Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010686
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314010686.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného T.. Z.

W., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Humenné sp.zn. 2Pv 638/13/7702-22 zo dňa 05.12.2014, podľa § 284 ods. 1 Trestného
poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. apríla 2015 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T.. Z. W.Ľ., G.. XX.XX.XXXX Z. M.,
E. K. B. XXX, XXX XX I.,

uznáva sa za vinného,

že dňa 21.10.2013 v čase okolo 11.00 hod. v Humennom smerom z kruhového objazdu v ľavom jazdnom
pruhu po Ulici Kukorelliho viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia, e. č. I. XXXBB, ktorého
vedeniu a situácii v cestnej premávke nevenoval náležitú pozornosť a s vozidlom na priechode pre
chodcovnedalprednosťchodcovimal.B.K.,G..XX.XX.XXXX,ktorývtomčaseprechádzalcezpriechod
pre chodcov so svojou matkou A. K. a sestrou M. K. z pohľadu vodiča z ľavej strany vozovky na pravú,

pričom iné vozidlo, ktorého posádku tvorili vodič M. L. a spolujazdkyňa N. P., idúce v pravom jazdnom
pruhu jednosmernej dvojpruhovej cestnej komunikácie už v čase približovania auta, ktoré riadil T.. Z. W.,
stálo pred priechodom pre chodcov a dávalo prednosť chodcom A. K. a jej deťom prechádzajúcim po
priechode cez cestnú komunikáciu, čím porušil povinnosť vodiča dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil
na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť, uvedenú v ustanovení §
4 ods. 1 písm. f), zákona č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v dôsledku čoho došlo svojim autom zrazil mal. B. K., G.. XX.XX.XXXX, ktorý v dôsledku zrážky utrpel
zranenie a to pohmoždenie v oblasti pravého lakťa ľahkého stupňa, pohmoždenie v oblasti pravej strany

panvy ľahkého stupňa, pohmoždenie v oblasti pravého kolena ľahkého stupňa a zranenie v oblasti
hrudno-driekovej chrbtice ľahkého stupňa s dobou liečenia v trvaní 18 dní, počas ktorých bol mal. B. K.
obmedzený vo fyzickej aktivite,

teda

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 158 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, podľa § 46 Trestného
zákona, na trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, súd ukladá obvinenému trest zákazu činnosti spočívajúci
v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých skupín, na ktoré je podľa zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej

premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, potrebné vodičské oprávnenie, na 2 (dva) roky a
6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal dňa 12.12.2014 obžalobu na T.. Z. W. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť tak, že: „ dňa
21.10.2013 v čase okolo 11.00 hod. v Humennom smerom z kruhového objazdu v ľavom jazdnom pruhu

po Ulici Kukorelliho viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia, e. č. I. XXXBB, ktorého vedeniu a
situácii v cestnej premávke nevenoval náležitú pozornosť a s vozidlom na priechode pre chodcov nedal
prednosť chodcovi mal. B. K., G.. XX.XX.XXXX, ktorý v tom čase prechádzal cez priechod pre chodcov
so svojou matkou A. K. a sestrou M. K.U. z pohľadu vodiča z ľavej strany vozovky na pravú v dôsledku
čoho došlo k jeho zrážke pri ktorej utrpel zranenie a to pohmoždenie v oblasti pravého lakťa ľahkého

stupňa, pohmoždenie v oblasti pravej strany panvy ľahkého stupňa a pohmoždenie v oblasti hrudno-
driekovej chrbtice ľahkého stupňa s dobou liečenia v trvaní 18 dní“

Po preskúmaní obžaloby a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súd vo veci rozhodol dňa
09.02.2015 trestným rozkazom sp.zn. 1T/179/2014, ktorým uznal obvineného T.. Z. W. za vinného z

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, za ktorý mu uložil peňažný trest vo výške
500,- (päťsto) eur, pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu mu ustanovil náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) mesiace a trest
zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých skupín, na ktoré je podľa zákona
č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, potrebné vodičské

oprávnenie, na 1 (jeden) rok.

Pretože obvinený prostredníctvom zvoleného obhajcu podal v zákonnej lehote proti trestnému rozkazu
odpor, súd nariadil hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní súd po prednesení obžaloby prokurátorom vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, poškodenej K., znalca M.. V. A., svedkov P., K.. R., prečítal znalecký posudok z odboru
cestná doprava, zápisnice o výpovedi svedkov M. L. a O. C., oboznámil ďalšie listinné dôkazy tvoriace
spisový materiál, pričom konštatoval zákonnosť vykonaných dôkazov i dôvodnosť podanej obžaloby.

