Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 12, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010151
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815010151.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému V. O. pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 12.
októbra 2015 odvolanie obžalovaného V. O. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. júna
2015, sp. zn. 1T/48/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného V. O. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. júna 2015, sp. zn. 1T/48/2015, bol obžalovaný V.
O. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že

hoci dňa 21. augusta 2014 v Prievidzi osobne prevzal výzvu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T
199/2013 zo dňa 19. augusta 2014 na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Ilava najneskôr do dňa 05. septembra 2014 do 15.00 hodiny, pričom bol zároveň
poučený aj o následkoch nenastúpenia do výkonu trestu a vyhýbaniu sa nástupu do výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T 199/2013 zo
dňa 20. januára 2014, právoplatný v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 23To 34/2014

zo dňa 28. apríla 2014, uložený vo výmere šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia za prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f) Trestného zákona, tak
v určenom termíne, teda do 05. septembra 2014 bez udania závažného dôvodu nenastúpil na výkon
tohto trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava, pričom bol až dňa 18.
septembra 2014 o 10.40 hodine zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ SR Prievidza a následne
dodaný do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ilave a to na základe príkazu na dodanie do výkonu

trestu odňatia slobody vydaným Okresným súdom v Prievidzi dňa 10. septembra 2014 pod sp. zn. 2T
199/2013.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37
písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace,
na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť len vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu, pretože v zákonnej 15 dňovej lehote rozsudok napadol odvolaním obžalovaný V. O. len pre
nesprávnosť tohto výroku. Písomne podané odvolanie bližšie neodôvodnil.Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne navrhla odvolanie obžalovaného V. O. ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na to, že výroky napadnutého rozsudku o uloženom treste
odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu považovala za vecne správne a v súlade so zákonom.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného V.
O. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na podklade podaného odvolania obžalovaným, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené
dňa 7. augusta 2015, vykonal dňa 12. októbra 2015 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 5, 7 Tr.

por. v neprítomnosti obžalovaného V. O., pretože na taký postup boli splnené zákonné podmienky
(obžalovanému bolo upovedomenie na verejné zasadnutie riadne a včas doručené dňa 23.9.2015,
bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, avšak obžalovaný sa na
verejné zasadnutie bez ospravedlnenia nedostavil napriek tomu, že mu v účasti na verejnom zasadnutí
nebránila žiadna zdravotná ani iná zákonná prekážka). Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom
podľa§317ods.1Tr.por. preskúmalzákonnosťaodôvodnenosťlenobžalovanýmnapadnutýchvýrokov

rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného V. O. nie je dôvodné. Nezistil
pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému V. O., pri určení druhu a výmery trestu,

ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený
obžalovanému v rámci ustanovenej trestnej sadzby podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. (trest odňatia slobody
až na dva roky) s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. vo výmere
3 mesiace, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby, je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1,3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje

všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných troch trestných činov, zistený
vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho
nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia
slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou. Obžalovaný je osobou so sklonom k páchaniu trestných činov, u ktorého ani doteraz

uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k náprave. Vzhľadom na osobu páchateľa a
s prihliadnutím na jeho doterajší život i okolnosti prípadu okresný súd vyvodil správny záver, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný
a že na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody neboli u obžalovaného splnené zákonné
podmienky. Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák je aj výrok o

zaradení obžalovaného V. O. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto v tomto smere
odvolanie obžalovaného V. O. nepovažoval za dôvodné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného
V. O. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.