešove vo veci sp. zn. 9Co/72/2012 a ostatných ku spisu pripojených listín, a to prečítaním a
na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z úverovej zmluvy č. 3408060748 zo dňa 11.8.2004 vyplýva, že odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský

úver za účelom kúpy spotrebného tovaru. Zároveň došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o
revolvingovom úvere, ktorý odporkyňa čerpala prostredníctvom úverovej karty YES za podmienok
uvedených v úverovej zmluve a úverových zmluvných podmienkach. Ako vyplynulo z predloženého
splátkového kalendára odporkyni bol poskytnutý úver do výšky úverového rámca vo výške 1.327,76 €.
Odporkyňa využívala možnosť čerpať revolvingový úver prostredníctvom úverovej karty YES v období
od 14.2.2007 do 27.2.2012, kedy došlo zo strany navrhovateľa pre neplnenie zmluvných podmienok

zo strany odporkyne k zosplatneniu úveru. Ku dňu 27.2.2012 navrhovateľ vyčíslil svoju pohľadávku
na sumu 1.063,49 €. Žalovaná čiastka 2.151,16 € pozostáva z istiny revolvingového úveru vo
výške 1.290,63 €, úroku vo výške 837,33 €, zmluvnej pokuty vo výške 8,10 €, úroku z omeškania vo
výške 3,18 € a poplatku za výpis z účtu vo výške 11,92 €. Nakoľko odporkyňa nesplácala tento úver
riadne a včas, navrhovateľ listom zo dňa 27.2.2012 odporkyni oznámil, že v nadväznosti na obsah

úverových podmienok využil svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru. Navrhovateľ zároveň
vyzval odporkyňu na zaplatenie zostávajúcej časti úveru spolu príslušenstvom do 15 dní od odoslania
výzvy. Ako vyplynulo zo splátkového kalendára odporkyňa titulom úveru čerpala celkove sumu 2.042,38
€, z ktorej sumy uhradila navrhovateľovi sumu vo výške 1.676,97 €.

Odporkyňa sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám nevyjadrila.
Odporkyňa sa však zúčastnila pojednávania dňa 25.5.2015, ktoré bolo bez otvorenia na žiadosť
odporkyne odročené, keď odporkyňa prejavila záujem o mimosúdne urovnanie sporu s navrhovateľom.
Následnevmesiacochjún2015,júl2015aaugust2015zostranyodporkyneajdošlokčiastočnejúhrade
dlhu a to splátkami po 20,- €.

Podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej

forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne dojednaním musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o revolvingovom
úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu

je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i

keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný

zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Táto zmluva podlieha tiež
režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľomako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek
a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym

predchodcom navrhovateľa a odporkyňou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv,
ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné
obchodné podmienky, ktoré odporkyňa ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký
počet spotrebiteľov.

V prejednávanej veci mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a
odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 11.8.2004 úverovú zmluvu ako aj zmluvu o revolvingovom úvere,
ktoré uzavretie zmluvy odporkyňa nepopierala. Na základe tejto zmluvy (zmluvy o revolvingovom
úvere) bol odporkyni poskytnutý úver do výšky úverového rámca 1.327,76 €, ktorý sa odporkyňa
zaviazala uhradiť navrhovateľovi pravidelnými mesačnými splátkami. Keďže odporkyňa porušila svoju

zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas, navrhovateľ ku dňu 27.2.2012 zosplatnil poskytnutý
úver. Z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že ku dňu zosplatnenia (k 27.2.2012) dlžná suma
predstavovala 1.063,49 €, na zaplatenie ktorej sumy spolu s vyčíslenou zmluvnou pokutou vo výške
8,10 € a vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 3,18 € po odpočítaní sumy 60,- € (ktorú odporkyňa
po podaní návrhu na začatie konania navrhovateľovi uhradila, pričom v tejto časti došlo zo strany

navrhovateľa k čiastočnému späťvzatiu návrhu, ktorému súd vyhovel a konanie v časti o zaplatenie
sumy 60,- € s príslušenstvom konanie zastavil) súd odporkyňu aj zaviazal, nakoľko odporkyňa tento
nárok navrhovateľa nepopierala, v priebehu konania tiež nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by túto
dlžnú sumu navrhovateľovi uhradila, resp. že tento nárok navrhovateľa zanikol iným spôsobom. Súd mal
vykonaným dokazovaním preukázané, že nárok navrhovateľa je dôvodný len v tejto časti. Zosplatnenie

úveru znamená predčasné ukončenie záväzkovoprávneho vzťahu, ku ktorému okamihu sa stáva celá
pohľadávka veriteľa (pozostávajúca z istiny, príslušenstva a iných nárokov) v celom rozsahu splatná.
Súd mal za to, že ku dňu predčasného zosplatnenia úveru pohľadávka navrhovateľa predstavovala
sumu 1.063,49 €, keď uvedené jednoznačne vyplynulo z predloženého splátkového kalendára, pričom
túto sumu bolo potrebné navýšiť o dôvodne uplatnený nároki na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty

a úroku z omeškania do zosplatnenia. Súd tiež priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z dlžnej
sumy počnúc od 20.6.2014 do zaplatenia, keď úrok z omeškania priznal navrhovateľovi len vo výške
vyplývajúcej z § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. nad
sumu priznaného úroku z omeškania súd návrh zamietol. Súd tiež zamietol návrh v časti nad priznanú
sumu 1.014,77€,nakoľkohopovažovalzanedôvodnýanepreukázaný.Pokiaľideouplatnenýzmluvný

úrok po predčasnom zosplatení úveru (t.j. počnúc od 28.2.2012) vo výške 21,48 % ročne do zaplatenia,
súd v tejto časti považoval návrh za nedôvodný. Súd má za to, že navrhovateľ má nárok na zmluvný
úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom
zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto
jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu.

Vzhľadomajnaúčelzmluvnéhoúroku,ktorýmjeodplatazaposkytnutépeňažnéprostriedky,vyhlásením
splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, stratil navrhovateľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo

k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci navrhovateľ pristúpil k
vyhláseniu splatnosti dlhu a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania (zaplatenie ktorých si ale navrhovateľ v tomto konaní neuplatňoval). V tejto súvislosti súd
poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie,

ktoré by zaväzovalo odporkyňu k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti dlhu
odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. Pokiaľ ide i iné
nároky, ktoré si navrhovateľ uplatňoval, súd tieto nemal preukázané, keď navrhovateľ v konaní neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal titulom čoho, z akej sumy a za aké obdobie si tieto nároky uplatňoval.
Preto súd návrh vo zvyšnej časti zamietol.

O trovách konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..Ohľadne zvyšnej časti konania súd rozhodnutie o trovách konania ponechal na osobitné uznesenie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odporkyňa síce v priebehu konania vykonala tri úhrady dlžnej sumy po 20,- € mesačne, nakoľko však ale
o povolenie možnosti splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach súd nepožiadala, súd uložil povinnosť
plnenia jednorázovo v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p..

Pokiaľ ide o navrhovateľom predložený rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 9Co/72/2012,

súd konštatuje, že týmto rozhodnutím v prejednávanej veci viazaný nie je a preto sa ním nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.