Obžalovaný T.. Z. W. sa v konaní pred súdom necítil byť vinný zo skutku, ktorý mu prokurátor v obžalobe
dáva za vinu. K priebehu samotnej dopravnej nehody uviedol, že v inkriminovaný deň išiel osobným
motorovým vozidlom po Ulici Staničnej smerom na Jasenov, prešiel cez kruhový objazd a pred sebou
videl matku s dcérou, ktoré už boli na druhej strane jeho ľavého jazdného pruhu, teda prechádzali z jeho
pohľadu zľava doprava. Išiel pomaly, ale vozidlo nezastavil, lebo už bol mimo svojej jazdnej dráhy. V tom

mu cez prechod vbehol chlapec, ktorého zachytil ľavou stranou. Šľapol na brzdu a ostal stáť. Na aute
nevznikla žiadna väčšia škoda. Išiel ku chlapcovi, ale už bola pri ňom jeho matka, s ktorou odišiel na
chodník. Po Ulici Staničnej išli mestskí policajti, ktorí zavolali RZP a políciu. Medzitým na miesto nehody
prišiel aj riaditeľ dopravy. Policajti mu dali fúkať a povedali, aby posunul auto ďalej, lebo zavadzalo pri
premávke. Potom prišli dopravní policajti a vypočuli svedkov i jeho. Vozidlo zdokumentovali, ale v čase

dokumentácie už bolo vozidlo posunuté ďalej. Chlapca zbadal pri ľavom čelnom stĺpiku svojho vozidla.
Po zrážke chlapca vyhodili na kapotu a potom pred auto. Podotkol, že nešiel rýchlo. Auto preparkoval
z prechodu na pokyn policajtov, aby nebránilo v premávke. V závere výpovede obžalovaný uviedol, že
matka ťahala dcéru za ruku a keď ušiel z kruhového objazdu, videl, že sú v pravom jazdnom pruhu.
Vo svojom jazdnom pruhu nemal nikoho a vtedy mu vbehol chlapec. Po zrážke vystúpil z vozidla, išiel

ku chlapcovi. Medzitým pribehla jeho matka a vzala chlapca na chodník. V čase výjazdu z kruhovéhoobjazdu išiel rýchlosťou 10-15 km/h. Pri vychádzaní z kruhového objazdu a vchádzaní na jednosmernú
dvojpruhovú komunikáciu zaregistroval, že auto idúce pred ním zastavilo, lebo malo poškodenú s dcérou
vo svojej jazdnej dráhe. Po nehode s osádkou spomínaného motorového vozidla nekomunikoval.

V prípravnom konaní priebeh dopravnej nehody opísal v podstate tak ako v konaní pred súdom s tým
rozdielom, že v prípravnom konaní uviedol, že dával prednosť žene. K okolnostiam za akých došlo ku
dopravnej nehode uviedol, že dňa 21.01.2013 v čase okolo 11.05 hod. jazdil svojím vozidlom zn. Škoda
Fabia, ev.č.: I.-XXXBB po ul. Staničnej v Humennom ku kruhovému objazdu, kde po vyjdení z

neho sa dostal na ul. Kukorelliho v Humennom. Keď prichádzal ku prechodu pre chodcov s vozidlom
spomalil, lebo dával prednosť nejakej žene, ktorá išla podľa jeho pohľadu s maloletým dievčaťom cez
prechod pre chodcov z ľavej strany cesty na pravú. Keď žena s dieťaťom opustila jeho jazdnú dráhu, v
jazde pokračoval ďalej. V okamihu, keď chcel pokračovať v jazde ďalej, mu nejaký malý chlapec vbehol
do jazdnej dráhy. V tomto okamihu sa nachádzal na začiatku prechodu pre chodcov, ihneď dupol na
brzdu a s vozidlom zastavil v polovici prechodu pre chodcov. Chlapca nevidel. Uvidel ho až vtedy, keď

došlo k nárazu. Chlapca zachytil ľavou prednou časťou svojho vozidla a to v oblasti predného svetla
až evidenčného čísla, o čom svedčia stopy na vozidle. Po náraze chlapca hodilo na kapotu v blízkosti
ľavého blatníka. Následne chlapec spadol na zem pred auto. Z vozidla ihneď vystúpil a išiel za chlapcom.
Chlapec sa z cesty hneď postavil a utekal ku svojej matke, ktorá už bola na chodníku. Potom išiel k matke
a chlapcovi na chodník, kde sa ich pýtal, či má zavolať záchranku. Medzitým prišla na miesto hliadka

mestskej polície. Mestský policajt uviedol, že záchranku volal on sám. Po krátkej chvíli prišla na miesto
hliadka polície PMJ. Policajti PMJ ho vyzvali k dychovej skúške, ktorej sa podrobil. Následne na to mu
prikázali, aby svoje vozidlo posunul zhruba z polovice prechodu pre chodcov až do takej vzdialenosti,
ako je zadokumentované na fotodokumentácii - teda až ku krajnici, pričom miesto, kde vozidlo stálo
na prechode pre chodcov daný policajt nevyznačil. Potom sa na miesto dopravnej nehody dostavili

dopravní policajti, ktorí vec ďalej realizovali. Chodca zachytil na druhom bielom páse zľava prechodu
pre chodcov asi v polovici šírky prechodu ľavou prednou časťou svojho vozidla. Chlapec padal na zem
z kapoty jeho vozidla pred vozidlo zhruba v jeho strede. Matka s dcérou sa v tom čase nachádzala na
druhej strane vozovky, tesne pred chodníkom. Vozidlo jazdiace v druhom jazdnom pruhu, ktoré dávalo
prednosť chodcom stálo cca 2 metre pred prechodom pre chodcov. Po zrážke chlapec z cesty vstal a

odišiel za matkou. Hneď išiel za nimi na chodník. Jeho matka kričala, že nezastavil na priechode. Na
chlapcovi nebolo vidno žiadne poranenia, chlapec na mieste odmietal ísť do sanitky a nesťažoval sa na
žiadne bolesti. Pri vychádzaní z kruhového objazdu smerom ku priechodu pre chodcov vozidlo, ktoré
prichádzalo sprava pre priechodom pre chodcov zastavovalo, dávalo prednosť chodcom na priechode
- matke s dcérou. Na priechode nebol nikto iný. Jazdil pomaly, asi 10-15 km/h. Pri zrážke chlapca s

vozidlom matka stála k zrážke chrbtom.

