Uznesenie Judgement was issued on Monday, June 15, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/2211/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114214814
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Hadvičáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114214814.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so
sídlom Einsteinova 25, Bratislava 851 01, IČO: 35 942 436, proti povinnému F. A.J., N.. XX. XX. XXXX,
A. Ž. X, XXX XX A. A., Š. Y. B., o vymoženie pohľadávky vo výške 55,02 Eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, Exekútorský úrad so sídlom Južná trieda 93, 040 01
Košice, sp. zn. EX 12473/2014, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,94 Eur a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 2

265,29 eura s prísl. a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia -
výkazunedoplatkovDÔVERAzdravotnápoisťovňa,,a.s.Bratislava,č.k.1331778172zodňa12.08.2013

Poverenímč.5601122485zodňa03.07.2014OkresnýsúdBanskáBystricapoverilvykonanímexekúcie
súdnehoexekútoraJUDr.LadislavaKováča,ExekútorskýúradsosídlomJužnátrieda93,04001Košice,
ktorý ju vedie pod spisovou značkou EX 12473/2014.

Podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 06.08.2014, vzniesol povinný námietky proti
exekúcii.

O podaných námietkach rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 2Er/2211/2014-20, zo dňa 08.01.2015
v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 43CoE/137/15-26 zo dňa 23.04.2015.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.20152015, pričom námietkam povinného vzneseným
proti exekúcii v plnom rozsahu vyhovel.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu môže súd
zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné,
súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Nakoľko uznesenie č.k. 2Er/2211/2014-20 zo dňa 08.01.2015, ktorým súd vyhovel námietkam
povinného, nadobudlo právoplatnosť dňom 30.01.2015, súd exekúciu v súlade s vyššie citovanými

ustanoveniami Exekučného poriadku zastavil.Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 51,94 eura pozostávajúce z odmeny súdneho
exekútora vo výške 33,19 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 10,09 eura a 20% DPH, t.j. 8,66
eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by
spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej

opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na vymoženie zaniknutej
pohľadávky, má súd za to, že procesne zavinil, že sa exekučné konanie muselo zastaviť, a preto v súlade
s citovaným ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť uhradiť

exekútorovi trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Po preštudovaní špecifikácie trov exekúcie predloženej súdnym exekútorom a obsahu exekučného
spisu súd konštatuje, že trovy si súdny exekútor vyčíslil v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky
a Exekučného poriadku a preto uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie nie však v takej výške, v akej si ich súdny exekútor uplatnil.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eura, ďalej mu priznal náhradu hotových
výdavkov pozostávajúceho z poštovného vo výške 8,43 Eur, ako to vyplýva zo špecifikácie vyúčtovania
trov exekúcie a predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 12473/14.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súd neuznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 1,66 eura ako "telekomunikačné". Súdny exekútor
jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku
výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľexekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa
§ 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním

exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu
náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v
konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v
rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom
nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez

potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania
súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli
reálne preukázané.

Po vykonaných úpravách súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,94 eura
pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 8,43 eura, 20%

DPH vo výške 8,32 eura.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§
171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už
neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho

právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie

sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri

odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.