Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/686/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214818
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711214818.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci žalobcu: JPM finance,
s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Pod Skalkou 1, IČO: 36 643 602, zastúpený splnomocnenou
advokátkou JUDr. Karínou Uhrínovou, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica,
NámestieŠ.Moysesa4,protižalovanej:Q..B.P.,narodenáXX.XX.XXXX,bytomXXXXXG.,W.D.XXX/

XX, o zaplatenie 3 651,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej zo dňa 10.04.2014 proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen číslo konania 6C/209/2011-74 zo dňa 24.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol v dôsledku dôvodne vznesenej
námietky premlčania uplatneného nároku žalobcu voči žalovanej. V odôvodnení rozsudku súd

konštatoval, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca so žalovanou uzatvorili
zmluvu o úvere v ústnej forme a to dňa 15.11.2007, spísanú v notárskej zápisnici
N 464/2007, NZ 46883/2007, NCRls 46511/2007 a následne zmluvu o úvere zo dňa 28. 11. 2007,
spísanú v notárskej zápisnici N 487/2007, NZ 49873/2007, NCRls 49485/2007, ktorými žalobca poskytol
úver žalovanej v sume 75 000,- Sk a v sume 32 000,- Sk. Súčasťou oboch notárskych zápisníc
okrem vyhlásení dlžníka a povinnej osoby - žalovanej, že tohto dňa uzatvorila so spoločnosťou JPM

finance s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici úverovú zmluvu za dohodnutých úverových podmienok,
s dohodnutým úrokom a lehotou splatnosti, ako aj dohodnutým úrokom z omeškania a zmluvnou
pokutou, je súčasne aj prehlásenie dlžníka a povinnej osoby, že tento dlh čo do dôvodu a výšky v plnom
rozsahu uznáva. Súčasne v notárskych zápisniciach povinná osoba - žalovaná vyhlásila, že súhlasí s
vykonateľnosťou záväzkov, uvedených v notárskych zápisniciach a vykonateľnosťou spísanej notárskej
zápisnice, ako exekučného titulu. Súd po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby ohľadom sumy 1
374,20 eur skúmal následne oprávnenosť zvyšnej sumy uplatneného nároku vo výške 2 277,11 eur. V

rozsudku súd potom v súlade so závermi obsiahnutými v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k.14Co/302/2012-57 zo dňa 19.11.2013, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k.
6C/209/2011-40 zo dňa 12.04.2012 konštatoval, že uznanie dlhu obsiahnuté v predmetných notárskych
zápisniciach je nutné považovať za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve a v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je tým uznanie dlhu absolútne
neplatný právny úkon, z ktorého nemôžu vyplynúť žiadne práva ani povinnosti. Súd sa následne v

nadväznosti na právne záväzný názor odvolacieho súdu potom vysporiadal s námietkou premlčania
vznesenou žalovanou a s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka
potom konštatoval, že došlo k premlčaniu nároku žalobcu na účinné uplatnenie si svojho práva vočižalovanej vo všeobecnej premlčacej dobe 3 roky. Notárska zápisnica N 464/2007, NZ 46883/2007 bola
uzatvorená dňa 15.11.2007 a pokiaľ bola v nej určená splatnosť úveru, ktorý bol v nej medzi zmluvnými
stranami dohodnutý dňom 15.12.2007, pri tomto úvere začala plynúť všeobecná premlčania lehota

dňom 16.12.2007. V druhom prípade úveru poskytnutého žalobcom žalovanej na základe notárskej
zápisnice N 487/2007, NZ 49873/2007 zo dňa 28.11.2007, bola splatnosť dohodnutá dňom 28.12.2007
a všeobecná premlčacia doba začala v prípade tohto druhého úveru plynúť dňom 29.12.2007. V
prvom prípade tak všeobecná premlčacia doba uplynula dňom 16.12.2010 a v druhom prípade dňom
29.12.2010. Pokiaľ teda bol žalobný návrh podaný na súde dňa 17.10.2011, bola žaloba podaná po

uplynutí premlčacej doby a súd ju preto v dôsledku dôvodne námietky premlčania žalovanej v celom
rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a a
žalovanej, hoci v konaní úspešnej účastníčke, nepriznal trovy konania, nakoľko si ich žalovaná v konaní
neuplatnila.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Okresný súd