Rozpory vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní po prečítaní časti výpovede zo dňa 16.05.2014
obžalovaný odôvodnil tým, že išlo iba o zlomok sekundy, keď matka ťahala dcéru za ruku. Keď vyšiel z
kruhového objazdu, videl matku s dcérou v pravom jazdnom pruhu, pričom vo svojom jazdnom pruhu

nemal nikoho a vtedy mu vbehol do cesty chlapec.

Na okolnosti a priebeh zrážky súd vypočul svedkyňu A. K., ktorá uviedla, že dňa 21.11.2013 išla so
synom a 4- ročnou dcérou Miškou od lekára. Chceli prejsť cez priechod pre chodcov smerom k pešej
zóne mesta Humenné. Videla ako z Ulice Ševčenkovej, teda od malej železničnej stanice prichádza

auto, ktoré im dávalo prednosť.
Prechádzali cez dvojpruhovú komunikáciu, kde idú autá jedným smerom, z jej pohľadu sprava doľava.
Auto, ktoré im dávalo prednosť, išlo po vzdialenejšom (pravom) jazdnom pruhu. Uistila sa, že od
kruhovéhoobjazdunejdenejakéauto,lebobyišlopobližšom(ľavom)jazdnompruhu.Keďodkruhového
objazdu nevidela žiadne vozidlo, dala pokyn deťom, že idú cez cestu. Dcéra išla po jej pravej strane

a syn v tesnom závese za ňou po ľavej strane. Keď boli medzi 2-3 pruhom počula prichádzajúce auto
sprava od kruhového objazdu, ktoré nebrzdilo. Uvedomila si, že keď nestiahne dcéru dopredu, auto ju
zrazí. V tom ju prudko oboma rukami potiahla dopredu a keď sa otočila za synom, ktorý išiel v tesnom
závese za ňou, videla ako auto pravou stranou narazilo do pravého boku jej syna. Syn vyletel do vzduchu
a spadol na zem. Chytila ho od chrbta zozadu a ťahala ho ku chodníku. Bolo vidno, že nemôže dobre

stúpiť na pravú nohu. Na chodníku jej syn povedal, že je v poriadku a nič mu nie je. Potom si všimla,
ako svedkyňa z druhého auta, ktoré im dávalo prednosť, vybehla k autu obžalovaného, otvorila dvere
a niečo na neho kričala. Obžalovaný potom vystúpil z auta a prišiel k nim na chodník. V tom čase išla
od malej železničnej stanice hliadka, informovali sa, čo sa stalo. Policajti zavolali záchranku a ďalšíchdopravných policajtov. Auto obžalovaného podľa svedkyne zastavilo až za prechodom. Či obžalovaný
dostal pokyn od policajtov auto premiestniť odpovedať nevedela, lebo sa venovala synovi a záchranke.

Výpovedi svedkyne K. zodpovedá i svedectvo N. P., ktorá v čase v čase dopravnej nehody išla autom
(Volkswagen Passat) spolu svojím priateľom M. L. a synom smerom na Kukorelliho ulicu. Na chodníku
videli stáť chodcov, ženu s dvoma deťmi. Pred prechodom zastavili a dali chodcom prednosť. Chodci
vstúpili na prechod, boli už takmer v polovičke cesty, keď z ľavej strany od kruhového objazdu vyletelo
červené auto a zrazilo chlapca. Najbližšie k autu, ktoré prichádzalo bola malá dcéra, potom matka a syn.

Matka musela počuť prichádzajúce auto, lebo strhla dcéru, aj ona stihla uskočiť, len už nestihla zachytiť
syna. Auto narazilo do chlapca, chlapec vyletel do vzduchu. Videla, že šofér bezprostredne nezastavil
a preto sa sústredila na to, aby si zapamätala značku auta. Šofér s autom zastavil až niekoľko metrov
za prechodom. Kričala za ním a po dosť veľkej chvíľke vystúpil a auta. Jej priateľ sa sústredil na ženu a
dieťa, pýtal sa jej, či netreba zavolať políciu, záchranku. Šofér auta, ktorý zrazil chlapca namiesto matky
odpovedal, že netreba, lebo sa nič nestalo. Pretože bola v amoku z toho, že ako môže povedať, že sa

nič nestalo, že zrazil dieťa na prechode, nakričala na vodiča. Potom ako chlapec spadol na zem, mu
pomáhala matka. Ani svedkyňa N. P. nevedela uviesť, či policajti dali obžalovanému pokyn na presunutie
vozidla.

