Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 28, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114218969
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114218969.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa: CreditONE,

s.r.o., IČO: 46 559 051, so sídlom Bratislava, Nedbalová 453/12, právne zastúpeného JUDr. Silviou
Hricovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Dudvažská č. 37 proti odporcovi: B. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XX/X, C. Q., štátny občan SR, zastúpeného opatrovníčkou K. Q., bytom D. XX/X, C. Q., v
konaní o zaplatenie 564,37 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 350 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,50 % ročne zo sumy 350 Eur od 12.9.2013 do zaplatenia, a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo
výške 8,05 Eur titulom súdneho poplatku z návrhu, trovy právneho zastúpenia vo výške 22,22 Eur, do

rúk právnej zástupkyne navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ požiadal súd, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 564,37 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,50% ročne zo sumy 449,37 Eur od 12.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu
uviedol, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 12.8.2013 k uzatvoreniu Zmluvy pôžičke č. 16267.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti CreditONE
s. r. o. s kódovým označením C9C9 24-6-2013. Predmetom vyššie uvedenej Zmluvy bol záväzok
veriteľa poskytnúť spôsobom a za podmienok dohodnutých v Zmluve pôžičku vo výške 350,- Eur
bezhotovostným prevodom na účet klienta, z ktorého klient na znak súhlasu s nakladaním s osobnými

údajmi uhradil registračný poplatok 0,01 Eur, pričom zároveň potvrdil žiadosť o pôžičku ako aj súhlas
s ustanovenými zmluvnými podmienkami v súlade s postupom uvedeným v čl. 2. bod 2.2. a čl. 10. a
11. Zmluvy. Veriteľ svoj záväzok zo zmluvy splnil dňa 12.8.2013. Recipročne v zmysle čl. 9. odsek 9.6.
sa odporca zaviazal k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov spolu s dohodnutým zmluvným
úrokom za ich poskytnutie v celkovej výške 449,37 Eur včas spôsobom ustanoveným v zmluve, a to
najneskôr do 11.09.2013 (doba splatnosti). V súlade s Článkom 9 odsek 9.6.1. Všeobecných podmienok
sa odporca zaviazal, že úver vo výške 350 Eur splatí včas, spolu so zmluvným úrokom vrátane celkových

nákladov, ktoré navrhovateľ ako veriteľ vynaložil na poskytnutie pôžičky, ako aj prípadné sankčné
poplatky. Keďže odporca svoj dlh nesplnil ani po 50 dňoch, vznikol navrhovateľovi voči nemu aj nárok
na zmluvnú pokutu za omeškanie podľa čl. 16 odsek 16.2. vo výške 75 Eur. Zároveň proti odporcovi
uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur podľa §
369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. bez ohľadu na dĺžku
omeškania. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ eviduje voči odporcovi dlh v celkovej výške
564,37 Eur pozostávajúci z istiny vo výške 350,- Eur, zmluvného úroku vo výške99,37 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 75 Eur, a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur. Navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške zo
sumy peňažného dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru. Keďže odporca svoj dlh nesplnil

dobrovoľne, obrátil sa navrhovateľ na súd.

Pretože sa súdu prostredníctvom príslušných orgánov nepodarilo zistiť adresu pobytu, na ktorej sa
odporca zdržiava, súd odporcovi ustanovil na ochranu práv opatrovníčku uvedenú v záhlaví tohto
rozsudku. Opatrovníčka odporcu sa k návrhu nevyjadrila.

V danom prípade ide o drobný spor podľa § 200ea O.s.p., pretože hodnota uplatnenej pohľadávky
neprevyšuje sumu 1.000 Eur. Súd preto dňa 28.8.2015 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Miesto a
čas verejného vyhlásenia boli oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote - aspoň päť dní pred
verejným vyhlásením rozsudku. Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli.

Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov

nachádzajúcich sa v súdnom spise: návrhu na začatie konania, zmluvy o pôžičke č.XXXXX zo dňa
12.8.2013, výpisu z účtu navrhovateľa, všeobecných obchodných podmienok spoločnosti CreditONE s.
r. o. s kódovým označením C9C9 24-6-2013 /ďalej len „všeobecné podmienky zmluvy“/.

Účastníciuzavrelidňa12.8.2013 prostredníctvomprostriedkovdiaľkovejkomunikáciezmluvuopôžičke,
na základe ktorých poskytol navrhovateľ ako veriteľ /v tom čase podnikajúci pod obchodným menom

Fincan s.r.o./ odporcovi ako dlžníkovi bezúčelovú pôžičku vo výške 350 Eur, čo je zrejmé z výpisu z
účtu navrhovateľa. Odporca je v zmluve označený jeho menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu,
rodným číslom. Odporca sa v zmluve zaviazal vrátiť navrhovateľovi celkovú sumu 449,37 Eur, ktorú tvorí
súčet poskytnutého úveru 350 Eur a úroku 99,37 Eur. Podľa zmluvy bol úver splatný dňa 11.9.2013.
V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 345,43%, ročná percentuálna miera nákladov vo výške

1991,81%. Podľa bodu 2.8. zmluvy o pôžičke ďalšie podmienky zmluvy sú uvedené vo všeobecných
podmienkach zmluvy.

