Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 16, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220005
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114220005.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudcomMgr.PetromRevickýmvprávnejvecinavrhovateľa:Z.A.,E..XX.XX.XXXX,

I. D. X, XXX XX S., zastúpeného JUDr. Ivanou Kirešovou, advokátkou, Zombova 9, 040 23 Košice, proti
odporkyni: W. A., E.. X.X.XXXX, I. D. X, XXX XX S., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária
Hagara-Hagarová, s.r.o., Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

R o z v á d z a manželstvo Z. A., E.. XX. XX. XXXX W. W. A., X. B., E.. XX. XX. XXXX, Q. B. XX. XX.
XXXX K. S., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Sabinove vo zväzku
X, ročník XXXX, na str. XX pod poradovým číslom XXX.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 17.7.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by
rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou z dôvodu, že manželstvo účastníkov je len formálne, vzťah
medzi manželmi je vážne narušený, ich spolužitie je trvalo rozvrátené a že toto manželstvo neplní žiaden
svoj spoločenský účel s tým, že obnovenie manželského spolužitia vylučuje. Svoj návrh ďalej bližšie
odôvodnil tým, že manželstvo uzatvoril na základe citovej náklonnosti k odporkyni, o ktorej predpokladal,
že je vzájomná. Po uzatvorení manželstva žili v dome u rodičov odporkyne, resp. tam žila odporkyňa
a on za ňou dochádzal. V roku 1981 získali vlastný byt a začali viesť spoločnú domácnosť. Nakoľko

odporkyňa nezdieľala spoločne s odporcom potrebu sociálnych kontaktov a spoločenského života a
odmietala sa zúčastňovať spoločenských akcií so spoločnými priateľmi manželov, neoslovili ju ani jeho
návrhy a predstavy o spoločnom spôsobe trávenia voľného času, snažil sa všestrannou intenzívnou
pomocou v domácnosti a v záhrade odbremeniť odporkyňu od namáhavých prác, nakoľko spočiatku si
jej neochotu vysvetľoval možnou únavou. Prístup a úsilie navrhovateľa však začala odporkyňa vedome
zneužívať takým spôsobom, že navrhovateľa „odmeňovala“ svojou účasťou na aktivitách výmenou
za splnenie úloh uložených odporkyňou navrhovateľovi. Tento postoj odporkyne postupne prerástol

do jednostrannej organizácie osobného, rodinného a spoločenského života navrhovateľa odporkyňou,
kedy akékoľvek námietky, či iné návrhy navrhovateľa, alebo (podľa úsudku odporkyne) nedostatočné
splnenie uložených úloh odporkyňa trestala odopieraním manželskej intímnosti, znevažovaním a
zosmiešňovaním navrhovateľa pred príbuznými, deťmi, priateľmi a okolím, neustálym kritizovaním
navrhovateľa, resp. jeho názorov. V záujme zachovania pokojného rodinného súžitia a výchovného
prostredia sa snažil odporkyni vo všetkom vyhovieť, hoci sa často s jej názormi ani predstavami
nestotožňoval. Jeho očakávanie, že odporkyňa sa stane jeho chápajúcou životnou partnerkou a zriekne

sa deštruktívnej roly dozorcu, resp. súpera, sa však nikdy nenaplnilo. Aj po dlhých rokoch tohto spolužitia
sa ho citovo dotklo posmešné a dehonestujúce k jeho osobe prednesené oznámenie manželky, že
jeho ľúbostné listy, posielané odporkyni z vojenskej služby, boli predmetom spoluzdieľanej zábavy s
jej kolegyňou - spolubarmankou na pracovisku, ktorá dokonca v mene odporkyne na tieto jeho listyaj odpovedala. Uvedomenie si nemennosti tohto životného postoja a prístupu odporkyne bolo preňho
vážnym osobným sklamaním, ktoré postupne prerástlo do citového ochladenia. Ako ďalej uviedol,
toto odcudzenie a pocit ľudskej osamelosti sa stali absolútne zreteľnými po osamostatnení sa detí