Aj podľa obsahu prečítanej svedeckej výpovede M. L., ktorý v čase dopravnej nehody viedol svoje

osobné motorové vozidlo v smere popod podjazd smerom na Kudlovce, na prechode dával prednosť
chodcom (dospelej žene s dvomi malými deťmi - jedno malé dievča a jeden malý chlapec), ktorí v tom
čase vstupovali na prechod pre chodcov. Dievča išlo po pravej strane ženy, chlapec z pohľadu tej ženy
po jej ľavej strane. Keď boli chodci zhruba na 3-4 páse prechodu, vyrútilo sa z jeho ľavej strany červené
vozidlo zn. Škoda Fabia,

ktoré pred prechodom ani nespomalilo a v jazde pokračovalo. Prednou stranou vozidlo zachytilo chlapca
idúceho po prechode pre chodcov. Po náraze chlapec trocha vyletel cca do výšky kapoty a potom spadol
na zem vedľa auta po pravej strane celým telom na bok. Chlapec spadol vedľa auta do pravého jazdného
pruhu. Preto sám z auta vyskočil pomôcť chlapcovi. Pomohol žene vziať chlapca na chodník, kde sa ho
pýtali, čo mu je a pomedzi to volali záchranku. Jeho priateľka sedela vedľa neho vo vozidle, po náraze

taktiež vyskočila z vozidla a utekala za vodičom vozidla, ktorý zrazil chlapca. Na miesto prišla hliadka
mestskej polície, ktorá opätovne privolala záchranku a dopravnú políciu. Na miesto nehody prišla po
chvíli hliadka dopravnej polície a záchranka, ktorá chlapca previezla do nemocnice. Podľa svedka L.
vozidlo išlo cca 40km/h. a k nárazu došlo pravou časťou vozidla - okolie svetla, smerovky. Chlapca
vyhodilo na kapotu, nespadol, vo vzduchu sa nepretočil a dopadol na bok celým telom. Červené vozidlo

v čase nárazu stálo v strede prechodu pre chodcov. Po náraze červené vozidlo stálo cca 5 metrov od
prechodu pre chodcov na ľavej strane. V čase nárazu bola žena s dcérou v strede vozovky spolu s
dievčaťom. Po náraze chlapec vstal sám, ale ihneď opäť spadol. Na chodník mu pomáhal on a jeho
matka chlapca.

Podľa poškodeného B. K., ktorého výpoveď z prípravného konania bola prečítaná, po príchode k
priechodu pre chodcov im dávalo prednosť nejaké vozidlo idúce od malej stanice v smere do centra
mesta. Keď toto vozidlo zastavilo pred priechodom, mama a aj on sa presvedčili, či môžu bezpečne
prejsťcezpriechodprechodcov.Keďžeautoidúceodmalejželezničnejstanicezastaviloaodkruhového
objazdu nič nejazdilo, stúpili na priechod pre chodcov. Mama a sestra išli pred ním a on tesne za nimi.

Keď bol asi na treťom páse priechodu, počul nejaký zvuk. Aj mama niečo pravdepodobne počula, alebo
sa otočila. Hneď na to potiahla sestru dopredu. Keď sa otočil, hneď mu do pravého boku narazilo vozidlo.
Vozidlo ho zachytilo pravou prednou stranou. Po náraze ho podhodilo a následne spadol na cestu pri
pravom prednom boku vozidla. Keď ležal na zemi, prišla k nemu mama, ktorá mu pomáhala vstať a
potiahnuť ho na chodník. Na miesto prišla po krátkej chvíli mestská polícia, kde policajti uviedli, že volali

záchranku. Počas tejto doby stál pri mame na chodníku. Vodič, ktorý ho zrazil, ostal sedieť vo vozidle.
Jeho auto zostalo stáť za priechodom. Z vozidla, ktoré im dávalo prednosť vyšla prísediaca a začala
kričať na vodiča. Až potom vodič z auta vystúpil. Pri nehode si udrel pravý bok, mal udretú pravú nohu
pod kolenom, mal posunutú chrbticu, dôsledkom čoho chodí na rehabilitáciu.

Obranu obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že svoje vozidlo po nehode premiestnil na pokyn polície
vylučuje výpoveď svedka K.. V. R.Ň., ktorý spolu s kolegom O. Y. vykonával inkriminovaného dňa
hliadkovú službu PMJ PZ. Na miesto nehody došli v služobnom motorovom vozidle a k udalosti prišli
náhodne. Všimli si vozidlo mestskej polície a hlúčik ľudí. Po zistení veci, zistili, že na mieste sauž nenachádzala maloletá osoba, ktorá mala byť zrazená. Bola privolaná dopravná hliadka a do jej
príchoduregulovalidopravu.Vozidloboloodstavenépriprechodeprechodcovzakruhovýmobjazdom.S
vozidlomsanehýbalodokiaľdokedyneprišladopravnápolícia,ktorávozidlozamerala aodfotila.Počas

ich pobytu na mieste dopravnej nehody až do príchodu dopravnej polície sa s vozidlom obžalovaného
nehýbalo. Vozidlo obžalovaného stálo podľa svedka K.. R.Q. v jeho jazdnom pruhu prednou časťou
vozidla k prechodu pre chodcov.

Podľa svedka O. C., výpoveď ktorého súd prečítal, bol dňa 21.10.2013 spoločne s kolegyňou Q. C.

v hliadke v služobnom obvode mesta Humenné. Na križovatke ulíc Ševčenkova - Kukorelliho v čase
okolo 11.05 hod. zastavila nejaká žena s chlapcom, ktorí uviedli, že vodič vozidla červenej Škody Fabia
zrazil na prechode pre chodcov malého chlapca. Z uvedeného dôvodu ihneď zavolal operačné stredisko
záchranku, kde vysvetlil, čo sa stalo a taktiež privolal hliadku štátnej polície. Vodič červenej Škody Fabia
stál pri svojom vozidle, ktoré bolo v čase príchodu ich hliadky zaparkované 3-5 metrov za prechodom
pre chodcov. Vodič Fabie prišiel k zrazenému chlapcovi až po nejakom čase. Na mieste nehody zotrvali

až do príchodu hliadky dopravnej polície, ktorá danú vec prevzala.

