Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoP/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212953
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813212953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. K. P., nar.
X.X.XXXX, bytom pri matke, zast. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie SPO detí a sociálnej
kurately Vranov nad Topľou, za účasti rodičov: B. Z., nar. X.X.XXXX, XXX XX Z. XX, zast. JUDr. K. N.,
S. X, E. a A. U., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX N. K. XX, t.č. E. XXX, XXX XX E., S. - N., zast. JUDr. Milan
Slebodnik, advokát, Štúrova 20, 040 01 Košice, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9P 212/2013-14 zo dňa 25.3.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o výživnom, dlžnom výživnom a výroku o trovách konania.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) zvýšil
výživné. Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. Nc 360/02-9 zo dňa 17.06.2002 bola schválená rodičovská
dohoda a otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 1000,- Sk mesačne. Z odôvodnenia
uvedeného rozsudku vyplýva, že v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti bol otec
slobodný a pracoval ako živnostník, jeho čistý príjem predstavoval sumu 48.110,- Sk, inú vyživovaciu
povinnosť nemal. Matka maloletého bývala u svojich rodičov v rodinnom dome, poberala rodičovský
príspevok a rodinné prídavky, iný príjem nemala. Maloletý K. mal jeden mesiac.

Súd pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného preskúmal zmenu možnosti, schopnosti a
majetkových pomerov rodičov a odôvodnené potreby maloletého. Na strane maloletého za obdobie 12
rokovdošlokpodstatnejzmeneodôvodnenýchpotrieb,maloletývyrástol,navštevuje2.stupeňzákladnej
školy s čím sú spojené zvýšené výdavky na ošatenie, stravu, dopravu do školy, školské potreby a
zároveň aj mimoškolskej voľnočasové aktivity. Matka vyčíslila náklady maloletého na výživu a výchovu
vo svojom návrhu na začatie konania približne vo výške 317,- eur mesačne, s predmetnými nákladmi
sa súd stotožnil.

Súd má za preukázané majetkové pomery matky, ktorá je v čase rozhodovania na rodičovskej dovolenke

a jej príjem predstavuje rodičovský príspevok vo výške 196,- eur mesačne a rodinné prídavky na dve
detí, t.j. spolu príjem vo výške 250,- eur.Otec maloletého podniká v oblasti stavebníctva, z daňového priznania za rok 2013 vyplýva, že výsledok
hospodárenia spoločnosti je strata. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.9.2013 vyplýva, že otec maloletého
obdržal na svoj účet za predaj rozostavanej nehnuteľnosti s pozemkom sumu 409.549,83 Kč. Súd

sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu matky a kolízneho opatrovníka, že v zmysle § 62 ods. 5
Zákona o rodine nemôže súd brať do úvahy výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd
neprihliadol na tvrdenie otca, že z kúpnej ceny uhradil dlhy spoločnosti AZ stavební CZ, s.r.o., keďže
ide o dlhy spoločnosti, za ktoré zodpovedá spoločnosť celým svojím majetkom, avšak spoločník ručí len
do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Zmenku na zmenkovú sumu vo výške

262.165,- Kč vystavila spoločnosť AZ stavební CZ, s.r.o., ktorá bola povinná uhradiť zmenkovú sumu.
Otec maloletého bol zmenkovým ručiteľ, čiže po uhradení zmenkovej sumy mu v zmysle § 32 ods.3
zákona č.191/1950 Zb. zmenkového a šekového vzniklo právo zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil
a za koho zmenkovú sumu zaplatil. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považuje časť kúpnej
ceny, ktorú otec maloletého nadobudol na svoj účet za jeho príjem v roku 2013. Súd má preukázané z
tvrdení otca maloletého a listinných dôkazov, že jeho pravidelný príjem zo závislej činnosti za rok 2013

predstavuje priemerne sumu 8670,92 Kč. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že otec maloletého
je jediným spoločníkom v spoločnosti BEASTA, s.r.o., z ktorého mu vzniká nárok na podiel zo zisku.
Ustanovenie §63 ods. 2 Zákona o rodine ukladá súdu povinnosť pri každom rozhodovaní o výživnom
pre dieťa preskúmať dôvodnosť výdavkov uplatnených v daňovom priznaní, ktoré ako odpočítateľná
položka priamo znižujú daňový základ. Z výkazu ziskov a strát za rok 2013 vyplýva, že pridaná hodnota,

