Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/289/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813201241
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:6813201241.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Slovenský ochranný zväz

autorský pre práva k hudobným dielam, Rastislavova 3, Bratislava, IČO: 178454, zast. Benčík & Partners
AK, s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov proti žalovanému W. D., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX,
I., zast. JUDr. Jánom Vrbom, Námestie Slobody 2, Humenné, o zaplatenie 3584,94 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1792,47 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou dňa 05.02.2013 žiadal zaviazať žalovaného k náhrade škody vo výške
3584,94 eur, ako aj k náhrade trov tohto konania z dôvodu, že žalovaný ako prevádzkovateľ
diskotékového klubu zvaného J.-X v K. I., v prevádzke firmy Z. I..W..V.., W.P. usporadúval diskotéky,

pričom na usporiadanie verejných podujatí, na ktorých znie hudba v období od 01.09.2007 do
12.09.2008 nemal uzavretú písomnú zmluvu so spoločnosťou SOZA, Bratislava, na základe čoho bola
žalobcom vypočítaná škoda, ktorú žalovaný spôsobil vo výške 3584,94 eur a to v súlade s autorským
zákonom a sadzobníkom autorských odmien za používanie hudobných diel. Žalobca poukázal na to,
že zodpovednosť žalovaného vyplýva z trestného konania vedeného pred Okresným súdom Humenné
sp. zn. 2T/15/2009, kde žalovaný bol uznaný vinným z prečinu porušovania autorského práva podľa §
283 ods. 1, 2 písm. a, b) Tr. zákona z dôvodu, že neoprávnene zasiahol do zákonom chránených práv

k dielu, umeleckému výkonu a zvukovému záznamu, čim spáchal čin závažnejším spôsobom konania
a spôsobil činom väčšiu škodu. Za toto konanie bol odsúdený k peňažnému trestu vo výške 400 eur.
Rozsudok sa stal právoplatným dňa 30.08.2012.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a súd konal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
za súhlasu a prítomnosti právnej zástupkyne žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného uznala nárok
žalobcu čiastočne a to pokiaľ ide o škodu vo výške základnej autorskej odmeny vypočítanej podľa
sadzobníka autorských odmien vo výške 1792,47 eur. Vo zvyšku žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu,
že sankcia za porušenie autorského zákona je neprimerane vysoká a žiadala postupovať podľa § 442a

ods. 2 O.z.

Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s obsahom trestného spisu 2T/15/2009, výsluchom
zástupcov účastníkov konania a ostatných listinných dôkazov zistil súd tento skutkový stav:Žalovaný prevádzkoval diskotékový klub zvaný J.-X v K. I. v prevádzke firmy Z. I..W..V.., W., kde
usporadúval diskotéky v období od 01.09.2007 do 12.09.2008, pričom nemal uzavretú písomnú zmluvu
so spoločnosťou SOZA Bratislava a Slovgram Bratislava, čím svojim konaním neoprávnene zasiahol do

zákonom chránených práv k dielu, umeleckému výkonu a zvukovému záznamu a spôsobil škodu pre
tieto spoločnosti pokiaľ ide o žalobcu SOZU Bratislava vo výške 3584,94 eur a pre spoločnosť Slovgram
Bratislava škodu vo výške 2628,96 eur. Za toto svoje konanie bol žalovaný právoplatne odsúdený v
trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 2T/15/2009 rozsudkom zo dňa 30.08.2012. Spoločnosti SOZA
Bratislava a Slovgram Bratislava boli odkázané z nároku na náhradu škody na konanie vo veciach

občiansko-právnych.

Predmetom tohto konania je nárok spoločnosti SOZA Bratislava voči žalovanému o náhradu škody, ktorú
žalovaný spôsobil týmto protiprávnym konaním, keď usporadúval diskotéku bez platnej licenčnej zmluvy.

Zástupkyňa žalovaného v konaní poukázala na to, že žalovaný síce v uvedenom období usporadúval
diskotéky v objekte firmy Z. I..W..V.., W. v diskotékovom klube zvanom J.-X v K. I., avšak tento objekt mal
kapacitu menšiu než 150 osôb a žalovaný sa tohto konania nedopustil úmyselne, keďže mal uzavretú

v časti tohto obdobia zmluvu so spoločnosťou Slovgram a žil v domnení, že toto postačuje na zákonné
usporadúvanie diskoték a verejných podujatí, na ktorých znie hudba.

Zástupkyňa žalobcu nesúhlasila s touto obranou a poukázala na to, že je potrebné rozlišovať obidve
spoločnosti. Poukázala na to, že spoločnosť Slovgram je odlišným právnym subjektom a medzi
žalovaným a spoločnosťou Slovgram išlo o obchodno-záväzkový vzťah, ktorý nesúvisí s týmto konaním.