Miesto dopravnej nehody je bližšie zrejmé zo záznamu o dopravnej nehode, zápisnice o ohliadke miesta
činu a plánu miesta dopravnej nehody vrátane fotodokumentácie.

Priebeh dopravnej nehody dokumentuje zápisnica o rekonštrukcii dopravnej nehody na čl. 141 spisu.

Podľa zápisu o vykonanej dychovej skúške na čl. 145 spisu obžalovaný v čase dopravnej nehody nemal
požité alkoholické nápoje, nakoľko výsledok jeho dychovej skúšky bol negatívny.

Na rozsah poranení spôsobených poškodenému B. K. i mechanizmus jeho vzniku bol vypočutý znalec
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia M.. V. A., ktorý vo veci vypracoval
znalecký posudok. Podľa znalca u poškodeného sa počas odborných vyšetrení, či už po prijatí na
chirurgické oddelenie alebo následne počas vyšetrení u M.. K. zistili objektívne príznaky poranenia,
ktoré však poukazujú aj na možný ľahký stupeň pohmoždenia aj na možné podvrtnutie driekovej časti

chrbtice. Z odborného hľadiska sa nedá vylúčiť, avšak ani 100% potvrdiť, či došlo súčasne k obom
poraneniam, alebo len k jednému z nich. Samotné príznaky sa u poškodeného našli, poukazujú však
na skutočnosť, že k jednému z týchto poranení došlo. V súčasnosti nie je k dispozícii zobrazovacia
metóda, ktorá by dokázala objektívne ako je to napr. u zlomenín na 100% diagnostikovať pohmoždenia v
oblasti chrbtice, prípadne aj podvrtnutie chrbtice. Ľahšie stupne pohmoždenia hlbokých štruktúr, ako sú

svaly v súčasnosti nevieme 100% overiť ani súčasnými metódami. Napomáha k tomu sono vyšetrenie
a magnetická rezonancia.

Magnetická rezonancia je metóda, ktorá je pomerne presná aj na stanovenie takých diagnóz, ako je
pohmoždenie, musí sa však jednak o pohmoždenie s krvnými výronmi a opuchom. Tieto u poškodeného

nenašli, takže je možné povedať, že takéto vyšetrenie by nič neprinieslo. Znalec podotkol, že chlapec sa
mal po 48 hodinách dobre natoľko, že mohol byť prepustený z oddelenia a nenašli u neho iné závažné
poranenie, ako sú uvedené v prepúšťacej správe. Na základe čoho došlo po jeho prepustení k zhoršeniu
zdravotného stavu, je veľmi ťažké odpovedať a možno o tom polemizovať. K podvrhnutiu chrbtice u B.
K. ani nemuselo dôjsť, lebo bolesť nemožno nikomu dokázať, ale ani vyvrátiť, nakoľko ide o subjektívny

údaj pacienta, ktorý musia brať s istou rezervou, ale musia mu veriť. Tvrdenia zapísané ošetrujúcim
lekárom M.. K. „chlapec má bolesti v oblasti hrudno-driekovej časti chrbtice“ znalec nemohol vyvrátiť.
Pokiaľ ide o dobu liečenia poškodeného stanovenú na 18 dní, podľa znalca sa pohmoždenie mäkkých
tkanív na povrchu tela prejavuje hemotómom, malým opuchom a v takomto prípade je adekvátna
liečba zodpovedajúca diagnóza ľahkého poranenia, čo znamená, že takýto malý hematóm a zdravotné

ťažkosti pacienta pominú do 6 dní. Čo sa týka poranení kĺbov a chrbtice vo všeobecnosti, stanovenie
diagnózy ľahké poranenia, či už pohmoždenie alebo podvrtnutie v tejto oblasti neznamená rovnítko, t.
z. automaticky dobu liečby do 6 dní. A to práve preto, že pri podvrtnutí, prípadne pohmoždení kĺbov a
chrbtice dochádza k vzniku vnútroklbových a okolokĺbových krvných výronov a dĺžku liečby v takomto
prípade vlastne určuje pacient svojimi subjektívnymi ťažkosťami, ktoré môžu a nemusia byť podložené

objektívnymi príznakmi. Na určenie adekvátnej doby liečby mala vplyv prepúšťacia správa vyhotovená
dňa 23.10.2013 a potom správa z odborného vyšetrenia M.. K. zo dňa 29.10.2013, 07.11.2013, kde
ešte 07.11.2013 doporučoval v rehabilitácii. Ďalšia kontrola, ak bola tak nebola súčasťou zdravotnej
dokumentácie, na základe osobných znalostí a skúseností je možné konštatovať, že po 7.11.2013, tedapo 14. dni liečby by táto rehabilitácia nemala trvať viac ako 4-5 dní. Aj keby chodil na rehabilitáciu dlhšie,
M.. A. uviedol, že túto skutočnosť by vyhodnotil ako neadekvátne dlhú liečbu.