podľa jeho názoru nesprávne zhodnotil skutkový stav veci a vyvodil nesprávny právny záver. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere sa riadi Obchodným zákonníkom, nakoľko je podľa § 261
ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, pričom Obchodný zákonník určuje aj
dĺžku premlčacej doby podľa § 397, ktorá je štvorročná. Nárok preto premlčaný nie je. Žalobca pritom
nespochybňujezáver,žezmluvyoúveresúspotrebiteľskýmizmluvami,pretojepotrebnéposudzovaťich

podľa právnej úpravy vzťahujúcej sa na spotrebiteľské právne vzťahy podľa Občianskeho zákonníka, nie
však ohľadoch dĺžky premlčacej doby. V ďalších dôvodoch odvolania žalobca spochybnil právny názor
vyslovený odvolacím súdom v predošlom zrušujúcom rozhodnutí, pokiaľ súd konštatoval, že uznanie
dlhu považuje za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko spôsobuje výrazný nepomer v právach a
povinnostiach zmluvných strán, pretože žalovaná uznala dlh v čase, keď nebol ešte splatný a teda ani

nemohla byť v omeškaní. Argumentuje, že uznať možno tak splatný, ako aj nesplatný dlh a uznanie dlhu
nie je podmienené jeho splatnosťou. Taktiež argumentuje žalobca, že uznanie dlhu nebolo súčasťou
zmluvy o úvere, ale išlo o jednostranné vyhlásenie dlžníka podľa ustanovenia § 558 Občianskeho
zákonníka, preto nie je možné uznanie dlhu označiť za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, nakoľko
v zmluve o úvere táto podmienka dojednaná nebola. Navyše žalobca argumentuje, že premlčaciu lehotu

bolo možné posúdiť aj podľa ustanovenia § 112 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
premlčacia doba spočíva v prípade, ak ide o právo, ktoré bolo právoplatne priznané na súde, alebo inom
príslušnom orgáne a pre ktoré bolo navrhnuté začatie výkonu exekúcie. V danom prípade sa žalobca
na podklade notárskych zápisníc v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Exekučného poriadku domáhal
výkonu exekúcie. Od podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Tomáša

Boľoša dňa 03.04.2009 až do ukončenia exekúcie premlčacia lehota spočívala, pričom prvostupňový
súd túto okolnosť pri rozhodovaní nezobral do úvahy a vo vzťahu k zisteniu dátumu ukončenia exekúcie
nevykonal žiadne dôkazy, napriek tomu, že ho o to žalobca v konaní žiadal. Prvostupňový súd tak podľa
názoru žalobcu neúplne zistil skutkový stav veci a nezistil rozhodujúcu skutočnosť ohľadom určenia
dátumu ukončenia exekúcie, kde premlčacia lehota spočívala od podania návrhu dňa 03.04.2009 až do

jej ukončenia. V závere odvolania žalobca zhrnul, že nárok považuje za uplatnený v rámci premlčacej
štvorročnej, respektíve 10 ročnej lehoty, preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 05.10.2011 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3 651,31
eur, spolu so 14,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 555,92 eur od 16. 12. 2007 do zaplatenia
a úroku z omeškania zo sumy 1 095,39 eur od 29. 12. 2007 do zaplatenia. V priebehu konania, na
pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený meritórny rozsudok, vzal žalobca žalobu späť v časti sumy 1
374,20 eur, bez konkretizovania dôvodu späťvzatia nároku v tejto časti. Nárok mal žalobcovi vzniknúť

na základe dvoch zmlúv o úvere, ktoré boli spísané formou notárskych zápisníc notárom JUDr. Pavlom
Jombíkom so sídlom v Banskej Bystrici, a to dňa 15.11.20007 č. notárskej zápisnice N 464/2007, NZ
46883/2007, NCRls 46511/2007 a následne dňa 28.11.2007 č. notárskej zápisnice N 487/2007, NZ
49873/2007, NCRls 49485/2007, kde v prvom prípade žalobca poskytol žalovanej úver v sume 75 000,-Sk a v druhom prípade v sume 32 000,- Sk. Veriteľ s dlžníčkou si dohodli úrok z poskytnutého úveru
v pevnej sume 2000,- Sk pokiaľ ide o úver v sume 75 000,- Sk a úrok vo výške 1000,- Sk pokiaľ ide
o sumu 32 000,- Sk, súčasne si dohodli termín dátumu splatnosti úverov (v oboch prípadoch mesiac

