Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 4C/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201768
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815201768.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 821 08 Bratislava proti žalovanej U. Č.,
S.. X.X.XXXX, M. XXX XX C. XXX, o zaplatenie 124,43 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd zaväzuje žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 84,83 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo
sumy 20,44 eur od 26. 05. 2012 až do dňa zaplatenia, s 9 %- ným ročným úrokom z omeškania zo
sumy 25,62 eur od 26. 04. 2012 až do dňa zaplatenia, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
38,77 eur od 26. 03. 2012 až do dňa zaplatenia, a to všetko jej povoľuje uhradiť v mesačných splátkach

po 15,- eur splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu začínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 6,- eur a na účet právneho zástupcu
žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 21,80 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na istiny 124,43 eur, úrok z omeškania
vo výške 9.00 % p.a. zo sumy 60,04 eur od 26.05.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
9.00 % p.a. zo sumy 25,62 eur od 26.04.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9.00 %
p.a. zo sumy 38,77 eur od 26.03.2012 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na
základe zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa ust. § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., ktorej
práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom,

a.s. a žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické
komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.
za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť
dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné
službyžalovanejriadneavčasposkytolasprístupnil,anacenuzaposkytnutéslužbyvzmyslezmluvných
dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanej faktúru číslo 7204814392 s dátumom splatnosti
do 25.5.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 60,40 eur, faktúru

číslo7203594938,sdátumomsplatnostido25.4.2012, ktorejdlžnásumakudňupostúpeniapohľadávky
predstavovala sumu 25,62 eur, faktúru číslo 7202673370 s dátumom splatnosti do 25.03.2012, ktorej
dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 38,77 eur. Napriek tomu, že právny
predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol asprístupnil, žalovaná mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o pripojení dohodnutú cenu
za poskytnuté služby neuhradila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania. Na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom

ako postupníkom dňa 09.06.2014 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplatených dlžných faktúr
vo výške dlžnej istiny 124,43 eur s príslušenstvom postúpená žalobcovi. Na základe vyššie uvedeného
vzniklo žalobcovi právo požadovať z dôvodu nezaplateného záväzku od žalovanej, aby jej zaplatila istinu
124,43 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 60,04 eur od 26.05.2012 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 25,62 eur od 26.04.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo

výške 9,00 % p.a. zo sumy 38,77 eur od 26.03.2012 do zaplatenia, náhradu nákladov vynaložených na
úhradu súdneho poplatku za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu a náhradu trov právneho
zastúpenia.

Žalovaná uviedla, že so žalobou žalobcu súhlasí, žiadala však vzhľadom k svojej situácii o povolenie
uhradiť dlžnú sumu v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 14.12.2011, faktúrami č. 7204814392, č. 7203594938, č. 7202673370, č. 7206057711, č.
7304581220 zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 a protokolom o odovzdaní konkrétnych
postupovaných pohľadávok, podaním žalobcu zo dňa 27.5.2015 spolu s Cenníkom pre poskytovanie

služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. platným od 1.4.2012, výsluchom žalovanej a zistil nasledujúci
skutkový stav:

Zo zmluvy o pripojení zo dňa 14.12.2011 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu.

Predmetom zmluvy bol program služieb Relax 100. V zmluve sa uvádza, že bola uzavretá podľa § 43
a nasl. zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

V dodatku k zmluve o pripojení sa žalovaná zaviazala, že po dobu viazanosti (24 mesiacov) nepožiada
o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie,

na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo
právo vypovedať Zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany Účastníka; za žiadosť
o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení zo strany
Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie Účastníka
od Zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku.

Podľa bodu 4 Dodatku k zmluve o pripojení v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode
1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok
alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) v dôsledku ktorej dôjde k následnému
vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v

tabuľke č. 1 tohto Dodatku (v sume 248,95 eur).

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúry číslo 7204814392 s dátumom splatnosti do
25.5.2012, na sumu 60,40 eur, faktúru číslo 7203594938, s dátumom splatnosti do 25.4.2012, na sumu
25,62 eur, faktúru číslo 7202673370 na sumu 38,77 eur.

Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 9.6.2014, prílohu ktorej tvorila identifikácia postúpených pohľadávok, čím je preukázaná aktívna
legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Žalovaná vo výpovedi uviedla, že je poberateľkou dôchodku vo výške 119 eur, manžel zarobí okolo 300
eur, bývajú vo vlastnom rodinnom dome, kde máme výdavky v súvislosti s preddavkom na elektrinu 86
eur, na kurivo v sume 400 eur. Splácajú stavebnú pôžičku vo výške 58 eur mesačne.

V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného

v čase uzavretia zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejnýchtelefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa§44ods.8písm.b)NRSRč.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchpodnikmôžeodstúpiť
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45
dní po dni splatnosti.

Podľa § 43 ods.1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Z § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je
v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená dňa 14.12.2011 zmluva o pripojení, na
základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby a žalovaná bola povinná platiť cenu

za poskytnuté služby.

Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaná si neplnila svoju základnú
povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb titulom mesačných
poplatkov, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Poplatky za služby

boli vyúčtované faktúrou č. 7204814392 s dátumom splatnosti do 25.5.2012, kde suma 20,44 eur
predstavovala úhradu za poskytované služby, suma 39,60 eur poplatok za prerušenie služby a poplatok
za obmedzenie služby (po 16,50 eur +DPH), a suma 3,5 eur úhradu za upomienku (žalobca si
tento poplatok neuplatňuje). Ďalej bola vyúčtovaná faktúrou č. 7202673370 s dátumom splatnosti
do 25.3.2012 na sumu 38,77 eur, kde uvedená suma predstavovala úhradu za poskytované služby
a faktúrou č. 7203594938 s dátumom splatnosti do 25.4.2012 suma 25,62 eur, kde uvedená suma

predstavovala úhradu za poskytované služby. Spolu súd priznal žalobcovi nárok na poplatky za
poskytnuté služby v sume 84,83 eur.