t.j. rozdiel tržieb a nákladov na výrobu predstavoval sumu 235.000,- Kč, osobné náklady za rok 2013
predstavovali sumu 273.000,-Kč, z toho mzdové náklady tvorili sumu 204.000,-Kč, čo znamená, že
spoločnosťBEASTAdosiahlavroku2013stratuakeďžezdaňovéhopriznaniavyplýva,žezamestnávala
2 zamestnancov priemerný mesačný príjem zamestnanca predstavoval 8500,-Kč. Otec maloletého
navrhol zvýšiť výživné na sumu 100,- eur mesačne, čo však nepokryje oprávnené potreby maloletého,

preto súd zvýšil výživné na sumu 150,- eur mesačne, ktoré predstavuje pomernú časť výdavkov na
výživu a výchovu maloletého.

V zmysle rozhodnutia R27/1970 pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 96
ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové
(prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného je fyzický stavom, nadaním, množstvom získaných

vedomostí, pracovných skúsenosti a pod, preto súd má za to, že v mieste bydliska otca maloletého je
možné získať zamestnanie s príjmom vyšším ako 8500,-Kč a platiť výživné v súdom stanovenej výške.

Čo sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného od 3.12.2010, súd nemá za preukázané dôvody
hodné osobitného zreteľa. V danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného
výživného za obdobie troch rokov spätne od podania návrhu preukázané neboli, keďže za takýto

nemožno považovať zdôvodnenie, že 12 rokov nebolo zvýšené výživné ani to, že otec si vyživovaciu
povinnosť neplnil pravidelne a matka sa s ním, nevedela skontaktovať. Matka v danom prípade mala
zákonné možnosti, aby zabezpečila nútený výkon rozhodnutia, prípadne podala návrh na zvýšenie
výživného v čase, keď sa zmenili odôvodnené potreby maloletého a to aj bez toho, aby vedela, kde
sa otec maloletého zdržiava. Svoje právo nevyužila, preto nejde o dôvody hodné osobitného zreteľa a

súd nemôže na ťarchu otca priznať spätne výživné až za obdobie troch rokov pred podaním návrhu na
začatie konania. Súd zvýšil výživné zo sumy 1000,-Sk (33,19 eur) na sumu 150,-eur od septembra 2012,
t.j. odo dňa keď maloletý K. nastúpil na druhý stupeň základnej školy, keďže súd má za preukázané,
že s uvedenou skutočnosťou sú spojené zvýšené výdavky. Keďže z výpovedi účastníkov vyplýva, že
otec doplatil dlh na vzniknutom výživnom, súd určil dlžné výživné vo výške 3621,11 eur, t.j. rozdiel medzi

zvýšeným výživným vo výške 150,- eur a súdom stanoveným výživným vo výške 33,19 eur za obdobie
31 mesiacov.“

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec. Uviedol, že
výdavky uvedené matkou považuje za účelovo nadhodnotené. Výživné vo výške 150 Eur prevyšuje

nielen odôvodnené potreby maloletého, ale i jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Opätovne
poukázal na ním preukázanú výšku mesačného príjmu a riadne preukázané mesačné výdavky. Akby bola ponechaná vyživovacia povinnosť na 150 Eur mesačne, bol by vystavený nebezpečenstvu
trestného stíhania pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Nesúhlasil s neprihliadnutím na vyplatenie
dlhu vo výške 256 665 Kč s príslušenstvom a trovami konania titulom, že on bol zmenkovým ručiteľom,

ktorý po 3000 Kč mesačne spláca. Rovnako nesúhlasil s názorom súdu, že v mieste jeho bydliska je
možné získať zamestnanie s príjmom vyšším ako 8 500 Kč. Trpí totiž chronickými problémami chrbtice.

Matka i kolízny opatrovník v zhode navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako správny
potvrdil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o
odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a
čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 zákona č.