odo dňa poskytnutia úveru), spôsob splatenia úveru (alternatívne v hotovosti k rukám veriteľa alebo na
špecifikovaný účet v banke), úrok z omeškania vo výške 1 percento za každý deň omeškania z dlžnej
sumy a zmluvnú pokutu vo výške 150,- Sk za každý deň omeškania s úhradou poskytnutých úverov.
Súčasťouobochnotárskychzápisnícboloajprehláseniedlžníkaapovinnejosoby,žetaktošpecifikovaný
dlh čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu uznáva, pričom súčasne dlžníčka súhlasila s vykonateľnosťou

predmetných notárskych zápisníc, ako exekučných titulov v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.

Okresný súd Zvolen vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 6C/209/2011-40 zo dňa 12.04.2012, ktorým
súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 277,11 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania
zo sumy 1 181,72 eur od 16.12.2007 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy

1 095,39 eur od 29.12.2007 do zaplatenia, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcejčastisúdžalobuzamietolarozhodolonáhradetrovkonania.Vdôsledkuodolaniažalovanej
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/302/2012-57 zo dňa 19.11.2013 zrušil rozsudok
okresného súdu a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom
plynutia a dĺžky premlčacej doby, pokiaľ súd vychádzal zo skutočnosti, že z obsahu obidvoch notárskych

zápisníc jednoznačne vyplýva vyhlásenie dlžníčky - žalovanej o uznaní dlhu - záväzku vyplývajúceho
z uzavretých úverových zmlúv. Z tohto dôvodu súd nezdieľal názor žalovanej, že došlo k premlčaniu
nároku žalobcu na účinné uplatnenie si svojho práva voči nej vo všeobecnej premlčacej dobe 3 roky,
pričom súd konštatoval, že v konkrétnom prípade je potrebné posudzovať charakter premlčacej doby
v súlade s ustanovením § 110 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka. Dĺžka premlčacej doby je

tak 10 rokov odo dňa uznania dlhu a návrh na vydanie platobného rozkazu (žalobný návrh) žalobca
doručil súdu v rámci plynutia premlčacej lehoty. Odvolací súd preskúmal dojednané zmluvné podmienky
vyplývajúce z notárskej zápisnice z hľadiska ich kompatibility so spotrebiteľským právom a v zrušujúcom
rozhodnutí vyslovil, že žalovaná, ako spotrebiteľka tým, že uznala dlh už v čase, kedy tento zmluvný
vzťah z úverovej zmluvy vznikol, teda uznaný dlh navyše ani nebol splatný, a teda ani nemohla byť

v omeškaní, svojim právnym úkonom - uznaním dlhu prakticky vylúčila plynutie, respektíve už začatie
plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Svojim právnym úkonom tak spotrebiteľka spôsobila (je
otázne nakoľko cielene a vedome, vzhľadom na vopred pripravené podmienky zo strany veriteľa), že od
samého počiatku zmluvného vzťahu začala plynúť ihneď desaťročná premlčacia doba podľa § 110 ods.
1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Takýmto právnym úkonom sa jednoznačne spotrebiteľka ukrátila

o práva, ktoré by jej inak v zmysle zákona prináležali a zhoršila tým výrazne svoje právne postavenie
v zmluvnom vzťahu s veriteľom, čím sa dostala vo vzťahu k veriteľovi do jednoznačne nevýhodného
postavenia. Takto vopred veriteľom pripravená zmluvná podmienka, s akcentom na potrebu poskytnúť
spotrebiteľovivyššiuochranuvzmluvnomvzťahusdodávateľom,spôsobujevýraznýnepomervprávach
a povinnostiach oboch zmluvných strán a to jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, čím súd túto