Podľa čl. 16 ods. 16.2. Všeobecných podmienok zmluvy ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky
alebo jej časti viac ako 50 kalendárnych dní odo dňa splatnosti pôžičky alebo jej časti, veriteľ má právo
na jednorazovú pokutu vo výške 75 Eur za poskytnutú pôžičku vo výške 200 Eur - 350 Eur.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy /ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“/ spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch Na iných veriteľov a na zmluvy

o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17,
19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „zákon č. 266/2005

Z. z.“/ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom
o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej
komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno
použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list,

ponukový katalóg.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len
Občiansky zákonník) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak
právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 5 tohto
ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 369c ods. 2 Obchodného zákonníka Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak záväzok vznikol
zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ.Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom
vznikol právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keďže navrhovateľ na základe zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej prostredníctvom

prostriedkov diaľkovej komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. vyplatil bezhotovostne odporcovi
pôžičku vo výške 350 Eur v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporca neuzatváral zmluvu v rámci
predmetujehoobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,alevpozíciispotrebiteľa,čovyplývaajzjeho
označenia v zmluve. Pretože navrhovateľ prenechal odporcovi peňažné prostriedky, ktoré sa odporca
zaviazal po uplynutí dohodnutej doby vrátiť aj s dojednanými úrokmi, súd vyhodnotil záväzkový vzťah

účastníkov ako vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pôžičku sa
odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi spolu s úrokom vo výške 99,37 Eur do 11.9.2013, t.j. do 30 dní od
uzavretia zmluvy. Vzhľadom na dobu splatnosti pôžičky nepresahujúcu 3 mesiace podľa § 1 ods. 3 písm.
l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže ísť o spotrebiteľský úver, ale o zmluvný
vzťah, na ktorý dopadajú niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
odcitované v ustanovení § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Navrhovateľ od odporcu požadoval

celú sumu pôžičky 350 Eur a v konaní nebol vykonaný dôkaz, ktorý by preukazoval, že odporca
navrhovateľovi uhradil čo i len časť z tejto pôžičky. Keďže odporca svoju zmluvnú povinnosť vrátiť
navrhovateľovi sumu pôžičky 350 Eur nesplnil, súd toto právo na zaplatenie peňažného plnenia zo
zmluvného záväzkového vzťahu považoval za oprávnené.

Odporca je v omeškaní s plnením nesplateného peňažného dlhu 350 Eur odo dňa nasledujúceho po

uplynutí dojednanej splatnosti pôžičky, t.j. od 12.9.2013. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. má navrhovateľ proti odporcovi nárok
na zaplatenie úroku z omeškania. Základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania 12.9.2013
bola 0,50%, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov patrí úrok z omeškania v sadzbe 5,50% ročne.
Preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania v rozsahu 5,50 % ročne z priznanej

sumy 350 Eur od 12.9.2013 do zaplatenia.

Súd vyhodnotil návrh navrhovateľa ako nedôvodný v časti, v ktorej sa proti odporcovi domáhal
zaplatenia úroku vo výške 99,37 Eur. Úrok je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky. Ročne tento
úrok predstavuje 345,43%. Súd zohľadnil istinu pôžičky 350 Eur. Peňažné prostriedky boli odporcovi
poskytnuté iba na obdobie 30 dní. Z uvedeného vyplýva, že dohodnutý úrok je v porovnaní s výškou

pôžičky a lehotou splatnosti zjavne neprimeraný. Podľa štatistického prehľadu priemerných úrokových
mier uverejnených Národnou bankou Slovenska pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v auguste
2013 s dobou splatnosti do 1 roka bola priemerná úroková miera vo výške 12,81 % ročne. Úrok
dojednaný v predmetnej zmluve /345,43% ročne/ viac ako 26násobne prevyšuje priemernú mieru úrokov
priobdobnýchspotrebiteľskýchúverochposkytnutýchvdanomčaseazavádzaznačnúnevyváženosťdo

zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a
tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Zmluvné ustanovenie o úroku z pôžičky je podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné.

