Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114202606
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114202606.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Getfin, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Bezručova

1191/3, IČO: 46371265, zastúpený Mgr. Zdenkou Záhorákovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul.
L. Novomeského 2667/4, proti odporkyni: F. B., trvale bytom X. nad O., tohto času bytom Dubnica nad
Váhom, ul. Pod Hájom 955/40-43, o zaplatenie 200,83 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom
Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 06.02.2014 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni
domáha, aby súd rozhodol o splnení jej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,83 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z tejto sumy od 28.02.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu
vo výške 0,05 % denne zo sumy 200,83 eur od 28.02.2008 do zaplatenia a sumu 9,96 eur za zaslané
upomienky. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že
navrhovateľovi bola postúpená pohľadávka na základe Zmluvy o postúpení masy pohľadávok zo dňa
17.10.2011. V súlade so zmluvou o úvere č. 71638 sa stal veriteľom odporkyne. Navrhovateľ (správne
právny predchodca navrhovateľa) uzatvoril s odporkyňou ako dlžníkom dňa 18.12.2007 Zmluvu o úvere
č. 71638, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 5.000,-Sk, teda 165,97 eur s mierou
navýšenia 10,90 % mesačne. Navrhovateľ sa domáha len úroku vo výške 3 % mesačne z istiny úveru.

Za 7 mesiacov, na ktoré bol úver dojednaný predstavuje úrok sumu 34,86 eur. Súčet istiny úveru a
úroku z istiny potom predstavuje sumu 200,83 eur. Odporkyňa ku dňu podania návrhu neuhradila nič.
V dôsledku toho jej boli zasielané tri upomienky (naposledy dňa 19.02.2008), za ktorú si navrhovateľ
účtuje manipulačný poplatok vo výške 100,-Sk, teda 3,34 eur. Uplatnenú zmluvnú pokutu odôvodnil
zmluvným dojednaním v bode 5 VOP úveru, a to za omeškanie splátky úveru vo výške 0,3 % za každý
deň omeškania.

V priebehu konania súd doručil návrh odporkyni dňa 18.07.2015, ktorá naň žiadnym spôsobom

nereagovala.

Naprejednanievecisamejsúdnenariadilpojednávanie,pretoževoveciideodrobnýsporapodľanázoru
súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom, Zmluvou o úvere zo dňa
18.12.2007, ktorú uzatvoril právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa, ďalej len „úverová zmluva“,
splátkovým kalendárom, prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 17.10.2011 a upomienkamizo dňa 21.01.2008, 29.01.2008 a 19.02.2008. Po tomto oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi
súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa, obchodná spoločnosť FINANCREAL s.r.o., dňa 18.12.2007 uzatvoril

s odporkyňou úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol odporkyni úver v celkovej sume 5.000,-Sk.
Medzi účastníkmi tejto zmluvy bolo dohodnuté, že odporkyňa bude splácať peňažný dlh v 7 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 1.260,- Sk. Prvá splátka bola splatná dňa 12.01.2008. Výška úroku
nebola uvedená, bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 603,15 % a mesačná miera
navýšenia vo výške 10,90 %. Súčasťou tejto zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky úveru,

uvedené drobným písmom na rubovej strane úverovej zmluvy.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a
povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu

spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm.a/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 2 písm.b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 2 písm.zd/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie produktom výrobok

alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 2 písm.a/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
zmluvou o spotrebiteľskom úvere dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Po zistení skutkového stavu súd naň aplikoval vyššie uvedené ustanovenia právnych predpisov a

vec právne posúdil. Po tomto posúdení rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Zmluva, ktorú
uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože pri ich uzatváraní právny predchodca navrhovateľa konal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa je fyzickou osobou a nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu

navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú
základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho
súdneho konania, podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prioritne z úradnej povinnosti prihliadal
na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Existencia premlčania
práva má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno

oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne
splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu,
by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie
súdu. V tejto súvislosti súd uvádza, že nevznesenie námietky premlčania dlžníkom (odporkyňou), nemá
za účinnosti súčasnej platnej právnej úpravy (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa) praktický význam

v konaní, nakoľko súd, ako je uvedené vyššie, prihliada na premlčanie práva dodávateľa z úradnej
povinnosti.

Navrhovateľ svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči odporkyni odôvodňuje tým,
že odporkyňa si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy, a to splatiť svoj peňažný dlh
riadne a včas. Dlh odporkyne vrátiť na základe úverovej zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky bol

splatný dňa 12.07.2008 (táto skutočnosť vyplýva zo znenia úverovej zmluvy a takisto aj zo splátkového
kalendára). Prvým dňom omeškania s jeho riadnym a včasným splnením bol deň 13.07.2008. Vtedy
nastala splatnosť (zročnosť) celého dlhu, teda veriteľ mohol svoje právo na splnenie peňažného dlhu
vykonať po prvý raz. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť trojročná premlčacia doba,
ktorá uplynula dňa 13.07.2011. Tento deň bol pracovným dňom (streda). Vzhľadom k tomu, že návrh

na začatie konania bol súdu doručený dňa 06.02.2014 a k dĺžke premlčacej doby v trvaní troch rokov,
súd konštatuje, že právo navrhovateľa na žalovanú sumu je premlčané. Preto súd návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol.

Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že pri svojom rozhodnutí, najmä v súvislosti s posúdením
premlčania pohľadávky navrhovateľa, sa riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. Záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka).Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého
záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka).

Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však
v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu
k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou

úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.
102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu aj v súčasnosti účinná
právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak
uvedenou novelizáciou sa akákoľvek pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného pochopenia znenia
tohto ustanovenia) o tom odstránila. Napokon aj v prípade posúdenia premlčania podľa Obchodného
zákonníka, podľa ktorého je dĺžka premlčacej doby 4 roky, by bol nárok navrhovateľa premlčaný.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporkyňa
bola v konaní plne úspešná. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si v konaní právo na náhradu trov konania
neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd odporkyni náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.