„dojednanú“ zmluvnú podmienku považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku (§ 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka). Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu vyplynúť žiadne práva a
povinnosti. Za danej situácie tak nemožno konštatovať, že došlo platne zo strany žalovanej k uznaniu
dlhu tak, ako to bolo prehlásené a je zaznamenané v notárskych zápisniciach. Keďže uznanie dlhu

povinnej osoby v ten istý deň ako bola uzatvorená zmluva o úvere, navyše ešte pred samotnou
splatnosťou uznaného dlhu, je absolútne neplatný právny úkon a neprijateľná zmluvná podmienka,
nemohla potom ani plynúť premlčacia doba tak, ako ju posúdil súd 1. stupňa podľa ustanovenia § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vrátil vec prvostupňovému súdu, aby opätovne posúdil
uplatnený nárok žalobcu z hľadiska vznesenej námietky premlčania žalovanej, a to v rámci všeobecnej
premlčacej doby. Odvolací súd taktiež vyslovil, že bude povinnosťou okresného súdu zohľadniť aj ďalšie
právne významné skutočnosti nadväzujúce na vyslovený právny názor odvolacieho súdu (napríklad
zvážiť plynutie premlčacej doby vzhľadom na ustanovenie § 112 druhá veta Občianskeho zákonníka),

prípadne, pokiaľ súd dospeje k názoru, že uplatnený nárok doposiaľ premlčaný nie je, bude vecou
okresného súdu, aby sa náležite vysporiadal aj s obranou žalovanej, ktorá tvrdí, že plnila konateľovi
žalobcu, respektíve jeho synovi určité peňažné sumy aj formou fyzického odovzdania.Odvolací súd, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), v súvislosti s odvolacími
argumentmi žalobcu naďalej zotrvávajúcom na platnosti uznania dlhu žalovanou a tým aj plynutia
10 ročnej premlčacej doba podľa ustanovenia § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka

poznamenáva, že svoje stanovisko v tejto otázke už Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil vo svojom
predošlom uznesení č.k. 14Co/302/2012-57 zo dňa 19.11.2013, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu
v tejto veci a toto stanovisko je pre okresný súd a účastníkov konania v danej veci právne záväzné.

Okresný súd potom po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie následne skúmal uplatnený

nárok žalobcu z hľadiska vznesenej námietky premlčania žalovanej, a to v rámci všeobecnej premlčacej
doby,hociodvolacísúdkonštatuje,žepriurčeníkoncaplynutiapremlčacejdobynebolsúdprvéhostupňa
(napriek jednoznačnému usmerneniu odvolacieho súdu aj ohľadom jeho povinnosti vziať do úvahy aj
ustanovenie § 112 druhá veta Občianskeho zákonníka) dôsledný.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „Občiansky

zákonník“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde

alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol
na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Odvolacísúdsapredovšetkýmvysporiadalsodvolacounámietkoužalobcu,ktorýsícezhodnesprávnym
názorom vysloveným súdmi nespochybňuje, že daný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou
je nutné posudzovať z hľadiska spotrebiteľského práva a s poukazom na ustanovenia Občianskeho
zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy, avšak argumentuje, že pokiaľ ide o premlčaciu dobu,

táto sa spravuje ustanovením § 397 Obchodného zákonníka, vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere
je absolútnym obchodom podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Odvolací
súd poznamenáva, že na tento odvolací argument žalobcu, a to vzhľadom na citované zákonné
ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka, podľa ktorej na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka

a to aj za predpokladu, ak by sa inak riadili normami obchodného práva, tak nemožno prihliadnuť. Z
uvedeného zákonného ustanovenia (v znení účinnom od 1. mája 2014) vyplýva, že spotrebiteľský
charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvným podmienkami, ale aj na posúdenie premlčania práv z
právneho vzťahu založeného touto zmluvou, i keď ide o absolútny obchod v zmysle Obchodného

zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou predmetného zákonného ustanovenia poukazuje na
záveryobsiahnutévrozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3MCdo14/2014zodňa21.
apríla 2015, ktorý vyslovil, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne

vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v
predmetnom rozhodnutí vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014,
právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely a preto ich
účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia.
Súd prvého stupňa preto správne posúdil plynutia premlčacej doby v súlade s ustanovením § 101 ods.

1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu.