Znalec zdôraznil, že okrem subjektívnych príznakov pacienta, lekár popísal aj objektívne skutočnosti a
to je obmedzenie pohyblivosti chrbtice zistenej pri samotnom vyšetrení pacienta, „pohyby chrbtice sú
redukované“, „pohyby ešte redukované pre bolesť“. To znamená, že sú tam objektívne príznaky, o ktoré
sa lekár opiera. Znalecký posudok má význam aj v takom prípade, keď pacient simuluje a zveličuje svoje
problémy, tak znalci vedia toto vylúčiť.

Podľa znaleckého posudku č. 73/2013 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia a traumatológia M.. V. A.É., poškodený B. K. pri dopravnej nehode dňa 21.10.2013
utrpel pohmoždenie pravého lakťa ľahkého stupňa, pohmoždenie v oblasti pravej strany panvy
ľahkého stupňa, pohmoždenie oblasti hrudno-driekovej chrbtice ľahkého stupňa. S prihliadnutím na
neexistujúce objektívne príznaky pohmoždenia v hrudno - driekovej časti chrbtice mohol poškodený B.

K. utrpieť počas dopravnej nehody poranenie v oblasti hrudno-driekovej časti chrbtice v zmysle:

podvrtnutieoblastihrudno-driekovejčastichrbticeľahkéhostupňa,pohmoždenieoblastipravéhokolena
ľahkého stupňa. Jednotlivé poranenia poškodeného vznikli v čase dopravnej nehody, kedy poškodený
prechádzal cez cestu z ľavej strany na pravú z pohľadu vodiča vozidla Škoda Fabia. V čase nehody

bol poškodený natočený k prichádzajúcemu vozidlu svojou pravou stranou tela. Počas nehody došlo k
nárazu prednej časti vozidla do pravej strany tela poškodeného a to do oblasti bočnej strany panvy - nad
bedrovým kĺbom, kde na základe priameho mechanizmu, t.j. v mieste nárazu došlo k vzniku poranenia -
pohmoždenie oblasti pravej strany panvy ľahkého stupňa, pohmoždenie oblasti pravého kolena ľahkého
stupňa, pohmoždenie oblasti pravého lakťa ľahkého stupňa, pohmoždenie oblasti hrudnej chrbtice

ľahkého stupňa, podvrtnutie oblasti hrudno-driekovej časti chrbtice ľahkého stupňa.
Poranenia poškodeného majú priamy súvis s inkriminovanou dopravnou nehodou, t.j. poranenia
poškodeného vznikli v priamej súvislosti s nárazom vozidla do tela poškodeného a následného pádu na
zem. S prihliadnutím na charakter posudzovaných poranení a priebeh ich liečenia bola doba liečenia v
trvaní 18 dní adekvátne dlhá. Počas nutnej doby liečenia mohol byť poškodený obmedzený v obvyklom

spôsobe života. Poškodený počas nutnej doby liečenia mohol byť obmedzený vo fyzickej aktivite, ako
sú práce doma a v okolí, telesná výchova, športovanie, dlhšia chôdza, turistika a podobne. Počas
nutnej doby liečenia nebol poškodený obmedzený v bežných denných činnostiach, ako je toaleta,
hygiena, obliekanie, jedenie a podobne. Počas nutnej doby liečenia nebol poškodený v žiadnych
činnostiach odkázanýnapomocinejosoby.Zosúdnoznaleckéhohľadiskaporaneniazinkriminovaného

dňa nevytvorili u poškodeného predpoklady pre vznik trvalých následkov.

Na základe obhajoby obžalovaného bol v prípravnom konaní znalcom M.. A. podaný doplnok
k znaleckému posudku č. 73/2013 podľa ktorého, bolo zo skutočnosti uvedených v zdravotnej
dokumentácii B. K. zistené, že poškodený bol po dopravnej nehode prvotne ošetrený na chirurgickej

ambulancii Nemocnice A. Leňa Humenné, n.o., M.. C.. Ošetrujúcim lekárom poškodeného počas jeho
hospitalizácie na chirurgickom oddelení Nemocnice A. leňa Humenné, n.o., bol M.. U. Q. M.. K..
Títo lekári poškodeného priamo vyšetrovali a poskytovali mu zdravotnú starostlivosť. Znalec M.. A.
poškodeného osobne nevyšetroval, neposkytoval a nepotvrdzoval mu liečebnú starostlivosť v súvislosti
s jeho poraneniami zo dňa 21.10.2013. Poškodený B. K. bol po inkriminovanej nehode vyšetrený na

chirurgickej ambulancii nemocnice A. Leňa Humenné, n.o., dňa 21.10.20132 o 11.46 hod. M.. C., ktorá
bola v čase jeho ošetrenia neatestovaná lekárka v príprave na atestačnú skúšku z chirurgie, čiže sa
jednalo o lekárku bez odbornej kvalifikačnej atestácie. Pri prvotnom ošetrení akéhokoľvek úrazového
pacienta sa z odborného hľadiska nedá definitívne stanoviť závažnosť jeho poranenia, presnú dobu
liečeniaaobmedzeniavobvyklomspôsobeživota,tedaaniupoškodenéhosaprijehoprvotnomošetrení