účastníkov. Viac ako dva roky spolu intímne nežijú, od r. 2013 nevedú spoločnú domácnosť ani spoločne
nehospodária, nekomunikujú spolu, majú oddelené bývanie, každý z manželov obýva samostatne
vlastnú izbu v spoločnom byte a oddelene si zabezpečujú aj vlastné životné potreby.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.8.2014 s návrhom nesúhlasila

s tým, že dôvody rozpadu ich manželstva popísané v návrhu sa nezhodujú s objektívnou pravdou.
Uviedla, že tieto možno považovať za snahu navrhovateľa odôvodniť podanie návrhu na rozvod jej
zlyhaním v úlohe manželky a skutočný dôvod jeho podania v ňom zrejme zámerne opomenul spomenúť.
Ďalej uviedla, že v manželskom zväzku sa im narodili štyria synovia. Vzhľadom na časovú náročnosť,
čo si výchova a starostlivosť o rodinu a domácnosť vyžadovala, venovala takmer každý jej voľný
čas vytváraniu zdravého životného priestoru pre rodinu, ktorá bola vždy jej prvoradým záujmom.

V kultúrnych a športových aktivitách navrhovateľa ho vždy podporovala a nikdy mu v ich realizácii
nebránila. Starostlivosť o riadny chod domácnosti šesťčlennej rodiny však zaberie dostatok času a
preto, ak chcela odbremeniť navrhovateľa od týchto nevyhnutných činností a umožniť mu vykonávať
obľúbené rekreačné a spoločenské aktivity, nebolo v jej možnostiach pravidelne sa na nich zúčastňovať.
K tvrdeniam navrhovateľa o znevažovaní a zosmiešňovaní jeho osoby odporkyňa uviedla, že tieto

sa absolútne nezakladajú na pravde. Navrhovateľa si vždy vážila ako muža, manžela, otca ich detí.
Jej povaha a výchova v nábožensky veriacej rodine jej takého správanie nedovoľovala. Nikdy by sa
neopovážila správať sa k manželovi spôsobom, aký opisuje. Bránila by jej v tom láska a úcta k človeku,
ktorého si vybrala za životného partnera, otca jej detí. Ďalej uviedla, že napriek jej snahe vytvárať
pohodu a zázemie celej rodine to bol práve navrhovateľ, ktorý približne pred dvomi rokmi nadviazal

pomer s nepomerne mladšou ženou. Manžel sa jej k mimomanželskému pomeru s dotyčnou priznal.
Ich deti nechcela o uvedenom informovať, dúfajúc, že to je len chvíľková záležitosť, ktorá nemá citovú
hĺbku. V poslednom období však už uvedené nedokázala tajiť, resp. synovia samy zistili, že niečo nie
je v poriadku. Navrhovateľ sa veľmi zmenil, doslova ho nespoznáva. Podľa odporkyne rovnaký pocit
majú aj ich synovia a okolie ich priateľov a známych, s ktorými pretrhal akýkoľvek kontakt. Prestal s

nimi komunikovať, nezaujímajú ho deti, vnúčatá. Od všetkých sa izoloval a svoj mimomanželský vzťah
dôvodí jej správaním. Na záver svojho vyjadrenia odporkyňa uviedla, že napriek vyššie uvedenému
je ochotná navrhovateľovi odpustiť a pokúsiť sa o obnovenie manželského spolužitia. Aj napriek
nepríjemným pocitom, ktoré v nej celá táto vec vyvoláva, má úprimný záujem na zotrvaní v manželstve s
navrhovateľom. Na pojednávaní dňa 20.10.2014 odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu

doplnila, že (v návrhu) uvádzané skutočnosti nie sú takej povahy, aby boli dôvodom na podanie návrhu
na rozvod, aktuálny stav považuje za určité nedorozumenie a názorovú nezhodu s tým, že tieto vzťahy
je možné napraviť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, písomného vyjadrenia odporkyne, sobášneho listu