Poukázala tiež na to, že spoločnosť Slovgram zastupuje výkonných umelcov a výrobcov zvukových
a zvuko-obrazových záznamov na rozdiel od žalobcu, ktorý zastupuje priamo autorov a vydavateľov
hudobných diel. Žalobca je totiž občianskym združením autorov a vydavateľov hudobných diel, ktorí
predstavujú záujmovú samosprávu, ktorá spravuje na území Slovenska majetkové autorské práva k
hudbe slovenských a zahraničných autorov a vydavateľov podľa zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom

práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Práve z týchto dôvodov predloženie
licenčnej zmluvy medzi žalovaným a Slovgramom nemá nič spoločné s tým, že žalovaný bol povinný mať
uzavretú aj platnú licenčnú zmluvu so žalobcom a bol povinný platiť autorské odmeny, nakoľko verejne
sprístupňoval hudobné diela autorov, ktorých majetkové práva spravuje žalobca. Žalovaný nedisponuje
teda platnou licenčnou zmluvou za obdobie, po ktoré uplatňuje žalobca náhradu škody a teda obdobie

od 01.09.2007 do 12.07.2008 a aj predloženie hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 je pre toto konanie irelevantné, keďže obdobie
nasleduje až po období, ktoré je základom pre uplatnenie nároku v tomto konaní. Pokiaľ ide o výšku
škody, tak žalobca odôvodnil svoj výpočet a výšku škody podľa autorského zákona a sadzobníka
autorskýchodmienzapoužívaniehudobnýchdiel,kdevčastiprvejpodbodom3jeuvedené,žezákladná

sadzbaautorskejodmenyzaudelenielicencienapoužívaniehudobnýchdielvrámcipodujatiaačinnosti,
ktorých je hudba podstatnou, alebo významnou podpornou zložkou sa stanovuje ako súčin priemerného
vstupného na podujatie a koeficientu uvedeného v tomto sadzobníku tzv. autorská odmena = priemerné
vstupné krát koeficient sadzobníka. Už v trestnom konaní bolo ustálené, že kapacita miestnosti, kde sa
diskotéka usporiadala, bola len 150 osôb a preto aj koeficient, ktorým sa násobilo priemerné vstupné je

20 podľa tohto sadzobníka, čo je uvedené v časti sadzobníka pod bodmi 2.1.2.1.2. Z obsahu trestného
konaniabolozistené,žediskotékasakonalaraztýždenne,čonepoprelanižalovanývosvojejvýpovedia
preto za uvedené obdobie sa uskutočnila 54-krát, z čoho vyplýva, že základná odmena takto vypočítaná
predstavuje 50 krát 20 krát 54 = 54.000,- Sk, v prepočte na eurá je to 1792,47 eur.

Podľa časti I, bodu 2 Sadzobníka autorských odmien fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá

používa hudobné diela bez licenčnej zmluvy, t.j. neoprávnený používateľ hudobných diel sa dopúšťa
porušovania autorských práv a v súlade s ustanovením § 56 ods. 1 písm. f) a z) je povinný vydať
SOZA náhradu ujmy podľa osobitného predpisu podľa § 442a O.z. v maximálnej výške 200 % základnej
autorskej odmeny. Žalobca si v tomto konaní uplatnil základnú sadzbu autorskej odmeny vo výške 200
%, t.j. 3584,94 eur z dôvodu, že takýto výpočet je v súlade so zákonom, aj sadzobníkom autorských

odmien.Z výsluchu zástupkyne žalovanej bolo zistené, že táto nedisponuje žiadnymi inými listinnými dôkazmi,
než tými, ktoré predložila do konania a to hromadnou licenčnou zmluvou, ktorú uzavrel žalobca so
žalovaným, avšak v období od 01.01.2010 do 31.12.2010, z ktorej zmluvy bolo zistené, že kapacita

miesta konania je 100 osôb, plocha prevádzky 200 m2. Z ďalšej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný so
Slovgramom dňa 05.11.2010 bolo zistené, že tak isto je uvedená produkcia raz týždenne a kapacita
priestoru 100 osôb, kdežto v zmluve zo dňa 17.10.2008, ktorú uzavrel žalovaný so Slovgramom na
obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008 je uvedené: kapacita priestoru 300 osôb a podujatia 2-krát
týždenne.