nedalo definitívne stanoviť závažnosť poranenia a presnú dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom
spôsobe života. Pri prvotnom vyšetrení úrazového pacienta je možno stanoviť závažnosť jeho poranení
len orientačne. Zdravotný stav poškodeného B. K. dňa 21.10.2013 a 22.10.2013 podľa skutočností
uvedených v jeho zdravotnej dokumentácie nemožno zo súdnoznaleckého hľadiska považovať za
ustálený, avšak bol na základe poskytnutej liečby a pohybového režimu zlepšený. Je možné teda

konštatovať, že na základe subjektívnych ťažkostí poškodeného a objektívne zistených skutočností v
jeho zdravotnom stave sa v tomto období nedala určiť presná doba liečenia ako ani doba obmedzenia
v obvyklom spôsobe života, nakoľko zdravotný stav poškodeného sa v tomto období (od 21.10.2013 do
22.10.2013) vyvíjal. Počas hospitalizácie poškodeného na chirurgickom oddelení Nemocnice A. LeňaHumenné, n.,o. boli realizované tieto vyšetrenia: RTG vyšetrenie lebky, hrudnej časti chrbtice, driekovej
časti chrbtice, panvy, pravého kolena, pravého lakťa, neurologické vyšetrenie, sonografické vyšetrenie
dutinybrušnej,vyšetreniemočuakrvi.Zranenie- pohmoždenieoblastihrudno-driekovejčastichrbtice

ľahkého stupňa sa mohlo jednať aj o poranenie iného charakteru, nakoľko v mieste poranenia chýbali v
čase vyšetrenia poškodeného na chirurgickej ambulancii typické známky pohmoždenia ako je hematóm,
opuch, odreniny a podobne. S prihliadnutím na úrazový dej a lokálne príznaky v oblasti hrudno-driekovej
časti chrbtice je možné konštatovať, že u poškodeného sa mohlo jednať o poranenie - podvrtnutie
v oblasti hrudno-driekovej časti chrbtice ľahkého stupňa, ktoré boli popisované jednak pri odbornom

vyšetrení poškodeného počas jeho prijatia na chirurgickom oddelení nemocnice A. Leňa, Humenné,
n.o., ako aj počas následných kontrol na ambulancii M.. K.. Poranenie v zmysle podvrtnutie oblasti
hrudno-driekovej časti chrbtice sa u poškodeného prejavovalo už dňa 21.10.2013 pri jeho vyšetrení na
chirurgickej ambulancii, čo sa prejavovalo príznakmi „chrbtica poklopovo citlivá v dolnej časti Th“. Dňa
22.10.2013 počas rannej vizity nebola hrudno-drieková časť chrbtice poškodeného vyšetrovaná, lebo v
zdravotnej dokumentácii z tohto dňa neexistuje žiadna zmienka o objektívnych príznakoch v tejto oblasti

tela poškodeného. V úplnom závere doplnku k znaleckému posudku znalec uviedol, že poškodený utrpel
zranenia, ktoré mu boli priznané v znaleckom posudku č. 732/2013.

Vierohodnosť obhajoby obžalovaného spochybňujú závery znaleckého posudku č. 4/2014
vypracovaného znalcom z odboru cestná doprava T.. L. A., podľa ktorého vodič osobného motorového

vozidla zn. Škoda Fabia, ev.č. XXXBb sa v čase pred dopravnou nehodou pri vychádzaní z kruhového
objazdu pohyboval rýchlosťou 40-44 km/h. a v zornom poli vodiča mal viditeľné dopravné značenia /
priechod pre chodcov, hlavná cesta, vyvýšené zrkadlo s výhľadom na priechod pre chodcov/. Po
prekonaní oblasti zakrytého výhľadu /betónová podpera nadjazdu/ mal dostatočný rozhľad na priechod
pre chodcov, registroval pohyb chodcov po priechode, na čo aj reagoval pribrzďovaním vozidla -

postupné znižovanie rýchlosti osobného motorového vozidla. Na priechode pre chodcov nedal prednosť
v jazde trom chodcom zastavením osobného motorového vozidla pred priechodom a jedného z nich
(B. K.) zachytil pravou prednou stranou osobného motorového vozidla pri nárazovej rýchlosti cca 10-12
km/hod. Pri strete došlo k nárazu vozidla do oblasti pravého kolena, pravej strany panvy, pravého
lakťa a pádu chodca na vozovku cca 1,5 až 2,0 metre pozdĺžne vedľa osobného motorového vozidla.

Chodkyne a chodec sa cez priechod pre chodcov pohybovali rýchlosťou cca 4,7 m/s - chôdza normálna
až rýchla. Na priechod vstupovali v okamihu, keď osobné motorové vozidlo Škoda Fabia ešte bolo v
oblasti zakrytého výhľadu. Počas chôdze im dávalo prednosť v jazde osobné motorové vozidlo svedka
M. L.. Verzia dopravnej nehody podľa T.. W. nie je z technického hľadiska prijateľná. Príčinou dopravnej
nehody bola podľa znalca T.. A., jazda osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, ev.č. I.-XXXBB

cez vyznačený pás priechodu pre chodcov v čase, keď tadiaľto prechádzali aj chodci s prednosťou
chôdze. Vodič vozidla Škoda Fabia mohol nehode zabrániť, ak by po výjazde z kruhového objazdu
rešpektoval dopravné značenia /priechod pre chodcov, zrkadlo vyvýšené nad vozovku s výhľadom na
priechod pre chodcov/ a dal prednosť v jazde chodcom pohybujúcim sa po priechode, ako to urobil
v rovnakom čase aj svedok Marcel Lukáč na svojom vozidle. Chodec B. K. mohol dopravnej nehode