Odvolací súd potom konštatuje, že Notárska zápisnica N 464/2007, NZ 46883/2007, obsahujúca zmluvu
o úvere, bola uzatvorená dňa 15.11.2007 a pokiaľ bola v nej určená splatnosť úveru dňom 15.12.2007,pri tomto úvere začala plynúť všeobecná premlčania lehota dňom 16.12.2007. V druhom prípade úveru
poskytnutého žalobcom žalovanej na základe notárskej zápisnice N 487/2007, NZ 49873/2007 zo dňa
28.11.2007, bola splatnosť dohodnutá dňom 28.12.2007 a všeobecná premlčacia doba začala v prípade

tohto druhého úveru plynúť dňom 29.12.2007. Počiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby tak súd
prvého stupňa určil správne. Neurčil však správne koniec uplynutia premlčacej doby v prípade jedného i
druhého úveru a to v dôsledku nevysporiadania sa s námietkou žalobcu o spočívaní plynutia premlčacej
doby vzhľadom na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd mal z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 24Er/264/2009,
v ktorom sa žalobca, ako oprávnený, domáhal vykonania exekúcie voči žalovanej, ako povinnej, na
podklade exekučných titulov, ktorými sú predmetné notárske zápisnice N 464/2007, NZ 46883/2007 zo
dňa 15.11.2007 a N 487/2007, NZ 49873/2007 zo dňa 28.11.2007, zistené nasledujúce skutočnosti :

Návrh na vykonanie exekúcie bol žalobcom, ako oprávneným podaný na exekútorskom úrade JUDr.

Tomáša Boľoša so sídlom v Banskej Bystrici dňa 03.04.2009. Exekučný súd exekúciu v predmetnej
veci vyhlásil za neprípustnú uznesením č.k. 24Er/264/2009-21 zo dňa 03.06.2009, ktoré uznesenie
ako vecne správne potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16CoE/105/2009-75 zo
dňa 30.09.2009 a následne exekučný súd exekúciu zastavil uznesením č.k. 24Er/264/2009-83 zo
dňa 02.12.2009, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 15.01.2010. Hoci je diskutabilné,

či je možné na daný prípad aplikovať spočívanie premlčacej doby počas uplatnenia práva pri výkone
rozhodnutia, a to vzhľadom na skutočnosť, že daná exekúcia bola zastavená práve v dôsledku toho,
že sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie nezákonne, na podklade nespôsobilých exekučných
titulov, aj odhliadnuc od tejto skutočnosti, pokiaľ by aj odvolací súd pripustil, že premlčacia doba
spočíva podľa ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka aj pri nezákonne začatej a vedenej exekúcii,

aj v takom prípade toto spočívanie nemá za následok konštatovanie, že právny názor súdu prvého
stupňa o premlčaní uplatneného nároku žalobcu voči žalovanej je nesprávny. Podľa ustanovenia § 112
Občianskeho zákonníka plynutie premlčacej doby spočíva od momentu uplatnenia práva u orgánu, ktorý
je príslušný na výkon rozhodnutia. V danej veci tak spočívanie plynutia premlčacej doby začalo od
03.04.2009 a skončilo právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým exekúciu zastavil - dňom 15.01.2010.

Spočívanie tak trvalo v rozsahu 9 mesiacov a 12 dní. Pokiaľ tak začiatok plynutia všeobecnej premlčacej
doby podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka bol v prípade prvého úveru dňom 16.12.2007,
aj pri zohľadnení spočívania premlčacej doby v rozsahu 9 mesiacov a 12 dní potom premlčacia doba v
prípadeprvéhoúveruuplynuladňom28.09.2011,vprípadedruhéhoúveruzačalapremlčaciavšeobecná
doba plynúť dňom 29.12.2010 a aj pri zohľadnení spočívania tak uplynula dňom 11.10.2011. Návrh na

vydanie platobného rozkazu v danej veci bol podaný na príslušný súd dňom 17.10.2011, preto možno
súhlasiť s právnym názorom vysloveným súdom prvého stupňa v odolaním napadnutom rozsudku, že
nárok žalobcu bol na súde voči žalovanej uplatnený po uplynutí premlčacej doby a v dôsledku dôvodne
vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku žalovanej potom súd prvého stupňa rozhodol vecne
správne, ak žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Odvolací súd potom na základe uvedeného, po vysporiadaní sa s dôvodmi odvolania, rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení a

ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi náhradu
trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto účastníčka si trovy odvolacieho konania v súlade
s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslila ani ich nežiadala priznať a odvolací súd tak má za to,
že si trovy odvolacieho konania neuplatňuje.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.