účastníkov, výsluchom navrhovateľa, oboznámením správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo
dňa 12.12.2014 k žiadosti súdu o vykonanie konzultácií a poradenstva k možnosti uchovania manželstva
účastníkov, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.)
a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 3.12.1978 v Sabinove. Z tohto manželstva pochádzajú štyria synovia,
ktorí sú v súčasnosti už plnoletí. Navrhovateľ sa cíti byť v manželstve dlhodobo nespokojný. Z tvrdení
navrhovateľa o odporkyňou nezdieľanej spoločnej potrebe sociálnych kontaktov a spoločenského života
a odmietanej účasti na nich na jednej strane, a tvrdení odporkyne o jej starostlivosťou o riadny chod
domácnostiobmedzenýchmožnostiachúčastinanichnastranedruhejobjektívnevyplýva,žeodporkyňa

sa na obľúbených rekreačných a spoločenských aktivitách navrhovateľa zúčastňovala iba nepravidelne.
Z vyjadrení účastníkov je pritom zrejmé, že účasť odporkyne na týchto aktivitách bola podmieňovaná,
prípadne jej neúčasť odôvodňovaná starostlivosťou o riadny chod domácnosti. Postoj odporkyne u
navrhovateľa vyvolal pocit jednostrannej organizácie osobného, rodinného a spoločenského života
navrhovateľa odporkyňou. Ako vyplýva z výsluchu navrhovateľa, problémy a stres riešil športom, kedy

vyventiloval svoje trápenie. Zmena nastala potom, keď sa mu vyskytli zdravotné problémy, kvôli ktorým
nemôže športovať a odbúrať stres. Bol veľmi nespokojný v tomto vzťahu. Zmenu pozoroval asi pred
piatimi alebo šiestimi rokmi, keď v podstate v dôsledku jeho zdravotných problémov sa zmenilo jeho
vnímanie ich vzťahu a jeho postoj, keď už tieto konflikty ďalej nezvládal. Podľa tvrdení odporkyne, ktoréneboli medzi účastníkmi sporné, navrhovateľ pred dvoma rokmi nadviazal pomer s inou ženou. Podľa
nespochybnených vyjadrení navrhovateľa účastníci už viac ako dva roky spolu intímne nežijú, od r. 2013
nevedú spoločnú domácnosť ani spoločne nehospodária, nekomunikujú spolu, majú oddelené bývanie,

každýzmanželovobývasamostatnevlastnúizbuvspoločnombyteaoddelenesizabezpečujúajvlastné
životné potreby. Obnovenie manželského spolužitia navrhovateľ vylučuje a podľa neho neprichádza
do úvahy. Na pojednávaní odporkyňa pri svojom účastníckom výsluchu odmietla vypovedať, pričom
ako vyplýva z jej vyjadrenia urobeného prostredníctvom jej právneho zástupcu je silne veriaca, inštitút
rozvodu vôbec neuznáva, a preto aj k tomuto konaniu sa nechce žiadnym spôsobom vyjadrovať,

pretože s ním nie je vnútorne stotožnená. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Agenda
poradensko - psychologických služieb kontaktovala oboch manželov, ktorí do poradne prišli, ale na
žiadosť odporkyne sa konzultácie odohrávali individuálne. S manželmi však nebola uzavretá dohoda o
spolupráci, pretože ani jeden z nich neprejavil záujem o poradensko- psychologickú pomoc.

Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) súd môže manželstvo na návrh

niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 ZoR manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného

a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.