36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“). Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že
len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci
rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163
O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok,
alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie

trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie
vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny
súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol
vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je

potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len
vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomerochúčastníkovvporovnanísichpomermivčasevyhláseniapredchádzajúcehorozsudku.Nestačí
len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov
a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či

reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní
o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom
návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane
oprávnených, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Ustanovenie § 78 ods. l ZoR predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí.
Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre zmenu určeného
výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny
rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi,
významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiály,
vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie
a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods.
4, 5 ZoR). Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné

odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami.

Tieto zásady, i to, že došlo k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, viedli odvolací súd

k záveru, že je stanovené výživné je správne.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný
pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom,
ako aj vec správne právne posúdil (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.).

Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávnených, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného.

Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné
potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný
rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo
s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej

vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.

Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové
(majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom,
nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.Z dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť
v oblasti stavebníctve.

Mal. K. je školákom, s čím sú spojené nepochybne zvýšené výdavky, keďže naposledy bolo výživné

určené, keď mal mal. K. jeden mesiac. Od poslednej úpravy uplynula doba vyše dvanástich rokov!

V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady
spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom,
starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením,
pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania.

Súd prvého stupňa vychádzal v tejto súvislosti správne zo životnej úrovne povinného rodiča, ktorý

je schopný a má možnosti zabezpečiť výživné pre svoje mal dieťa vo výške určenej súdom prvého
stupňa. Jeho schopnosti sú určené predovšetkým jeho pracovnými skúsenosťami. Otec má dostatočnú
kvalifikáciu a následne nadobudnuté skúsenosti z praxe v podnikaní. Tieto okolnosti ho predurčuje k
schopnosti vykonávať práce, ktoré sú ohodnotené na vyššej úrovni ako na úrovni 8500 Kč. Odvolací
súd pripomína, že otec žije v hlavnom meste Českej republiky, kde je priemerná mzda podstatne vyššia.

Tieto jeho schopnosti treba posúdiť aj s ohľadom na stanovenie výšky vyživovacej povinnosti. Otec mal.
K. je totiž pri svojom deklarovanom príjme schopný hradiť hypotéku vo výške 10 000 Kč, 3000 Kč splátku
na dlhu a náklady spojené s domácnosťou v S.. Naviac ako sám uviedol má jedno 6-ročné auto a malý
domček, ktorý postavil za milión osemstotisíc (čl. 23).

V aplikačnej praxi sa už ustálili závery v súvislosti s posudzovaním niektorých príjmov a výdavkov.

Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva
(rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti
a posudzovať ich z hľadiska potencionality.

Odvolací súd sa s argumentáciou súdu prvého stupňa v časti o prednosti vyživovacej povinnosti pred
výdavkami povinného rodiča stotožňuje. Zmysel ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine spočíva v

plynulom zvýšení miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až
následne,keďsirodičsplnísvojuvyživovaciupovinnosťaprispejevprimeranejmierenapotrebydieťaťa.
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne právo využiť
zostávajúcefinančnéprostriedkynauspokojeniesvojichvlastnýchpotrieb.Zákonodarcavtejtosúvislosti
nerozlišoval, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby, preto argumentácia otca neobstojí.

Túto povinnosť má otec už od narodenia dieťaťa a je jeho základnou povinnosťou. Nebolo možné preto
prihliadnuť na úhradu dlhu titulom zmenkového ručiteľa na úkor plnenia si vyživovacej povinnosti voči
mal. K..

Stanovené výživné považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam otca,
veku a potrebám maloletých detí s ohľadom na príjem matky (toho času na materskej dovolenke) a jej

osobnú starostlivosť. Výška výživného určená súdom prvého stupňa je plne súladná z hľadiskami, ktoré
sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá ZoR. Preto odvolací súd považoval prvostupňovým súdom určené
bežné výživné za správne.

Za takejto situácie odvolací súd rozsudok vo výroku o výživnom, dlžnom výživnom a výroku o trovách
konania ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré
možno začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.