Vzhľadom na tieto rozdielne údaje o tom istom objekte, ale aj obsah trestného spisu, kde bolo zistené,
že diskotéka sa konala raz týždenne a kapacita tejto haly bola 150 osôb, mal súd za preukázané, že
toto tvrdenie je pravdivé, keďže zástupkyňa žalovaného uviedla, že nedisponuje žiadnymi listinnými
dôkazmi, faktúrami a to z dôvodu, že tento objekt celý zhorel a s ním aj všetky fakturačné listiny, ktoré
by mohli byť nápomocné pre ďalšie dokazovanie v súlade s tvrdením žalovaného. Nakoniec zástupkyňa
žalovaného v konaní pred súdom uviedla, že tieto okolnosti nenavrhuje ďalej dokazovať. Uznáva nárok

žalobcu tak, ako bol vypočítaný pokiaľ ide o výšku základnej autorskej odmeny a neuznáva sankciu a
navýšenie tejto autorskej odmeny na 200 %.

Podľa § 56 ods. 1 písm. f) autorského zákona č. 618/2003 účinného ku dňu 01.09.2007 autor, do ktorého
práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä
náhrady ujmy podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je Občiansky zákonník.

Podľa § 420 ods. 1 - 3 O. z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie.

Podľa § 442a ods. 1, 2 O.z. pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo

zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva,
nezdalo postačujúce.

Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy,
výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie
takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj

na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

V tomto konaní žalobca uplatňoval voči žalovaného náhradu škody, ktorú žalovaný spôsobil porušením
autorského zákona tým, že prevádzkoval diskotékový klub bez uzavretej licenčnej zmluvy, za čo bol aj
právoplatne odsúdený. Práve v súvislosti s týmto protiprávnym konaním vznikla žalobcovi škoda, ktorá
sa určila v súlade so sadzobníkom poplatkov, autorským zákonom vo výške základnej sadzby autorskej

odmeny, ktorú žalobca uplatnil až do 200 %.Podľa § 450 O. z. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd náhradu škody primerane zníži.
Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej
osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie

nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

V danom prípade súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nárok žalobcu je čo do základu
dôvodný. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nemal v období od 01.09.2007 do 12.09.2008 uzavretú
platnú licenčnú zmluvu so spoločnosťou SOZA Bratislava a v tom čase mal uzavretú licenčnú zmluvu so
spoločnosťou Slovgram a podľa výpovede zástupkyne žalovaného mal za to, že táto zmluva postačuje

pre prevádzkovanie diskotékového klubu a žil v presvedčení, že sa nedopúšťa žiadneho protiprávneho
konania. Na dôkaz svojich tvrdení predložil do konania aj zmluvu uzavretú so spoločnosťou Slovgram
a to v období od 01.01.2008 do 31.12.2008. Žalovaný uznal nárok žalobcu na základnú odmenu najmä
preto, že ďalšie dokazovanie by bolo spojené s ťažkosťami. Na základe takto ustáleného skutkového
stavu súd priznal žalobcovi náhradu škody vo výške základnej sadzby autorskej obmeny, ktorú žalovaný
nerozporoval a v celom rozsahu uznal. Pokiaľ ide o sankciu a navýšenie tejto odmeny až do 200 %,

súd je toho názoru, že sú dané dôvody na zmiernenie tejto škody, pričom hľadiska, z ktorých súd pri
zmiernení vychádzal sa spravujú pravidlami spolužitia, dobrými mravmi. V súlade s týmito hľadiskami
súd mal za to, že v danom prípade boli dané podmienky pre použitie zmierňujúceho ustanovenia a to
tým, za akých okolností došlo k spôsobeniu škody. Žalovanému súd preto uznal tú skutočnosť, že v
období, po ktoré požaduje žalobcu náhradu škody, mal časť obdobia ošetrenú licenčnou zmluvou so

spoločnosťou Slovgram a žil v presvedčení, že táto postačuje preto, aby mohol usporadúvať diskotéky.
Kritériom pre zníženie je aj tá skutočnosť, že zmluvy, ktoré boli uzavreté následne medzi žalobcom a
žalovaným, vychádzali z kapacity menšej, ako 100 ľudí, pričom ak by súd vychádzal z výpočtu základnej
autorskej odmeny za použitia nižšieho koeficientu v súlade s touto licenčnou zmluvou, bol by aj výpočet
výšky škody iný. Ďalšie dokazovanie však nežiadali vykonávať ani žalobca, ani žalovaný v záujme

nezvyšovania nákladov na konanie a ukončenia tohto sporu. Na základe vyššie uvedeného, súd v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že nepriznal žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov konania z dôvodu, že ich úspešnosť bola 50 % u každého z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.