Podľa Čl. 4 základných zásad ZoR všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa

svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Podľa § 18 ZoR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 2 veta prvá ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na

porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

V danom prípade mal súd na základe vykonaného dokazovania za to, že vzťahy medzi účastníkmi sú,
vzhľadom na to, že spolu intímne nežijú, nevedú spoločnú domácnosť ani spoločne nehospodária a
nekomunikujú, a navrhovateľ má pomer s inou osobou, vážne narušené a súčasne, vzhľadom na to, že

tento stav už trvá viac ako dva roky, trvalo rozvrátené. Príčiny rozvratu pritom súd videl v rozdielnom
pohľade manželov na zabezpečovanie jednotlivých potrieb rodiny a ich miery. Navrhovateľ svoj
návrh odôvodnil v podstate nedostatkom účasti odporkyne na spoločných kultúrnych a spoločenských
aktivitách, jednostrannosťou vzťahu, pocitom osamelosti a citovým ochladnutím. Odporkyňa nepoprela
rozpad manželstva a vo svojom vyjadrení nesúhlasila iba z dôvodmi rozpadu ich manželstva s tým,

že vytvárala zdravý životný priestor pre rodinu, v aktivitách navrhovateľa vždy podporovala a nebránila
mu, a snažila sa vytvárať pohodu a zázemie pre celú rodinu. Starostlivosť o riadny chod domácnosti
je nepochybne významnou, ak nie rozhodujúcom úlohou napĺňajúcou účel rodiny. Súčasťou rodiny
je však nie len hmotná, ale aj interpersonálna zložka, a manželstvo má aj svoju kultúrnu a intímnu
rovinu. Manželia sú povinný žiť spolu, a to po všetkých stránka, a napĺňať tak nielen hmotné, ale aj

vzájomné kultúrne a citové potreby rodiny. Úlohou súdu v tomto prípade nebolo posudzovať správnu
mieru a naplnenosť jednotlivých týchto zložiek a potrieb, ktorá nie je univerzálna, a je v prevažnej
miere vždy otázkou subjektívnou a závislou na individuálnych odlišnostiach a potrebách jednotlivcov
a ich vlastnom vnímaní, a ktoré by v záujme harmonického a trvalého spolužitia mali byť vo vzťahu
čo najlepšie naplnené. Inými slovami, čo stačí niektorým po stránke materiálnej, kultúrnej a citovej,

nemusí stačiť iným, pre harmonické a trvalé životné spoločenstvo je však žiaduce, aby bol tento
pomer medzi manželmi čo najviac vyvážený a obdobne akceptovaný. Z vykonaného dokazovania však
vyplýva, že manželia majú rozdielne pohľady na spolužitie a napĺňanie jeho potrieb, čo v podstate
vyplýva aj zo záverečného stanoviska odporkyne hodnotiaceho aktuálny stav ako nedorozumenie anázorovú nezhodu (ktoré však nijako nekonkretizovala a ani neobmedzila na nejaký ojedinelý názor,
alebo konkrétne nedorozumenie s tým, že „navrhovateľ sa veľmi zmenil, doslova ho nespoznáva“).
Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že príčinou rozvratu vzťahov medzi manželmi je rozdielnosť

pováh, záujmov a názorov manželov, a podporne aj pomer navrhovateľa s inou ženou. I s poukazom
na to obnovenie riadneho manželského spolužitia podľa súdu v tomto prípade od účastníkov, aj
napriek jednostrannej deklarácii odporkyne o jej ochote pokúsiť sa o obnovenie manželského spolužitia,
vzhľadom na negatívne stanovisko navrhovateľa, na absenciu vzájomnej komunikácie a obojstranný
nezáujem o poradensko- psychologickú pomoc k možnosti uchovania manželstva, bez konkrétnej

aktivity aspoň jedného z účastníkov, nemožno očakávať. Toto vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov
medzi účastníkmi je pritom v rozpore s účelom manželstva, ktorým je v zmysle ust. § 18 ZoR vytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Nikoho nemožno nútiť zotrvať vo zväzku, ktorý neplní svoj
účel, a keďže od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd návrhu vyhovel
a manželstvo účastníkov rozviedol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§144O.s.p.,podľaktoréhoúčastnícinemajúprávonanáhradu
trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

13C/97/2014
- 6 -

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Prešov, dňa 16.1.2015

Mgr. Peter Revický

s u d c aUPOZORNENIE :
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov, manžel,
ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma
opäť svoje predošlé priezvisko.