Tým, že si žalovaná nesplnila svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné poplatky riadne
a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostala sa do omeškania a žalobcovi súd okrem nároku

na zaplatenie priznanej istiny priznal aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal v zákonnej
výške 9 % ročne zo sumy 20,44 eur od 26. 05. 2012 do zaplatenia, zo sumy 25,62 eur od 26. 04. 2012 až
do dňa zaplatenia, zo sumy 38,77 eur od 26. 03. 2012 až do dňa zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti príslušných faktúr.

Výška úrokovej sadzby ECB k prvým dňom omeškania činila 1,00%, preto po pričítaní 8 percentuálnych
bodov výška úrokov z omeškania v každom jednotlivom prípade činí 9,00 % ročne.

V rámci faktúry č. 7204814392, ktorou boli žalovanej vyúčtované mesačné poplatky sa okrem vyššie
uvedeného domáhal žalobca aj zaplatenia sumy 39,60 eur titulom poplatku za prerušenie služby a

poplatku za obmedzenie služby.

V prípade uplatneného poplatku za prerušenie služby a obmedzenie služby, tieto poplatky súd považuje
hlavne s ohľadom na ich výšku za poplatky majúce základ v neprijateľnej, či neprimeranej zmluvnej
podmienke. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť uplatnených poplatkov. Poplatky

v uplatnenej výške nemôžu vystihovať možné náklady právneho predchodcu žalobcu súvisiace s
vykonaním týchto úkonov, ale v rozhodujúcej miere predstavujú „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za
porušenie jeho povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby,
ktorá podľa názoru súdu v neakceptovateľnom rozsahu prevyšuje takéto náklady. Uvedené poplatky
predstavujú možný jednorazový zdroj nie malého príjmu (zisku) dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Výška

poplatkov, podľa názoru súdu, výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú o to viac, že
v tomto prípade nejde o poplatok, ktorý súvisí s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľovi,
o ktoré má spotrebiteľ záujem, ale o poplatok (stanovený jednostranne dodávateľom v ním vydanom
cenníku) určený výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom.

Nakoľko zaplatením poplatku za prerušenie služby a za obmedzenie pri neplatení žalovanej ako
spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak, javí sa iba ako ďalšia sankcia za
oneskorenie sa s platením za dohodnuté služby, podľa názoru súdu takéto dojednanie ohľadne poplatku
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň prieči dobrým mravom

v zmysle § 39 OZ a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na uvedené poplatky v celom rozsahu
zamietol.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).V súvislosti s uplatneným nárokom na poplatok za prerušenie služby a obmedzenie služby je potrebné
uviesť, že sa jedná o poplatok majúci sankčný charakter pre prípad, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú
povinnosť, preto je uplatňovanie takéhoto poplatku najbližšie režimu zmluvnej pokuty. V danom prípade

žalobca nepreukázal, že by dojednanie o tomto poplatku bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ
pripája svoj podpis. Vzhľadom na uvedené, nie je možné takýto sankčný poplatok považovať za platne
písomne dojednaný.

Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú

slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
prespotrebiteľanevýhodnéaoktorýchpredpokladá,žepozornostispotrebiteľazrejmeuniknú(napríklad
rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí,
nesprávasavprávnomvzťahupoctivoatakémutodojednaniunemožnopriznaťprávnuochranu.Vrámci

spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská
doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou
samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález Ústavného
súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)

V danom prípade nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania poplatku za prerušenie služby
a za obmedzenie v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť takéhoto
dojednania v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd

uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže
určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku
a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v
splátkach. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovanej, ktorá poberateľkou dôchodku vo výške 119 eur
mesačne, pričom príjem jej manžela predstavuje 300 eur mesačne, súd jej povolil uspokojiť nárok
žalobcu v splátkach poukazujúc na ust. § 160 ods. l O.s.p.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena

za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V zmysle § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,, O.s.p.“), ak
mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca vyčíslil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a
trovy právneho zastúpenia v sume 59,98 eur.

Z uplatnenej sumy 124,43 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 84,83 eur spolu s

príslušenstvom.Žalobcovúspechtakpredstavoval68,17%aneúspech31,83%.Poodrátaníneúspechu
žalobcu od jeho úspechu (68,17% - 31,83 %), žalobca má právo na náhradu trov vo výške 36,34 %.

Právnemu zástupcovi žalobcu vznikli trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „vyhlášky“), ktoré sú vyčíslené takto:

- odmena v sume 33,20 eur za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1 § 13a ods. 1 písm. a), c),
vyhlášky. Paušálna náhrada je v roku 2015 vo výške 8,39 eur.- príprava a prevzatie zastúpenia .............................................. 16,60 eur + RP 8,39 eur
- podanie návrhu na začatie konania.......................................... 16,60 eur + RP 8,39 eur

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu. Právnemu zástupcovi žalobcu by pri plnom úspechu patrila DPH v sume 10 eur vo
výške 20 % zo sumy 49,98 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu a náhrady podľa

vyhlášky spolu s DPH v sume 59,98 eur.

Ďalej žalobcovi vznikli trovy konania za súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur.

Keďže žalobca má právo na náhradu 36,34 % zo súdneho poplatku 16,50 eur, čo vo finančnom vyjadrení
predstavuje čiastku 6,- eur a 36,34 % z trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 eur, čo vo finančnom

vyjadrení predstavuje čiastku 21,80 eur, na vyššie uvedenú náhradu trov súd zaviazal v prevažnej miere
neúspešnú žalovanú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.