Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 21, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/54/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715206821
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8715206821.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: F. C., T.. XX.X.XXXX, H. T. S. XX, R.,
v konaní o zaplatenie 248,95 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 8.6.2015 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude
odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi čiastku 248,95 eur s príslušenstvom.

Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa (Slovak Telekom a.s.) s
odporcom uzavrel dňa 22.6.2012 zmluvu o pripojení v zmysle § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách. V zmysle dodatku k uzavretej zmluve zo dňa 22.6.2012 navrhovateľ odporcovi odpredal
jeden kus mobilného zariadenia značky Samsung C3750 za podmienečne zníženú kúpnu cenu 1,- eur,
vrátane DPH.

Vzhľadom na to, že odporca podľa tvrdení navrhovateľa riadne a včas neplnil svoje záväzky, porušil
tým zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve, je povinný navrhovateľovi zaplatiť príslušenstvo.
Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur.

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a listinnými dôkazmi, z čoho zistil tento skutkový
stav:

Právny predchodca navrhovateľa (Slovak Telekom a.s.) s odporcom uzavrel dňa 22.6.2012 zmluvu o
pripojení v zmysle § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. V zmysle dodatku k
uzavretej zmluve zo dňa 22.6.2012 navrhovateľ odporcovi odpredal jeden kus mobilného zariadenia
značky Samsung C3750 za podmienečne zníženú kúpnu cenu 1,- eur, vrátane DPH.

Vzhľadom na to, že odporca podľa tvrdení navrhovateľa riadne a včas neplnil svoje záväzky, porušil
tým zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve, je povinný navrhovateľovi zaplatiť príslušenstvo.
Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur. Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 mal Slovak Telekom a.s. nárok voči odporcovi postúpiť
navrhovateľovi

Zo zmluvy o pripojení súd zistil, že dňa 22.6.2012 uzavreli právny predchodca navrhovateľa a odporca v
zmysle § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. zmluvu na účastnícky program Fix 16, pričom odporcovi bolo pridelené
telefónne č. XXXXXXXXXX. Z dodatku k zmluve o pripojení súd zistil, že odporcovi bol poskytnutý jeden
kus mobilného Samsung C 3750. Z dodatku k uzavretej zmluve súd zistil, že cena mobilného zariadenia
bola určená sumou 1,- eur, pričom v zmysle čl. II bod 2.3 sa žalovaný zaviazal v prípade porušenia
podmienok zmluvy žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur.

Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Zmluvne vznikajú
záväzky zo zmlúv výslovne upravených Občianskym zákonníkom, alebo môžu vznikať aj z iných zmlúv
v zákone neupravených (§ 51 Obč. zák., tzv. nepomenované zmluvy), ako aj zo zmiešaných zmlúv.
Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, upravujúce
záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 43 ods. 1 až 3 cit. zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká: a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou
účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 43 ods. 5, písm. b) cit. zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 517 Obč. zák. veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri peňažnom plnení aj úrok z
omeškania, výška ktorého je podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.

V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi
čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi
účastníkmi, ďalej len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

V zmysle § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

V zmysle rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorení spornej zmluvy dňa 8.8.2005 do
nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana
osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu
zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany
a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj
zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú
dodávateľa s veľkým počtom zákazníkov /spotrebitelia/ s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy
vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy
býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie
návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku
záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, a
teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne
obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy,
nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto
podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných
náležitostí zmluvy.

Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených
v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie
je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal
menej práv ako dodávateľ. Takýmto ustanovením, ktoré možno posudzovať ako nevyvážené je aj
povinnosť spotrebiteľa označeného ako nájomca zaplatiť dodávateľovi označenému ako prenajímateľ
zmluvnú pokutu v neprimeranej a neodôvodnenej výške. Zároveň je takouto neprijateľnou podmienkou
aj stanovenie povinnosti spotrebiteľa zaplatiť dodávateľovi tovaru či služby zmluvnú pokutu bez uvedenia
ďalších podmienok.

S ohľadom na zmluvu uzavretú medzi účastníkmi súd musí konštatovať, že zmluva, resp. dodatok
obsahuje neprijateľnú vopred navrhnutú podmienku, formulovanú typizovanou (formulárovou) zmluvou,

ktorú odporca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, a ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov
a to v neprospech žalovaného spotrebiteľa.

Zároveň súd konštatuje, že ustanovenia zmluvy o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú
pokutu bez zodpovedajúcej povinnosti navrhovateľa sú aj pre rozpor so všeobecným ustanovením §
39 Občianskeho zákonníka, rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi z dôvodu, že sú šikanujúce a
diskriminujúce, neplatnými.

Zmluvná pokuta je klasickým inštitútom zabezpečenia záväzku, pričom však je potrebné zdôrazniť,
že tento inštitút nemožno dezinterpretovať a zneužívať na šikanovanie a diskrimináciu niektorej zo
zmluvných strán.

Súd mal z vykonaných dôkazov preukázané, že jednanie o uzatvorení zmluvy a dodatku sa uskutočnilo
v prevádzkových priestoroch právneho predchodcu navrhovateľa, pričom uzavretá zmluva (dodatok) je
pripravovaná právnym predchodcom navrhovateľa, fyzicky predložená odporcovi ako spotrebiteľovi v
hmotnej podobne bezprostredne pred jej podpisom, bez možnosti riadneho preštudovania a ovplyvnenia
jej obsahu.

K otázke primeranosti, a teda k ústavnému princípu proporcionality /článok 1 Ústavy/ súd poznamenáva,
že v ust. čl. II. bod. 2.3 dodatku zmluvy je uvedené, že ak účastník (odporca) poruší niektorú z povinností
podľa tohto dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu. Zodpovedajúca povinnosť navrhovateľa v
prípade jeho porušenia zmluvy dohodnutá nie je. V tomto smere má súd za to, že sa jedná o disproporciu
v neprospech odporcu. Preto s poukazom na vyššie uvedené určil, že zmluvná podmienka, ktorej
obsahom je dojednanie povinnosti spotrebiteľa zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

Súd vychádzal z toho, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute má povahu neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, keďže v tomto prípade išlo
medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie zmluvy, ktorá mala podobu formulárovej zmluvy s
vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa
nepochybne k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce vstúpiť do zmluvného
vzťahu.

S ohľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd návrh ako neodôvodnený zamietol.

Nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu, nie je obojstranne upraveným inštitútom v uzavretej zmluve, a teda
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako
spotrebiteľa. Súd má za to, že v prejednávanej veci nemožno konštatovať, že sa jedná o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie, nakoľko nebolo preukázané, že by mal odporca pri uzavretí zmluvy
možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, či iný obsah zmluvy. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) Obč.
zákonníka tak možno konštatovať, že zmluvná pokuta ako sankcia za nesplnenie primárneho záväzku
v stanovenej výške a bez možnosti jej úpravy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v dôsledku čoho
nebol nárok na ňu priznaný.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu vo veci v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.
a vzhľadom na skutočnosť, že odporca si v konaní trovy neuplatnil, súd žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.