zabrániť, ak by sa počas chôdze po priechode pohyboval vedľa matky a sestry v rade /zaručoval to
dostatočne široký priechod pre chodcov/.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že konanie
obžalovaného T.. Z. W. má všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného

zákona, lebo inému z nedbanlivosti ublíži, na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa
zákona, preto ho súd uznal vinným. Súd vychádzajúc zo svedeckých výpovedí matky poškodeného,
samotného poškodeného, svedkyne P. a svedka M. L., opierajúc sa o závery znaleckého posudku z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia i cestná doprava, mal v danom
prípadezato,žeopispriebehudopravnejnehodyzostranyobžalovanéhoboltendenčný,vsnahevyhnúť

sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Navyše podľa znalca z odboru cestná doprava T.. A.,
verzia dopravnej nehody podľa obžalovaného T.. Z. W.Ľ. nie je z technického hľadiska prijateľná a jej
príčinou bola jazda osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, ev.č. I.-XXXBB cez vyznačený pás
priechodu pre chodcov v čase, keď tadiaľto prechádzali aj chodci s prednosťou chôdze. Obžalovaný
teda ako vodič vozidla Škoda Fabia mohol nehode zabrániť, ak by po výjazde z kruhového objazdu

rešpektoval dopravné značenia /priechod pre chodcov, zrkadlo vyvýšené nad vozovku s výhľadom na
priechod pre chodcov/ a dal prednosť v jazde chodcom pohybujúcim sa po priechode, ako to urobil
v rovnakom čase aj svedok M. L.. Obžalovaný ako vodič osobného motorového vozidla pri dopravnej
nehode dňa 21.10.2013 spôsobil poškodenému B. K.Č. zranenia, ktoré sú uvedené v skutkovej vetetohto rozsudku, o ktorých súd nemal žiadne pochybnosti, nakoľko sú uvedené v lekárskych správach a
boli posúdené a následne vyhodnotené znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
a traumatológia, teda v rámci vykonaného dokazovania bola preukázaná príčinná súvislosť (kauzálny

nexus) medzi porušením dôležitej povinnosti obžalovaného a následkom trestného činu (poškodenie
zdravia).

Skutková veta výroku o vine rozsudku nie je totožná so skutkovou vetou uvedenou v obžalobe. Súd
podrobnejšie popísal skutkový dej a zdôraznil, že poškodený prechádzal po priechode pre chodcov cez

jednosmernú dvojpruhovú cestnú komunikáciu a že už v čase približovania auta, ktoré riadil T.. Z.P.
W., stálo pred priechodom pre chodcov a dávalo prednosť chodcom A. K. a jej deťom prechádzajúcim
po priechode cez cestnú komunikáciu iné auto idúce vo vedľajšom jazdnom pruhu, pričom už táto
skutočnosť mala upozorniť obžalovaného na povinnosť vodiča dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na
vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť, uvedenú v ustanovení § 4
ods. 1 písm. f), zákona č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nakoľko podľa právnej vety rozsudku (aj obžaloby) obžalovaný spáchaným skutkom inému z
nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, súd túto
zákonnú povinnosť vodiča v skutkovej vete výroku o vine jasne špecifikoval.

Pri ukladaní trestu súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 TZ ani žiadnu priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 TZ. Zároveň prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania
trestov (§ 34 TZ) najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak,
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4,
podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Hodnotiac osobu obžalovaného je potrebné poukázať na jeho súčasný osobný život - je ženatý, otec
dvoch synov. Momentálne je nezamestnaný. Pracoval 30 rokov v školstve.

Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný T.. Z. W. doposiaľ nebol súdne trestaný. V mieste trvalého
bydliska je hodnotený iba všeobecne. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou v rodinnom dome. I keď
hopomernečastovídaťpodvplyvomalkoholu,jehosprávanienebolodoterazprejednávanéporiadkovou
komisiou. Dňa 21.08.2012 bolo vydané rozhodnutie č. 457/2012 o spáchaní priestupku, kde ako držiteľ

psa spôsobil ujmu na zdraví.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Je nevyhnutné zohľadnenie všetkých zákonných

kritérií na uloženie trestu tak, aby uložený trest bol trestom zákonným z pohľadu platnej právnej úpravy.

Súd s ohľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti nápravy, ako aj závažnosť žalovaného
skutku za súčasnej potreby ochrany spoločnosti pokladal za dostatočný, primeraný a v neposlednom
rade i za spravodlivý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace, teda na dolnej hranici zákonnej

trestnej sadzby, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Keďže
žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla namieste bolo i
uloženie trestu zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých skupín, na ktoré je
podľa zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, potrebné
vodičské

oprávnenie, a to vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov. Uložený trest bude na osobu obžalovaného
pôsobiť výchovne a súčasne preventívne v tom smere, aby si uvedomil nesprávnosť svojho konania a
v budúcnosti sa vystríhal akejkoľvek protiprávnej a protispoločenskej činnosti a pri vedení motorového
vozidla dbal na zákonné povinnosti, ktoré mu ako vodičovi vplývajú zo zákona.

Pretože poškodená strana si nárok na náhradu škody neuplatnila, súd o tomto nároku nerozhodoval.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže
podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení

o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.