Súd považoval za absolútne neplatné aj ustanovenie čl. 16 ods. 16.2. Všeobecných podmienok zmluvy,
ktoré upravuje povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 75 Eur, ak je

odporca v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti viac ako 50 dní odo dňa splatnosti, v prípade,
že bola pôžička poskytnutá vo výške 200 Eur až 350 Eur. Táto sankcia je uvedená aj v zmluve o
pôžičke. Bola dodržaná písomná forma zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože právny úkon bol urobený elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon

urobila.Nejdeoindividuálnevyjednanúzmluvnúklauzulu.Obsahtohtozmluvnéhoustanovenianemohol
odporca ako spotrebiteľ ovplyvniť, keďže sa jedná o zmluvu uzavretú na diaľku, ktorú odporca musel
prijať v predloženom znení so všetkými podmienkami, ktoré zmluva obsahovala. Navrhovateľ využil
svoje postavenie, zmluvnú pokutu zakomponoval do zmluvných podmienok, a teda spotrebiteľ bol
nútený zmluvné podmienky bezvýhradne prijať. Predmetné zmluvné ustanovenie obsahuje povinnosť

iba odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu navrhovateľovi v prípade omeškania sa s úhradou úveru. V zmluve
nebola dojednaná zmluvná pokuta, ktorú by bol povinný zaplatiť navrhovateľ odporcovi pre prípad
porušenia zmluvných povinností dodávateľa. Ide o zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa- odporcu, nakoľko táto jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd poukazuje na to, že pokuta vo výške 75 Eur je pri
pôžičke v sume 350 Eur ( požičanej na 30 dní) neprimerane vysoká vo vzťahu k istine. Nevyváženosť

pokuty je zrejmá aj pokiaľ je vyhodnotená v spojení s inými sankciami, ktoré môže veriteľ od odporcu
požadovať v prípade omeškania so zaplatením pôžičky v lehote splatnosti, konkrétne podľa čl. 16 ods.
16.1. všeobecných podmienok je odporca povinný v takomto prípade zaplatiť navrhovateľovi aj úroky
z omeškania vo výške 2% zo splatnej sumy za každý deň omeškania. Porušenie tej istej zmluvnej
povinnosti je tak sankcionované viacerými sankciami. Nevyváženosť zmluvnej pokuty vyplýva aj z toho,

že je zakaždým nárokovateľná v celej sume, a teda nezohľadňuje situácie, keď spotrebiteľ sa dostane
do omeškania s úhradou len nepatrnej časti pôžičky, a aj v takomto prípade vzniká dodávateľovi právo
od spotrebiteľa žiadať pokutu v celej výške. Súd s poukazom na uvedené dôvody uzavrel, že toto
dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch na neprospech odporcu
ako spotrebiteľa, čím je daná neprijateľnosť takéhoto dojednania o zmluvnej pokute v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka a táto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

absolútne neplatná. Preto súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľovi nepriznal.

Uvedené zmluvné ustanovenia, ktoré súd vyhodnotil ako absolútne neplatné je možné podľa § 41
Občianskeho zákonníka oddeliť od zvyšku zmluvy, ktorá ostáva platnou.

Navrhovateľ požadoval od odporcu aj paušálnu náhradu nákladov s poukazom na

§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorých výšku 40 Eur bez ohľadu na dĺžku omeškania stanovuje §

2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Podľa § 369c ods. 2 Obchodného zákonníka sa ustanovenie 369c
ods. 1 Obchodného zákonníka o práve veriteľa na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v prípade omeškania dlžníka, nepoužije, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a
dlžníkom je spotrebiteľ. V danom prípade uplatnené právo navrhovateľa na peňažné plnenie vyplýva zo
spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke a dlžníkom je spotrebiteľ. Súd v tejto časti návrh navrhovateľa preto

nepovažoval za dôvodný.

S poukazom na uvedené dôvody súd podľa citovaných ustanovení právnych predpisov vyhovel návrhu v
rozsahu ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a výrokom II. návrh zamietol v nedôvodne uplatnenej
časti.

Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 564,37 Eur a súd jeho návrhu vyhovel v časti o zaplatenie

350 Eur. Úspech navrhovateľa činí 62,02 % a jeho neúspech predstavuje 37,98%. Navrhovateľ má
potom právo na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 24,04 % /62,02% - 37,98%/ z celkových trov
konania. Trovy konania navrhovateľa predstavuje súdny poplatok za návrh 33,50 Eur, z ktorého 24,04%
predstavuje 8,05 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 82,48 Eur, z ktorých 24,04% predstavuje
22,22 Eur. Právna zástupkyňa navrhovateľa vykonala dva účelné úkony právnej služby - prevzatie veci

a príprava zastúpenia 26.3.2014, podanie návrhu na súd 18.8.2014, za ktoré podľa § 10 ods. 1, § 16
ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služby patrí pri hodnote sporu 564,37 Eur základná sadzba tarifnej odmeny 38,18 Eur x 2 úkony, režijný
paušál 8,04 Eur x 2 úkony. Súd teda zaviazal odporcu, aby navrhovateľovi zaplatil náhradu súdneho
poplatku 8,05 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia 22,22 Eur, a to podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk

právnej zástupkyne navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiťs potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.